tag:blogger.com,1999:blog-47903154536201439952024-03-06T16:19:40.157+08:00Kkayhttp://www.blogger.com/profile/16599467317071240993noreply@blogger.comBlogger444125tag:blogger.com,1999:blog-4790315453620143995.post-21325190924486342602018-02-04T00:46:00.000+08:002018-02-04T00:46:03.090+08:00မႏၷ<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiEzHOPDVdcDcbI_OvDgdPy4OKEb1Prsm7HFXTHLB-SHwV0w-EvbJTHmKuSI5d0yQm0rAFL4LjXiisAeC9IuTAxG1S0sRAhwfm83znJxL16Yz0F-v3VKtPw-HtkQOb_4wA5SZ8ki1XfxRs/s1600/cb48e14aec6dbaea2dec1276ef41b2f6.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="860" data-original-width="645" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiEzHOPDVdcDcbI_OvDgdPy4OKEb1Prsm7HFXTHLB-SHwV0w-EvbJTHmKuSI5d0yQm0rAFL4LjXiisAeC9IuTAxG1S0sRAhwfm83znJxL16Yz0F-v3VKtPw-HtkQOb_4wA5SZ8ki1XfxRs/s320/cb48e14aec6dbaea2dec1276ef41b2f6.jpg" width="240" /></a></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One;"><span style="font-size: small;">တနွစ္ ဆိုုတာ ဘာမွ မၾကာလိုုက္ဘူး ။ အခုုလိုု စိန္ပန္းျပာေတြ
ပြင့္ ေနတဲ့ ေႏြဦး ရက္ တရက္ မွာ ၊ တိတ္တိတ္
ဆိတ္ဆိတ္ ရွိလွတဲ့ သူတိုု႕ နွစ္ေယာက္ရဲ႕ အိမ္ေလး
ဆီ ၊ လူအသစ္ တေယာက္ ေရာက္လာခဲ့ တာ ။ ေကာင္းကင္ၾကီးကလည္း ျပာ ၊ အရာရာ ဟာ အျပာေရာင္ ေတြ
နဲ႕ လႊမ္း ေန ခဲ့တယ္ ။ ေဆးရံုုကေန အိမ္ကိုု ျပန္တဲ့ လမ္းမွာ ၊ အျဖဴေပၚ မွာ အျပာေရာင္
အလံုုးေလးေတြ ပါတဲ့ အက်ီ ၤေလး ကိုု ၀တ္ထားတဲ့ လူအသစ္ ကေလး ဟာ ေစာင္အျပာေရာင္ ေလး ေအာက္မွာ အိပ္ျပီး လိုုက္လာ
လိုုက္တာ ၊ ဘာဆိုု ဘာကိုုမ ွ် သိလည္း မသိ ၊ ျမင္လည္း မျမင္ ရွာေသးဘူး ။ အဲ့ဒီေန႕က အျပာေရာင္ ကဒ္ျပားေတြ အျပာေရာင္ ပူေဖာင္း
ေတြ ၊ အျပာေရာင္ ပန္းစည္း ေတြ ၾကားထဲ မွာ မွ ၊ သဘာ၀ က ေပးတဲ့ လက္ေဆာင္ ၊ စိန္ပန္းျပာ ေတြ ကေတာ့ အလွဆံုုးကိုု
၊ ပြင့္ေန ခဲ့ ၾကတယ္ ေလ။<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One;"><span style="font-size: small;">။။။။။<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One;"><span style="font-size: small;">ေလရူး ေၾကာင့္ တရွဲရွဲ ျမည္ေနတဲ့ သစ္ပင္ေတြကိုု ၊<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>မုုန္႕ေလးက တြန္းလွည္းေလး ထဲကေန မ်က္နွာေလး ေမာ့ျပီး
<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ၾကည့္ တယ္။<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>သူ႕ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>အေတြးေသးေသး
ပိစိေလး ထဲမွာ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဘာေတြမ်ား ေတြးေန ေလ မလဲ ။ တြန္းလွည္း
ကိုု တြန္း ေန တဲ့ မိုုးမိုုး ကေတာ့ အေတြး အၾကီးၾကီး ကိုု ခ်ဲ႕ ခ်င္ တိုုင္း ခ်ဲ႕ လိုု႕
ေပါ့ ။ တစကၠန္႕ ရဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>အပံုုေလး တခုု အတြင္းထဲ
မွာ ကိုု ၊ ဟိုုး မိုုးကုုပ္စက္၀ိုုင္း ၾကီးကေန ၊ လမ္းေဘးမွာ ေၾကြက် ေနတဲ့ စိန္ပန္းျပာ
ပြင့္ေလး ဆီ လည္း ေရာက္ခ်င္ ေရာက္သြား ျပန္ တယ္ ။ အရင္တုုန္းက ဆိုု ၊ တေယာက္တည္း လမ္းေလ
ွ်ာက္ ထြက္ရင္း ၊ အေတြးထဲမွာ စာေတြ ေရး တယ္ ။ အခုုေတာ့ ခါ ၊ ပုုခက္ထဲ လည္း စကားေျပာပါ
၊ ေရခ်ိဳးေပးလည္း စကားေျပာပါ ၊ ဆိုု တဲ့<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ကေလးျပဳစုုေရး
ပညာေပး ေတြ ဖတ္ျပီး ၊ လမ္းေလ ွ်ာက္ရင္း ပါ<span style="mso-spacerun: yes;">
</span><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>စကားေတြ ေျပာေပး ေနရေတာ့ ၊ အေတြးထဲက
ေရးလက္စ ေတြ လည္း ကစင့္ ကလ်ားပါပဲ ။<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One;"><span style="font-size: small;">ဖတ္လက္စ ေတြ၊ လုုပ္လက္စ ေတြ ။ တကယ့္ကိုု ဘာကိုုမွ
လက္စ သတ္ မရ နိုုင္ေသး တဲ့ ေန႕ရက္ ေတြ ေပါ့ ။ ကေလး တေယာက္ဟာ ဘယ္အရြယ္ မွာ သူ႕ကိုုယ္သူ
သီးျခား လူတေယာက္ဆိုုတာ သိလာ တယ္ ၊ ဘယ္ အရြယ္မွာ စကားလံုုး ေတြကိုု တြဲသိလာတယ္ ၊ ဘယ္အရြယ္မွာ
မိဘ ကိုု ကပ္ လာတယ္<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>စသျဖင့္ ဖြ႕ံ ျဖိဳးတိုုးတက္မူ
ဇယား ေတြ နဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>တိုုက္ဖတ္ ရင္း ၊ စိတ္၀င္စားစရာ
ေကာင္းလွတဲ့ စာေပ အသစ္ တမ်ိဳး ကိုုလည္း ေတြ႕ ရွိ ေနေလရဲ႕ ။ <o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One;"><span style="font-size: small;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>အိမ္ျပင္
ထြက္ရမွာ ၾကိဳက္တတ္လာတဲ့ မုုန္႕ေလး ဟာ ၊ စကားလံုုးေတြ ကိုု<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>နားလည္စ<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>ျပဳလာ ျပီ ။ ေကာင္းကင္ သစ္ပင္ ျမက္ခင္း ေတြ ကိုု ၊ လက္ညိဳးေလး ထိုုးျပီး စူးစမ္း
တတ္ လာျပီ ။ တခါတေလ သခင္ နဲ႕ အတူ လမ္းေလ ွ်ာက္ ထြက္ လာ ရ လိုု႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>၊ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>စပ္စလူးခါ
ေပ်ာ္ေနတဲ့<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ေခြး ေလး တေကာင္ကိုု ၊ တခစ္ခစ္
နဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>သေဘာက် ခ်င္ က် ေန ေသး တယ္။ ယူကလစ္ပင္
ၾကီး ေတြ ေပၚ ကိုု ပ်ံ တက္ လိုုက္ ပ်ံ ဆင္းလိုုက္ နဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>တ၀ုုန္း၀ုုန္း ျဖစ္ေနၾက တဲ့<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ကတၱ၀ါ ငွက္အုုပ္လိုုက္ ၾကီးကိုု <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>၊ ေအးေအး ေဆးေဆး ပဲ ၾကည့္ တဲ့<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ကေလးေလး ဟာ ၊ အေမ လုုပ္သူ ခဏေလး ေပ်ာက္သြားရင္ ေတာ့
၊ စိုုးရိမ္တၾကီး ငိုုညိ တတ္ ေန ျပန္တယ္။ ေဟာဟိုုဖက္က<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>အဆုုပ္လိုုက္ အခဲလိုုက္ ပြင့္ေနတဲ့ ခရမ္းျပာ စိန္ပန္း
ေတြ ရဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>အလွ ကိုု<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ခံစား တတ္ ဖိုု႕ ဆိုုတာေတာ့ ၊ အေ၀းၾကီး လိုု ဦး
မည္ ေပါ့ ။ သူ ေရာက္လာတဲ့ လူ႕ေလာက ၾကီး ထဲမွာ အံ့ၾသစရာ ေတြ ေရာ ၊ ပူပင္ စရာ ေတြ ေရာ
၊ ရယ္ျမဴး <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ၾကည္နူးစရာေတြ ေရာ အမ်ားၾကီး ရွိတယ္
ဆိုုတာ ၊တျဖည္းျဖည္း နဲ႕ သိလာ ၊ ၾကံဳလာ ရင္ ေလ . .။<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: small;"><span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One;">တခါတေလ လည္း<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>သံသရာ </span><span style="background: white; color: #1d2129; font-family: Zawgyi-One;">ဝဋ္</span><span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One;">ဆင္းရဲ ဆိုုတဲ့ ယဥ္ပါးလြန္းလွတဲ့ စကားလံုုးၾကီး အေၾကာင္း စဥ္းစား မိတဲ့
အခါ ၊ မုုန္႕ေလး ကိုု ငံုု႕ ၾကည့္ ျပီး သနားေန မိ တတ္တယ္။ ငါတိုု႕ဟာ ကိုုယ္တိုုင္ေတာင္
သံသရာက ရုုန္းမထြက္နိုုင္ ၾက တာ ။ အခုု ေနာက္ထပ္ သံသရာ ခရီးသည္ တေယာက္ ကိုု အတင္းကိုု
ဆြဲေခၚ လာ ခဲ့ မိ ျပီေပါ့ ။ တကယ္ေတာ့လည္း လူတိုုင္းဟာ ဒီလိုုပါ ပဲ ၊ သံသရာ ဘာညာေပါ့
။ ျပီးေတာ့လည္း အေဖာ္အေပါင္းေတြ ေခၚ ျပီး ေပ်ာ္ေၾကာင္းကိုု ရွာၾက<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ျပန္တာပဲေလ ။ မုုန္႕ေလးက ေတာ့ သံသရာ ေၾကာ မွာ ၊<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ေမ်ာ ပါ လာ တာ မဟုုတ္ေလာက္ ။ သိပၺံ ဓါတ္ခြဲ ခန္း
ထဲက ေအးခဲ ေန တဲ့ ဇီ၀ အစိုုင္အခဲေလး ဟာ ၊ အေသအခ်ာ ၾကီးကိုု<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဖန္တီးခဲ့ တာ မဟုုတ္လား ။ သံသရာ အေဖာ္ အတြက္ ရယ္
လား ၊ ခက္ခက္ ခဲခဲ ကိုု <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ေပ်ာ္ေၾကာင္း ရွာ ခဲ့
သည္ေလ။ လူတေယာက္ ျဖစ္တည္လာ တာ ဟာ မေတာ္တဆ မဟုုတ္ဘူး တဲ့ ။ ဒါေပမယ့္ ၊ မေတာ္တဆ ေတြ မ်ားလြန္းလွ
တဲ့<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>လူ႕ ရြာ ထဲ ၊ မသိက်ိဳးၾကင္ ေနလိုု႕ မရ
ေတာ့ တဲ့ တေန႕ မွာ ၊ လည္မွာ အလွဆင္ ဖိုု႕ ရတနာ တကံုုး လိုုပဲ ၊<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ကိုုယ္ေပ်ာ္ရႊင္ေက်နပ္ရ ဖိုု႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>သားသမီး ရတနာ တေယာက္တေလ ဘယ္လိုု နည္းနဲ႕ မဆိုု လိုုအပ္
လာ ခဲ့ တယ္ ။ ကိုုယ့္ ကိုု ကိုုယ္ ေတာ့ တိုုးတိုုးေလး ကတိ ေပး မိတယ္။ ဒါဟာ အတၱ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဆိုု ရင္ လည္း ၊ ျမင့္ျမတ္တဲ့ အတၱ ျဖစ္ရ ပါေစ့ မယ္။</span><span style="font-family: Times;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One;"><span style="font-size: small;">ဘယ္လိုုပဲ ျဖစ္ျဖစ္၊ မုုန္႕ေလး ကေတာ့ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ခ်စ္ျခင္း မုုန္းျခင္း ၊ ျပံဳးျခင္း မဲ့ ျခင္း ၊
ရွံဳး ျခင္း နိုုင္ျခင္း ေတြ ရဲ႕ အၾကားမွာ လူးလာ ရွင္သန္ ရေတာ့မယ့္ လူသား တေယာက္ ျဖစ္
လာ ခဲ့ ျပီ ။<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One;"><span style="font-size: small;">။။။။။။။။။<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One;"><span style="font-size: small;">ေျပာရရင္<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>မုုန္႕ေလး ရဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>မိုုးမိုုး ဟာ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဓူ၀ံၾကယ္ မရွိတဲ့ အရပ္ကိုု ေရာက္လာ ကတည္းက ၊ လမ္းေပ်ာက္သလိုု
ျဖစ္ေနခဲ့ တာ။ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဘာအေၾကာင္း ေၾကာင့္ ငါ ဒီအရပ္ကိုု
ေရာက္လာ ခဲ့ သလဲ လိုု႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>တေယာက္တည္း ညည္းတြား
တယ္ ။ ဘုုရားကိုု ေမးခြန္းေတြ ထုုတ္တယ္။ စာရြက္ေတြေပ ၚ မွာ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဟိုုျခစ္ ဒီျခစ္ လမ္း ေၾကာင္းေတြ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဆြဲ ၾကည့္ တယ္ ။ ၾကီးရင့္ ျခင္း ရယ္<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ျငီးေငြ႕ ျခင္း ရယ္ နဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>မေပ်ာ္ရႊင္ျခင္း တိုု႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>လိမ္ယွက္ ထား တဲ့<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဖြတ္ျမီး တေခ်ာင္းသာ လည္တိုုင္ေပၚ မွာ ရွည္ လ်ား
လာတယ္ ။ ဘာဆိုု ဘာမွ မျမင္ရေသးဘူး ။ လမ္းမ ေပၚ<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>ေငးေမာ ရင္း ၊ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>စိန္ပန္းျပာ ပင္ ေတြ
ေအာက္ မွာ၊<span style="mso-spacerun: yes;"> </span><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ကေလးလက္တြန္း လွည္း ေလး<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>နဲ႕ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>မိခင္တေယာက္
ကိုု <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ျမင္တိုုင္း<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ေမ ွ်ာ္လင့္ခ်က္ေတြ ၊ ေၾကြ ေၾကြ က် တယ္ ။ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>အိမ္တံခါး
ကိုု အတူတူ ေသာ့ ဖြင့္ ၀င္လာျပီး ရင္ ၊ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>တိတ္ဆိတ္
ရွင္းလင္း ေန တဲ့ ဧည့္ခန္းမွာ ၊ ဇနီးေမာင္နွံ နွစ္ေယာက္ ဟာ ၊ စကား ေတြ ပိုု နည္းလာ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>တယ္။<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>နံရံ
ေပၚက နာရီ က<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>တခ်က္ခ်က္ ျမည္ သလိုု ၊ ခႏၶာကိုုယ္ထဲက
နာရီ က လည္း <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>တ ေတာက္ေတာက္ အသံ ေပးလိုု႕ ေပါ့
။<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One;"><span style="font-size: small;">တနံ တလ်ား က ပရဟိတ ေဂဟာ ေတြမွာ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>မိဘ စြန္႕ ပစ္ သြားတဲ့ ကေလး ေလး ေတြကိုု ၾကည့္ ျပီး
၊ ကမၻာၾကီးကိုု <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ေစာင့္ေရွာက္ ခ်င္သူ တေယာက္ဟာ
၊ ကေလး တေယာက္ ေမြးစား ရမယ့္ အေရး<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဒါကေတာ့
သိပ္ မလြယ္ဘူး လိုု႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>သက္ပ်င္း ခ် တယ္။ ကေလး
တေယာက္ကိုု ကိုုယ္တိုုင္ မေမြးဖြား နိုုင္ လိုု႕ ၊ ကေလးေတြ အမ်ားၾကီးကိုု ေမြးဖြားေပး
နိုုင္မယ့္ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>သားဖြားဆရာမ အလုုပ္ကိုု ေျပာင္းလုုပ္
တယ္ ဆိုုတ့ဲ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>အမ်ိဳးသမီး တေယာက္ အေၾကာင္း <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>၊ အေ၀း မွာ ေနတဲ့ အခ်စ္ဆံုုး သူငယ္ခ်င္း တေယာက္က
ေျပာျပ လာေတာ့ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>မျမင္ဘူးတဲ့ အမ်ိဳးသမီး ကိုု<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>အံ့ၾသ ခ်ီးက်ဳး မိ ရ တယ္။ သူငယ္ခ်င္း ကိုုယ္တိုုင္က
ေတာ့၊ သားဖြားဆရာမ အလုုပ္ကိုု ေျပာင္းလုုပ္မယ့္ သူမ်ိဳး မဟုုတ္ ။ အပူအပင္ ကင္း ျပီး
၊ သံသရာ အခ်ဳပ္ အေနွာင္ ကင္းတဲ့ ဘ၀ ကိုု ၊ ေက်နပ္စြာ လက္ခံ ထား ျပီးသား ။ သူ နဲ႕ က
မိန္းမ ျခင္း အတြင္းက်က် စိတ္ခံစားခ်က္ ေတြကိုု တီးတိုုး ရင္ဖြင့္ ေနက် ။ နင္ က
peer pressure <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>မခံ နိုုင္တဲ့ မိန္းမ မ်ိဳးမွ
မဟုုတ္တာ လိုု႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>၊ သူ က ေျပာေတာ့ ၊ ကိုုယ့္ကိုု
ကိုုယ္ မလံုုခ်င္ ။ မိန္းမ တေယာက္ဟာ သူ႕ လိင္ သဘာ၀ အရ ၊ အခ်ိန္တန္ရင္ သားသမီး လိုုခ်င္
တာပဲ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>၊ အဲ့ဒီ အခ်ိန္ကိုု ေက်ာ္သြား ရင္ လည္း
သူ႕ဟာ သူ ေနတတ္ သြား တာပါပဲ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>၊ လိုု႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>သူက ေျဖာင္းျဖ သည္။<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One;"><span style="font-size: small;">တည မွာ ၊ ပံုုျပင္ေလး တပုုဒ္ ကိုု ဖတ္မိ လိုုက္တယ္
။ မီးေတြ ၀ိုုင္းေနတဲ့ အိမ္ ထဲ မွာ ပိတ္မိ ေနတဲ့ လူတေယာက္ဟာ ၊ ေၾကာက္ရြံ႕ တုုန္လွဳပ္စြာ
နဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဘုုရား <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>က်ေနာ့္ကိုု ကယ္ပါ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>လိုု႕ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>မ်က္စိ
မွိတ္ျပီး ဆုုေတာင္း ေနရွာ သတဲ့ ။ မီးသတ္ သမား က ၊ ျပတင္းေပါက္ကေန သူ႕ကိုု လွမ္းေခၚ
ေပမယ့္ ၊ ဘုုရားကိုု ပဲ ဆက္ျပီး ဆုုေတာင္း ေနသတဲ့ ။ ဒီလိုု နဲ႕ သူ ေကာင္းကင္ဘံုု ကိုု
ေရာက္သြားေတာ့ ၊ ဘုုရားကိုု ေတြ႕ တဲ့ အခါ ၊ သူ႕ကိုု ဘာေၾကာင့္ လာမကယ္ တာ လဲ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>လိုု႕<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>စိတ္မေကာင္းစြာ နဲ႕ ေမး ေတာ့ တယ္။ လူေတြဟာ ဘုုရား ဆိုုတာကိုု ဘယ္လိုု ရုုပ္ျဒပ္
နဲ႕ ေမ ွ်ာ္လင့္ ထား ၾက သလဲ ။ ဘုုရားရဲ႕ သတင္း စကား ဟာ ဘယ္လိုု တိပ တဲ့ ဘာသာ စကား နဲ႕
ေဖာ္ျပ လာ လိမ့္ မယ္လိုု႕ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ေစာင့္စား ေန မိ
ၾက သလဲ ။ <o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One;"><span style="font-size: small;">အဲ့ဒီ ည မွာပဲ ေကာင္းကင္ေပၚက က် လာတဲ့ မုုန္႕ေလး
အေၾကာင္းကိုု လည္း သိ ခဲ့ ရ တယ္။<span style="mso-spacerun: yes;"> </span><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One;"><span style="font-size: small;">။။။။။။။။<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One;"><span style="font-size: small;">သာမန္ မိခင္ တေယာက္လိုု မုုန္႕ေလး ကိုု ရင္ခြင္ထဲ
မွာ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ပိုုက္ေထြး ထားရင္း ကပဲ ၊ အံ့ၾသတၾကီး ငံုု႕ ၾကည့္
မိတဲ့ အခါတိုုင္း<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>သူဘယ္ကေန ဘယ္လိုု ေရာက္လာတာလဲ
လိုု႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>စိတ္ထဲကေန ျမည္တမ္း<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>မိတယ္။ တကယ္ပဲ<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>သူေလး ဟာ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>မႏၷမုုန္႕ လိုု<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>၊ ေကာင္းကင္ ေပၚက သူ႕အတိုုင္း က် လာ ခဲ့ေလ သ လား<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>။<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: small;"><span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One;">အဲ့ဒါေၾကာင့္ပဲ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဘယ္တုုန္းကမွ အနုုပညာ မဆန္ တဲ့<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>မုုန္႕ေလး ရဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>ပါ့ပါ က ၊ မႏၷ ဆိုုတဲ့ ၊ နာမယ္ လွလွ ေလးကိုု ေရြး ခဲ့ တယ္။ ဇာတ္စံုု ကိုု လည္း
ခင္း ျပ ရ ေသးတယ္ ။ အီဂ်စ္ျပည္ မွာ ကၽြန္ခံ ေနၾက ရတဲ့ </span><span style="background: white; color: #333333; font-family: Zawgyi-One;">ဣသေရလ</span><span style="font-family: Times;"> </span><span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One;">လူမ်ိဳး ေတြ ဟာ ၊ဘုုရားသခင္
ကတိေတာ္ ထားတဲ့ ပ်ားရည္ နဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>နိုု႕ စီးဆင္း
ေနတဲ့ နိုုင္ငံ သစ္ ဆီကိုု ထြက္ေျပး ၾကတယ္ ။ ေတာထဲမွာ လမ္းေပ်ာက္ အစာ ေရစာ ငတ္ျပတ္ၾကတဲ့
အခါ ၊ ဘုုရားသခင္ ကိုု အျပစ္တင္ ျငီးတြား ၾက တယ္ ေပါ့။ အဲ့ဒီမွာ ေကာင္းကင္ေပၚက ေနျပီး
၊ မနက္ခင္း တိုုင္း<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>အံ့ၾသဘြယ္ရာ မႏၷ မုုန္႕
ေတြ ခ် ေပးသနား ခဲ့ တယ္<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>လိုု႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>အဆိုု ရွိတယ္။<span style="mso-spacerun: yes;">
</span></span><span style="font-family: Times;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One;"><span style="font-size: small;">မႏၷ ရဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>ဇာတ္ေၾကာင္း က ဒီေလာက္ နဲ႕ တင္ ျပီးမသြားေသးဘူး ။ တရက္ မွာ အိမ္ကိုု တရားေဟာ
ဆရာ တေယာက္ ေရာက္လာတယ္ ။ မႏၷ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ကိုု<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ျမင္ဖူး လား လိုု႕ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>သူ တရားေဟာေနၾက ေလသံ အတိုုင္း စ ျပီး ေမးတယ္။ မႏၷ
ဆိုုတဲ့ မုုန္႕ေလးကိုု ရင္ခြင္ထဲ ခ်ီ ထား ရင္းက ၊ ဟင့္အင္း<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>မျမင္ဖူးဘူး ေပါ့ ။ တရားေဟာ ဆရာက က်မ္းစာအုုပ္ကိုု
တရြက္ျခင္း လွန္ ရင္း ၊ တေနရာ မွာ ရပ္ လိုုက္တယ္။ <o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="background: white; color: #333333; font-family: Zawgyi-One;"><span style="font-size: small;">“<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဣသေရလအမ်ဳိးသားတို႔သည္ ထိုစားစရာကို မႏၷဟု
ေခၚေ၀ၚၾက၏။ နံနံေစ့ကဲ့သို႔ျဖစ္၍ ျဖဴေသာအဆင္း႐ွိ၏။ ပ်ားရည္ႏွင့္ေရာေသာ
မုန္႔ႂကြပ္ႏွင့္ အရသာတူ၏<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>”<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="background: white; color: #333333; font-family: Zawgyi-One;"><span style="font-size: small;">ရင္ခြင္ ထဲက
မုုန္႕ေလးကိုု ငံုု႕ ၾကည့္ရင္း ရႊင္ရႊင္ ျမဴးျမဴး<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>ျပံဳး မိတယ္။ ဟုုတ္တယ္<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>အရသာ ရွိ
တဲ့ မုုန္႕ေလး ေပပဲ ။ တရားေဟာ ဆရာက ဆက္ေျပာတယ္ ။ နံနံေစ့ ဆိုုတာ တကယ့္
ေသးေသးေလး<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဒါေပမယ့္ ဒီ လူအုပ္စုု
ၾကီးကိုု အနွစ္ ေလးဆယ္ လံုုးလံုုး ေတာထဲ မွာ အာဟာရ ဆက္ေပး ခဲ့ တဲ့ အဓိက အစားအစာ ။
ျပီးေတာ့ ၊ မနက္တိုုင္း ေကာက္သိမ္း တဲ့ အခါ<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>တရက္စာ ပဲ ယူရတယ္ ။ ေလာဘ နဲ႕ ပိုု ျပီး သိမ္းဆည္း မိ ရင္ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ပိုုးထိုုး သြား တတ္တယ္ ။ အဲ့ဒါေၾကာင့္
နွိမ့္ခ်ျခင္း ၊ ေရာင့္ရဲျခင္း ၊ ဆိုုတဲ့ ဂုုဏ္ျဒပ္ ေတြ ပါ တဲ့ အမည္ ပဲ လိုု႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဆိုုတယ္။ <o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="background: white; color: #333333; font-family: Zawgyi-One;"><span style="font-size: small;">။။။။။<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="background: white; color: #333333; font-family: Zawgyi-One;"><span style="font-size: small;">မိုုးမိုုးကေတာ့<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>မုုန္႕ေလး ၾကီးလာရင္ ၊ တကယ္ပဲ စာနာ နွိမ့္ခ်
တတ္သူ ျဖစ္ နိုုင္ပါ့ မလား<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>၊ ေက်နပ္
ေရာင့္ရဲ နိုုင္သူ ေရာ ျဖစ္ ပါ့ မလား<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဆိုု
ျပီး <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>အမ်ားၾကီး ၾကိဳတင္ မပူပန္
မိသလိုု<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>နိမိတ္ လည္း မေဆာင္ ခ်င္ ဘူး ။ အနိမ့္ဆံုုး
ေတာ့ ၊ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ေလာက ၾကီး ထဲကိုု ရည္ရြယ္ခ်က္
ရွိရွိ ေရာက္ လာ ျပီး ၊ ကိုုယ့္ နဲ႕ စပ္ဆိုုင္သူ တိုုင္း ကိုု ၾကည္နူးေပ်ာ္ရႊင္ေစ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>တဲ့ သူေလး ျဖစ္ လာရင္ ေတာ္ပါ ျပီေလ ။ <o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="background: white; color: #333333; font-family: Zawgyi-One;"><span style="font-size: small;">ေလာကၾကီး နဲ႕ ခ်ီ တဲ့
ရည္ရြယ္ခ်က္ ၾကီးေတြ ခဏေနပါ ဦးေတာ့ ။ ကေန႕<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>နဲ႕ မနက္ျဖန္ မွာ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>၊ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>စိန္ပန္းျပာ ေတြ က ၊ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ေ၀ ျပီးရင္း ေ၀ ေန ေရာ ။ ေလေျပ ေတြက လတ္ဆက္
လြန္းတယ္ ။ ေနမင္းၾကီးက ျပံဳး ျပီး ၊ ေကာင္းကင္ ၾကီးက ျပာ လိုု႕ ။ အဆင္မေျပ မူ
ေတြကိုု ေက်ာ္လႊား ျပီး တဲ့ အခါ ၊ ေလာကၾကီးမွာ ေက်နပ္ စရာ ေတြ လည္း ရွိတယ္ ဆိုုတာ ကိုု
မုုန္႕ေလးက သက္ေသ ဖြင့္ဆိုု ေပး ခဲ့ ျပီ ။ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>လိုုခ်င္တာေတြရ
ေတာ့ ေက်နပ္ တာေပါ့ ၊ ျဖစ္ခ်င္ သလိုု ေတြ ျဖစ္မလာရင္ စိတ္ပ်က္ လိုုက္ေပါ့ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>လိုု႕<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>သဘာ၀ ဓမၼ ကိုု ရိုုးရိုုးရွင္းရွင္း လက္ခံ တတ္တဲ့ အေ၀းက ခ်စ္သူငယ္ခ်င္း
ရဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ကြန္ဂရက္ က်ဳေလးရွင္း<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>မက္ေဆ့ခ်္ ေလး ကိုု ေတာ့ ၊<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>အားတံုု႕ အားနာ ျဖစ္ေန မိ ခဲ့တယ္ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>။<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="background: white; color: #333333; font-family: Zawgyi-One;"><span style="font-size: small;">တကယ္ဆိုု ေစာင့္စားသင့္
တဲ့ အခ်ိန္တခုု ဟာ လံုုေလာက္ ျပီမိုု႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>၊ ဘ၀
ရဲ႕ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဦးတည္ရာ ကိုု <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>လမ္းေၾကာင္း ေျပာင္း ဖိုု႕ ၊ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဆံုုး ျဖတ္ ျပီးတဲ့ အခ်ိန္ က်မွ ၊ မုုန္႕ေလး
ေရာက္ လာ ခဲ့တာ ။ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဒါဟာ ၀မ္းသာစရာ
ဆိုုတာထက္ အမ်ားၾကီး ပိုု ခဲ့တယ္ ။ အနီး အပါးက မိတ္ေဆြ တေယာက္က ဆိုုရင္ ကာယကံ
ရွင္ထက္ ေတာင္ ပိုု အံ့ၾသေနဟန္ နဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>ကိုုယ့္ အသား ကိုု ကိုုယ္ျပန္ ဆိတ္ ဆြဲ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>မ ၾကည့္ဘူးလား တဲ့ ေလ။ ေနာက္<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>တေယာက္က လည္း ၊ ကဲ -<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>မိခင္ ျဖစ္ရတာ ဘယ္လိုု ေနလဲ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>လိုု႕ မခ်ိဳ မခ်ဥ္ ေမး လာ တယ္ ။ ဒီ ျမိုု႕ကိုု
ေရာက္ကတည္းက အစစ အရာရာ ကူညီ ေနၾက မိခင္လိုု ေစာင့္ေရွာက္တဲ့<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>အမ်ိဳးသမီးၾကီး <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ကေတာ့ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ခုု အခ်ိန္ မွာ ေပ်ာ္ ထား စမ္း ေဟ့<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>လိုု႕<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>ခပ္က်ယ္က်ယ္ ရယ္ေမာရင္း ဆိုုတယ္ ။ အေျမာ္အျမင္ ရွိ တဲ့ သူ႕စကားက
ရိုုးရိုုးေလး နဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>အဓိပၺါယ္ေတြ ပါေနတယ္ ။ ဟုုတ္
မယ္ေလ ။ ရင္ခြင္ ထဲက<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>မုုန္႕ေလး ဟာ အျမဲတမ္း
ရင္ခြင္ ထဲ မွာ ရွိေနမွာ မဟုုတ္ သလိုု ၊ ေကာင္းကင္ၾကီး ကလည္း အျမဲ ျပာေနသည္ မွ
မဟုုတ္ပဲ ။ တကိုုယ္စာ အပူအပင္ ေတြက တဘ၀ စာ ၾကိဳ ေစာင့္ေန နွင့္ ျပီ ေရာ။ <o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="background: white; color: #333333; font-family: Zawgyi-One;"><span style="font-size: small;">အပူအပင္ မရွာလိုု ေတာ့ တဲ့
ခ်စ္သူငယ္ခ်င္း ဆီ ကိုုေတာ့ ၊ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ေက်းဇူးတင္
ေၾကာင္း စာျပန္ လိုုက္ တယ္။ သူငယ္ခ်င္း ေရ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>၊ ပန္းတိုုင္ ဆိုုတာ တကယ္ မရွိ တဲ့<span style="mso-spacerun: yes;"> </span><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>အသက္တာ
မွာ ၊ လက္ခံ ရရွိ တဲ့ ေန႕ရက္ တိုုင္း ဟာ ၊ ဆုု ေတြ ခ်ည္းပဲ ။ ။ မမီွ လိုုက္တဲ့
ရထား ရွိေပမယ့္ ၊ မေရာက္ လာ တဲ့ လက္ေဆာင္ ဆိုုတာ မရွိ ပါဘူး <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>။ အရာရာတိုုင္း မွာ အေၾကာင္းျပခ်က္ ရွိတယ္ လိုု႕
ေျပာၾကတယ္ မဟုုတ္လား ။ ဘယ္သူ႕ အတြက္မဆိုု ၊ ေကာင္းကင္ၾကီးက တနည္းတဖံုု ေတာ့
ျပာလြင္ ေပး ေနတာပါ ပဲ ကြာ ။<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="background: white; color: #333333; font-family: Zawgyi-One;"><span style="font-size: small;">။။။။။။။။<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="background: white; color: #333333; font-family: Zawgyi-One;"><span style="font-size: small;">တကယ္ဆိုု မုုန္႕ေလး
ရဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>မိုုး နဲ႕ ပါ့ ဟာ မွန္ေရွ႕မွာ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ရပ္ျပီး သက္ျပင္း ေတြ ကိုုယ္စီ ခ် ေန မိ ၾကတာ
ဘယ္သူ သိပါ့ မတုုန္း။ မီးခိုုးေရာင္ ဆံပင္ တခ်ိဳ႕ကိုု<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>တနည္းနည္း နဲ႕ ဖံုုးကြယ္ ထား လိုု႕ ရေပမယ့္ ၊
ဖံုုးကြယ္ထား လိုု႕ မရ တဲ့ အရိပ္ အေငြ႕ တခ်ိဳ႕ က ၊ အရွိတရား အတိုုင္း ေလ။ တခါတေလ
လည္း<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>အရွိတရားထက္ ပိုုျပီး ဆင္ဆင္ျပင္ျပင္
လုုပ္ရင္း<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>၊ မဆိုုးလွေသးပါဘူး လိုု႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>အားတင္း ရ တာေပါ့ ။ အခုုအခ်ိန္ ေတာ့ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>မိုုးမိုုး ရဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>နားဆြဲ အၾကီး ၾကီး ေတြကိုု<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>သေဘာက် တာက လြဲ လိုု႕ ၊ မုုန္႕ေလး က ဘာ ျမင္တတ္
အံုုးမလဲ ။<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>တခ်ိန္ ေက်ာင္းတက္ ရ တဲ့ အရြယ္
ေရာက္ရင္ ေက်ာင္းက သူငယ္ခ်င္း ေတြ ရဲ႕ မိဘ ေတြ နဲ႕ ၊ နွိဳင္းယွဥ္ တာ မ်ိဳးေတြ
ျဖစ္ခ်င္ ျဖစ္ လာမယ္ ။ အဲဒီ အခါ က်ရင္ ၊ မိုုး တိုု႕ ပါ့ တိုု႕ဟာ မုုန္႕ေလး ကိုု
အၾကာၾကီး ေစာင့္ခဲ့ ရတဲ့ အေၾကာင္း ၊ ရွင္းျပရမယ္။ သိတတ္ လာတဲ့ အရြယ္ေရာက္ရင္ ေတာ့
၊ မုုန္႕ေလး ဟာ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ျဖစ္ရိုုးျဖစ္စဥ္ ထက္ ပိုု
တဲ့ လူကေလး ျဖစ္ေၾကာင္း <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>နားလည္ ေအာင္
ေျပာျပရ မွာေပါ့ ။ <o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="background: white; color: #333333; font-family: Zawgyi-One;"><span style="font-size: small;">ဗိုုက္ထဲက ထြက္လာကာစ
ပိစိေကြး ေလး တုုန္းက ဘယ္သူ နဲ႕ တူမွန္းမသိ ဘယ္လိုုခ်စ္ရ မွန္းမသိ ။ ခုုေတာ့
ေပါင္ေပၚ ကိုု ကုုတ္ျခစ္ ဖက္တြယ္ တက္ျပီး ၊ သြားေလး နွစ္ေခ်ာင္း ေပၚေအာင္ တခစ္ခစ္
ရီ ျပ ေန တဲ့ ၊ ကေလးေလး ဟာ ၊ စိန္ပန္းျပာေတြ နဲ႕ အတူ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>တနွစ္ ျပည့္ ျပီ ။ ဒီ ကေလးေလး အသက္ နွစ္ဆယ္
ဆိုုရင္ -<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ငါတိုု႕ အသက္ ဘယ္ေလာက္ ရွိမလဲ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဆိုုတဲ့ ရိုုးဆင္းလွ တဲ့ သခ်ာၤ က၊ အခက္ခဲဆံုုး
စိတ္တြက္ ပုုစ ၦာ ။<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ငါတိုု႕ က်န္းမာေအာင္
ေနရ မယ္ - လိုု႕ သာ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>တေယာက္တျပန္
အားေပးရင္း ေၾကာင့္ၾကမူ ေတြ ကိုု ေလ ွ်ာ့ခ် ၾကတယ္။<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="background: white; color: #333333; font-family: Zawgyi-One;"><span style="font-size: small;">ေမာင္နွမ သားခ်င္း မရွိ ပဲ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>တေယာက္တည္း ၾကီးျပင္းလာ မယ့္ ၊ ခေလး ဟာ ၊ သူ႕
ေဘးမွာ ရွိေနမယ့္ နွစ္ဦးတည္း ေသာ မိဘ ေတြကိုု ဘယ္လိုု ပံုုစံ နဲ႕ ရွိေစခ်င္ မလဲ ။
ကိုုယ္ေတြကသာ သားသမီး ကိုု<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဟိုုလိုု
ဒီလိုု ျဖစ္ေစ ခ်င္ၾကတာ ။ သူတိုု႕ ဖက္က မွာလည္း သူတိုု႕ ျဖစ္ေစခ်င္တာ ေတြ ရွိေပ
မေပါ့<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>။ ငယ္တုုန္း က ဆိုု ၊ အတူမေန ၾက တဲ့
မိဘ နွစ္ေယာက္ကိုု ၾကည့္ျ ပီး ၊ ငါ တိုု႕ဟာ<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>ၾကားထဲက သက္သက္ ဒုုကၡလာခံ ရတယ္ လိုု႕ ၊<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>မလိမ္မိုုး မလိမၼာ ေတြး မိ ခဲ့ တယ္။ ျဖစ္ကိုု ျဖစ္ရမယ္ လိုု႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ရည္မွန္းခ်က္ေတြ နဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ရဲရင့္ ခဲ့တဲ့ လူငယ္ ဘ၀ ကိုု ေက်ာ္လြန္လာ ခဲ့ ျပီး
လိုု႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>၊ မျဖစ္နိုုင္တာေတြ မျဖစ္သင့္တာေတြ
အေၾကာင္း ေတြးေတာ ေတြေ၀ မူ ေတြနဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>ေရာင့္ရဲလြယ္ တဲ့ အရြယ္ ကိုု ေရာက္လာ ေတာ့ မွ ၊ စာနာ စရာ ေတြကိုု စာနာ တတ္
လာ ခဲ့ တယ္။ အဲဒီ အရြယ္က်မွ ဘ၀ ကိုု အသစ္ျပန္စ ရ မယ္ ဆိုုလည္း စ ၾကတာေပါ့
မုုန္႕ေလးရာ ။<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="background: white; color: #333333; font-family: Zawgyi-One;"><span style="font-size: small;">လက္ကိုုင္ဖုုန္း
နဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>တက္ဗလက္ ေတြကိုု ကစားစရာ လုုပ္
တဲ့<span style="mso-spacerun: yes;"> </span><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>မ်ိဳးဆက္ က ၊ ေရာင္းသူမဲ့ ဆိုုင္မွာ ေစ်း၀ယ္
ျပီး ၊ ေမာင္းသူမဲ့ ကား ကိုု စီးၾက တဲ့ အခ်ိန္မွာ ၊ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ခ်စ္ျခင္း ေမတၱာ ေတြ မဲ့ မသြား ဖိုု႕ ပဲ
အေရးၾကီးတာ မဟုုတ္လား။<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="background: white; color: #333333; font-family: Zawgyi-One;"><span style="font-size: small;">၊၊၊၊၊၊၊၊၊<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="background: white; color: #333333; font-family: Zawgyi-One;"><span style="font-size: small;">ေျပာၾကတယ္ ။ သား သမီး
ရွိလာျပီ ဆိုုရင္ ဘ၀ ရဲ႕ တ၀က္ေလာက္ကိုု ေပးလိုုက္ ရတယ္ တဲ့ ။ ခုု ကိုု ပဲ ဘ၀ က
တ၀က္က်ိဳး ခ်င္ ေနျပီ ဆိုုေတာ့ ၊ ရွိတာေတြ အကုုန္ပဲ ေပး ရ ေတာ့မွာ ေပါ့ ။<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>မနက္ မိုုးလင္း ယံုု ရွိေသး အိပ္ေရး၀ ျပီး
လန္းဆတ္ ေနတဲ့ မုုန္႕ကေလး ကိုု ၊ အိပ္ခ်င္မူးတူး နဲ႕ ခ်ီရင္း ၊<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>open up the blind, here is the sun လိုု႕
ကဗ်ာေလး ဆို ျပ ျပီး ၊ ယင္းလိပ္ေတြ ဖြင့္ လိုုက္ တာနဲ႕ ၊ အဲဒီေန႕ ဟာ ကိုုယ့္အတြက္
ဘာမွ မက်န္ ေတာ့ ဘူး ။ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>မနက္စာေကၽြးတယ္ ။
ကဗ်ာ ေတြ ဆိုုျပ သီခ်င္းေတြ ဖြင့္ျပတယ္။ ေဆာ့ေပးတယ္ ။ ေန႕လည္စာေကၽြးတယ္ ။
တေရးသိပ္တယ္။ အျပင္ ထြက္ လမ္းေလ ွ်ာက္ ေပးတယ္။ ညစာေကၽြးတယ္။ စာအုုပ္ဖတ္ျပတယ္ ။
ညအိပ္ကာနီး ေရခ်ိဳးေပးတယ္။<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>close the
blind လိုု႕ ဆိုုထားတဲ့ ကဗ်ာ မရွိေပမယ့္ ၊ ညေနေစာင္းလိုု႕ ယင္းလိပ္ ေတြ ပိတ္ တဲ့
အခ်ိန္တိုုင္း မွာ ၊ ျမန္ဆန္လြန္း တဲ့ တေန႕တာ ကိုု သတိ ထား မိ တယ္။ မုုန္႕ေလး
ညအိပ္ သြား ေတာ့ ၊ ကိုုယ္ပိုုင္ အခ်ိန္တိုုတိုုေလး ထဲ ကမွ ၊ အခ်ိန္လုုျပီး <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>မႏၷ အေၾကာင္း<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>လည္း စာ က ေရး ခ်င္ေသး တာ။ <o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="background: white; color: #333333; font-family: Zawgyi-One;"><span style="font-size: small;">စာအုုပ္ ဖတ္ဖိုု႕ ဆိုုတာ
ေတာ့ ေ၀လာ ေ၀း ။ ၾကည့္ေနက် သတင္းေတြ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>၊
ရုုပ္ရွင္ ေတြ လည္း မၾကည့္ ရ တဲ့ အတူတူ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>၊
တီဗြီေရွ႕ မွာ အတူ ထိုုင္ျပီး ၊ Thomas and his friends ကိုုပဲ စီးရီးစ္ လုုပ္ျပီး
ထိုုင္ၾကည့္ ေနရတယ္ ေလ ။ ဒါေပမယ့္ ဒီေကာင္ကေလး တကယ္ ၾကိဳက္တာက ၊ အတီးအမွဳတ္ နဲ႕
သီခ်င္းသံ ေတြ ။ ဂီတ သံ တခုုခုု ကိုု ၾကားတာနဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>လူက တလွဳပ္ လွဳပ္ ျဖစ္ေနျပီ ။အရုုပ္တရုုပ္ ကိုု ၅ မိနစ္ ထက္ ပိုုျပီး
စိတ္မ၀င္စား တဲ့ မုုန္႕ေလး ဟာ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဂစ္တာ ကိုု
ပထမဆံုုး စ ျပီး ေတြ႕ တဲ့ အခ်ိန္မွာ ၊ သူ႕ ပါ့ပါ တီး ျပတာ ရပ္လိုုက္တဲ့ အထိ ၊ ဒူးေလး
နွစ္ေခ်ာင္း ေထာက္ျပီး ေျမာက္ဆြ ေျမာက္ဆြ လုုပ္ လိုု႕ မ၀ နိုုင္ ရွာ ဘူး ။ သူ႕ ပါ့
က ဂ်ီမီဟန္းဒရစ္ဇ္ ၀င္စားတာ လိုု႕ ေနာက္ ရင္ ၊ မိုုးမိုုးကလည္း စႏၵယား လွထြတ္
ေလာက္ေတာ့ ၀င္စား ေစ ခ်င္တာေပါ့ ။ မုုန္႕ေလးေရ ။ ဘာပဲ ျဖစ္ျဖစ္ ၊ ကိုုယ္ေတြ
မျဖစ္ေျမာက္ခဲ့ ၊ ျဖစ္ေျမာက္ခြင့္ မရ ခဲ့တာေတြ ကိုု ၊ ျပန္ျပီး စိတ္ကူးယဥ္ ခြင့္
ေပး လိုု႕ ေက်းဇူးပါ ကြယ္။<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="background: white; color: #333333; font-family: Zawgyi-One;"><span style="font-size: small;">။။။။။။<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="background: white; color: #333333; font-family: Zawgyi-One;"><span style="font-size: small;">မုုန္႕ကေလး ဟာ
တနွစ္ျပည့္ သြားတာနဲ႕ ၊ ခ်က္ျခင္း ေျပာင္းလဲ လာ တယ္ ။ ကေလးေလး မဟုုတ္ေတာ့ ပဲ ၊
ေကာင္ကေလး ျဖစ္ ခ်င္ လာ ျပီ ။ မကိုုင္ရဘူး လိုု႕<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>ေျပာထားတဲ့ ဟာ ကိုု ၊ လစ္ တဲ့ အခ်ိန္ မွာ သြား ကိုုင္ၾကည့္ ဖိုု႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>လူလည္ က် တတ္ေနျပီ ။ သူ႕ကိုု မၾကည့္ပဲ တျခား
တခုုခုု လုုပ္ေနရင္ ၊ ေခါင္းကိုု နံရံ နဲ႕ ေဆာင့္ျပီး ၊ ယူ ခ်ီ ေအာင္ မူယာ မာယာ
ေတြ လုုပ္တတ္ ျပီ။<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>အက်ီ ၤ ၀တ္ေပးလိုု႕
ျပီးကာနီး မွ ေျခေထာက္ တေခ်ာင္းကိုု ျပန္ဆြဲထုုတ္ ျပီး တခိခိ နဲ႕ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>လူေနာက္ ကေလး လုုပ္ ေနျပီ ။ လမ္းေလ ွ်ာက္ ထြက္
ဖိုု႕ ၊ တြန္းလွည္း ေပၚ ကိုု ေတာင္ ၊ သိပ္ ျပီး မတက္ ခ်င္ ေတာ့ဘူး ။ ၾကည့္ ဦးေလ ။
တြန္းလွည္း နဲ႕ ကိုုယ္လံုုး နဲ႕ အျပည့္ေလာက္ ျဖစ္ လိုု႕ ၊ ေျခေထာက္ ေတြက အျပင္ကိုု
ေတာင္ ထြက္ ေနျပီ ။ မၾကာခင္ မွာ သူ႕ေျခေထာက္ေပၚ သူ ရပ္ျပီး လမ္း စ ေလ ွ်ာက္ ေတာ့
မည္ ။ မိုုးမိုုး လည္း<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ကေလး တြန္းလွည္း
ေလး နဲ႕ လမ္းေလ ွ်ာက္ထြက္ ျခင္း အမူ ကိုု ရပ္ ရ ေတာ့မည္ ။ တျခား<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>အမူ ေဆာင္တာ အသစ္ေတြကိုု လိုုက္ျပီး ျဖည့္ဆည္း
ရ အံုုးမည္ေပါ့ ။ ေနာက္တနွစ္ဆိုု ကစားကြင္းထဲ လိုုက္ျပီး ေျပး ခုုန္ ေပါက္ ေပး
ရမည္။ ေနာက္ သံုုး ေလး နွစ္ ေလာက္ဆိုု ၊ ေက်ာင္းလိုုက္ပိုု႕ ရမည္။ ေနာက္ ဆယ္ နွစ္
ဆယ့္ငါးနွစ္ ဆိုု ေက်ာင္းစာေတြ အတြက္ ပူပန္ေပး ရမည္။ တကၠသိုုလ္ေတြ တက္ဖိုု႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဖန္တီး ေပး ရ မည္ ။ မဆံုုး နိုုင္ေသာ တာ၀န္
၀တၱရား မ်ား နဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>တကယ့္ ဘ၀ ထဲ မွာ သူ႕
ေျခေထာက္ ေပၚ သူ မတ္တပ္ရပ္ နိုုင္ တဲ့ အခ်ိန္ ေတြ ထိ ၊ ၾကိဳတင္ ေတြးေတာ ေန ရ
ျပန္တယ္။<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="background: white; color: #333333; font-family: Zawgyi-One;"><span style="font-size: small;">ေလာေလာဆယ္ဆယ္ မွာေတာ့ ၊ေလတျဖဴးျဖဴး
ေအာက္မွာ လမ္းတပတ္ ပတ္ ျပီး တဲ့ ၊ မုုန္႕ ကေလး ဟာ ၊ ယူကလစ္ ပင္ၾကီးေတြ ေအာက္ က<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ငွက္ ေတြ<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>ကိုုလည္း မၾကည့္ နိုုင္ေတာ့ဘူး ။ အိမ္ေရွ႕<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>ကစားကြင္း ထဲမွာ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ေျပးလႊား
ခုုန္ေပါက္ ေနတဲ့ ကေလး ေတြ ကိုု လည္း ၊ အားမက် နိုုင္ရွာ ေတာ့ဘူး ။<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ေနလံုုး နီနီ ညေန ေစာင္း လိုု႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>အေမ့ေက်ာင္း ကိုု<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>မေရာက္ခင္ မွာ ကိုု မ်က္ေတာင္ ေတြ ေညာင္း ေလ
ျပီ ။ <o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="background: white; color: #333333; font-family: Zawgyi-One;"><span style="font-size: small;">ဒီနိုုင္ငံ မွာ ေမြးတဲ့
ကေလး မိုု႕ ဒီက အမ်ားသံုုး အဂၤလိပ္ စကား နဲ႕ ၊<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>မိဘ ေတြ အိမ္မွာ ေျပာတဲ့ ဘာသာ စကား ၾကားမွာ ရွဳပ္ေထြး ေနမွာ ကိုု စိုုးရိမ္
မိ ခဲ့ ေပမယ့္ ၊<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ပံုုမွန္ စစ္ေဆး ရတဲ့
က်န္းမာေရး ဌါန က ဆရာမ ေတြ က<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>၊ ကေလး ငယ္
ေတြရဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဦးေဏွာက္မွာ ဘာသာစကား နွစ္မ်ိဳး
ေလာက္ ကိုု တခ်ိန္တည္း လက္ခံ မွတ္သား နိုုင္တယ္ လိုု႕္ ဆိုုတာ ေၾကာင့္<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>၊ ေတာ္ပါေသး သည္။ ဒီေတာ့ လည္း<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>မုုန္႕ေလး ရဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>အိပ္ယာ၀င္ သီခ်င္းေတြဟာ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>မိုုးမိုုး
ၾကိဳက္တဲ့ ဗမာ သီခ်င္း ေတြ လည္း ျဖစ္ေန တတ္ သည္ ။ အေရးၾကီးတာ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>မုုန္႕ေလး နွစ္နွစ္ျခိဳက္ျခိဳက္ အိပ္ေမာက်
သြားဖိုု႕ ပဲ ေလ ။ သြပ္ျပားေပၚ မိုုးစက္က်သံ တေပါက္ ေပါက္ ေအာက္မွာ ၊၀ါဆိုု
၀ါေခါင္ ေရေတြ ၾကီးေတာ့ ၊ သေျပသီးမွည့္ ေကာက္စိုု႕ ကြယ္ .. လိုု႕ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>အေမ တလွည့္ အဖြား တလွည့္ အေဒၚေတြ တလွည့္ ေခ်ာ့သိပ္
ခံ ခဲ့ ရတဲ့<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ငယ္ဘ၀<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ေတြ လိုု ေတာ့ ဘယ္ ဟုုတ္ ပါ့ မလဲ ။ မုုန္႕ေလး
ရဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ငယ္ဘ၀ ေလး ဟာ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ခုုခ်ိန္မွာ ေအးခ်မ္း<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>တိတ္ဆိတ္ စြာပဲ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ေဆြမ်ိဳး သားျခင္း ေတြ ရဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ေမတၱာေငြ႕ နဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>ေဝး ကြာ လွ တယ္။<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="background: white; color: #333333; font-family: Zawgyi-One;"><span style="font-size: small;">တခါတေလ ေတာ့ လည္း ၊
မိုုးမိုုး တိုု႕ ဟာ ၊ ခရာဆူးျခံဳ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ေတြ ရွိ
တဲ့ အရပ္ကိုု ျပန္ ခ်င္ တယ္။ အဲ့ဒီ အရပ္မွာ ခ်စ္တဲ့သူ ေတြ ေန ၾက တာ ဆိုုေတာ့ ၊ ေမ
ွ်ာ့ နက္ မည္း ၾကီးေတြ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>တြယ္ခ်င္ လည္း တြယ္
ပါေစ ၊ သေျပသီး မွည့္ တခ်ိဳ႕ တေလ ရရင္ကိုု ေပ်ာ္ေနမွာပဲ ေလ။ အခုုေတာ့ ခရမ္းျပာ
စိန္ပနး္ ေတြ ၾကားထဲ မွာ ပန္းနုုေရာင္ ကတၱဝါ ငွက္ၾကီး ေတြ ရဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>အသံ ကိုု နားယဥ္ ေငးေမာ ေနရင္း ၊ ဘယ္တုုန္းက
ဘယ္ေကြ႕ ကိုု ေက်ာ္ ခဲ့ မွန္း မသိ ပဲ ၊<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဘ၀
ခရီး ရဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>တေနရာ မွာ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ေရာက္ေန ခဲ့ တယ္<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>။ ေခ်ာင္းရိုုး တေလ ွ်ာက္ ေလွကိုု ေလွာ္ လာ
လိုုက္တာ ေလ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>။ အခုုဆိုု ၊ ေဟာဒီ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>လက္တြန္းလွည္း ေလး ထဲ မွာ ၊ မ်က္ေတာင္ ေညာင္း
ေနတဲ့ ကေလးေလး တေယာက္ ေတာင္ ရွိ ေန ခဲ့ ျပီ ။ အဲ့ဒီ ကေလး ေလး ကေရာ ၊ ဘယ္ သားေခ်ာ့
ေတး ကိုု<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>လြမ္းဆြတ္ လိုု႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>၊ ဘယ္အရပ္ ေဒသ ကိုု ခင္တြယ္မွာ လဲ ။ ဘယ္ ဆီ
ဘယ္၀ယ္ ေလွ ေလွာ္ ထြက္ေလ မလဲ ။ ေခ်ာင္းရိုုးထဲ မွာ ပဲ လား ။ ျမစ္ေကြ႕ ျမစ္ေကာက္ ဆီ
ဆန္ တက္ေလ မလား ။ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>တကယ္ေတာ့ လည္း ဘဝ ဟာ
အိပ္မက္ တခုု ပါပဲ ။ <o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="background: white; color: #333333; font-family: Zawgyi-One;"><span style="font-size: small;">မရိုုး နိုုင္တဲ့
ကေလးေခ်ာ့ ကဗ်ာ ေလး ကိုု ဆိုု ညည္း မိ တယ္။ <o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="background: white; color: #333333; font-family: Zawgyi-One;"><span style="font-size: small;">row ... row ... row
your boat, gently down the stream,<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>merrily ... merrily ... merrily ... merrily , life is but a dream <o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="background: white; color: #333333; font-family: Zawgyi-One;"><span style="font-size: small;">အိပ္ျပီလား မုုန္႕ ေလး
ေရ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>၊ မိုုးမိုုး တိုု႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ေခ်ာင္းရိုုး တေလ ွ်ာက္ ဆက္ ေလွာ္ၾက ဦးမယ္ ေလ။
ေပ်ာ္ေပ်ာ္ၾကီးသာ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ေလွာ္ ၾက မယ္ ေနာ္ ။ <o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="background: white; color: #333333; font-family: Zawgyi-One;"><span style="font-size: small;">ေကသြယ္<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="background: white; color: #333333; font-family: Zawgyi-One;"><span style="font-size: small;">ေအာက္တိုုဘာ ၂၀၁၇<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<!--[if gte mso 9]><xml>
<o:OfficeDocumentSettings>
<o:AllowPNG/>
</o:OfficeDocumentSettings>
</xml><![endif]-->
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:TrackMoves/>
<w:TrackFormatting/>
<w:PunctuationKerning/>
<w:ValidateAgainstSchemas/>
<w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid>
<w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent>
<w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText>
<w:DoNotPromoteQF/>
<w:LidThemeOther>EN-US</w:LidThemeOther>
<w:LidThemeAsian>JA</w:LidThemeAsian>
<w:LidThemeComplexScript>X-NONE</w:LidThemeComplexScript>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
<w:DontGrowAutofit/>
<w:SplitPgBreakAndParaMark/>
<w:EnableOpenTypeKerning/>
<w:DontFlipMirrorIndents/>
<w:OverrideTableStyleHps/>
<w:UseFELayout/>
</w:Compatibility>
<m:mathPr>
<m:mathFont m:val="Cambria Math"/>
<m:brkBin m:val="before"/>
<m:brkBinSub m:val="--"/>
<m:smallFrac m:val="off"/>
<m:dispDef/>
<m:lMargin m:val="0"/>
<m:rMargin m:val="0"/>
<m:defJc m:val="centerGroup"/>
<m:wrapIndent m:val="1440"/>
<m:intLim m:val="subSup"/>
<m:naryLim m:val="undOvr"/>
</m:mathPr></w:WordDocument>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="true"
DefSemiHidden="true" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="276">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="59" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]-->
<style>
<!--
/* Font Definitions */
@font-face
{font-family:Times;
panose-1:2 0 5 0 0 0 0 0 0 0;
mso-font-charset:0;
mso-generic-font-family:auto;
mso-font-pitch:variable;
mso-font-signature:3 0 0 0 1 0;}
@font-face
{font-family:"MS 明朝";
panose-1:0 0 0 0 0 0 0 0 0 0;
mso-font-charset:128;
mso-generic-font-family:roman;
mso-font-format:other;
mso-font-pitch:fixed;
mso-font-signature:1 134676480 16 0 131072 0;}
@font-face
{font-family:"MS 明朝";
panose-1:0 0 0 0 0 0 0 0 0 0;
mso-font-charset:128;
mso-generic-font-family:roman;
mso-font-format:other;
mso-font-pitch:fixed;
mso-font-signature:1 134676480 16 0 131072 0;}
@font-face
{font-family:Cambria;
panose-1:2 4 5 3 5 4 6 3 2 4;
mso-font-charset:0;
mso-generic-font-family:auto;
mso-font-pitch:variable;
mso-font-signature:3 0 0 0 1 0;}
@font-face
{font-family:Zawgyi-One;
panose-1:2 11 6 4 3 5 4 4 2 4;
mso-font-charset:0;
mso-generic-font-family:auto;
mso-font-pitch:variable;
mso-font-signature:3 0 0 0 1 0;}
/* Style Definitions */
p.MsoNormal, li.MsoNormal, div.MsoNormal
{mso-style-unhide:no;
mso-style-qformat:yes;
mso-style-parent:"";
margin:0cm;
margin-bottom:.0001pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:12.0pt;
font-family:Cambria;
mso-ascii-font-family:Cambria;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-fareast-font-family:"MS 明朝";
mso-fareast-theme-font:minor-fareast;
mso-hansi-font-family:Cambria;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;
mso-bidi-font-family:"Times New Roman";
mso-bidi-theme-font:minor-bidi;
mso-ansi-language:EN-US;}
.MsoChpDefault
{mso-style-type:export-only;
mso-default-props:yes;
font-family:Cambria;
mso-ascii-font-family:Cambria;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-fareast-font-family:"MS 明朝";
mso-fareast-theme-font:minor-fareast;
mso-hansi-font-family:Cambria;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;
mso-bidi-font-family:"Times New Roman";
mso-bidi-theme-font:minor-bidi;
mso-ansi-language:EN-US;}
@page WordSection1
{size:595.0pt 842.0pt;
margin:72.0pt 90.0pt 72.0pt 90.0pt;
mso-header-margin:35.4pt;
mso-footer-margin:35.4pt;
mso-paper-source:0;}
div.WordSection1
{page:WordSection1;}
-->
</style>
<!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Table Normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin:0cm;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:12.0pt;
font-family:Cambria;
mso-ascii-font-family:Cambria;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-hansi-font-family:Cambria;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;
mso-ansi-language:EN-US;}
</style>
<![endif]-->
<!--StartFragment-->
<!--EndFragment--><br />
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
kayhttp://www.blogger.com/profile/16599467317071240993noreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-4790315453620143995.post-39300305515195591642016-06-10T21:21:00.002+08:002016-06-10T21:21:40.264+08:00Havana Blues<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">ကမၻာ့ နံပတ္တစ္ အရင္းရွင္ နိုုင္ငံၾကီး ကိုု လက္တကမ္း အကြာက ေန ၊ ဘာမထီ စိတ္နဲ႕ ရဲရဲၾကီး ရန္ဖက္ျပဳ ေန ခဲ့တဲ့ ၊ ကမၻာ့ ေနာက္ဆံုုးလက္က်န္ ဆိုုရွယ္လစ္ ကၽြန္းနိုုင္ငံငယ္ေလး ဟာ ၊ ေနာက္ဆံုုးမွာ ေတာ့ ၊ သူ႕ လက္သီးေတြကိုု ေျဖေလ်ာ့လိုုက္သည္ ။ မၾကာေသးခင္က ၊ အေမရိကန္ က်ဴးဘား သံတမာန္ ျပန္လည္ဆက္သြယ္ လိုုက္ျပီ ဆိုုေတာ့ ၊ နွစ္ေပါင္းမ်ားစြာ မထိ မတိုု႕ မျပဳ မျပင္ ကိုုလိုုနီ အေမြအနွစ္ေတြ ၊ စိတ္၀င္စားစရာ လူေနမူ ဘ၀ ေတြကိုု ၊ မေပ်ာက္ပ်က္ခင္ အေျပး အလႊား သြား ၾကည့္ တဲ့ ခရီးသြားေတြ အျပင္ ၊ရင္းနွီးျမဳပ္နွံ ဖိုု႕ ေလ့လာ ၾကတဲ့ စီးပြားေရး သမားေတြ လည္း ေရာက္လာၾကသည္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiyUkG9RkE-G5Y4XvpzKuGV6xEZvRSTsHAq_L2YkFREpA-o22WPEqawoxgnkz0TKly8z1I5jqc5p72TxEm1J8UVAfu2GWEkk8vpWhuSBqUbJMXCkZp61AlKHMNAYFtrfADOztnXgA1Vk1g/s1600/13320836_1391885340838171_4501564473754382796_o.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiyUkG9RkE-G5Y4XvpzKuGV6xEZvRSTsHAq_L2YkFREpA-o22WPEqawoxgnkz0TKly8z1I5jqc5p72TxEm1J8UVAfu2GWEkk8vpWhuSBqUbJMXCkZp61AlKHMNAYFtrfADOztnXgA1Vk1g/s640/13320836_1391885340838171_4501564473754382796_o.jpg" width="451" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">ကိုုယ္ေတြကေတာ့ လက္သီးေတြ က်စ္က်စ္ပါေအာင္ ဆုုပ္ထားဆဲ က်ဴးဘားကိုု ၂ နာရီၾကာမ ွ် ေရာက္ခဲ့ ဘူးပါ သည္။ Havana Blues ဆိုုတဲ့ ရုုပ္ရွင္ကားေလး ကိုု ၊ လက္တီနိုု မိတ္ေဆြ တေယာက္က ညႊန္းျပီး ေပး လာတာ ေၾကာင့္ ၊ ၾကံဳ ၾကံဳ ၾကိဳက္ၾကိဳက္ ၾကီးပင္ ဟားဗားနား ကိုု ေရာက္ သြားခဲ့ ျခင္းျဖစ္သည္။ က်ဴးဘား ရဲ႕ ရွဳခင္း အလွ ေတြတင္မက ၊ အတြင္းသား ကိုုပါ ထြင္းေဖာက္ ေတြ႕ ျမင္ လိုုက္ရေတာ့သည္။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">How can I fight to the Sun, Politics and God!</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">ဆို တာမ်ိဳး ..ခပ္ရဲရဲ ေပါက္ကြဲ ေန တဲ့ စာသား ေတြ ေၾကာင့္..ဒီရုပ္ရွင္ ဟာ နိုုင္ငံတကာ ဆုု တခ်ိဳ႕ ရခဲ့တဲ့ အျပင္ ၊ စပိန္ စကားေျပာ လက္တီ နို ေလာက မွာ တင္ မက.. အဂၤလိပ္ စာတမ္း ထိုး ကို ၾကည့္တဲ့..တျခား ပရိသတ္ ေတြ ထဲမွာပါ ၊ အေတာ္ လူၾကိဳက္ မ်ား ခဲ့ေလသည္ ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">တကယ္ ေတာ့ ဒီ ရုပ္ရွင္က ေဟာလိ၀ုဒ္ ကားေကာင္းေတြ လို ခန္႕ခန္႕ညားညား ၾကြားၾကြား ထည္ ထည္ မ်ိဳး ေတာ့ မဟုုတ္ ။ ၾကည့္ျဖစ္ ေအာင္ ၾကည့္ၾကပါ လို႕ ေထာမနာ ျပဳ တိုက္တြန္း ရ ေလာက္ ေအာင္ လည္း သိပ္ ၾကီး ေတာ့ နင့္နင့္ နဲနဲ ေကာင္းေန တာမ်ိဳး လည္း မဟုတ္ပါဘူး။ ဒါေပမဲ့လို႕ ကမၻာ မွာ စိတ္၀င္စား ခံ ရတဲ့ က်ဴးဘားနိုင္ငံ ရဲ႕ လူမူစီးပြား ျပသာနာ ေတြ ကို musical ပံုစံ ခပ္ပါး ပါး ေလး ရိုက္ျပ ထား တာက ဂီတ ခ်စ္သူ ေတြ အတြက္ အထူး အၾကိဳက္ေတြ႕ေစမဲ့ နိုင္ငံတကာ ရုပ္ရွင္ ေကာင္းေလး တခုလိုု႕ ပဲ ဆိုုပါရေစ ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">Ruy နဲ႕ Tito က သိပ္ခ်စ္္ ၾကတဲ့ ၀ါသနာတူ ဂီတကို ရူးသြပ္သူ သူငယ္ခ်င္း ၂ ေယာက္။ က်ဴးဘား ဆို တာက လည္း Spanish နဲ႕ West Africa ဂီတ ယဥ္ေက်းမူ ေတြ ေရာျပြန္း စုဆံု ရာ ဂီတ ပံုစံ မ်ိဳးစံု ရဲ႕ ဘူမိ နက္သန္ လို႕ ဆို ရ ေလာက္ တဲ့ Salsa တို႕ Jazz တို႕ရဲ႕ ေမြးဖြား စတည္ရာ ေဒသ။ ဂီတ ပညာရွင္ ၀ါသနာရွင္ ေတြ ကလည္း သိပ္ ေပါ ဆို ပဲ။ ကက္စထရို ရဲ႕ လက္၀ဲ ဆိုရွယ္ လစ္ အစိုးရ က ဂီတ ေက်ာင္းေတြ ဖြင့္လွစ္ေပး ထား ျပီး ေက်ာင္းဆင္း ပညာရွင္ ေတြ ကိုလည္း အစိုးရ ၀န္ထမ္းေတြ အျဖစ္ အလုုပ္ေပးခန္႕ ထားသ တဲ့ ။ ထံုးစံ အတိုင္း မစို႕မပို႕လစာ ေလး ေတြနဲ႕ လြတ္လပ္မူ မရွိ တဲ့ အနုပညာ ေလာက ၾကီးမ်ား ျဖစ္ေန မလား လို႕ ေတာ့ …. ေတြး ၾကည့္မိတယ္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">ဒါေပမဲ့ က်ဴဘန္းေတြဟာ အစိုးရ ရဲ႕ ခြဲတမ္းခ် အစားအေသာက္ ေတြ ၊ တန္းစီ ၀န္ေဆာင္မူ ေတြ ၊ ေမွာင္ခို အသံုး အေဆာင္ ေတြ အေပၚ မွာ ၊ အေတာ္သီးျငီး ခံ နိုင္ စြမ္း ရွိ ျပီး ၊ သူတိုု႕ တိုင္းျပည္ ကို အေတာ္ ခ်စ္ ၾကသလိုု ဂီတ ကိုုလည္း အေတာ္ ျမတ္နိုုးၾကတယ္ လိုု႕ ဆိုုတယ္ ။ ျမိဳ႕ေတာ္ ဟားဗားနား ရဲ႕ ေနရာ တိုင္း မွာ Jazz ေတြ blues ေတြ rap ေတြ raggae သံ ေတြ ပ်ံ႕လြင့္ ေနတယ္။ ေမွာင္ရိပ္ေတြ ထဲမွာ လည္း ေျမေအာက္ ဂီတ ေတြနဲ႕ ျမဴးၾကြ ေပါက္ ကြဲ လို႕။ အဲဒီလို နဲ႕ Ruy နဲ႕ Tito အပါအ၀င္ ဂီတ သမား ေတြ ရဲ႕ အိမ္မက္က နုိင္ငံတကာ ကို ထြက္ ျပီး ၊ က်ဴဘားဂီ တ ကို ဆိုျပ ..တီးျပ..ေဖ်ာ္ေျဖ ခ်င္ ၾက တဲ့ အႏၱိမ စိတ္ကူးယဥ္ ေတြနဲ႕ေပါ့။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">၁၉ ၄၀ ၀န္းက်င္ေလာက္က နာမယ္ၾကီးခဲ့တဲ့ Buena Vista Social Club ဆိုတဲ့ ဂီတ အသင္းၾကီး ရဲ႕ ပေဂး ၾကီး ေတြကို ၊ ၇၀ ေက်ာ္ ၈၀ ေက်ာ္ အရြယ္ ၾကီး ေတြ က်မွ ျပန္လည္ အသက္သြင္း ပြဲထုပ္ ခဲ့တဲ့ ၊ အေမရိကန္ ထုပ္လုပ္သူ တေယာက္ ရဲ႕ Bunea Vista Socail Club (1997) အေခြ ဟာ ၊ နိုင္ငံတကာ မွာ ေပါက္သြား ခဲ့ ဘူးတယ္။ အဘိုးၾကီး ေတြကို ၊ နယူး ေယာက္ မွာ ေခၚ ျပီး ေဖ်ာ္ေျဖ ပြဲ ၾကီးလုပ္တာ ပရိသတ္ ေတြ ၀က္၀က္ကြဲ။ သူတို႕ ရဲ႕ ဇတ္ ေၾကာင္းျပန္ မွတ္တမ္း ေခြ ကလည္း ထုတ္လုပ္သူ ေတြ အတြက္ အပိုုအိပ္ နဲ႕လြယ္ ခဲ့ ရ ျပီး ၊ ဥေရာပ ရုပ္ရွင္ဆု ေတာင္ဆြတ္ ခူး ခဲ့ တာ ဆိုေတာ့.. Ruy နဲ႕ Tito တို႕လည္း စိတ္ကူး ယဥ္ ေတာ့ တာေပါ့။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">တေန႕မွာ သူတို႕ အဖြဲ႕ ေတြ စပိန္ ထုတ္လုပ္သူ အမ်ိဳးသမီး တေယာက္ နဲ႕ ဆက္ မိ ၾက တယ္။ သူတို႕ အိမ္ မက္ ေတြ ပို ျပီး ၾကည္လင္ လာသလိုု ၊ သူတို႕ဘ၀ ေတြ လည္း ၊ လိုက္ပါ ေျပာင္းလဲ ရင္း ၊ Havana Blues ဇတ္လမ္း ေလး ျဖစ္ လာ ခဲ့ ေတာ့တယ္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">Ruy နဲ႕ သူ႕ရဲ႕ သူငယ္ခ်င္း ပါရမီ ျဖည့္ဖက္ Caridad။ သူတိုု႕ နွစ္ေယာက္ရဲ႕ သား နဲ႕ သမီးေလး တို႕ ရဲ႕ သာမန္ လူေန မူ ပံုစံေလး ေတြကို ေနာက္ခံ ထား တဲ့ ဇတ္ကြက္ ေတြ ထဲမွာ ၊ နံေဘး တိုက္ ခန္းက တယ္လီဖုန္းကို ၀ိုုင္းသံုး ၾက တာေလးေတြ..။ ဖုန္းလာရင္ ဖုန္းအိမ္က ၾကိဳးျခည္ ထားတဲ့ ျခင္းေလး ထဲမွာ ဖုုန္းကိုု ထဲ့ေပး ၊ ဆြဲ ယူ ေျပာ ၊ ျပီးမွ ပိုက္ဆံ ထဲ့ေပး ျပီး ျခင္း ေလး ကို ျပန္ပို႕ ။ ရန္ကုန္ ျမိဳ႕က တခ်ိန္က လူေနမူ ဘ၀ ေတြ ကို အတိ အက် သတိ ရ ေစ တဲ့ အခန္း ေလး ေတြပဲ ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">က်ဴးဘား နဲ႕ အနီးဆံုုး လက္တကမ္း အကြာက ၊ အေမရိကန္ မိုင္ယာမီ ကမ္း ေျခ ကို ေလွနဲ႕ သက္စြန္႕ဆံျဖား ခိုး ကူးၾကတဲ့ ေရႊ႕ေျပာင္း အေျခခ် မူ နဲ႕ လူေမွာင္ခိုုျခင္း ကို လည္း ဒီရုပ္ရွင္ ရဲ႕ အေရးပါတဲ့ ဇတ္အိမ္ တခု အျဖစ္ ထဲ့ ထားတယ္။ Caridad ရဲ႕ အေမ က မိုင္ယာမီ မွာ ေရာက္ ႏွင့္ ေန ျပီး ၊ အရြယ္ လြန္ မိန္းမ တေယာက္ အျဖစ္ ၊ အေမရိက မွာ ခက္ခက္ ခဲ ခဲ အေျခခ် လုပ္ကိုင္ ရင္း ၊ သမီး ရဲ႕ မိသားစု ကို တတ္နိုင္ သေလာက္ လွမ္း ေထာက္ပံ့ တာ ေတြ ၊ လူၾကံဳ ပစၥည္း ေလး ေတြ ပို႕ ေပး တဲ့ အခန္းေတြဟာ ရင္ကို တဲ့တဲ့ မွန္ တဲ့ ၊ ဇတ္၀င္ ခန္းေလး ေတြပါပဲ။ ပစၥည္း ရွားပါး တဲ့ ဆိုရွယ္လစ္ နိုင္ငံ ထဲက Ruy တီးဖို႕ ဂစ္တာ ၾကိဳး ကို ေတာင္ ၊ သူ႕ ေယာက္ခမ က အေမရိက ကေန ပို႕ေပး ရွာ တယ္ေလ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">Ruy ကလည္း အနုပညာ သမား ပီပီ ၊ စိတ္ ေတြက လြင့္လြင့္ပါးပါး။ မိသားစု အေပၚ မွာ တာ၀န္ မေက် နိင္ ေပမဲ့ ၊ သူဘာမွ မတတ္နိုင္။ သူ လုပ္ခ်င္ တာေတြပဲ ဆက္ လုပ္ ေန ခဲ့သည္။ လို အပ္ ရင္ တိုးရစ္စ္ မေတြ နဲ႕လည္း သူ အိပ္သည္။ သူ တီးခ်င္ ဆို ခ်င္တာပဲ သိသည္။ သူ႕ေခါင္း ထဲမွာ Havana မွာ သူတို႕ လုပ္ဖိုု႕ ျပင္ဆင္ေနတဲ့ concert ေလာက္ တျခား ဘာမွ အေရးမၾကီး။ ဒါေပမဲ့ သူက သူ႕ နိုင္ငံ ေလး ကို ေတာ့ ၊ ရူးရူးမူးမူး ခ်စ္ သူ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">တဖက္ မွာ Tito ကေတာ့ ၊ ကိုလိုနီ အၾကြင္းအက်န္ အထည္ ၾကီးပ်က္ ဘ၀ မွာ ၾကီးျပင္းေနထုိုင္ သူ။ တခ်ိန္က နံမယ္ေက်ာ္ က်ဴးဘား အဆို ေတာ္ တေယာက္ ျဖစ္ ခဲ့ျပီး ခုေတာ့ အရက္စြဲ ေန တဲ့ ၊ သူ႕ အဘြားက ၊ စႏၵရားတီး သင္တန္းေလး ဖြင့္ ရင္း ၊ ေျမးအဘြား ၂ ေယာက္ ၊ ဂီတ ကို ဆက္လက္ ရူးသြပ္ ေန ၾက တုန္း။ ဒီေနရာမွာ Tito ရဲ႕ ေခတ္ေဟာင္း ခ်က္ဗလက္ ကားစုတ္ အနီေလး က ၊ ဒီ ရုပ္ရွင္ ရဲ႕ အဓိက ဇတ္ပိုု႕ ေပါ့ ။ Tito ကေတာ့ ၊ ဒီ ကၽြန္း အစုတ္ ေပၚ မွာ မေန ခ်င္ေတာ့။ သူ႕အိမ္က ဖံုးအစုတ္ကိုၾကည့္မရ။ သူ႕ကားအစုတ္ ကို ၊ စိတ္မရွည္။ စႏၵရား ကလည္း သူ႕အတြက္ ၊ အစုတ္။ သူတို႕အိမ္ၾကီးက ေရခ်ိဳးကန္ အစုတ္ ေတြ ကို လည္း စိတ္ကုန္ ေနျပီ။ သူ႕ အသက္ ၂၈ ႏွစ္ ရွိျပီ။ သူတေန ရာ ရာ ကို သြား ခ်င္ ျပီ။ အခု စပိန္က ထုတ္လုပ္သူ နဲ႕ ခြင္ တဲ့ ရင္ သူ ဒိုး ေတာ့မည္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">ျပသာနာက ထုတ္လုပ္သူ အမ်ိဳးသမီးက Ruy မွ Ruy ။ Ruy ကေတာ့ ၊ ထံုးစံ အတိုင္း ဒီ အမ်ိဳးသမီး နဲ႕ ရင္းႏွီးခြင့္ ရ ဖို႕ အတြက္ ၊ ဘာမွ လက္မေႏွးခဲ့။ အမ်ိဳးသမီး ဟားဗားနား မွာ ရွိ ေနတုန္း ၊ သူ တို႕ အစမ္း ပြဲ ေတြ လုပ္ၾကည့္သည္။ ၾကိဳက္သည္။ တခ်ိဳ႕ က်ဴးဘန္း စတိုင္ ဘာသာစကား ေတြ ကို ျပင္ ေပး ပါ ဆို လည္း ၊ ဒီလိုပဲ မေက်နပ္ ေက် နပ္ နဲ႕ ပဲ ျပင္ ေပး လိုက္ သည္။ ျပသာနာက စာခ်ဳပ္ ခ်ဳပ္ ေတာ့မွ ။ စာခ်ဳပ္ သက္တမ္း ၃ ႏွစ္ မွာ စပိန္ မွာ သူတို႕ အားလံုး ေနရမည္။ သူတို႕ အသံုးစရိတ္ ကလြဲ လို႕ ဘာမွ အက်ိဳးအျမတ္ မရ။ ထားေတာ့။ ဒါေပမဲ့ သူတို႕ တီး ၀ိုင္းဟာ ၊ ဘာနံမယ္ မွ မရွိ ေသးတဲ့ အရိုင္းေလး ေတြ လို ေန ရ မည္။ ျပီးရင္ နိုင္ငံေရး ေ၀ဖန္ခ်က္ေတြ နည္းနည္းက်ဥ္းက်ဥ္း ပါတဲ့ documentary လုပ္ ရမည္။ အဲဒါ ကို အျပင္းအထန္ ကန္႕ကြက္သူက Ruy ပဲ ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">သူ႕အတြက္ အနုပညာက အနုပညာပဲ။ မလိုအပ္ ပဲ သူ႕နိုင္ငံ ကို မေကာင္းေျပာ ျပီး ၊ သူတို႕ လုပ္စား ရ မွာ တဲ့ လား။ သူတို႕ တိုင္းျပည္ ထဲ ကို ၊ ျပန္ ၀င္ခြင့္ မရ ေတာ့ရင္ ဘယ္လို လုပ္ ရ မလဲ . . . ။ သူေပါက္ကြဲ ေတာ့ ၊ ေငြရွင္ က အေမရိကန္ တေယာက္ မို႕ ၊ အမ်ိဳးသမီးက သူ လည္း မတတ္နိုင္ ၊ စီးပြါးေရး က စီးပြားေရး ပဲ လို႕ ဆို လာသည္။ ဒီလို နဲ႕ Ruy တေယာက္ စာခ်ဳပ္ ကို ဆြဲ ျဖဲ ျပီး ၊ သူ႕အိမ္မက္ ေတြကို သူ႕လက္ နဲ႕ပဲ ဖ်က္ဆီး ျပစ္ လိုက္ ေတာ့ သည္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">သူတို႕ တဖြဲ႕လံုး တေယာက္ တေပါက္ ျငင္းခံု ေပါက္ကြဲ က် သည္။ Ruy အျပင္ ထြက္ လာေတာ့ ၊ ကားစုတ္ နီ ေလး ေပၚ မွာ ထိုုင္ေစာင့္ေနတဲ့ Tito တေယာက္ ၊ မေက်နပ္ ျခင္း ေတြ ေဒါသ ေတြ တစစ္စစ္ နဲ႕ ၊ သူ႕အခ်စ္ဆံုး သူငယ္ ခ်င္း ကို ေပါက္ကြဲ ေအာ္ဟစ္ ျပစ္ လိုက္ သည့္ အခန္း သည္ ၊ စကားလံုုး ေတြ နွင့္ ထိမိ လွသည္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">` ဒါ ငါတို႕ကို သက္သက္ အျမတ္ ထုတ္ တာပဲ ထုတ္လုပ္သူ ေတြ အမ်ားၾကီး ရွိ တယ္… ငါတို႕ ဆက္ ၾကိဳးစား ၾကမယ္ လို႕ Ruy က ေခ်ာ့ေတာ့..</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">There are so many musicians in Cuba. Success is not by talent , but by chance... လို႕ ၊ Tito ေပါက္ကြဲ ခဲ့ တဲ့ စကား က ၊ တကယ္ မွန္ေလသလား လိုု႕ ဆက္ ေတြး ၾကည့္ ေန မိတယ္။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">ငါတို႕က စပိန္ မွာ ၃ ႏွစ္ ကၽြန္ခံ ေပး ရမွာ ေလ . . . လို႕ သူ႕အေတြး နဲ႕ သူ ေခါင္ ေနတဲ့.. Ruy ကို ၊ Tito က စိတ္ တို ေနတဲ့ ၾကား က ၊ လမ္းေဘး ၀ဲယာ အသာ ျဖန္းကနဲ ၾကည့္ လိုက္ ျပီး ၊ ခပ္ ေၾကးေၾကး အံၾကိတ္ သံ နဲ႕.. " Whose slaves are we here " လို႕ ခပ္ဆတ္ ဆက္ ေမး လိုက္ တဲ့ အခန္း ဟာ ၊ က်ဴးဘား ရဲ႕ နိုင္ငံေရး ရာသီ ဥ တု ကို လွလွ ေလး သေရာ္ လိုုက္တာ ပဲေလ ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">တကယ္ ေတာ့ ၊ ရန္ကုန္ျမိဳ႕ ၾကီး နဲ႕ အေတာ္ကို အလားသ ဏၭန္ တူ တဲ့ ၊ ဟားဗားနား ဟာ ၊ ကိုလိုနီ လက္ရာ အၾကြင္းအက်န္ အေဆာက္ အဦ ႏြမ္းဖတ္ ဖတ္ ၾကီး ေတြ ကို ေနာက္ခံ ထား ရင္း ၊ သူ႕ရဲ႕ ညေန ေစာင္း ေတြ ဟာ၊ ျငီးစီစီ ျဖစ္ ေန ခဲ့ တာ ၾကာ ပါ ျပီ။ အဲဒီ ညေန ေစာင္း ေတြ ကိုပဲ ၊ ကမၻာ့ အထူးဆန္း ဆံုး ေန ရာ တခု အျဖစ္ ၊ နိုင္ငံျခား ခရီးသြား ဧည့္သည္ ေတြက ၊ လာ ၾကည့္ ၾကသည္ ။ အဲဒီလို နဲ႕ Ruy ရဲ႕ ကေလး ၂ ေယာက္ လည္း ၊ နိုင္ငံျခားသား ေတြကို ေရာင္း တဲ့ ၊ သူတို႕ အေမ ရဲ႕ လမ္းေဘးက လက္မူ ပုတီး ဆိုင္ ေလး ေဘး မွာ ၊ Cuban Rap ကို ေပ်ာ္ရႊင္ စြာ ဆို ရင္း ၊ နိုင္ငံ ျခားသား ေတြ ဆုခ် တဲ့ ၊ မုန္႕ဘိုး ေလး ေတြ ကို ေမွ်ာ္ တတ္ လာတယ္။ တခါတေလ လည္း မိသားစုု လိုုက္ ဆိုု ၾကေပါ့ ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">ေနာက္ဆံုး ေတာ့ Caridad တေယာက္ သူ႕ကေလး နွစ္ ေယာက္ နဲ႕ အတူ ၊ အဖမ္း အဆီးမ်ား ၊ မိေက်ာင္းထူ လွ တဲ့၊ ဖေလာ္ရီဒါ ေရ လက္ ၾကား ေလး ကို ျဖတ္ ျပီး ၊ မိုင္ယာမီ က အေမ ဆီ လိုက္ ဖို႕ ဆံုးျဖတ္ လိုက္ သည္ ။ မိတ္ေဆြ သူငယ္ ခ်င္း ေတြ ကို ႏွဳတ္ ဆက္ တဲ့ ည မွာ ၊ သူတိုု႕ သီခ်င္းေတြ ဆိုု ၾက သည္။ လြမ္းလြမ္းဆြတ္ ဆြတ္ ၊ နာနာက်င္က်င္ ၊ ျပီးေတာ့ ေပ်ာ္ေပ်ာ္ရႊင္ရႊင္ ။ သူ တို႕ နွစ္ ေယာက္ အခ်စ္ျပယ္လိုု႕ လမ္းခြဲ ၾကတာ မွ မဟုုတ္ေလပဲ ။ ဒါေပမဲ့ အခ်စ္ ဆို တာ ကလည္း ၊ သူတို႕ ဆို ေနတဲ့ သီခ်င္း ေတြ လိုပဲ ၊ စည္းခ်က္ အနိမ့္ အျမင့္ ၊ စာသား အျပင္း အနု ၊ သံစဥ္ ညက္ေညာ လွိုင္းထ မူ တခု နဲ႕ တခု.. တခ်ိန္ နဲ႕ တခ်ိန္ မတူ ၾက သလို ပါပဲ ေလ။ ဘာပဲ ေျပာ ေျပာ အဲဒီည မွာ Ruy တေယာက္ ခ်စ္သူ ဘ၀ က ပုိးခဲ့တဲ့ သီခ်င္း ေလး ကို ျပန္ တီး ျပရင္း သူတို႕ ၂ ေယာက္ လံုး ရဲ႕ ႏွလံုး သား ေတြ ကို ေနာက္ဆံုး အေန နဲ႕ ေႏြး ေထြး ေစခဲ့ တယ္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">ပြဲ သိမ္း မွာ ၊ အေျပာင္အပ်က္ သီခ်င္း ေလး တပုုဒ္ ကို ခပ္ ၾကမ္းၾကမ္းေလး တီး ခတ္ ရင္း အားလံုး လိုက္ ဆို ၾက ေတာ့ ၊ ရန္ကုန္ ျမိဳ႕ ရဲ႕ မီးပ်က္ ည ေတြ နဲ႕ လြတ္ သြား တဲ့ ကိုရီးယား ကား ေတြ ကို သတိရ မိ ေတာ့ တယ္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">မီးေတြ ပ်က္ျပီ ဆိုုရင္</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">အဖြား ရဲ႕ ပြစိ ပြစိ ေတြစျပီ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">ဒါ အစိုုးရ ေၾကာင့္ ေပါ့</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">အဖိုုးကေတာ့ ဒါေတြဟာ နယ္ခ်ဲ႕ စနစ္ ေၾကာင့္</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">OPEC ေၾကာင့္ Free Trade ေၾကာင့္ လိုု႕ ေျပာလိမ့္မယ္ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">အခ်စ္ရယ္.. ငါ့ကိုု ဖေယာင္းတိုုင္ေလးေတြ ကမ္းလိုုက္စမ္းပါ</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">ငါေတာ့ တီဗြီ ဇာတ္လမ္းတြဲ လြတ္ အံုုးမယ္ တခါ</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">ေရခဲေသတၱာ လဲ ပိတ္ေပါ့. . . အရည္ေတြ ေပ်ာ္အံုုးမယ္ တခါ</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">ငါ့ရဲ႕ လ ွ်ပ္စစ္ ဂစ္တာ ၾကီးကိုု ဘာလုုပ္ရ ပါ့</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">မီးေတာက္ကေလးေတြ နဲ႕ သာ ငါ က ခ်င္ေတာ့တယ္</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">အခ်စ္ပံုုျပင္ ေတြ နဲ႕.. ငါ့ကိုု အလင္းေပးစမ္းပါ ကြာ</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">မီးေတြ ျပန္မလာခင္ ဘလူးစ္ သီခ်င္းသာ ဆိုုျပပါေတာ့....</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">ေနာက္ဆံုုးေတာ့ ၊ Caridad တို႕သား အမိ ေတြ ၊ ညေမွာင္ ေမွာင္ ေခ်ာင္ရိပ္ ေအာက္က ၊ လူ ခိုး သြင္း တဲ့ ေမာ္ေတာ္ဘုတ္ ေလး ေပၚ ကို ၊ စိုးရိမ္ စိတ္ ေမာ တြယ္ တက္ရင္း ၊ ဒီ ကၽြန္း ၾကီး နဲ႕ ဒီခင္ပြန္း ကို ေနာက္ ဆံ ေတြ ငင္ ေန ရွာ ေလ မလား။ ေရွ႕မွာ ေတြ႕ ရမဲ့ ၊ မေရ ရာ တဲ့ ဘ၀ အသစ္ အတြက္ ေရာ ရင္ေမာ ေန မလား။ ဒီ ဇတ္၀င္ ခန္း ေလး ထဲမွာ ၊ မိန္း မ နဲ႕ကေလး ေတြကို ၊ ေမာ္ေတာ္ေပၚ ပင့္တင့္ ေပး ေနတဲ့ Ruy ရင္ ထဲ မွာ ေရာ ေၾကကြဲ မူ ေတြ ဘယ္ေလာက္ ထိ ေရာျပြန္း ေနမလဲ ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">ဒါေတြဟာ ဘာ ေၾကာင့္လဲ ။ ၾကပ္တည္း လြန္းတဲ့ စီးပြားေရး ေၾကာင့္လား ။ Ruy အိမ္ေထာင့္တာ၀န္ မေက်ပြန္္ လို႕လား ။ အခ်စ္ေတြ ကို ဘ၀ အေမာ ေတြ က ညွင္းသတ္ လိုက္ လို႕လား ။ အေျဖ အတိ အက် မေတြ႕ ရပါ။ ဒီ ရုပ္ ရွင္ မွာ ေတြ႕ ရ တာက ၊ ကိုယ့္လမ္း ကို ေလွ်ာက္ ေန ၾကတဲ့ လူ ေတြ သာ။ ကိုယ္ ေနသာသလို ၊ ယံု ၾကည္ သလို ၊ အေျခ အေန ေပးသလို ၊ ေရြ႕လ်ား ေန ေသာ ဘ၀ မ်ား သက္သက္ သာ။ ဘာ moral မွ နမူနာမေပး ထား သလို ၊ ဘာ morale မွ လည္း သင္ခန္းစာ ခ်န္ မထားခဲ့။ ဆို ဦး ေတာ့ ဒီ ဇတ္လမ္း ထဲ မွာ ၊ ျမင့္ျမတ္ တည္ၾကည္ ရိုးသား တဲ့ လူ ဆို တာ ေတာင္၊ တေယာက္ မွ မပါခဲ့။ လူသား ဆန္စြာ မိုက္မဲတဲ့ ၊ ဇြတ္တိုး တဲ့ ၊ ကိုယ့္ အတၱ ကို ေရြးတဲ့ ၊ လူစစ္စစ္ ေတြ ကိုသာ ျပ သြား ခဲ့ သည္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">ခုေတာ့ ၊ Tito လည္း ထုတ္ လုပ္သူ အဖြဲ႕ နဲ႕ စပိန္ ကို သြား ဖို႕ ၊ ေလယဥ္ ၾကီး ေပၚ ကို တက္သြား ေပ ျပီ။ တေယာက္ နဲ႕ တေယာက္ သိပ္ ခ်စ္ ၾကတဲ့ ၊ သူငယ္ ခ်င္း ၂ ေယာက္ ႏွလံုးသား ရွိ ရာ ယာဖက္ ရင္အံု ေတြကို ၊ လက္သီး ဆုတ္ ျခင္း ထိ ခတ္ လို႕ ၊ တိတ္ ဆိတ္စြာ အခ်က္ ျပ လိုက္ ရင္း ၊ ဘယ္ေတာ့ မ်ား မွ ျပန္ ဆံု ၾက ေတာ့ မလဲ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">ဟားဗားနား ရဲ႕.. ခ်ိဳင့္ခြက္ အျပည့္ နဲ႕ လမ္း ေပၚ မွာ ၊ Ruy တေယာက္ တည္း ၊ သူ႕ဂစ္တာ ေလး ကို ေက်ာပိုး ရင္း စက္ဘီး ေလး ကို စီး လာသည္။ အနားက ကပ္ ျဖတ္သြား တဲ့ ခ်က္ဗလက္ ကား နီ ေလး ကို ေတြ႕ လိုက္ မိ ေတာ့ ၊ ေရွ႕ မွာ Taxi ဆိုုတဲ့ ဆိုုင္းဘုုတ္ ကေလး နဲ႕ ။ ေ၀းသြားတဲ့ ကားနီ ေလးကိုု လွည့္ ၾကည့္ လွည့္ၾကည့္ လုုပ္ရင္း ၊ တလိမ့္ျခင္း လိမ့္ေနတဲ့ စက္ဘီး ေလး နဲ႕ အတူ Theme Song ဇာတ္သိမ္း သီခ်င္းေလး တပုုဒ္ ေမ်ာေရြ႕ လာ သည္။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">မဒရစ္ မွာ နယူးေယာက္မွာ ၊ ဟာဗားနား ဟာ ေနရာတိုုင္းမွာ</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">ဘာလိုု႕ ဆိုု နင္နဲ႕ အတူ ေခၚသြားခဲ့လိုု႕ ေပါ့</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">နင့္ရဲ႕ ဇစ္ျမစ္ကို ေတာ့ ၊ ဘယ္ေတာ့မွ ျဖတ္ပစ္လိုု႕ မရ ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">ကုုန္းေျမတိုုင္းမွာ နယ္နိမိတ္ေတြ ရွိတယ္</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">ဒါေပမယ့္ ငါတိုု႕ အားလံုုးဟာ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">ေနတစင္း နဲ႕ လတမင္း ရဲ႕ အလင္းေရာင္ နဲ႕သာ ရွင္သန္ေနၾကတယ္</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">ငါေလ နင့္ကိုု ေန႕တိုုင္းရွင္သန္မူ ေပးတဲ့ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">သီခ်င္းေတြဆိုုတဲ့ မနက္ခင္းေလးပဲ ျဖစ္ခ်င္တယ္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">လမ္းေၾကာင္းေတြက နင့္ကိုု တသီးတျခားခြဲ ထုုပ္လိုုက္တယ္</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">ဘာသာစကား နဲ႕ အယူ၀ါဒ ေတြရဲ႕ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">အက်ဥ္းသား အျဖစ္ လ ွ်ိဳ႕၀ွက္ထားလိုုက္တယ္</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">ဘယ္ေတာ့မွ သူတိုု႕ အက်ဥ္းသား မျဖစ္ေစနဲ႕ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">နင္ ေႏြးေထြးမူေတြ လိုုအပ္တဲ့ အခါ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">ငါ - နင့္ရဲ႕ အေႏြးထည္ ျဖစ္ပါ့မယ္</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">နင္ ၾကင္နာမူေတြ လိုုအပ္တဲ့ အခါ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">ငါ - နင့္ရဲ႕ အသိုုက္အျမံဳ ေလး ျဖစ္ပါ့မယ္</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">နင္ ဘယ္သြားသြား </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">ငါဟာ အျမဲတမ္း နင္နဲ႕ အတူ ရွိေနတယ္</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">ငါဟာ နင့္ေရွ႕ မွာ</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">ငါဟာ နင့္ေရွ႕ မွာ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">ဟားဗားနား ဟာ Ruy ရဲ႕ ေရွ႕ မွာ ရွိေနေလတယ္။ Tito ရဲ႕ ေရွ႕ မွာေရာ ။ Caridid ရဲ႕ ေရွ႕မွာေရာ ။ တကယ္ေတာ့ အားလံုုးရဲ႕ ေရွ႕ မွာ ကိုုယ္ခ်စ္တဲ့ ကိုုယ့္ဇာတိ နိုုင္ငံ ေတြ ရွိနွင့္ ေနခ့ဲ ျပီ ေကာ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">ေကသြယ္</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif;">နွင္းဆီျဖဴ ဂ်ာနယ္ အတြဲ ၂ ၊ အမွတ္ ၆ ၊ ဇြန္လ ၂၀၁၆</span></div>
kayhttp://www.blogger.com/profile/16599467317071240993noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-4790315453620143995.post-60293987074202814042016-05-17T15:10:00.001+08:002016-05-17T15:10:46.514+08:00လမ္းဆံုုမွာ ဆင္းမိတဲ့ မေပ်ာ္ရႊင္ျခင္း<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgz8JeZvH7zVLUeU6sF60j6VZsYltHchkVQRaK4um9_J0pTH_agewEVGldHo9bPyi6FLhR4CX1lbap9iBgo3aAl6ZhU7RWqzvhVPpMrEakZRwn7u-I_vIBxrPnI-zkSD59Xaoma2Ow0c5Q/s1600/13230313_1118976734840807_9074358962152617515_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgz8JeZvH7zVLUeU6sF60j6VZsYltHchkVQRaK4um9_J0pTH_agewEVGldHo9bPyi6FLhR4CX1lbap9iBgo3aAl6ZhU7RWqzvhVPpMrEakZRwn7u-I_vIBxrPnI-zkSD59Xaoma2Ow0c5Q/s640/13230313_1118976734840807_9074358962152617515_n.jpg" width="440" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
လူေတြက ေပ်ာ္စရာေတြ ေနာက္ လိုုက္တယ္ . . . အဲဒီေတာ့လည္း ေပ်ာ္စရာ က ေရွ႕က အျမန္ေျပးေတာ့ မေပါ့ . . . လိုု႕ ကိုုယ့္ ဒႆန ကိုုယ္ သေဘာက်ရင္း ၊ နည္းနည္း ေတာ့ စိတ္လက္ ေပါ့ပါး လာသလိုုပဲ ။ ဘစ္ကား ျပတင္းက ျမင္ေနရတဲ့ ျမင္ကြင္းေတြ အေပၚ နိုုးနုုိးၾကားၾကား ျဖစ္လာေအာင္ ၊ ေနရာ နည္းနည္း ျပင္ထိုုင္ၾကည့္ သည္။ အစိမ္းေရာင္ ေတြ က်ဲပါး လာျပီး ၊ အပူေရာင္ေတြ သာ ၊ ထိုုးေထာင္ ေနတဲ့ ၊ ရန္ကုုန္ ျမိဳ႕ ျပ ဟာ ၊ ဘယ္ရာသီ ရယ္ . . . ဘယ္အခ်ိန္ ရယ္ လိုု႕ ခြဲျခားလိုု႕ မရနိုုင္ ေအာင္ အလ်ွံ ညီးညီး ရွိလွခ်ည္႕ ။ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ျဖတ္ေက်ာ္ က်န္ ခဲ့တဲ့ ၊ ကားအေရာင္းျပခန္း အသစ္ စက္စက္ၾကီး တခုု ေရွ႕ မွာ ၊ အလံ ၾကီး ေတြ လူ ေနလိုုက္ပံုု က . . . ။ အလံ ေတြ ဆိုုရင္ နိုုင္ငံေရး ရဲ႕ အေငြ႕ အသက္ေတြ ၊ ေသြးညွီနံ႕ ေတြ ေ၀့၀ဲ ေနခဲ့ဖူး တဲ့ ျမန္မာျပည္ မွာ ၊ ယမကာခိုုးေတြ အသျပာ နံ႕ ေတြ စြဲကပ္ေနတဲ့ အလံ ေတြ လြင့္ပ်ံ႕ လိုု႕ လာ ေနျပီ ေပါ့။ အားလံုုး ေသာ အေၾကာင္း ကိစၥ ေတြ ဟာ နိုုင္ငံေရးနဲ႕ သက္ဆိုုင္တယ္ ၊ နိင္ငံေရးမွာ ျမစ္ဖ်ားခံ တယ္လိုု႕ ေျပာတတ္ ၾကတယ္ေရာ ။ ေနာက္ေတာ့လည္း ၊ စီးပြားေရး ထဲမွာ စုုံးစံုုး ျမဳပ္ကုုန္တာ ကိုု ၾက ေတာ့ ေရာ ၊ မေျပာ ၾက ေတာ့ ဘူးလား ။ အဲဒီေတာ့လည္း ၊ စီးပြားေရး ဆိုုတာ လည္း နိုုင္ငံေရးပဲ လိုု႕ ေျပာၾကရ ဦး မွာေပါ့ ။ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
လမ္းတေလ ွ်ာက္လံုုး ျမင္ေနရတဲ့ နီနီ ျပာျပာ ေစ်းဆိုုင္ခန္းေတြ ကေတာ့ ၊ ေသခ်ာပါတယ္။ စီးပြားေရး မဟုုတ္ရင္ ဘာအေရး လဲ ။ ကိုုယ့္ဆိုုင္ အမည္ အမွတ္တံဆိပ္ေတာင္ ၊ အေရးမပါ ေတာ့ ေလာက္ေအာင္ ၊ အေရးပါပါ ျပာေန နီ ေနၾက တဲ့ ၊ ျမိဳ႕ ျပ ရဲ႕ အိမ္တြင္း လုုပ္ငန္းေလး ေတြ ဟာ ၊ စပြန္ဆာ စီးပြားေရး ၊ ေၾကာ္ျငာ စီးပြားေရး ၊ နီယုုိလစ္ဘရယ္ စီးပြားေရး ရဲ႕ ေအာက္မွာ ကိုုယ္ပိုုင္ အေရာင္ အဆင္း ကင္းမဲ့ ေန လိုုက္ ၾကပံုု ။ ဒဂုုန္တာရာ ရဲ႕ ေ၀ါဒစၥေန အျပာ ဆိုုတာကိုု ၊ ဘယ္သူမွ အျပင္မွာ ေသေသ ခ်ာခ်ာ မျမင္ဖူး ေပမဲ့ ၊ တယ္လီေနာ အျပာ နဲ႕ ေအာ္ရီဒူး အနီ ကိုု ေတာ့ အားလံုုး အေသအခ်ာ သိ ေနၾကရတာေပါ့ လိုု႕ ျပံဳး မိ ျပန္တယ္။ ဟိုုမွာ ၾကည့္ ဦး ။ လမ္းေထာင့္က ယာဥ္ထိန္းရဲ စခန္း ရဲ႕ နဖူးစီး မွာ ေတာင္ ၊ တယ္လီေနာ လိုု႕ ၊ ျပာျပာ လဲ့ ေန ေသး ။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ဘတ္စ္ကားျပတင္း ေနာက္က ၊ အိုုက္စပ္စပ္ မနက္ခင္း ထဲကိုု ၊ ေလေျပ တခ်က္ တိုုးလာ တုုန္း ၊ ကားဟြန္းသံ ေတြ ပြက္ပြက္ညံ သြား တယ္။ ေယာကၡမ ကား အလကား စီးေနတဲ့ ေကာင္ေတြ . . . မယားငယ္ ဆီ အခ်ိန္မီ မေရာက္မွာ စိုုးေနတာေလ ကြာ. . . ။ ဘစ္ကား ဆရာ နဲ႕ စပယ္ယာ ရဲ႕ ၊ အခ်ီ အခ် ဆဲဆိုုသံက ၊ ျပံဳးရခက္ မဲ့ရခက္ ။ ေန႕တဓူ၀ မိုုးလင္းကေန မိုုးစုုပ္စုုပ္ခ်ဳပ္တဲ့ အထိ ၊ ေလာဘေတြ ေမာဟေတြ ကိုု အျပည့္အသိပ္ ေခါက္ျပန္ တင္ေဆာင္ အသက္ေမြးေနရတဲ့ ကားသမား နွစ္ေယာက္က ၊ သူတိုု႕ ရဲ႕ ေဒါသ ေတြကိုု ပါးစပ္နီနီ ရဲရဲ ၾကီးေတြက တဆင့္ ၊ လမ္းေပၚကိုု ပ်စ္ကနဲ ေထြးထုုပ္ လိုုက္ၾကျပန္ေတာ့ ၊ ပခံုုးေတြ အလိုုလိုု က်ံဳ႕ ျပီး မ်က္နွာ လႊဲ မိေပါ့ ။ အဲဒီလိုုနဲ႕ ေဟာဒီ ကတၱာရာလမ္း ၾကီး ေတြ ေပၚမွာ ၊ ဥပကၡာ ေတြ နဲ႕ ဘယ္ေလာက္ေတာင္ ညိဳညစ္ စြန္းကြက္ ေနခဲ့ ၾက ျပီးျပီလဲ ။ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ေပ်ာ္တခ်က္ မေပ်ာ္တခ်က္ အေတြးေတြ နဲ႕ ဘယ္ကိုု ေရာက္ေနျပီ မွန္းေတာင္ မသိ ။ သမိုုင္းလမ္းဆံုုကိုု ေက်ာ္လာခဲ့ျပီလား ။ လွည္းတန္း ေတာင္ ေရာက္ကာနီး ျပီလား ။ မွတ္တိုုင္ မွားဆင္းမိ ေတာ့လည္း ဘာအေရးလဲကြယ္ ။ ျမိဳ႕ထဲထိ သြားမယ္မွန္းထားတဲ့ သူ႕အတြက္ ၊ ခရီးဆံုုး မွတ္တိုုင္ကိုု ေရာက္ဖိုု႕ အနည္းဆံုုးေတာ့ ေနာက္ထပ္ တနာရီ ေလာက္ လိုုအံုုး မွာ ေသခ်ာသည္။ ဆင္ေရတြင္း လိုု႕ ေတာ့ ေအာ္သံ ၾကားလိုုက္သည္ ။ ဘယ္ေနရာပဲ ျဖစ္ျဖစ္ အားလံုုးက အတူတူ လိုု ခ်ည္းပဲ ေလ ။ ညိဳ မြဲမြဲ ေနာက္ခံ ရယ္ ။ အပူေငြ႕ ေတြရယ္ ။ အနီေရာင္ရယ္ ။ အျပာေရာင္ရယ္ ။ လူရုုပ္ၾကီးေတြ နဲ႕ ေၾကာ္ျငာ ဆိုုင္းဘုုတ္ေတြရယ္ ။ ေစ်းဆိုုင္ေတြ ျပည့္က်ပ္ ေနတဲ့ မ်က္နွာစာ ေတြရယ္ ၊ လူေတြ တိုုးေခြ႕ ေနတဲ့ ပလက္ေဖာင္းေတြရယ္ ။ ကားတန္းရွည္ၾကီးေတြရယ္ ။ ကားဟြန္းသံ ေတြရယ္ ။ ကားေတြၾကားမွာ လက္ေပြ႕ ေစ်း လိုုက္ ေရာင္းသူ ေတြ ရယ္ ။ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ဘစ္ကားက ၊ ေရွ႕မွာ ပိတ္နွင့္ ေနတဲ့ ကားတန္းရွည္ၾကီး ရဲ႕ ေနာက္မွာ အရွိန္သပ္ သြား တာနဲ႕ ၊ ဂ်ာနယ္ေတြ တေပြ႕ ၾကီး နဲ႕ ၊ ကေလး တေယာက္ ကားျပတင္း နား ေရာက္လာ သည္။ အလြန္ဆံုုး ရွိလွ ၊ ၁၂ နွစ္ ၁၃ နွစ္ေပါ့ ။ အျဖဴ အစိမ္း ၀တ္ထားရမဲ့ ၊ ေက်ာင္းသား အရြယ္ေလး ။ သနပ္ခါး ေတြ ပိန္းေနတဲ့ ပါးနွစ္ဖက္ ၾကားထဲက အျပံဳးေလးက သူ႕ ေခါင္းေပၚ ကိုု တဲ့တဲ့ ထိုုးက် ေနတဲ့ ေနေရာင္ စူးစူး နဲ႕ မသက္ဆိုုင္လွ စြာပဲ ၾကည္စင္ေန သည္။ ဂ်ာနယ္ေတြထဲက စိတ္၀င္စားစရာ သတင္း အထိုုအထြာေတြကိုု ရႊင္ရႊင္ျမဴးျမဴး ေအာ္ဟစ္ ေနေသး ။ ေပ်ာ္ရႊင္ျခင္း ဟာ ၊ ရာသီဥတုု နဲ႕ မဆိုုင္ ဘူးလား ။ ေပ်ာ္ရႊင္ျခင္းဟာ အလုုပ္ လား ။ ေပ်ာ္ရႊင္ျခင္းဟာ ေငြလား ။ ေပ်ာ္ရႊင္ျခင္းဟာ ဆင္းရဲ ခ်မ္းသာ ပံုုစံ ကြာျခားသလား ။ေပ်ာ္ရႊင္ျခင္း ဆိုုတာ အရြယ္ အပိုုင္းအျခား ေပၚမွာ မူတည္တာလား ။ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ဘ၀ ရပ္တည္မူ ခက္ခဲ ပင္ပန္း ေပမဲ့ ၊ စိတ္ညစ္ေနဟန္ မတူ တဲ့ ၊ လက္ေပြ႕ သမားေလး ရဲ႕ ပကတိ မ်က္နွာေလး ကိုု ၊ ျပဒါးတိုုင္ေလး တခုုလိုု ေပ်ာ္ရႊင္ျခင္း နဲ႕ မေပ်ာ္ရႊင္ျခင္း ေတြ ၾကားထဲ တလွည့္စီ နွစ္ၾကည့္ မိတယ္။ မိတ္ေဆြ အမ်ိဳးသမီး တေယာက္ကေတာ့ ၊ စိတ္ညစ္ လာရင္ ၊ ေစ်းပတ္ သည္ တဲ့ ။ ရီေတးလ္ သရပီ လိုု႕ ေတာင္ ရွိတယ္ မဟုုတ္လား။ တခ်ိဳ႕ ကေတာ့ အရက္ေသာက္ ခ်င္ ေသာက္မည္ ေပါ့ ။ ဂီတာတီး ခ်င္ တီးမည္ေပါ့ ။ သီခ်င္းေအာ္ဆိုုခ်င္ ဆိုုမည္ေပါ့ ။ ဒီလိုုဆိုု ကာရာအိုုေက ခဏခဏ သြားတတ္တ့ဲ ၊ သူငယ္ခ်င္း တေယာက္ ဟာ ၊ မေပ်ာ္ရႊင္မူေတြကိုု ေပ်ာ္ရႊင္စြာ မသိက်ိဳးကၽြံ ျပဳ နိုုင္တဲ့ သူပဲ ျဖစ္ရမယ္ ။ ဘူတန္ နိုုင္ငံ ဟာ ၊ ေပ်ာ္ရႊင္မူ ကိုု ကိန္းဂဏန္း ေတြ နဲ႕ တိုုင္းဖိုု႕ ၾကိဳးစားတယ္။ တကယ္ဆိုု သူ႕ နဲ႕ ဆန္႕က်င္ဖက္ မေပ်ာ္ရႊင္မူ ရဲ႕ ကိန္းဂဏန္း ေတြက ရွိျပီးသားပဲ ။ စိတ္က်ခုုခံေဆး ထုုပ္လုုပ္မူ တန္ဖိုုး ေတြဟာ ကမၻာလံုုးဆိုုင္ရာ မေပ်ာ္ရႊင္မူ တန္ဖိုုး ေတြပဲ မဟုုတ္လား ။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
သူ႕ အတြက္ေတာ့ မေပ်ာ္အတၱေတြ ျပိဳဆင္းလာတိုုင္း ၊ ၾကီးၾကီးက်ယ္က်ယ္ စာအုုပ္ၾကီးေတြ ေလ ွ်ာက္လွန္ျပီး ဖတ္ျပစ္လိုုက္တာပဲ ။ တီဗြီေရွ႕ သြားထိုုင္ျပီး ၊ ကမၻာ့သတင္းေတြ ဘာေတြ ထိုုင္ၾကည့္ ျပစ္လိုုက္တာပဲ ။ “ကိုုယ္” ဆိုုတဲ့ အတၱၾကီး ၊ ခဏေလာက္ ျဖစ္ျဖစ္ ေသးေကြး အားနည္း သြားတဲ့ အထိ ၊ ကိုုယ့္ ထက္ ၾကီးက်ယ္တဲ့ အရာေတြ ကိုု ပခံုုးေပၚက ေက်ာ္ ၾကည့္ ျပစ္ လိုုက္သည္။ အင္တာနက္ နဲ႕ လူမူကြန္ယက္ ေတြ ေပၚလာတာ လည္း ၊ တခါတေလ ေတာ့ ၊ ထြက္ေပါက္ ျဖစ္သားပင္ ။ အဲ - ကံဆိုုးလိုု႕ ၊ ကမၻာ့ အေပ်ာ္ရႊင္ဆံုုး သူငယ္ခ်င္းေတြ ရဲ႕ ဓါတ္ပံုု ေတြ ၾကားထဲ မွာ ၊ ထြက္ေပါက္ပိတ္မိ သြားရင္ေတာ့ ၊ ေတြ႕ တဲ့ ေနရာက သာ ၊ ခုုန္ ခ် လိုုက္ေပေတာ့ ။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ကားျပတင္းေဘာင္ကေန ေက်ာ္ျပီး ျမင္ေနရတဲ့ ဂ်ာနယ္ တေစာင္ရဲ႕ မ်က္နွာဖံုုးမွာ ပန္းေတြ ေ၀ေ၀ဆာဆာ နဲ႕ ၊ ၾကည္လင္ ၀င္းပ စြာ ျပံဳးေနတဲ့ အမ်ိဳးသမီးၾကီး ။ ေရွ႕တခံုုေက်ာ္က လူၾကီးတေယာက္က ၊ အမ်ိဳးသမီးၾကီး ပံုုနဲ႕ ဂ်ာနယ္ကိုု လွမ္း၀ယ္ျပီး အက်အန ဖတ္ေနေလသည္။ ပိတ္ၾကပ္ မြန္းအိုုက္ေနတဲ့ ပတ္၀န္းက်င္ၾကီးကိုု ခဏေမ့ ျပီး ၊ သာယာ၀ေျပာတဲ့ လူ႕ေဘာင္ၾကီးဆီ ေရာက္ေနေလာက္ျပီေပါ့ ။ ဘာပဲေျပာေျပာ ဒီအမ်ိဳးသမီးၾကီး ဟာ စိတ္ခြန္အားကိုု အထူးအျခား ေပးစြမ္းနိုုင္တုုန္းပဲ ။ စိတ္ခြန္အား ေပးနိုုင္တဲ့သူ ေတြကိုု အင္မတန္ နွစ္လိုု အားက်လွေပမဲ့ ၊ ကိုုယ္တိုုင္ကေတာ့ အျပံဳးတစံုုေလာက္ကိုုပင္ ၊ ဘုုရားသခင္ ဆီမွာ ခဲခဲယဥ္ယဥ္း ဆုုေတာင္းေနရသည္။ ေနပါအံုုး ။ အျပံဳး နဲ႕ ေပ်ာ္ရႊင္ျခင္းက ၊ တိုုက္ရိုုက္ အခ်ိဳးက် တယ္လိုု႕ ဆိုု နိုုင္ပါ့မလား ။ ဒီအမ်ိဳးသမီးၾကီး ကေရာ ၊ သူမ ျပံဳးျပ ေနသေလာက္ ၊ တကယ္ ေပ်ာ္ရႊင္ ေန မွာတဲ့ လား ။ သူမ ရဲ႕ အနာဂါတ္ၾကီး တခုုလံုုး ျမဴေတြ အုုံ႕ ဆိုုင္း ေနခဲ့ တုုန္း ကေတာ့ ၊ အတိတ္က ေပ်ာ္ရႊင္ၾကည္နူး စရာ ေတြ နဲ႕ ေျဖေဖ်ာက္ေနထိုုင္ ခဲ့ တယ္လိုု႕ ေျပာတာ ကိုု ဖတ္ဖူးသည္။ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
လူ အေတာ္မ်ားမ်ားမွာေတာ့ တယုုတယ သိမ္းဆည္းထားတဲ့ ေပ်ာ္စရာ ေန႕ရက္ေတြ ရွိခဲ့ ၾကမွာပါ ။ သူ႕မွာလည္း ရွိခဲ့ တာပဲ မဟုုတ္လား. . . ။ အဲဒီ အမ်ိဳးသမီးၾကီး ေလာက္ ၊ ဘ၀ အေမွာင္ေတြကိုု ထိုုးခြင္း နိုုင္ဖိုု႕ ၊ အတိတ္ အလင္းေရာင္ ေတြ လံုုလံုုေလာက္ေလာက္ မရွိ ခဲ့ ရင္ေတာင္မွ ၊ အနည္းဆံုုးေတာ့ အခုုန လက္ေပြ႕ ေကာင္ေလးလိုု ၊ အရာရာကိုု ေမ့ထား နိုုင္ ခဲ့ ဖူးသည္ေလ။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ေနာက္မွာ က်န္ခဲ့တဲ့ ၊ ျမိဳ႕ေလး တျမိဳ႕ ကိုု ၊ သတိမရမိ ။ ေရွ႕ ဆက္ရမဲ့ ၊ ကမၻာေလာက ၾကီး အေၾကာင္း ၾကိဳမေတြးမိ ။ ေရာက္ေနတဲ့ ရန္ကုုန္ျမိဳ႕ ၾကီး အေၾကာင္းလဲ မသိ တသိ ။ လက္ဖက္ရည္ဆိုုင္ ေန႕တိုုင္း မထိုုင္နိုုင္ လည္း ၊ ေပ်ာ္စရာေတြ ေသာက္သံုုး ဖိုု႕ ၊ လံုုေလာက္ ၾက သည္ ။ သီခ်င္း တစ္ေခြ ကိုုယ္ပိုုင္ မ၀ယ္နိုုင္လည္း ၊ ၾကည္နူးစရာ သီခ်င္းသံ ေတြက ၊ ညတိုုင္း ေလထဲမွာ ပ်ံ႕လြင့္ ေနခဲ့သည္။ အပူ အပင္ ကင္းတဲ့ ကေလးဘ၀ မဟုုတ္ေတာ့ ေပမဲ့ လိုု႕ ၊ အေပ်ာ္ အျပံဳး နဲ႕ ရယ္ေမာသံ ေတြ ဖံုုးလႊမ္းေနခဲ့တဲ့ တကၠသိုုလ္ ေက်ာင္းသူ ဘ၀ ဟာ ၊ ေပ်ာ္ရႊင္မူ ျပဒါးတိုုင္ ရဲ႕ ၊ အျမင့္ဆံုုး အမွတ္ ေရာက္ခဲ့ တဲ့ အခ်ိန္ေတြ ပဲ ေပါ့ ။ အဲဒီတုုန္းက ဆိုု ၊ အခုုလိုု ဘစ္ကား ၾကီး တစီးေပၚ က ေန ျမင္ေနရ တဲ့ ၊ ရန္ကုုန္ျမိဳ႕ ၾကီး ဟာ ၊ ေမ ွ်ာ္လင့္ခ်က္ ေတြ နဲ႕ အေရာင္အေသြးေတြ ရႊန္းစိုု ေန ခဲ့တာ ကိုု အေသအခ်ာ မွတ္မိ ေနသည္။ လွည္းတန္း နဲ႕ ေက်ာင္း၀င္း ၾကီး ဟာ လည္း ၊ ျမင္ဖူးသမ ွ် ေနရာ ေတြ ထဲမွာ ေပ်ာ္စရာ အေကာင္းဆံုုး နဲ႕ ေနခ်င္စရာ အေကာင္းဆံုုး ေနရာ ေတြ လိုု႕ သာ ထင္ခဲ့သည္။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
သူ႕ နားထဲ ကိုု ရယ္သံ ေလး တခုု ၀င္လာသည္ ။ အတိတ္က ရယ္သံ မဟုုတ္ ။ ေလာေလာလတ္လတ္ ပစၥဳပၺန္ ရဲ႕ အသံ ။သူ႕ေဘး မွာ ကပ္ထိုုင္ေနတဲ့ ကေလးမ ေလး ဟာ ၊ လက္၀ါး ေပၚမွာ တင္ထားတဲ့ ဖုုန္းကေလးကိုု လက္မေလး နဲ႕ အထက္ေအာက္ ပြတ္ရင္း ၊ ဆံပင္ရွည္ေလးေတြ ဆင္းအုုပ္က်လာတဲ့ အထိ ၊ တခိခိ ရယ္ ေနတုုန္း ။ သူတိုု႕ ေခတ္ရဲ႕ လူငယ္ဘာ၀ ရယ္ေမာ ေပ်ာ္ရႊင္ စရာ ေတြက ၊ ေခါင္းငံုု႕ ျပီး ရွာ ၾက ရတယ္လား ။ သူတိုု႕ေတြ တုုန္းကေတာ့ ေခါင္းေတြ ေမာ့ ျပီး ေကာင္းကင္ၾကီးကိုု ၾကည့္ ေပ်ာ္ခဲ့ ၾကတာ ေလ ။ လွည္းတန္း သမား ေတြ ဆင္းခ်င္ရင္ ဆင္းလိုု႕ ရ ျပီ ဆိုုတဲ့ ၊ ကားစပယ္ယာ ရဲ႕ အသံ ေၾကာင့္ ၊ ေကာင္မေလး က ၊ ေပါင္ေပၚ တင္ထားတဲ့ ေက်ာပိုုးအိတ္ကေလး ထဲ ၊ သူ႕ ဖံုုး ေလး ထိုုးထဲ့ ျပီး ၊ ထ ဖိုု႕ ျပင္သည္ ။ ပိန္ပိန္ ပါးပါး ကေလးမေလး ရဲ႕ ၀တ္စားဆင္ယင္ပံုု ေလးဟာ လွည္းတန္းမွာ ဆင္းမယ့္ တကၠသိုုလ္ေက်ာင္းသူေလး လား ၊ အျပင္ေဆာင္ေန တဲ့ ၊ နယ္က ေကာင္မေလးလား ။ အျမန္ေလး ဆင္းထားမယ္ တဲ့ ။ စပယ္ယာ အသံ ၾကားေတာ့ ၊ ေကာင္မေလး ရဲ႕ ေျခေထာက္ ေနာက္မွာ ၊ သူ႕ ေျခေထာက္ေတြ လည္း ၊ ပလက္ေဖာင္း ေပၚ ေရာက္ျပီး ေနျပီ ။ သူ လွည္းတန္း မွာ ဆင္း မိ လိုုက္ျပီ ။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
အခုုတိုုင္းပဲ ၊ မီးပြိဳင့္ က နီလား . . . စိမ္းလား မသိ ၊ ကားမွတ္တိုုင္ ဘယ္နားမွန္း မသိ ေပမဲ့ ၊ ေရွ႕ က ကားတန္းရွည္ ၾကီးက မေရြ႕ ေတာ့ ဘူး ဆိုု ၊ အဆင္ေျပတဲ့ ေနရာ ဆင္းလိုုက္ ၾက သည္ပဲ ။ လြန္ခဲ့တဲ့ အနွစ္ အစိတ္ေလာက္က မီးပြိဳင့္ ပိတ္ေနတဲ့ ကားတန္းရွည္ၾကီး ဟာ၊ အခုုထိ ကိုု ၊ မထြက္နိုုင္ေသး ဘူးတဲ့လား ။ လမ္းေပၚမွာ သြား ေနတဲ့ လွည္းတန္း က လည္း ၊ အရင္အတိုုင္း ၊ သက္ေတာင့္ သက္သာ ေျခလွမ္း ေတြ နဲ႕ … ေအးေအး လူလူ အျပံဳးေတြ နဲ႕ ။ လွည္းတန္း ဟာ ၊ အခုုန ေကာင္မေလး လိုုပဲ ၊ ေခတ္ေပၚ အသံုုးအေဆာင္ ေတြ နဲ႕ ၊ ၀တ္စား ဆင္ျပင္ ထား ေပမဲ့လိုု႕ ၊ အရိုုးခံ မ်က္နွာေပၚ မွာ ၊ သနပ္ခါး ပါးပါးေလး ရွိေနတုုန္း။ လွည္းတန္း ဟာ ၊ တကယ္ေတာ့ ကမာရြတ္ ရြာေလး ကေန ၊ အသြင္ေျပာင္း လာတဲ့ ၊ ခပ္ရိုုးရိုုး ေကာင္မေလး တေယာက္ ပဲေလ ။ အရိုုးခံ ပလက္ေဖာင္းေတြ ေပၚ က ၊ ထူးျခားတဲ့ ေန႕စဥ္ ဘ၀ ေတြ ကိုုက၊ လွည္းတန္း ရဲ႕ သီးသန္႕ အလွ ။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
သူလည္းပဲ ဒီ ပလက္ေဖာင္း ေတြေပၚ မွာ ၊ ငွက္ကေလးေတြ အပ်ံသင္သလိုု ၊ ေလာက ေကာင္းကင္ၾကီးထဲ တေယာက္တည္း စ လွမ္းရသည္ ။ အေဆာင္ကိုု လိုုက္ပိုု႕ တဲ့ ေဖေဖ က ၊ ရွမ္းေတာင္တန္း မွာ ေခါက္ဆြဲ တပြဲ ၀ယ္ေကၽြး ျပီး ၊ သူ႕ကိုု ဒီ ပလက္ေဖာင္းေပၚ ေတြ ကေန ၊ ဘက္စ္ကား စီးနည္း သင္ေပးခဲ့သည္ ။ ဒီ ပလက္ေဖာင္းေတြ ေပၚ မွာပဲ ၊ လမ္းေဘးမွာ ခ်ေရာင္းေနတဲ့ စာအုုပ္ အေဟာင္းေလး တအုုပ္ကိုု ၀ယ္ဖိုု႕ ခ်ိတံုု ခ် တုုံ ျဖစ္ေနတဲ့ အလား ၊ ေက်နပ္ ေပ်ာ္ရႊင္ျခင္းေတြ ကိုု ၊ မေသ မခ်ာ စ ရွာေတြ႕ ခဲ့ သည္။ ျပီးေတာ့လည္း ဒီ ပလက္ေဖာင္း ေပၚ မွာပဲ ၊ ဆုုရ ထားတဲ့ ပက္ကား ေဖာင္တိန္ေလး ျပဳတ္က် က်န္ခဲ့ သလိုု မ်ိဳး ၊ ဘ၀ ရဲ႕ အျမတ္နိုုး ဆံုုး ေပ်ာ္ရႊင္မူ ေတြ ကိုု ၊ ထားရစ္ ခဲ့ ရေလသည္။ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
တကယ္ေတာ့ ဒီပလက္ေဖာင္း ေတြ ေပၚမွာ ၊ အဲ့ဒီလိုု အျမိဳ႕ ျမိဳ႕ အနယ္နယ္က ေရာက္လာတဲ့ အပ်ံသင္ ငွက္ကေလးေတြ ခိုုနားလိုုက္ ၊ ပ်ံသြားလိုုက္ နဲ႕ ရွိေနခဲ့တာ ၊ ေဟာဟိုု တဖက္ကမ္းက ၊ ရန္ကုုန္တကၠသိုုလ္ ေက်ာင္းေတာ္ ၾကီး ရဲ႕ သက္တမ္း နဲ႕ အမ ွ် လိုု႕ ပဲ ေျပာရ မည္ေပါ့ ။ ေက်ာင္း၀င္းၾကီး ထဲက ကံ့ေကာ္ပင္တန္းေတြ ရဲ႕ ေနာက္မွာ အိပ္တန္းတက္ၾက တဲ့ ငွက္ကေလးေတြဟာ ၊ မိုုးလင္းျပီ ဆိုုတာနဲ႕ ၊ အဲဒီ ပလက္ေဖာင္းေတြ ေပၚ ကိုု ေရာက္လာ တတ္ၾက ျပီ ။ ေက်ာင္း၀င္း ၾကီး နဲ႕ ပလက္ေဖာင္း ေတြ ၾကား ၊ လူးလာ ေခါက္တုုန္႕ ရင္း ၊အခ်ိန္တန္ ေက်ာင္းေတြ ျပီး ၊ ပညာေတြ စံုု ေတာ့ ၊ အေ၀းၾကီးကိုု ပ်ံ ရ ျပန္ေပါ့ ။ တခ်ိဳ႕ မပ်ံ ခ်င္ေသး တဲ့ ငွက္ကေလး ေတြ က လည္း ၊ ဒီ နား မွာပဲ တ၀ဲလည္ လည္ နဲ႕ ၊ ခတၱခဏ ခိုုနားဖိုု႕ အသိုုက္ေတြ ရွာ ၾက ။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
သူ႕ ရဲ႕ ေပ်ာ္ရႊင္ လြတ္လပ္တဲ့ ေက်ာင္းသူ ဘ၀ က ၊ လ်င္ လ်င္ ျမန္ျမန္ ကုုန္ဆံုုး ခဲ့သည္ ။ အိပ္ယာလိပ္ နဲ႕ ေသတၱာကိုု ဆြဲ ျပီး ၊ ေက်ာင္း၀င္းၾကီးထဲကေန ဒရြတ္တိုုက္ျပီး ထြက္လာ ၾကတဲ့ ၊ သူတိုု႕ ေတြကိုု ၊ ခက္ခဲ က်ဥ္းေျမာင္းတဲ့ ရန္ကုုန္ျမိဳ႕ ၾကီးက ၊ အဲဒီ ပလက္ေဖာင္းေတြ ေပၚကေန အသင့္ ေစာင့္ၾကိဳ ေနခဲ့သည္။ တကယ့္ တကယ္ က် ေတာ့လည္း ၊ ရင္းနွီး ခင္မင္ ခဲ့တဲ့ ၊ ဒီ ပလက္ေဖာင္းေတြ ဟာ ၊ ထင္ထားသေလာက္ေတာ့၊ အဆင္ေျပ မညက္ေညာ ခဲ့ပါ ေခ် ။ ရန္ကုုန္ျမိဳ႕ ၾကီးကလည္း ၊ ေမ ွ်ာ္လင့္ ထား သေလာက္ ၊ လြယ္ကူ မရက္ေရာ ခဲ့ပါေပ ။ သူ႕ အ တြက္ေတာ့ ၊ ရန္ကုုန္တကၠသိုုလ္ အင္းလ်ားေဆာင္ၾကီးေပၚက သာေတာင့္ သာယာ နွစ္ေယာက္ခန္း ကေလး ကေနျပီး ၊ မီးပိတ္ လိုုက္ရင္ ၊ ၾကြက္ကေလးေတြက ထုုပ္တန္းေပၚကေန တန္းစီျပီး ငံုု႕ၾကည့္ေနတတ္တဲ့ ၊ တံခါးတခ်ပ္စာ အခန္းေလး ရ ဖိုု႕ ၊ လွည္းတန္း တ၀ိုုက္ ၊ ေျခတိုုေအာင္ ရွာခဲ့ ရ သည္။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
အဲဒီ တုုန္းက ၊ ထြန္းလင္း ရိပ္သာ လမ္း ဆိုုတာ ၊ ေအးေအး ခ်မ္းခ်မ္း အိမ္ကေလး ေတြ နဲ႕ ၊ လွည္းတန္းေစ်းကိုု ေပါက္တဲ့ ျဖတ္လမ္းကေလး တခုု သာ ။ အခုုေတာ့ လမ္းမၾကီး နွစ္ခုု ေပၚက ၊ တင္းက်ပ္ ေမာက္လ ွ်ံ လာ တဲ့ ေနလိုုအား ေတြကိုု ေဖာက္ခ် လိုုက္သလိုု မ်ိဳး ၊ လမ္းက်ဥ္းေလးထဲမွာ ဘ၀ ေတြ ဒလေဟာ စီး၀င္ ေနေတာ့သည္။ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ပလက္ေဖာင္း မရွိတဲ့ လမ္းကေလး ထဲမွာ ၊ တေယာက္ နဲ႕ တေယာက္ နင္းမိ မတတ္ ၊ ခိုုက္မိ မတတ္ ၊ ေရွာင္ရွား သြားလာေနၾက တဲ့ ၊ အဲဒီ လူငယ္ လူရြယ္ေတြ ကိုုေရာ ၊ ရန္ကုုန္ျမိဳ႕ ၾကီးက ဘယ္ေလာက္ထိ ရက္ေရာ ထားေလသလဲ ။ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
လမ္းေထာင့္က ဆိုုင္မွာ ဖုုန္းကဒ္ ၀ယ္ေနတဲ့ ေကာင္ကေလးဟာ၊ ဒီေန႕ လည္စာကိုု စားျဖစ္ခ်င္မွ စားျဖစ္လိမ့္ မည္ ။ ေဂ်ာ္ဒါးနိုုး ဆိုုင္ေရွ႕ မွာ ရပ္ေနတဲ့ ေကာင္မေလး ရဲ႕ ေရႊေရာင္ ဆံပင္ အလိပ္အလိပ္ေလးေတြ ဟာလည္း ၊ အဲဒီ ဆိုုင္ထဲက အေရာင္းစာေရးမေလး တေယာက္ရဲ႕ တလစာ လုုပ္ခေငြ ထက္ေတာ့ နည္းလိမ့္မည္ မထင္။ ေစ်းဖက္က ေလ ွ်ာက္လာတဲ့ ၊ ကုုမၼဏီ ယူနီေဖာင္း နဲ႕ မိန္းကေလး တေယာက္ ရဲ႕ ၊ လက္ထဲမွာ ၾကြပ္ၾကြပ္ အိတ္ နဲ႕ အျပည့္ ဟင္းခ်က္စရာေတြ ၀ယ္လာတာ ျမင္ေတာ့ ၊ အျပင္ေဆာင္ တုုန္းက သူငယ္ခ်င္း တေယာက္ကိုု သတိရ သည္။ မုုန္လာဥနီ ေတြ ၀ယ္ျပီး ျပန္လာတဲ့ သူငယ္ခ်င္းကိုု ၊ အိမ္ပိုုင္ရွင္ အန္တီၾကီးက ၊ ဟင္းခိုုးခ်က္မယ္ ထင္ျပီး အလစ္ဖမ္း ဖိုု႕ ဆင္းလာတဲ့ အခ်ိန္မွာ ၊ ေတာင္ၾကီးသူ သူငယ္ခ်င္းက ၊ အနီေရာင္ မုုန္လာဥ ေတြကိုု အစိမ္းလိုုက္ တဂၽြတ္ ဂၽြတ္ နဲ႕ အားရပါးရ ကိုက္စား ေန ခဲ့ တာ ေလ။ မိုုးေပၚ ေမာ့ ျပီး ၊ တခ်က္ ျပံဳး မိသည္။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
တိုုက္နံရံေတြ ဆီက ပဲ့တင္ျပန္လာေနတဲ့ ေျခသံ စကားသံ ရယ္ေမာသံ ေတြ ၾကားထဲမွာ ၊ ဘယ္သူ က မွ လည္း ေပ်ာက္ေနတဲ့ ေကာင္းကင္ၾကီးကိုု ၊ တခုုတ္တရ ေမာ့ မရွာ ၾက ေတာ့ ေပ ။ ေကာင္းကင္ၾကီးကလည္း ၊ ေျမၾကီးေပၚက လူေတြဆီက ထြက္လာတဲ့ အမ်ိဳးမ်ိဳးေသာ အခိုုးအေငြ႕ ေတြ နဲ႕ ေ၀းရာမွာသာ ေနခ်င္ ေပ လိမ့္ မည္။ ေျမၾကီး မွာသာ ၊ ေရြးခ်ယ္စရာ မရွိ ။ လူေတြ ဆီက စြန္႕ပစ္ တဲ့ အညစ္အေၾကး မွန္သမ ွ် ကိုု ၾကံၾကံ ခံ ရင္း ၊ ေက်ာခ်င္း ေပး ထား ရ ရွာ သည္။ ေကာင္းကင္ နဲ႕ ေျမၾကီးကိုု မထီမဲ့ ျမင္ ျပဳေနၾက တဲ့ လူ ေတြ က ေတာ့ ၊ ေဟာဟိုုမွာ ၊ လမ္းေတြကိုုေတာင္ မိုုးေပၚ ေထာင္ျပီး ၊ အက်ိဳးစီးပြား ေတြကိုု ၊ အတင္းထိုုးသိပ္ ေမာင္းနွင္ ေနၾကေတာ့ တာ။ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
လွည္းတန္း ခံုုးေက်ာ္ၾကီး ကိုု ၾကည့္ရင္း ၊ သူ႕ရင္ထဲက မေပ်ာ္ရႊင္မူေတြ ခံုုးခံုုး ထ လာ ျပန္ သည္။ ေဒါသ ေတြ အျဖစ္ အေငြ႕ ပ်ံ သြား နိုုင္ဖိုု႕ ၊ ပါးစပ္ကေန တခုုခုုကိုု ၊ ရြတ္ဆိုု က်ိန္ဆဲ ျပစ္လိုုက္သည္။ ၾကည့္ဦးေလ ။ အရင္တုုန္းက သိမ္သိမ္ေမြ႕ ေမြ႕ စီးဆင္း ေနခဲ့ တဲ့ ၊ လမ္းငါးဆံုု ဟာ ၊ ခုုေတာ့ တြန္႕လိမ္ ေကာက္ေကြး လိုု႕ ။ ဘာမွ ပိုုျပီး ထူးျခားသြား သည္ လည္း မဟုုတ္ ။ လမ္းေလ ွ်ာက္ ဖိုု႕ ၊ ပိုုျပီး ခက္ခဲ လာတဲ့ ၊ ပလက္ေဖာင္း ေတြေပၚကေန ၊ လမ္းျဖတ္ ဖိုု႕ ၊ ပိုုျပီး အႏၱရယ္ မ်ား လာတဲ့ ၊ လမ္းမၾကီးေတြ ဆီ ၊ လူေတြ အလုုအယက္ ကူးျဖတ္ ေနၾကရသည္။ ကားေတြက ၊ တကၽြီကၽြီ တပြမ္ပြမ္ ။ တက္စီ သမားေတြက ၊ လမ္းမေပၚမွာ ခပ္တင္းတင္းရပ္ျပီး ၊ မ်က္စ ျပစ္ သည္။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
သူ႕ မွတ္ညဏ္ ေတြကိုု ျပန္စီ ၾကည့္ သည္။ ေဟာဟိုု ေနရာ ေတြ မွာ ၊ ဂိုုးရွိဳး ။ ၀င္းဆံသ ။ ႏြားျဖဴဖိနပ္ဆိုုင္ ။ ရွမ္းေတာင္တန္း ။ ေရႊ၀ါဖူး ဓါတ္ပံုုတိုုက္ ။ ရတနာထြန္း စာေပ ။ ပလက္ေဖာင္းေတြ ေပၚ လမ္းေလ ွ်ာက္ရင္း ၊ ဟိုုေငး ဒီေငး ။ လက္နွိပ္စက္ စာေရး အိုုအိုုၾကီးေတြ က ၊ လမ္းေဘးမွာ ခံုုေလးေတြ ခ်ျပီး တေဂ်ာက္ေဂ်ာက္ နဲ႕ စာေတြ ရိုုက္ လိုု႕ ။ လမ္းတဖက္ ကိုု ကူးလိုုက္ရင္ ၊ သူတိုု႕ ေက်ာင္းသူ ေတြ အတြက္ ၊ လိုုအပ္တာေတြ အကုုန္ ရ နိုုင္တဲ့ ၊ လွည္းတန္းေစ်းၾကီး ရွိသည္။ အခုုေတာ့ တ၀န္း တေကြ႕ လံုုး ၊ ထူျပစ္ျပစ္ အစိမ္းေရာင္ မွန္ ၾကီးေတြ က ၊ အျပည့္ ေနရာယူ ထား ျပီ ။ ဘာမွ ၊ ဟုုတ္တိ ပတ္တိ မရွိခဲ့တဲ့ လွည္းတန္း ထိပ္က ၊ စန္တာ အ၀ိုုင္း ၾကီးရဲ႕ ထိပ္မွာေတာ့ Chevrolet ဆိုုတဲ့ စာလံုုးၾကီး ကိုု လွမ္းျမင္ရသည္။ ဟုုတ္ပါတယ္ေလ ။ ဒီေနရာ ဟာ ၊ ကားအေရာင္းျပခန္း တခုု လုုပ္ဖိုု႕သာ အသင့္ဆံုုး ပဲ မဟုုတ္လား ။ ဒီ ပလက္ေဖာင္း ေတြဟာ၊ ဘယ္ေလာက္ပဲ ေျခလ်င္ ဖိနပ္ေတြ နဲ႕ ၊ ထိုုးသိပ္ ၾကပ္ညပ္ ေနပါေစ . . . ကိုုယ္ပိုုင္ကား ေတြ ၊ ေရာင္းလိုု႕ ခ် လိုု႕ ထြက္လိုု႕ ျပဳလိုု႕ အဆင္ေျပ ဖိုု႕ သာ ၊ အေရးၾကီး ဆံုုး ပဲ မဟုုတ္လား ။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
သူ မထြက္လာခင္တုုန္းက အ၀ိုုင္းၾကီးရဲ႕ ေလွကားရင္းမွာ ၊ စာအုုပ္ဆိုုင္ ခပ္ေသးေသးေလး တခုု ရွိေသး သည္ ။ အခုုဆိုု ဘယ္ရွိေလာက္ ေတာ့ မလဲ ။ ျမိဳ႕ထဲက စာအုုပ္ဆိုုင္ၾကီးေတြ ေတာင္ ၊ ပိတ္ကုုန္ျပီ ဆိုုေတာ့ ၊ လမ္းဆံုု လမ္းခြ က စာအုုပ္ဆိုုင္ပိစိေလး ေတြ အတြက္ ေနရာမရွိ နိုုင္ေတာ့။ သင္တန္း ဆိုုင္းဘုုဒ္ ေတြ ျပည့္နွက္ ေနတဲ့ ၊ တိုုက္တန္းလ်ားၾကီး ရဲ႕ ေအာက္မွာေတာ့ ၊ စာအုုပ္ဆိုုင္ လိုုလိုုတခုု ။ မ်က္နွာစာမွာ ေက်ာင္းသံုုး စာအုုပ္လိုုမ်ိဳးေတြ ၊ စံဇာဏီဘိုု ေဟာစာတမ္း ေတြ ခင္းက်င္း ထားတဲ့ ဆိုုင္ခန္းက်ဥ္းေလး ထဲ မွာ ၊ ေတာက္ေတာက္ေျပာင္ေျပာင္ မဂၢဇင္းတခ်ိဳ႕ နွင့္ စာအုုပ္နည္းနည္းပါးပါး ေတာ့ ရွိသည္။ သူ႕ ရဲ႕ ပထမ ဆံုုး ဒိုုင္ယာရီ စာအုုပ္ကေလး ၀ယ္ ခဲ့ တဲ့ ၊ D-Mate ဆိုုင္ေလး လည္း ၊ နဂိုု အတိုုင္း ရွိေနေသးသည္ ။ ေခတ္အလိုုက္ ေရာင္းတဲ့ ပစၥည္းေတြပဲ ေျပာင္း ေနျပီလား ။ မ်ားျပားလွတဲ့ လက္ကုုိင္ဖုုန္း ဆိုုင္အသစ္ ေတြ ရဲ႕ ၾကားထဲမွာ ၊ ဒီ စာေရးကိရိယာ ဆိုုင္ေလး ဘယ္လိုု ရပ္တည္ေနသည္လဲ ။ ဂ်င္းေဘာင္းဘီ အိတ္ထဲက ၊ အိုုင္ဖုုန္း ကိုု အလိုုလိုု စမ္းမိ သြားသည္။ စိတ္ကူးယဥ္ ေတြကိုု ၊ ဒိုုင္ယာရီ ထဲ ခ် ေရး တတ္ ခဲ့ တဲ့ ၊ ပါတိတ္၀မ္းဆက္ နဲ႕ မိန္းကေလး တေယာက္ သည္ပင္ ၊ ပိုုျပီး သက္ေသာင့္ သက္သာ ရွိ တဲ့ ၊ ဂ်င္းေဘာင္းဘီ တထည္ နဲ႕ ၊ သိခ်င္သမ ွ် လိုုအပ္သမ ွ် ကိုု ၊ အိုုင္ဖုုန္း ထဲမွာပဲ ရွာေဖြ သိမ္းဆည္း ေနတတ္ ျပီ ဆိုုေတာ့လည္း ၊ အင္းေလ . . . လွည္းတန္း ဟာ အနည္းဆံုုးေတာ့ အတြင္းစိတ္ မွာ ၊ ေျပာင္းလဲခဲ့ ျပီေပါ့ ။ ဒါဆိုုရင္ ဟိုုး တဖက္ကမ္းမွာ ရွိတဲ့ ဒိုုင္ယာရီ စာအုုပ္ထဲက ကံေကာ္ရြာေလး ကေရာ ။ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
အခုုေတာ့ ကံ့ေကာ္ရြာေလး နဲ႕ ကမာရြတ္ ရြာေလး ၾကားထဲမွာ ၊ တဖက္ကမ္း နဲ႕ တဖက္ကမ္း လွမ္းေမ ွ်ာ္ၾကည့္လိုု႕ မ ရေတာ့ ေအာင္ ၊ ျမင္ကြင္းေတြ က်ဥ္းေျမာင္း သြားခဲ့ ျပီ ။ ဒီရြာေလး နွစ္ရြာ ကိုု ဆက္သြယ္ ထားခဲ့တဲ့ လမ္းမၾကီး နွစ္ခုု ကလည္း ၊ အေျချခင္း ျခား သထက္ ျခားေလျပီ ။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
အလယ္ ၾကက္ လ ွ်ာစြန္းေလး ေပၚက ျဖတ္ေလ ွ်ာက္ ရင္း ၊ ျပည္လမ္းမ ၾကီး ဟာ၊ ပိုုျပီး ကုုေျႏၵ ၾကီးလာတာ လား . . . ပိုုျပီး မ်ား ဥပကၡာ ျပဳသြားသည္ လား ။ ဒီဖက္မွာ က်န္ခဲ့ တဲ့ အင္းစိန္လမ္းမ ၾကီး ကေတာ့ ၊ ရုုန္းကန္ ေမာပမ္း လ်က္သာ။ ပိုုျပီး စည္စည္ကားကား ျဖစ္ေနတဲ့ လမ္းနွစ္ခြ ဆံုု ပလက္ေဖာင္း ေလး ေပၚက ၊ လမ္းေဘး အထမ္းေစ်းသည္ ေတြ ကိုု ၊ လွည္းတန္း ရဲ႕ အေရးပါ တဲ့ လူတန္းစား တခုု ဆိုုတာ ၊ သူ ေမ့ ေန လိုုက္တာ ။ သူ႕ ေျခေထာက္ေတြ ဟာ ၊ ခံုုးတံတား ၾကီး ေအာက္က ၊ တိတ္တိတ္ ဆိတ္ဆိတ္ ျပည္လမ္းမ ၾကီးကိုု ျဖတ္ ရင္း ၊ ေက်ာင္းေပါက္ ဆီ တန္းတန္း မတ္မတ္ ။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
( ဆက္ဖတ္လိုုပါက စာအုုပ္ ထဲမွာ ဖတ္ပါရန္) း)</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
kayhttp://www.blogger.com/profile/16599467317071240993noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4790315453620143995.post-31618868259877974462015-09-29T21:27:00.000+08:002015-09-29T21:30:35.336+08:00သမိုုင္း နွင့္ ရင္ၾကားေစ့ ျခင္း<span id="docs-internal-guid-330bf011-1939-2132-737f-32c5c2ce6c42"></span><br />
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span id="docs-internal-guid-330bf011-1939-2132-737f-32c5c2ce6c42"><span style="font-family: Arial; font-size: 16px; line-height: 2.4; white-space: pre-wrap;">ဒုုတိယ ကမၻာစစ္ၾကီး ျပီးဆံုုးခဲ့တာ နွစ္ေပါင္း ၇၀ ေတာင္ ရွိ ခဲ့ ျပီ တဲ့ ။</span></span></div>
<span id="docs-internal-guid-330bf011-1939-2132-737f-32c5c2ce6c42">
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">လူသား သမိုုင္း မွာ ၊ အျပင္းထန္ အဆံုုး၀ါးဆံုုး အနုုျမဴဗံုုးၾကီး က်ဲခ် ခံရတဲ့ ဟီရိုုရွီးမား နွစ္ပတ္လည္ အေၾကာင္းအရာ ေတြ ၊သတင္း မီဒီယာ မွာ သိပ္မျမင္ရေတာ့ ။ ေမာ္ကြန္း မွတ္တမ္းေတြ မွာ ၊ အရက္စက္ဆံုုး လိုု႕ ၊ ေရးထိုး ခဲ့ ၾကတဲ့ ၊ နာဇီ အက်ဥ္းေထာင္ အဆိပ္ေငြ႕ခန္း ေတြက ၊ လြတ္ေျမာက္ ရွင္သန္ က်န္ရစ္သူေတြ လည္း ၊ သက္ရွိ ထင္ရွား ရွိဖိုု႕ မလြယ္ေတာ့ ။</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhcUV5mGqYC3Wym1X9ugrzxqHg7B4Jp92UPGkXhypysPsQauUpQMOHXXWdNm10LuyufiodaPQS6jprawRUO1QN04-GGqmZ5y8GBXSGlD0HGaHNanVsSZMwKn-nCAkCD__SNxJKvbfAa_Qk/s1600/images.jpeg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhcUV5mGqYC3Wym1X9ugrzxqHg7B4Jp92UPGkXhypysPsQauUpQMOHXXWdNm10LuyufiodaPQS6jprawRUO1QN04-GGqmZ5y8GBXSGlD0HGaHNanVsSZMwKn-nCAkCD__SNxJKvbfAa_Qk/s1600/images.jpeg" /></a></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ျပီးခဲ့တဲ့ လ ထဲက ၊ ၾသစေၾတလ် SBS တီဗြီ အစီအစဥ္ တခု ျဖစ္တဲ့ Insight မွာ ၊ Bloodline ဆိုုတဲ့ ေခါင္းစဥ္ နဲ႕ ေဆြးေႏြးျငင္းခံုု ပြဲ ေလး တခုု ကိုု ၾကည့္ လိုုက္ရတယ္။ ဒီအစီအစဥ္ က ၊ အပတ္စဥ္ ဆိုုသလိုု ၊ အေၾကာင္းအရာ အမ်ိဳးမ်ိဳးအလိုုက္ ပင္တိုုင္ေဆြးေႏြးသူေတြ ဖိတ္ေခၚျပီး ၊ အားလံုုး ပါ၀င္ ေဆြးေႏြးၾက တာမိုု႕ ၊ စိတ္၀င္စားတဲ့ ေခါင္းစဥ္ ဆိုုရင္ အျမဲ ၾကည့္ ျဖစ္သည္ ။ အဲဒီ အပတ္က ေတာ့ ၊ ဒုုတိယ ကမၻာစစ္ နွစ္ ၇၀ အထူး အစီအစဥ္ ဆိုုေတာ့ ၊ မျဖစ္မေန ပဲ ေပါ့ ။ ၾကည့္ ေနရင္း မွ ၊ ပိုုျပီး စိတ္၀င္စားစရာ ေကာင္းလာတာက ၊ အစီအစဥ္မွာ ပင္တိုုင္ ပါ၀င္ ေဆြးေႏြး ၾကတဲ့ သူေတြဟာ ၊ ဒုုတိယကမၻာစစ္ၾကီးတုုန္းက အဓိက က်ခဲ့တဲ့ ဇာတ္ေကာင္</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ၾကီးေတြ ရဲ႕ ၊ ေသြးမ်ိဳးဆက္ ေတြ ကိုုယ္တိုုင္ ျဖစ္ေန တာပဲ ။</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
</div>
<div style="text-align: justify;">
</div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; line-height: 2.4; text-align: center; white-space: pre-wrap;">ဟစ္တလာ ရဲ႕ လက္ရံုုးတဆူ ျဖစ္ သလိုု ၊ ပိုုလန္ က်ဴးေက်ာ္မူ မွာ တာ၀န္ခံ စစ္ဦးစီးခ်ဳပ္လည္း ျဖစ္ခဲ့တဲ့ ၊ Hans Frank ရဲ႕ ၊ သားအငယ္ဆံုုး Niklas Frank ဆိုုသူ အသက္ ၇၀ ေက်ာ္ အဘိုုးၾကီး က၊ သူ႕မိသားစုု မွာ တဦးတည္း ေသာ ၊ အသက္ရွင္ ေနေတာ့တဲ့ သူ ျဖစ္သလိုု ၊ ဂ်ာနယ္လစ္ စာေရးသူ တေယာက္ အျဖစ္၊ သူ႕အေဖ နဲ႕ တကြ နာဇီေတြ ရဲ႕ သမိုုင္းေတြကိုု လူသိရွင္ၾကား ထုုတ္ေဖာ္ ေရးသား ေနသူလည္း ျဖစ္သည္။ အစီအစဥ္ တင္ဆက္သူ က ၊ ရွင့္ အေဖကိုု ဘယ္လိုု ျမင္သလဲ ဆိုုတဲ့ ၊ ေမးခြန္းကိုု ၊ ငါ သူ႕ကိုု စက္ဆုုပ္မိ</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; line-height: 2.4; text-align: center; white-space: pre-wrap;">တယ္ လိုု႕ ေျဖးေျဖးေလးေလး ၾကီး ေျပာခ် လိုုက္ေပမဲ့ ၊ ေ၀၀ါး ေရာေထြးေနတဲ့ သူ႕ ခံစားခ်က္ ေတြကိုုလည္း တစြန္းတစ ျမင္ရ ျပန္တယ္။ ပရိသတ္ ေတြထဲ မွာ ထိုုင္ေနတဲ့ ၊ သူ႕ နဲ႕ အသက္ မတိမ္းမယိမ္း အဘိုုးၾကီး </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; line-height: 2.4; text-align: center; white-space: pre-wrap;">တေယာက္က ၊ ပိုုလန္ ကိုု နာဇီ ဂ်ာမန္ ေတြ သိမ္းပိုုက္ တဲ့ အခ်ိန္မွာ ၊ ဆယ္နွစ္ေက်ာ္ အရြယ္ ကေလး</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; line-height: 2.4; text-align: center; white-space: pre-wrap;">တေယာက္ အျဖစ္ ကံသီ လိုု႕ လြတ္ေျမာက္ခဲ့ေပမယ့္ ၊ သူ႕ တမိသားစုု လံုုး အလုုပ္စခန္းေတြမွာ ေသဆံုုးက်န္ ခဲ့တဲ့ အေၾကာင္း ပ်က္ပ်က္ထင္ထင္ ျပန္ေျပာျပ ေနတာေတြ ကိုု ၊ ဆိတ္ဆိတ္ နားေထာင္ ေနခဲ့တယ္ ။</span></div>
<br />
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ဆစ္ဒနီ မွာ ရွိတဲ့ ဂ်ဴးလူမ်ိဳးေတြ ရဲ႕ စစ္သမိုုင္းျပတိုုက္ တခုု ကိုု သြားၾကည့္ရင္း၊ ၀မ္းနည္း စိတ္ပ်က္မူ ေတြ နဲ႕ အရုုပ္ၾကိဳးျပတ္ ျဖစ္ေနတဲ့ သူ႕ ကိုု ၊ လိုုက္ျပ တဲ့ အမ်ိဳးသမီးတေယာက္က အားေပး နွစ္သိမ့္ ေနတဲ့ ဗီြဒီယိုု ကုုိ ၊ ျပန္ျပ ေနတဲ့ အခ်ိန္မွာ ၊ မ်က္လံုုး ေတြကိုု အသာ ပိတ္ ထားခဲ့ တယ္။ အဲ့ဒီ ျပတိုုက္ တေနရာမွာ ေရး</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ထြင္း ျပသ ထားတဲ့ ၊ ဂ်ဴးေတြ အားလံုုးကိုု ငတ္ျပီး ေသေစဖိုု႕ ငါတိုု႕ ဆံုုးျဖတ္ထားတယ္ ဆိုုတဲ့ ၊ စာတန္း ရဲ႕ </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; line-height: 2.4; white-space: pre-wrap;">ေအာက္မွာ Dr. Hans Frank ဆိုု တဲ့ ျမင္ကြင္း တခုုု ေပၚလာျပန္တယ္။ အဲဒီ ဟာကိုု ေရာ အရင္က ျမင္ဖူးလား လိုု႕ ထပ္ေမး ျပန္ ေတာ့ ၊ Niklas Frank ဟာ ၊ေခါင္းကိုုပါ ငံုု႕ ခ် လိုုက္ရင္း ၊ အျပစ္မဲ့တဲ့ လူေတြ .. </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; line-height: 2.4; white-space: pre-wrap;"> ပိုုလန္ေတြ ဂ်ဴးေတြ ကုုိ သတ္ျပစ္ခဲ့တာ လံုုး၀ ၾကင္နာမူ ကင္းမဲ့တဲ့ လူမ်ိဳးပဲ လိုု႕ သာ ညည္းျငဴ ေနရွာ တယ္။ </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; line-height: 2.4; white-space: pre-wrap;"> ျပခန္း မွာ လိုုက္ျပ ခဲ့တဲ့ အမ်ိဳးသမီး ဟာ ၊ ဒီအစီအစဥ္မွာလည္း ကပ္ရပ္ခံုု က ေနျပီး ၊ နင္က အရမ္းကိုု စာနာတတ္တဲ့ ဂ်ာမန္ တေယာက္ ေလ လိုု႕ ၊ လွမ္းျပီး အားေပး ရ ျပန္တယ္။ အဲဒီ အမ်ိဳးသမီး ဟာ ၊ </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; line-height: 2.4; white-space: pre-wrap;">တကယ္ေတာ့ ဇနီး နဲ႕ ကေလး ကိုု ျပန္ရွာမေတြ႕ နိုုင္ေတာ့ တဲ့ နာဇီ အက်ဥ္းစခန္းျပန္ အဘိုုးျဖစ္သူ ရဲ႕ ေျခာက္အိပ္မက္ေတြကိုု အေမြရ ထား တဲ့သူ တေယာက္။</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">သမိုုင္းရဲ႕ အရိပ္ေတြ ေအာက္မွာ၊ မုုန္းတီး နာက်င္မူေတြက ခပ္နည္းနည္း ၊ နားလည္ စာနာမူ ေတြကသာ မ်ားမ်ား ျမင္ေတြ႕ ေနရတဲ့ ေဆြးေႏြးခန္း မွာ ၊ တမူထူးျခား စိတ္၀င္စားစရာ ေကာင္းစြာ ပါ၀င္လာတဲ့ ေနာက္တေယာက္က ၊ ဆိုုဗီယက္ ယူနီယံ ၾကီးကိုု ၊ နွစ္ေပါင္း ၃၀ အုုပ္ခ်ဳပ္သြားခဲ့တဲ့ အာဏာရွင္ သံမဏိလူသား</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ၾကီး Joseph Stalin ရဲ႕ ျမစ္ ျဖစ္သူ Jacob Jughashvili ။ သူက လူကိုုယ္တိုုင္ မလာပဲ ၊ဗီြဒီယိုု ကေနျပီး ပါ၀င္ ေဆြးေႏြးသလိုု ၊ အသြင္အျပင္ ေလသံ ယူဆခ်က္ ေတြကပါ ၊ တျခားသူေတြ နဲ႕ လံုုးလံုုး မတူ တမူ ကြဲ လ်က္ ။ ပုုဂၢိဳလ္ေရး ကိုုးကြယ္ျခင္း ကိုု အၾကီးအက်ယ္ တည္ေဆာက္ခဲ့တဲ့ အာဏာရွင္ၾကီး စတာလင္ ရဲ႕ မ်ိဳးဆက္ အျဖစ္ ထင္ထင္ရွားရွား မေနထိုုင္ခဲ့ေပမယ့္ ၊ သူ႕ ရဲ႕ မ်ိဳးရိုုးနာမယ္ကိုု ေတာ့ စတာလင္ ရဲ႕ မူလ မ်ိဳးရိုုးနာမယ္ အတိုုင္း ဆက္ျပီး ယူထားေလတယ္။ ဆိုုဗီယက္ နဲ႕ ယူကရိန္း မွာ လူေပါင္း တသန္းေလာက္ ပ်က္စီး</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> ေသေက် ခဲ့ရတဲ့ တာ၀န္ရွိမူေတြ ကိုု ၊ စတာလင္ရဲ႕ ေျမးက လက္မခံ ။ သူ႕ အေဘးဟာ ျပည္သူ႕ ၀န္ထမ္း</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ၾကီး လိုု႕ သာ တြင္တြင္ ေျပာသည္။ ပရိသတ္ထဲ က ၀င္ေဆြးေႏြးတဲ့ သမိုုင္းပညာရွင္ ေတြ ရဲ႕ စကားေတြကိုု မဲ့ရြ႕ဲ ျပစ္သည္။ ေကြးေကာက္ ျပစ္သည္။ ဒုုတိယ ကမၻာစစ္ၾကီး မွာ ၊ ဟစ္တလာ ကိုု အေပးအယူ လုုပ္ဖိုု႕ ၾကိဳးစား ေပမယ့္ ၊ ေနာက္ဆံုုးမွာ ဆိုုဗီယက္ တပ္နီေတာ္ ဟာ နာဇီ ေတြကိုု အနိုုင္ တိုုက္ျပစ္ လိုုက္ရတဲ့ ၊ </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">သမိုုင္းေတြ ကိုုသာ ၊ ဇမ္းတင္ ေျပာေန ခဲ့ ျပီး ၊ စစ္ၾကီးအျပီး အာဏာစက္ ပိုုျပီး ျပင္းထန္ခဲ့တဲ့ ၊ သူ႕ အေဘး ဟာ ၊ တကယ္ေတာ့ တကိုုယ္ေတာ္ အာဏာရွင္ မဟုုတ္ ၊ ကြန္ျမဴနစ္ ဗဟိုုေကာ္မီတီ ၀င္ေတြ အားလံုုး </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">စုုေပါင္း ဆံုုးျဖတ္ လုုပ္ကိုုင္ ခဲ့ၾကတာလိုု႕ ၊ ေခ်ပ သည္။ သူ႕ အေဘး တေယာက္ျဖစ္ေနျခင္း ထက္ ၊ စတာလင္ ဆိုုတဲ့ လူအျဖစ္နဲ႕ ၾကာေလ ေလးစားေလ ပဲ လိုု႕ ေတာင္ ၊ မခိုုး မခန္႕ ေျပာေသးသည္။</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">အေဖ ျဖစ္သူ နာဇီၾကီး အတြက္ ၊ အရမ္း စိတ္ပ်က္ေနသူ နဲ႕ ၊ အေဘး ျဖစ္သူ ကြန္ျမဴနစ္ အာဏာရွင္ၾကီး </span></div>
</div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">အတြက္ ၊ တမင္ ဂုုဏ္ယူျပေနသူ ၊ မ်ိဳးဆက္ နွစ္ေယာက္ ။ သူတိုု႕ ရဲ႕ စိတ္ခံစားခ်က္ အစြန္း ေတြ ကိုု ၊ ၾကားခံ ပရိသတ္ ေတြ ရဲ႕ ထင္ျမင္ သုုံးသပ္ခ်က္ေတြက ၊ ထိန္းညွိ ေပး ေနလိုု႕ သာ ။ ပရိသတ္ေတြ ထဲက ပါ၀င္ </span></div>
</div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ေဆြးေႏြးသူ ေတြ ထဲ မွာလည္း ၊ ပညာရွင္ေတြ ၊ နိုုင္ငံေရးသမားေတြ ၊ နာဇီပါတီ နဲ႕ နီးစပ္ပတ္သတ္ခဲ့တဲ့ </span></div>
</div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">တျခား မ်ိဳးဆက္ေတြ ၊ စတာလင္ကိုု ေလးစား ယံုုၾကည္ ခဲ့သူေတြရဲ႕ ေသြးသားေတြ ၊ စစ္ၾကီး အတြင္းမွာ </span></div>
</div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">မိသားစုု ပ်က္ ၊ စိတ္ခံစားမူေတြ ခံစား ခဲ့ ရတဲ့ ၊ သိမ္းပိုုက္ခံ နယ္ေျမစံုု က သားသမီး ေျမးျမစ္ေတြ ၊ အေတာ္ပင္ စံုုလင္ လွသည္။</span></div>
</div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ေဆြးေႏြး၀ိုုင္း ရဲ႕ ဒုုတိယပိုုင္း က ၊ အေရွ႕ဖက္ စစ္မ်က္နွာကိုု ဖြင့္ ခဲ့တဲ့ ၊ ဂ်ပန္ စစ္၀န္ၾကီးခ်ဳပ္ ဗိုုလ္ခ်ဳပ္ၾကီး တိုုဂ်ိဳ နဲ႕ ၊ စစ္ၾကီးကိုု အဆံုုးသတ္ဖိုု႕ ဆိုုျပီး ၊ ဟီရိုုရွီးမားကိုု အနုုျမဴဗံုုး က်ဲ ခဲ့တဲ့ ၊ အေမရိကန္ သမၼတ ထရူးမင္း ရဲ႕ မ်ိဳးဆက္ နွစ္ေယာက္ အလွည့့္ ဆိုုေတာ့ ၊ အေနာက္ဖက္ စစ္မ်က္နွာျပင္က လူၾကမ္းၾကီးေတြ ထက္ ၊ ကိုုယ္နဲ႕ နီးနီးစပ္စပ္ အေရွ႕ဖက္ စစ္မ်က္နွာက ၊ ဇာတ္လိုုက္ၾကီးေတြ ရဲ႕ အေၾကာင္းေတြကိုု ပိုုျပီး စိတ္၀င္စား မိ </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ရ သည္။ </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ေက်ာင္း စ တက္တဲ့ ေန႕ မွာပဲ ဆရာမ က ၊ မင္းက သမၼတ ထရူးမင္း ေျမးလား လိုု႕ ေမးေတာ့၊ သူ ဘာမွန္း ေသခ်ာ မသိတဲ့ အေၾကာင္း ၊ Clifton Truman Daniel က ရီရႊင္စြာ ေျပာျပ နိုုင္ခဲ့ေပမယ့္ ၊ Hidetoshi Tojo ကေတာ့ ၊ ငယ္ဘ၀ တေလ ွ်ာက္လံုုး ေက်ာင္းမွာ အမ်ားရဲ႕ အာရံုုစိုုက္ ခံ ရျပီး ၊ ၾကီးျပင္းခဲ့ တာကိုု ၊ စိတ္ပ်က္ ခဲ့ ရတယ္ လိုု႕ ဆိုုတယ္။ ဒုုတိယ ကမၻာစစ္ အတြင္းက ၊ ဂ်ပန္ စစ္တပ္ၾကီးရဲ႕ ဖက္စစ္ က်ဴးေက်ာ္မူ ေတြ နဲ႕ အတူ ၊ စစ္ရွံဳးခဲ့သူ စစ္ဗိုုလ္ခ်ဳပ္ၾကီး တိုုဂ်ိဳ ရဲ႕ အမည္ ဟာ ၊ ဂ်ပန္နိုုင္ငံ မွာ ၊ မေျပာသင့္ တဲ့ အရာ ၊ အညင္းပြားစရာ တခုု အျဖစ္ ေတာက္ေလ ွ်ာက္ ရွိေန ေသးေပမယ့္ ၊ ခုု အခ်ိန္မွာ ေတာ့ ၊ သူဟာ သူ႕ ရဲ႕ မ်ိဳးရိုုး</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> နာမယ္ အေၾကာင္းကိုု ၊ ပိုုျပီး စဥ္းစား မိ လာသလိုု ၊ သူ႕သား ကိုုလည္း သူ႕လိုုပဲ ဆက္ျပီး စဥ္းစား ေစခ်င္</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">တယ္ လိုု႕ ၊ ဗိုုလ္ခ်ဳပ္ၾကီး တိုုဂ်ိဳ ရဲ႕ ျမစ္ ျဖစ္သူ က ၊ ဂ်ပန္ ဘာသာစကား နဲ႕ ထိန္းထိန္းသိမ္းသိမ္း ေျပာသည္။</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> ဂ်ပန္ စစ္ ရွံဳး ျပီမိုု႕ ၊ အေမရိကန္ စစ္ေကာင္စီ အဖြဲ႕ က အိမ္ကိုု လာ ၀ိုုင္းတဲ့ အခ်ိန္မွာ ၊ တိုုဂ်ိဳ ဟာ အရင္ဆံုုး သူ႕ ရဲ႕ ဆုုတံဆိပ္ ေတြ အကုုန္လံုုးကိုု မီးရွိဳ႕ ဖ်က္စီး ခဲ့ေပမယ့္ ၊ မိသားစုု ေဆြစဥ္ မ်ိဳးဆက္ ဇယား ၾကီး ကိုုေတာ့ ၊ အေသအခ်ာ ဆက္ထိန္းထားဖိုု႕ မိသားစုု ကိုု အေသအခ်ာ မွာ ခဲ့တယ္ လိုု႕ ၊ ေျပာေျပာ ဆိုုဆိုု ၊ သူ႕ ကုုတ္</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">အက်ီ ၤ အိတ္ထဲမွာ ထဲ့ ယူလာတဲ့ ၊ ခန္းၾကီး စကားလံုုးေတြ နဲ႕ စာရြက္လိပ္ၾကီး တလိပ္ကိုု အားလံုုး ရဲ႕ ေရွ႕ မွာ ေျဖ ခ် ျပေလတယ္။ အာရွ ပစိဖိတ္ ေဒသ က ဂ်ပန္စစ္တပ္ ၾကီး ရဲ႕ ၊ ၾကမ္းတမ္း ရက္စက္ မူ ေတြ အတြက္ ၊ သူ႕ အေဘး မွာ အျပစ္ ရွိ - မရွိ ဆိုုတာ ထက္ ၊ နာက်င္ ထိိခိုုက္ခဲ့ ရတဲ့ လူေတြ အားလံုုးကိုု ၊ ေတာင္းပန္ </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ေၾကာင္းသာ ၊ ယဥ္ေက်း စြာ ေျပာသြားခဲ့သည္ ။ သူ႕ရဲ႕ ေရွ႕ က ဖန္သားျပင္ မွာ ဗီြဒီယိုု က တဆင့္ ၀င္ေရာက္ ေဆြးေႏြးေနတဲ့ ထရူးမင္း ရဲ႕ ေျမး ဒဲနီယဲလ္ ကိုု လည္း ၊ အျပင္မွာ လူျခင္း ေတြ႕ ဆံုု ျပီး ၊ အနာဂါတ္ အတြက္ လမ္းမွန္ေတြ ေပၚ ေအာင္ ပူးေပါင္း ေဆာင္ရြက္ လိုု ေၾကာင္း ေျပာ သည္။</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ဒဲနီယဲယ္ ကေတာ့ ၊ အရင္တုုန္းက သူဟာ မ်ိဳးရိုုး ဆိုုတာထက္ သူ႕ ကိုုယ္ပိုုင္ဘ၀ နဲ႕ သာ ေနလိုုခဲ့ ေပမယ့္ ၊ အနုုျမဴ ဗံုုး ဒဏ္သင့္ မိန္းကေလး တေယာက္ရဲ႕ စာအုုပ္ ကိုု ဖတ္ခဲ့ရျပီးတဲ့ ေနာက္မွာ ၊ ဟီရိုုရွီးမား သမိုုင္း </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">မွတ္တိုုင္ ရွိရာကိုု ၂၀၀၄ ခုုနွစ္ မွာ ၊ အေရာက္ လာ ၾကည့္ ခဲ့ တယ္။ အဲ့ဒီေနာက္ေတာ့ အနုုျမဴ တားစီးေရး </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">အတြက္ ၊ ေရွ႕ေဆာင္ ေဆာ္ၾသ သူ တေယာက္ ျဖစ္လာ ခဲ့တယ္ လိုု႕ ဆိုုတယ္။ အနုုျမဴ ဗံုုး က်ဲဖိုု႕ ဆံုုးျဖတ္ </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">အမိန္႕ ေပး ခဲ့တဲ့ သူ႕ အဘိုုး မွာ တာ၀န္ ရွိ မရွိ ဆိုုတာထက္ ၊ အနုုျမဴဗံုုး ဒဏ္ ခံ ခဲ့ရတဲ့ သူေတြ အတြက္ ၊ တခုုခုု ဆက္လုုပ္ေပးဖိုု႕ ေတာ့၊ သူ႕ မွာ တာ၀န္ ရွိတယ္ လိုု႕ ခံစားရ ေၾကာင္း အေလးအနက္ ေျပာ ေလသည္။</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
</div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; line-height: 2.4; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjaaxB_p6QF5ugxuF8zLcLX-EpNr6R3sET9H08umxwcVS_UauL_dRxNogTEHuv27RCoZYEliEIltElxspu-Nm9n1JP7olgDpD8Y4w3ILceNXZ6GdUFFY2B91GRvWCyKZgqF7SUtc04G85Y/s1600/nag2.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="210" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjaaxB_p6QF5ugxuF8zLcLX-EpNr6R3sET9H08umxwcVS_UauL_dRxNogTEHuv27RCoZYEliEIltElxspu-Nm9n1JP7olgDpD8Y4w3ILceNXZ6GdUFFY2B91GRvWCyKZgqF7SUtc04G85Y/s320/nag2.jpg" width="320" /></a></div>
</span><br />
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><br /></span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">၀မ္းနည္း စိတ္ပ်က္ေနတဲ့ ဂ်ာမန္ နာဇီၾကီးရဲ႕ သား ကိုု ၊ သူ႕ေဘးမွာ ထိုုင္ေနတဲ့ ၊ ဂ်ဴးအက်ဥ္းသား တေယာက္ ရဲ႕ ေျမးျဖစ္သူ က ၊ ခြင့္လႊတ္ နားလည္စြာ အားေပး နွစ္သိမ့္ ခဲ့သလိုုပဲ ၊ အခုု ဒုုတိယ ပိုုင္း မွာ လည္း ၊ </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">စစ္အတြင္းတုုန္းက ဂုုဏ္သတင္း ထင္ရွား ခဲ့ တဲ့ ဆရာ၀န္ၾကီးလည္း ျဖစ္ ၊ ထိုုင္း ျမန္မာ မီးရထားလမ္း ေခၽြးတပ္ စခန္းမွာ ၊ သတၱိေျပာင္ေျမာက္စြာ နဲ႕ ရပ္တည္ ရွင္သန္ ခဲ့ သူလည္း ျဖစ္တဲ့ ၊ ၾသစေၾတလ်လူမ်ိဳး စစ္သံုု႕ပန္းၾကီး Sir Edward Dunlop ရဲ႕ သား ျဖစ္သူ John Dunlop က ၊ ဂ်ပန္ စစ္သား ေတြ ရဲ႕ ၊ ၾကမ္းတမ္း</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> ရိုုင္းစိုုင္းမူ ေတြ အေၾကာင္း တဆင့္ျပန္ ေျပာျပ ေနတာကိုု ၊ ကပ္ရပ္ ခံုု မွာ ထိုုင္ေနတဲ့ ဂ်ပန္ စစ္ဗိုုလ္ခ်ဳပ္ၾကီး ရဲ႕ ျမစ္ ျဖစ္သူက ၊ တည္တည္ ျငိမ္ျငိမ္ နားေထာင္ ေပး ေန ခဲ့ သည္။</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">တကယ္ေတာ့ ၊ ဒီ စကား၀ိုုင္း ဟာ ၾကားနာပြဲ တခုု နဲ႕ တူေနေပမယ့္ ၊ အမွား အမွန္ ဆိုု တဲ့ ဒိုုင္လူၾကီး </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">မရွိေပ ။ တာ၀န္ ယူ မူ ဆိုု တဲ့ ၊ ျပစ္ဒဏ္ သတ္မွတ္ မထားေပ ။ အားလံုုး ဟာ မတူညီ တဲ့ အမ်ိဳးသားေရး </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ေနာက္ခံ ေတြ ကေန လာၾက သည္။ ကြဲ ျပား တဲ့ အယူ ၀ါဒ ေတြ ရွိ မည္။ မေျပာျပ နိုုင္တဲ့ ၊ သီးသန္႕ </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ယုုံၾကည္ခ်က္ ေတြ ရွိ ေကာင္း ရွိ မည္။ ဒါေပမယ့္ အားလံုုး ရဲ႕ ဆံုုမွတ္ လက္ခံ နိုုင္တဲ့ အေန အထား တခုု </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ေရာက္ေအာင္ ၊ ေျပာၾက ဆိုုၾက နားေထာင္ေပး ၾကတယ္။ ( စတာလင္ ရဲ႕ ျမစ္ က လြဲ လိုု႕ ေပါ့ေလ ) အပိုုင္း နွစ္ပိုုင္း ခြဲျပီး ၊ သံုုး နာရီ ေလာက္ ၾကာေအာင္ ေျပာၾက ဆိုုၾက ေဆြးေႏြး ေျဖေလ်ာ့ ၾကတဲ့ တေလ ွ်ာက္လံုုးမွာ ၊ ျပန္လည္ သင့္ျမတ္ျခင္း ရဲ႕ အေငြ႕ အသက္ေတြ ကသာ ခပ္မ်ားမ်ား လႊမ္းျခံဳ ေန ခဲ့တယ္။</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">တကယ္ ဆိုုေတာ့ လည္း ၊ သူတိုု႕ေတြဟာ တာ၀န္ယူ ရမယ့္ သူေတြ မွ မဟုုတ္ေလ တာ ။ အမွား အမွန္ကိုု ရင္ဆိုုင္ ရမယ့္ ၊ ကာယကံ ရွင္ ေတြ လည္းမွ မဟုုတ္ တာ ။ အမွား အမွန္ တာ၀န္ ေတြ အတြက္ ၊ ဟစ္တလာ လည္း ၊ သူ႕ ဖာသူ အဆံုုး စီရင္ သြား ခဲ့ ျပီ ။ ဂ်ာမန္ စစ္ဗိုုလ္ခ်ဳပ္ၾကီး ဟန္႕စ္ လည္း ၊ နဴရင္ဘတ္ ခံုုရံုုးကေန ၊ ၾကိဳးေပး ကြပ္ျမတ္ ခံ ခဲ့ ရ ျပီ ။ ဂ်ပန္ ၀န္ၾကီးခ်ဳပ္ ဗိုုလ္ခ်ဳပ္ၾကီး တိုုဂ်ိဳ လည္း ၊ နိုုင္ငံတကာ အေရွ႕တိုုင္း စစ္ခံုုရံုုးကေန ၊ ေသဒဏ္ ေပး ခံ ခဲ့ ရ ျပီ ။ လုုပ္ေဖာ္ ကိုုင္ဖက္ ေပါင္း မ်ားစြာကိုု ၊ စေတး ျပစ္ခဲ့တဲ့ ဆိုုဗီယက္ အာဏာရွင္ၾကီး စတာလင္ လည္း ၊ ေနာက္ဆံုုးေတာ့ အဆိပ္မိ သလိုုလိုု နဲ႕ ၊ ကိုုယ္တိုုင္ စေတးခံ ခဲ့ ရသည္။ အေမရိကန္ သမၼတၾကီး ထရူးမင္း လည္း ၊ အနုုျမဴ ဗံုုးၾကီးဟာ ၊ လူေတြ ရဲ႕ အသက္ကိုု ကယ္ဖိုု႕ ၊ စစ္ၾကီးကိုု အျပီးသပ္ဖိုု႕ လိုု႕ ၊ ဘယ္ေလာက္ပဲ အေၾကာင္း ျပျပ ၊ ဒီေလာက္ ဆိုုး၀ါး ျပင္းထန္ ခဲ့တဲ့ အျဖစ္ၾကီး အတြက္ ၊ သူ႕လိပ္ျပာ က အေတာင္ မခတ္ပဲ ေတာ့ ေနခဲ့ မွာ မဟုုတ္ ။ လူေတြရဲ႕ အသက္ေတြကိုု ကယ္ဖိုု႕ ၊ လူေတြကိုုပဲ သတ္ျပစ္ခဲ့ ရ သတဲ့လား ။ တကယ္ဆိုု ၊ ခံုုရံုုး တကာ့ ခံုုရံုုး ေတြ ထဲ မွာ ၊ လိပ္ျပာခံုုရံုုး က ၊ ရင္ဆိုုင္ေျဖရွင္း ဖိုု႕ အခက္ခဲဆံုုး ျဖစ္မွာပါ ။</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ဒုုတိယ ကမၻာစစ္ အနွစ္ ၇၀ ျပည့္ အထိမ္းအမွတ္ အထူး အစီအစဥ္ ကိုု ၾကည့္ျပီး သြားေတာ့ ၊ ထံုုးစံ အတိုုင္း ၊ အေတြးေတြ ထဲ နစ္ ရင္း ၊ မနွစ္ ဆီ တုုန္းက ၊ ၾကည့္ျဖစ္ လိုုက္တဲ့ ၊ ဒုုတိယ ကမၻာစစ္ ေနာက္ခံ အျဖစ္မွန္ ရုုပ္ရွင္ကားေလး တခုု ကိုုပါ သတိရ သြား မိသည္။</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ရုုပ္ရွင္ ဆုုေပါင္း မ်ားစြာ ဇကာတင္ အေရြးခံ ရ တဲ့ ၊ The Railway Man ဆိုုတဲ့ ၊ ရုုပ္ရွင္ဟာ ၊ Lomax ဆိုုတဲ့ အဂၤလိပ္ စစ္အရာရွိငယ္ တေယာက္ ရဲ႕ ကိုုယ္ေတြ႕ အျဖစ္မွန္ေတြ ကိုု အေျခခံ ျပီး ေဟာလိ၀ုုဒ္ အေက်ာ္</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">အေမာ္ ေတြ နဲ႕ ရိုုက္ကူးထား တာပါ ။ အေရွ႕ ဖက္ စစ္မ်က္နွာ မွာ ၊ စင္ကာပူ ခံတပ္ၾကီး က် သြားေတာ့ ၊ </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">အဂၤလိပ္ စစ္သံုု႕ပန္း ေတြကိုု ၊ ထိုုင္း ျမန္မာ မီးရထားလမ္း ေဖာက္ဖိုု႕ ေခၽြးတပ္ အျဖစ္ အသံုုးခ်သည္။ </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">အဂၤလိပ္ စစ္ဗိုုလ္ ေလး ဟာ ၊ ေခၽြးတပ္ အလုုပ္စခန္း မွာ ၊ ေကာက္ရ တဲ့ ေရဒီယိုု အစုုတ္ ကေလး တလံုုး နဲ႕ အလုုပ္ရွဳပ္ ရင္း ၊ သူလ ွ်ိဳ သတင္းေပး လိုု႕ စြပ္စြဲခံ ရျပီး ၊ ဂ်ပန္ ကင္ေပတိုုင္ စံုုေထာက္ ေတြရဲ႕ ၊ ဖမ္းဆီး နွိပ္စက္ ျခင္းကိုု ၊ ျပင္းျပင္းထန္ထန္ ခံရတယ္။ သူ႕ကိုု စစ္ေဆး နိွပ္စက္ တဲ့ အခါတိုုင္း ၊ နည္းေတြေျပာင္း လူေတြ</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> ေျ</span><span style="font-family: Arial; font-size: 16px; line-height: 2.4; white-space: pre-wrap;">ပာင္း ေပမယ့္ ၊ မေျပာင္းလဲ တဲ့ တေယာက္တည္းေသာ စကားျပန္ ဂ်ပန္ စစ္ဗိုုလ္ ကိုု ၊ သူ အသဲစြဲ ေအာင္ မွတ္မိ ေနခဲ့</span><span style="font-family: Arial; font-size: 16px; line-height: 2.4; white-space: pre-wrap;">တယ္ ။ စစ္ၾကီး ျပီး လိုု႕ ၊ အသက္မေသ က်န္ခဲ့ၾကေပမယ့္ ၊ သူတိုု႕ ေတြ အားလံုုး ၊ စိတ္အနာတရ ေတြ </span><span style="font-family: Arial; font-size: 16px; line-height: 2.4; white-space: pre-wrap;">အျပည့္ နဲ႕ ၊ က်န္ရွိေနတဲ့ ဘ၀ သက္တမ္း ကိုု ေျခာက္အိပ္မက္ေတြ ၾကားထဲ ျဖတ္သန္း ေန ခဲ့ ၾက ရ တယ္။ သူ႕ သူငယ္ခ်င္း တေယာက္က ေတာ့ ၊ ေကာက္ကာ ငင္ကာ သတ္ေသ သြားသည္ ။ စစ္ၾကီး ျပီး ၄၅ နွစ္</span><span style="font-family: Arial; font-size: 16px; line-height: 2.4; white-space: pre-wrap;"> ေလာက္ အၾကာ ၊ သတင္းစာ တေစာင္ မွာ ပါလာတဲ့ ၊ ဂ်ပန္ စစ္ျပန္အဘိုုးၾကီး တေယာက္ ရဲ႕ ပံုု ကိုု ၊ တျခား သူငယ္ခ်င္း တေယာက္က လာျပေတာ့ ၊ သူ ေကာင္းေကာင္း မွတ္မိ သည္။ စပိုုင္ လိုု႕ မေျဖ မခ်င္း သူ႕ ပါးစပ္ထဲကိုု ေရေတြ ပံုုး လိုုက္ ေလာင္းခ် ခိုုင္းတဲ့ ဂ်ပန္ စကားျပန္ တာကာရွီ က ၊ ထိုုင္း နယ္စပ္ မွာ ၊ စစ္အက်ဥ္းတိုုက္ ျပခန္း တခုု ဖြင့္ ထားတယ္ ဆိုု ပါေပါ့ ။</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">သူ႕ တကိုုယ္လံုုးမွာ ဒဏ္ရာ ဒဏ္ခ်က္ေတြ ျပည့္နွက္ ေနခဲ့ ရ တဲ့ ၊ ထုုိင္းျမန္မာ နယ္စပ္ ကိုု စိတ္ဒဏ္ရာေတြ အျပည့္ နဲ႕ သူ အေရာက္ ျပန္လာခဲ့ တယ္။ တာကာရွီ ရွိ ေနတဲ့ ၊ စစ္သံုု႕ပန္း ျပတိုုက္ ထဲကိုု တေယာက္</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">တည္း ၀င္သြား တယ္။ သူ အရမ္း မုုန္းတီး ခဲ့တဲ့ ဂ်ပန္ စကားျပန္ၾကီး ေရွ႕မွာ ၊ လြန္ခဲ့တဲ့ ၄၅ နွစ္က ၊ ျပခြင့္ မရ လိုုက္တဲ့ ေဒါသ နဲ႕ အမုုန္းေတြ ကိုု ၊ အကုုန္ သြန္ခ် ျပစ္လိုုက္တယ္ ။ ျပခန္း ရဲ႕ ေရွ႕မွာ ပံုုစံတူ ျပန္လုုပ္ထားတဲ့ ၊ ရက္ေပါင္းမ်ားစြာ အစာငတ္ခံ ေနပူလွန္း ခံ ခဲ့ရတဲ့ ၊ ေခြးအိမ္ ပုုပုုေလး ထဲ ကိုု ၊ ဂ်ပန္ အဘိုုးၾကီး ကိုု ဆြဲ ေခၚ လာျပီး ၊ ပိတ္ေလွာင္ ထားလိုုက္တယ္။ သူ႕ အမုုန္းေတြ ကုုန္ခ်င္ မွ ကုုန္ သြားေပမယ့္ ၊ သူ႕ ခါးသက္မူ ေတြ ေတာ့ ၊ သက္သာသြား ခဲ့သည္ ထင့္ ။</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">တာဂါရွီ ဟာ၊ သူ႕ အျပစ္ေတြကိုု ေျဖနိုုင္ ဖိုု႕ အတြက္ ၊ ထိုုင္းနိုုင္ငံကိုု အၾကိမ္ေပါင္း ၆၀ လာ ေရာက္ခဲ့ ျပီး ၊ ဒီ</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> ျပခန္း ကိုု သူ႕ကိုုယ္ပိုုင္ ေငြ နဲ႕ ဖြင့္လွစ္ ခဲ့တယ္။ အဲ့ဒီ ေနာက္ပိုုင္းမွာ တာကာရွီ မေသဆံုုးမီ ၂၀၁၁ ခုုနွစ္ထိ ၊ သူတိုု႕ နွစ္ေယာက္ ဟာ ၊ မိတ္ေဆြ ရင္း ေတြ ျဖစ္သြား ၾကတယ္ လိုု႕ ၊ စာေတြ မွာ ဖတ္ ရသည္။ ခါးသက္တဲ့ အတိတ္ေတြထဲက ေနျပီး ၊ ျပန္လည္ သင့္ျမတ္ၾကဖိုု႕ ဆိုုတာ ၊ ေမ့ျပစ္လိုုက္ယံုု နဲ႕ မျပီးဘူး ။ သည္းခံ လိုုက္ယံုု နဲ႕ မရဘူး ။ ခြင့္လႊတ္လိုုက္ယံုု နဲ႕ လည္း မျဖစ္နိုုင္ဘူး ။ မုုန္းတီးနာက်င္မူ အရွိတရား ေတြကိုု ၊ အရွိအတိုုင္း</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> ေက်ာ္ျဖတ္ျပီးမွသာ ရင္ၾကားေစ့ နိုုင္တာ လိုု႕ ၊ ဒီ ရုုပ္ရွင္ေလးက ၊ ေျပာျပ ေနသလိုုပဲ ။ တကယ္ ဆိုုေတာ့ ၊ သူတိုု႕ နွစ္ေယာက္ဟာ ၊ စစ္ ရဲ႕ သားေကာင္ ေတြ ထဲက သားေကာင္ ေလးေတြ ပဲေလ ။ တိုုဂ်ိဳ တိုု႕ ဟစ္</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">တလာ တိုု႕ လိုု ၊ စစ္ၾကီးတပြဲ ကိုု ၊ ဖန္တီး ဦးေဆာင္ ဆံုုးျဖတ္ သူေတြ မဟုုတ္ေပဘူးကိုုး ။</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ေသြးမ်ိဳးဆက္ စကား၀ိုုင္း ထဲက စတာလင္၀ါဒီ မိသားစုု ၀င္ တေယာက္က ေတာ့ ၊ သူေသ ကိုုယ္ေသ စစ္ပြဲ ၾကီးေတြ ၊ အာဏာလုု ပြဲ ၾကီး ေတြမွာ ၊ လူေတြဟာ လူစိတ္ တျခမ္း ေပ်ာက္ကုုန္ တတ္ ၾက တာပဲ လိုု႕ ၊ </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ဆင္ျခင္ျပ သည္။ တမိသားစုု လံုုး ေပ်ာက္ဆံုုး သြား တဲ့ ၊ ပိုုလန္ အဘိုုးၾကီး ကေတာ့ ၊ တေယာက္ အမွား တေယာက္ ၀န္ခ် ျပီး ၊ တေယာက္ စကား တေယာက္ နားေထာင္ ေပး တာဟာ ၊ အေကာင္းဆံုုး ကုုစား </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">နည္း ပါပဲ လိုု႕ ၊ မ်က္ရည္၀ဲ ေနတဲ့ မ်က္လံုုးေတြ နဲ႕ ေျပာ သည္ ။ သူ႕ အေဖ နာဇီ ၾကီးကိုု မုုန္းတီး စက္ဆုုပ္</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">တယ္ ဆိုု တဲ့ ဂ်ာမန္ ၾကီးကလည္း ၊ သူ႕ အိပ္ကပ္ ထဲ မွာ အျမဲ ထဲ့ ထားတဲ့ ၊ ၾကိဳးစင္ထက္က ဓါတ္ပံုု ကိုု </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ထုုပ္ျပ ျပီး ၊ သူ႕ အေဖ ေသသြားျပီ ဆိုုတာ ကိုု တခါတေလ မယံုုနိုုင္ဘူး လိုု႕ ေခါင္းခါ သည္ ။ စတုုတၱမ်ိဳးဆက္ ဂ်ပန္ၾကီးကိုု </span><span style="font-family: Arial; font-size: 16px; line-height: 2.4; white-space: pre-wrap;">ၾကည့္ရတာေတာ့ ၊ စစ္အတြင္းက ဂ်ပန္ စစ္သားေတြ ရဲ႕ ၊ ရိုုင္းစိုုင္း ၾကမ္းတမ္းမူ ေတြ ကိုု၊ လက္ခံ ေတာင္းပန္ လင့္ ကစား ၊ သူ႕အဘိုုး စစ္၀န္ၾကီးခ်ဳပ္ တိုုဂ်ိဳ ဟာ ၊ စစ္ရာဇ၀တ္ေကာင္ တေယာက္ အစား ၊ စစ္ရွံဳးသူ</span><span style="font-family: Arial; font-size: 16px; line-height: 2.4; white-space: pre-wrap;"> တေယာက္ အျဖစ္သာ ၊ လက္ခံခ်င္ ပံုု ရသည္။ အာရွကုုန္းေျမ ၾကီးေပၚက အေနာက္တိုုင္းသား အုုပ္စိုုးမူေတြ ကိုု ဖယ္ရွားေပးမယ့္ ၊ အာရွတိုုက္ သာတူညီမ ွ် ေကာင္းစား ေရး ၀ါဒ ကိုု ကာကြယ္ ခ်င္ေသး ပံုု ရသည္။ ဒုုတိယ </span><span style="font-family: Arial; font-size: 16px; line-height: 2.4; white-space: pre-wrap;">ကမၻာစစ္ၾကီးကိုု အမီွျပဳ ျပီး ခ်မ္းသာ လာတဲ့ အေမရိကန္ ကေရာ ၊ အဲ့ဒီတုုန္းက တကယ့္ကိုု မဟာမိတ္ သက္သက္ပဲ လား ။ တရားေသာ စစ္ ဆိုုတာ တကယ္ ရွိ နိုုင္ပါ့ မလား ။</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">သမိုုင္းက ရွဳပ္ေထြးလွ သည္။ အျပစ္ေၾကြး သံသရာေတြ က ရွည္လ်ား ခ်င္စရာ ။ ဒါေပမယ့္ ၊ လက္ရွိ ကမၻာ့</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> နိုုင္ငံေရး အေျခအေနေတြက ေတာ့ ၊ ကေျပာင္း ကျပန္ ျဖစ္ေနေလျပီ။</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ဂ်ပန္ ေတြကိုု တိုုက္ထုုပ္ဖိုု႕ ၊ တရုုတ္အကူအညီ ယူခဲ့ ရဘူး တဲ့ ၊ အေမရိကန္ မဟာမိတ္ ေတြ က ၊ အခုုေတာ့ ဂ်ပန္ နဲ႕ မဟာမိတ္ျပန္ ျပဳျပီး ၊ တရုုတ္ ကိုု အားျပိဳင္ေနရ ေလျပီ ။ စစ္ရွံဳးစာခ်ဳပ္အရ၊ အေမရိကန္ ရဲ႕ ဖိအား</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ေၾကာင့္ နွစ္ေပါင္းမ်ားစြာ ငုုတ္လ ွ်ိဳး ေနခဲ့ရတဲ့ ၊ ဂ်ပန္ စစ္တပ္ၾကီးကိုု၊ ေဒသတြင္းမွာ ျပန္လည္ သက္၀င္ အင္အားရွိလာ ဖိုု႕ ၊ အေမရိကန္ ကပဲ ျပန္ျပီး အားေပး လာရသည္။ ေခတ္သစ္ တရုုတ္ျပည္ ၾကီးကလည္း ၊ </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">အနွစ္ ၇၀ ၾကာ မွ ၊ ဒုုတိယ ကမၻာစစ္ ၾကီး အတြင္းက ၊ အေမ့ေလ်ာ့ခံ မဟာမိတ္ အျဖစ္ ၊ အေနာက္ ၀င္ရိုုး</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">တန္း နိုုင္ငံေတြ နဲ႕ အျပိဳင္ ၊ သမိုုင္း တေနရာ ယူဖိုု႕ ဇာတ္ေၾကာင္းျပန္ျပ လာ သည္။ အနွစ္ ၇၀ အတြင္း ၊ တခါဖူး မွ မလုုပ္ခဲ့ တဲ့ ၊ ဂ်ပန္ကိုု ေအာင္နိုုင္ျခင္း အခမ္းအနားၾကီးကိုု ပထမ ဆံုုး အၾကိမ္ ၀ွဲခ်ီးက်င္းပရင္း ၊ စစ္အင္အား ဗလေတြ ထုုပ္ျပ လာ သည္။ အျမဲတမ္း ရန္သူ ၊ အျမဲတမ္း မိတ္ေဆြ မရွိ ဆိုုတဲ့ အယူအဆ ကိုု ၊ နိုုင္ငံတကာ ဆက္ဆံေရး ေတြ မွာ ၊ ပိုုျပီး ခံတြင္း ေတြ႕ လာ ၾကသည္ေပါ့ ။ တကယ္ဆိုုေတာ့ ၊ ဗမာျပည္က ဗိုုလ္ခ်ဳပ္ </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ေအာင္ဆန္း သည္ပင္ ၊ အဲ့ဒီတုုန္းက ဂ်ပန္ နဲ႕ ေပါင္း ျပီး အဂၤလိပ္ကိုု ေတာ္လွန္ ၊ ၂ နွစ္ အတြင္း အဂၤလိပ္ နဲ</span><span style="font-family: Arial; font-size: 16px; line-height: 2.4; white-space: pre-wrap;">႕</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; line-height: 2.4; white-space: pre-wrap;"> ျပန္</span><span style="font-family: Arial; font-size: 16px; line-height: 2.4; white-space: pre-wrap;">ေပါင္းျပီး ဂ်ပန္ကိုု တိုုက္ထုုတ္ ဆိုုတဲ့ အလွည့္ အေျပာင္းကိုု ၊ အားလံုုး အံ့ၾသရေအာင္ ကစား ျပ သြား ခဲ့ သည္ပဲ ။</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">တခါတေလ ေတာ့ လည္း ၊ သမိုုင္းထဲက အျဖစ္ေတြသည္၊ အမွား အမွန္ မရွိပဲ ၊ ယူဆခ်က္ ေတြ အျဖစ္နဲ႕သာ ၊ အဆံုုးသပ္ သြားတတ္ၾက သည္။ သူ႕ ေခတ္ သူ႕ အေျခအေနက အဆံုုးအျဖတ္ ေတြသည္ ၊ ယခုုေခတ္ ယခုု အေျခအေန နဲ႕ အံ၀င္ စံကိုုက္ ဖိုု႕ ဆိုုတာလည္း ၊ သိပ္ မျဖစ္နိုုင္ ဘူး မဟုုတ္လား ။ နည္းလမ္းက ဘယ္လိုုပဲ</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> ျဖစ္ျဖစ္ ရလာဒ္ သည္ သာ အဓိက ဆိုုတဲ့ ဗ်ဴဟာ သည္ ၊ စစ္ေရး နိုုင္ငံေရး ေတြမွာ ၊ လက္ေတြ႕ က် တဲ့ ေရြးခ်ယ္မူ တခုု ျဖစ္လာေနတာေတာ့ ေသခ်ာသည္။ အဲဒီလိုု ေရြးခ်ယ္ ၾက တဲ့ အခါ ၊ တခ်ိဳ႕ေတြ အတြက္ေတာ့ ၊ အမ်ိဳးသားေရး - နိုုင္ငံေကာင္းစားေရး ဆိုုတာေတြကိုု မ်က္နွာမူ ျပီး ၊ ကိုုယ့္အလံ ေတြကိုု ရုုတ္သိမ္းလိုုက္ ၾက ရတာမ်ိဳးေတြ ရွိမည္ ။ အမ်ား သေဘာ ေၾကာင့္ ၊ ကိုုယ့္ မူ- အယူအဆ ေတြ ကိုု ၊ ျမွဳပ္နွံ ျပစ္ လိုုက္ ရတာ မ်ိဳးေတြ လည္း ၊ အမ်ားၾကီး ရွိခဲ့ ေပမည္ ။ သမိုုင္း ဆိုုတာကိုု တဦး တဖြဲ႕ တအုုပ္စုုက မူပိုုင္ ျပဳ လိုု႕ မရ နိုုင္ေပ</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">မယ့္ ၊ သမိုုင္း မတင္ တဲ့ သမိုုင္းက်န္ ေတြ ကေတာ့ ရွိဆဲ ရွိျမဲပင္ ။</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">စစ္ဖက္ျခင္း ရန္ဖက္ျခင္း ၊ ဗ်ဴဟာေကာင္းလိုု႕ ၊ စားပြဲေပၚမွာ ပူးေပါင္း သင့္ျမတ္ သြားၾကျပီ ဆိုုရင္ ေတာ့၊ ဟိုုး</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> ေအာက္ဆံုုးက အစေတး ခံရသူ တဦးျခင္း ၊ မ်ိဳသိပ္ခဲ့ ရသူ တေယာက္ျခင္း ၊ နစ္နာရသူ မ်ိဳးဆက္ တခုုျခင္းစီ အတြက္ ၊ သမိုုင္းက်န္ေတြ ထဲ မွာပဲ ၊ ကိုုယ့္သမိုုင္း နွင့္ ကိုုယ္ ရင္ၾကားေစ့ ၾကရဖိုု႕သာ ။ တကယ္ေတာ့လည္း ကိုုယ့္လိပ္ျပာ နဲ႕ ကိုုယ္ ရင္ၾကားေစ့ နိုုင္ဖိုု႕ ကသာ ၊ အေရးၾကီးဆံုုးပဲ မဟုုတ္လား ။</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">(ကိုုးကား- Bloodline. Insight Program at SBS. Australia.)</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ေကသြယ္</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">၆ - ၁၈ စက္တင္ဘာ ၂၀၁၅</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> Weekly Eleven 29-09-2015</span><span style="font-family: Arial; font-size: 16px; line-height: 2.4; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh-m5Q4SpNXfEgukx9V8xyUXQZAK4FoXuvyS8dstMGEyRwrkrIcTJS8AK2FROL0crg9w8W19wUuVSGhNL_OmaJC8qsvWa_zkv6Ue5BGEGtFpBJBO0yNQln3HEa4R23ozEg4pr5loICMtH4/s1600/12053305_1082273241805996_2145498844_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="307" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh-m5Q4SpNXfEgukx9V8xyUXQZAK4FoXuvyS8dstMGEyRwrkrIcTJS8AK2FROL0crg9w8W19wUuVSGhNL_OmaJC8qsvWa_zkv6Ue5BGEGtFpBJBO0yNQln3HEa4R23ozEg4pr5loICMtH4/s400/12053305_1082273241805996_2145498844_n.jpg" width="400" /></a></div>
</span><br />
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 16px; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 2.4; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<br /></div>
kayhttp://www.blogger.com/profile/16599467317071240993noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-4790315453620143995.post-20942906550089751762015-07-28T21:20:00.003+08:002015-07-30T10:44:31.334+08:00ၾကယ္ေၾကြတာ ကင္ဆာတဲ့လား . . .<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ၾကယ္ေၾကြတာ ကင္ဆာတဲ့လား . . .</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">နာနာက်င္က်င္ အဲဒီ စကားေလး တခြန္း ဟာ ၊ အ၀န္း အ၀ိုုင္း တခုု အတြင္းမွာ ၊ အေတာ္ေလး ရိုုက္ခတ္ ျမည္ဟိန္း ခဲ့ ဖူးတယ္။</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ကိုုယ္တိုုင္က အဲ့ဒီ အ၀န္းအ၀ိုုင္း ရဲ႕ ၊ မနီး မေ၀း မွာ ၾကီးျပင္းရင္း ၊ သတင္း ၀ရင္း ေတြ ကိုု အျမဲ ၾကားေန ခဲ့ ရသူ ဆိုု ေတာ့ ၊ အဲ့ဒီ ၾကယ္ေၾကြ တဲ့ သတင္းၾကီးကိုုပါ ၊ မွတ္မွတ္ ထင္ထင္ ရွိေနခဲ့တယ္ေပါ့ ။ ဆယ္တန္းေအာင္ျပီး နယ္မွာပဲ ေသာင္တင္ ေက်ာင္းေတြ က မဖြင့္၊ ညဖက္ဆိုု မီးေတြ ျပတ္ ၊ အိမ္ေရွ႕ မွာ ကားရပ္သံလား နားစြင့္ ေန ၾက ရတဲ့ ၊ အခ်ိန္ကာလ တခုုမွာ ၊ ဖေယာင္းတိုုင္ အလင္းေရာင္ နဲ႕ ေရဒီယိုု တလံုုးဆီမွာ အာရံုုေတြ စုုရုုန္း ညိမ္သက္ တတ္ၾက ရင္း ၊ ၾကယ္ေတြ ေၾကြတဲ့ သတင္းေတြ ၊ စ ျပီး ၾကား ရ ေတာ့တာပဲ ။</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ပထမ ဆံုုး အေနနဲ႕ ၊ ၈၈ အလုုပ္သမား ေခါင္းေဆာင္ ျဖစ္ခဲ့တဲ့ ၊ အဖြဲ႕ ခ်ဳပ္ရဲ႕ အမာခံ တေယာက္ ျဖစ္တဲ့ ဦးေမာင္ကိုု ၊ အညွင္းပန္း အနိွပ္စက္ ခံ ရင္း ေထာင္ထဲမွာ ေသဆံုုးသြားျပီ ဆိုုတဲ့ သတင္းဆိုုး ကိုု ၊ ၾကားရတယ္။ ဖခင္ ျဖစ္သူ ရဲ႕ ၊</span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> မ်က္နွာဟာ ၊ စိုုးရိမ္မူ တမ်ိဳး နဲ႕ ၊ ေလးနက္ လိုု႕ လာေန ေပမဲ့ ၊ ကိုုယ္ေရာက္ေနတဲ့ ေခတ္အေျခအေန အလားအလာ</span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> ေတြကိုု ၊ ဂ ဃ နဏ မမွန္းဆ တတ္ေသးတဲ့ ၊ ဆယ္ေက်ာ္သက္ တေယာက္ အေနနဲ႕ ေတာ့ ၊ ညတိုုင္း နားေထာင္ေန ရတဲ့ ၊ မေကာင္းသတင္းေတြထဲက ၊ သတင္းဆိုုး တပုုဒ္ အတြက္ ဆိုု႕ နင့္ တတ္ဖိုု႕ပဲ သိခဲ့တယ္ ။</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">အဲဒီ အခ်ိန္က ေရြးေကာက္ပြဲ ၾကီး ကိုု ၊ ေအာင္ပြဲ ခံ ျပီးသြား လိုု႕ ၊ ဂႏၶီ ခမ္းမ အစည္းအေ၀း နဲ႕ ဖခင္ ျဖစ္သူလည္း အလုုပ္ေတြ ရွဳပ္ေနခ်ိန္ ။ နိုုင္ငံေရး အေျခအေန ေတြက ၊ ရွဳပ္ရွဳပ္ေထြးေထြး ။ အိမ္မွာလည္း ဧည့္သည္ေတြ ျပတ္တယ္ မရွိ ။ ဦးေမာင္ကိုု ရဲ႕ သတင္းဆုုိး အျပီး ၊ သိပ္မၾကာ ဘူး။ ခရမ္း လႊတ္ေတာ္ ကိုုယ္စားလွယ္ ဦးတင္ေမာင္၀င္း ေထာင္ထဲမွာ ေသ သြားျပန္ျပီ တဲ့ ။ ေရဒီိယိုု ကိုု ပိတ္လိုုက္ခ်ိန္မွာ ၊ ေဖေဖ့ ေတာက္ေခါက္သံ ဟာ က်ယ္ေလာင္ လွ တယ္။ ေက်ာင္းသား သမဂၢ ရဲ႕ ၊ ဆဲဗင္း ဂ်ဳလိုုင္ ရဲေဘာ္ တေယာက္ေတာ့ က် ဆံုုးျပန္ ျပီ တဲ့ ။ အဲဒီ ကတည္းက ခရမ္းဦးတင္ေမာင္၀င္း ဆိုုတဲ့ ပုုဂၢိဳလ္တေယာက္ ကိုု စိတ္ထဲ စြဲ ေနခဲ့တယ္ ။ ပိုုျပီး စြဲ ရတာက ၊ သူ႕ အိမ္ေထာင္ဖက္ ဟာ ၊ ေငြတာရီ မဂၢဇင္းေတြထဲမွာ ၊ နွစ္နွစ္သက္သက္ ဖတ္ခဲ့ရတဲ့ စာေရးဆရာမ ခင္လွိဳင္ၾကဴ ျဖစ္ေနတာ လည္း တခ်က္ ၊ ေနာက္ျပီး အဲ့ဒီတုုန္းက တဆည ပါတီက ၀င္ျပိဳင္တဲ့ သူ႕ အကိုုအရင္း ျဖစ္သူ နဲ႕ ခရမ္းတျမိဳ႕ နယ္ တည္းမွာ ၊ မဲဆႏၵနယ္ တခုု တည္းကေန ၊ </span><br />
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ယွဥ္ျပိဳင္ခဲ့တယ္ ဆိုုတဲ့ စိတ္၀င္စား စရာ ေျပာစကားေတြ ကိုုလည္း ၾကားဖူး ထားတာ လည္း တခ်က္ေပါ့ ။</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">မဲလိုုက္ ေမွာင္လိုုက္ ၊ ရြာလိုုက္ ခ်ဴန္းလိုုက္ ၊ ၾကမ္းလိုုက္ ထန္ လိုုက္ ရာသီဥတုု ေတြ နဲ႕ ပဲ ၊ နွစ္မ်ားစြာကုုိ ေက်ာ္ျဖတ္ လာခဲ့ျပီး သကာလ ၊ အခုုလိုု စာအုုပ္ေတြ လြတ္လြတ္လပ္လပ္ ထုုတ္ေ၀ လိုု႕ ရ လာတဲ့ နိုုင္ငံေရး ေနသာသာ မွာ ၊ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ဇနီးျဖစ္သူ ဆရာမ ခင္လွိဳင္ၾကဴ ရဲ႕</span><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span class="Apple-tab-span" style="white-space: pre;"> </span></span><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">“လြမ္းေလသမ ွ်” ဆိုုတဲ့ စာအုုပ္ကေလး ထြက္လာတယ္ ဆိုုေတာ့ ဖတ္ခ်င္ ေနမိေရာ ။ အဆင္ေျပခ်င္ေတာ့ ေဖ့စ္ဘြတ္က ေန တဆင့္ မိတ္ဖြဲ႕ သိကၽြမ္းခဲ့ ရတဲ့ ၊ သူတိုု႕ ရဲ႕ သမီး ျဖစ္သူ ၀တ္မွံဳ ေၾကာင့္ ၊ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">စာအုုပ္ကေလး ကိုု ၊ အန္တီၾကဴ ကိုုယ္တိုုင္ လက္မွတ္ထိုုး ေပးတာေလးကိုု ရ ခဲ့ တယ္။</span></div>
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><br /></span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi22DZYg_VMcNpcYh3eoVDkiDd83jBKTYznypO6eO3xRps711-5dyQfW2I4LXa6lfISL2mUdiEWFebiptZb7FVk2lBBifF8XALfsfGT68nPRijmlU3RDsF2YwVQSCd7CnBdwUNpsJv9HMg/s1600/2015-07-28+20.58.11.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="225" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi22DZYg_VMcNpcYh3eoVDkiDd83jBKTYznypO6eO3xRps711-5dyQfW2I4LXa6lfISL2mUdiEWFebiptZb7FVk2lBBifF8XALfsfGT68nPRijmlU3RDsF2YwVQSCd7CnBdwUNpsJv9HMg/s400/2015-07-28+20.58.11.jpg" width="400" /></a></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><br /></span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><br /></span></div>
</div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">လက္ထဲ ေရာက္ေနတဲ့ စာအုုပ္ကေလးကိုု မွတ္မွတ္ရရ ၊ ဆဲဗင္းဂ်ဳလိုုင္ ေန႕ မွာ အေသအခ်ာ စဖတ္ျဖစ္တယ္။ ရန္ကုုန္တကၠသိုုလ္ ေက်ာင္းသား သမဂၢၾကီးကိုု ၊ အင္မတန္ တြယ္တာ ေလးျမတ္ ၾကတဲ့ ၊ ေက်ာင္းသား မ်ိဳးဆက္ တခုု ဟာ ၊ ၁၉ ၆၂ ခုုနွစ္ ဇူလိုုင္လ ၇ ရက္ေန႕ … အတိအက် ေျပာရရင္ ၈ ရက္ေန႕ မွာ ၊ မ်က္ရည္ ျဖိဳင္ျဖိဳင္ က်ၾကတယ္ ဆိုုတဲ့ အေၾကာင္းေတြ ကိုု ၊ ငယ္ငယ္တည္းက ယဥ္ပါး ၾကားဖူး ေနခဲ့ ေပမဲ့ ၊ ဒီ စာအုုပ္ဖတ္ ေတာ့ ထပ္ျပီး ေခါင္းတညိတ္ညိတ္ ျဖစ္ ရျပန္ တယ္။ ျဖိဳ ဖ်က္ ေဖာက္ခြဲ ခံ လိုုက္ရတယ္ ဆိုုတဲ့ ၊ သမဂၢ အေဆာက္အဦ ၾကီးကိုု ၊ သူတိုု႕ ေတြ ဘာလိုု႕ မ်ား အဲဒီေလာက္ သံေယာဇဥ္ ၾကီးရတာလည္း လိုု႕ ၊ ေနာက္မ်ိဳးဆက္ တခုုထဲက ေန ၊ ျပန္လွည့္ ၾကည့္ျပီး ၊ အံ့ၾသ ရ တယ္။ တကယ္ေတာ့ ရုုပ္ပိုုင္းဆိုုင္ရာ အေဆာက္အဦ တခုု ဆိုုတာထက္ ၊ ကိုုလိုုနီ နယ္ခ်ဲ႕ လြတ္ေျမာက္ေရး တိုုက္ပြဲ ကတည္းက ၊ ရွင္သန္ နိုုးၾကား ေန ခဲ့တဲ့ ၊ ေက်ာင္းသား နိုုင္ငံေရး ဆိုုတဲ့ ၊ စိတ္ဓါတ္ အေဆာက္အဦ ၾကီးကိုု ၊ ထိုုးခြဲ </span></div>
</div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> ေျခမြ ပစ္လိုုက္တာ ကိုုး ။ အဲဒီကတည္းက ၊ စစ္တပ္ နဲ႕ ျပည္သူ ၾကားက စည္း ကလည္း ၊ ထူထဲ မဲနက္ သြားခဲ့ျပီး ၊ အက္ေၾကာင္းေတြ လိုုက္ လာခဲ့ ေတာ့တာ ပဲေလ။</span></div>
</div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
</div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> သမဂၢ အေဆာက္အဦ ၾကီး ရဲ႕ အပိုုင္းအစ ေတြ တစစီ လြင့္စင္ သြားခဲ့သလိုု မ်ိဳး ၊ ဆဲဗင္းဂ်ဳလိုုင္ ၀ိညဥ္ စိတ္ဓါတ္ ေတြ လည္း ၊ တေနရာစီ တနယ္အေ၀းေတြ ဆီ လြင့္စင္ သြားလိုုက္ၾကတာ နွစ္ေပါင္း နွစ္ဆယ္ အစိတ္ ။ ဒီၾကားထဲမွာ </span></div>
</div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">အၾကိမ္ၾကိမ္ ကုုန္းရုုန္းထ ၾကတဲ့ အခါတိုုင္းပဲ ၊ အၾကိမ္ၾကိမ္ပဲ ျဖိဳခြဲ ခံ ရ ျပန္ ။ ဒါေပမဲ့ အခ်ိန္တန္လိုု႕ နိုုင္ငံေရး နာရီ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">လက္တံ ၾကီးက ၊ ညႊန္ျပ လာတဲ့ အခါ မွာ ၊ တတိုုင္းတျပည္လံုုးက ၊ လက္သီး လက္ေမာင္း ေတြ နဲ႕ အတူ ၊ ပိုုျပီး </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ရင့္က်က္ တဲ့ အသြင္သ႑န္ေတြ နဲ႕ ၊ ပိုုျပီး ေလးနက္ တဲ့ ခံယူခ်က္ေတြ နဲ႕ ၊ သူတိုု႕ မ်ိဳးဆက္ေတြကိုုပါ အပါေခၚျပီး ျမန္မာ့ နိုုင္ငံေရး အခင္းအက်င္း ထဲကိုု ျပန္လည္ ၀င္ေရာက္ လာခဲ့ ၾက တယ္။</span></div>
</div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
</div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ဒီ စာအုုပ္ ထဲ မွာလည္း ၊ မိဘ လက္ငုုတ္ လက္ရင္း ၊ ဆန္စက္လုုပ္ငန္း ကိုု ျပန္ျပီး ဦးစီး လုုပ္ေဆာင္ ေနခဲ့တဲ့ ၊ ဦးတင္ေမာင္၀င္း ဟာ ၊ နွစ္ေပါင္း နွစ္ဆယ္ ေလာက္ အတြင္းမွာ ၊ သူ႕ ရဲ႕ နဂိုုမူလ ယံုုၾကည္ ရပ္တည္ခ်က္ ေတြအတိုုင္း ေနထိုုင္ ခဲ့ရင္း ၊ သူ႕ အလုုပ္သမားေတြ ရဲ႕ ေလးစား အားကိုုးမူ ၊ သူ႕ ျမိုု႕သူ ျမိဳ႕သား ေတြ ရဲ႕ ၊ ယံုၾကည္ အပ္နွင္းမူ ကိုု ရယူ နိုုင္ခဲ့တယ္ ။ ရွစ္ဆယ့္ရွစ္ အလြန္ ပထမဆံုုး အၾကိမ္ ေရြးေကာက္ပြဲ ၾကီး မွာ ၊ ခရမ္းျမိဳ႕ ရဲ႕ လႊတ္ေတာ္ ကိုုယ္စားလွယ္ </span></div>
</div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">အျဖစ္ ၊ အကိုုအရင္း ျဖစ္သူ ဗိုုလ္မွဴးေဟာင္း ဦးေဇာ္၀င္း နဲ႕ ယွဥ္ျပီး ၊ အနိုုင္ ရ ခဲ့တယ္။ မဲဆႏၵနယ္ မတူေအာင္ ျပိဳင္ရင္ လည္း ရပါရက္ နဲ႕ ၊ အကိုုၾကီးျဖစ္သူ ကလည္း ဒီျမိဳ႕မွာ လူရိုုေသတဲ့ မဲရ နိုုင္တဲ့ လူ ၾကီး တေယာက္ ျဖစ္ေနတာေၾကာင့္ ၊ အမ်ိဳးသား ဒီမိုုကေရစီ အဖြဲ႕ ခ်ဳပ္ အက်ိဳး အတြက္ ၊ တမင္ကိုုပဲ ၊ ေက်းဇူးရွင္ အကိုုၾကီးကိုု ၊ အတိုုက္အခံ ျပဳ ျပီး ၊ ယွဥ္ျပိဳင္ ခဲ့ ရတယ္ လိုု႕ ဆိုုတယ္ ။ တကယ္လိုု႕မ်ား ျမန္မာျပည္ ဒီမိုုကေရစီ ရရွိဖိုု႕ အရိုုးေတြ ေတာင္လိုုပံုုမယ္ ဆိုုရင္ ၊ အရိုုး</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ေတာင္ပံုု ရဲ႕ ေအာက္ဆံုုးမွာ ကၽြန္ေတာ့ အရိုုး ရွိရပါေစမယ္ . . . ဆိုုတဲ့ မဲဆြယ္ မိန္႕ခြန္းဟာ ၊ သူ႕ ရဲ႕ အနာဂါတ္ကိုု နမိတ္</span></div>
</div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ဖတ္ ေနခဲ့သလိုု ၊ သူ႕ ရဲ႕ ပိုုင္းျဖတ္မူ ကိုုလည္း ၊ ရဲရင့္ ေစ ခဲ့တယ္။ </span></div>
</div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
</div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
</div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">အဲ့ဒီ အခ်ိန္ ရွစ္ဆယ့္ ရွစ္ ကာလ အလြန္ မွာ ၊ အိမ္ကိုု အလည္မဟုုတ္ပဲ ေရာက္လာခဲ့တဲ့ ၊ မီးခိုုးေရာင္ အက်ီ ၤ နဲ႕ </span></div>
</div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">လူၾကီး တေယာက္ကိုုလည္း ခုုထိ မ်က္စိ ထဲက မထြက္ ခဲ့ဘူး ။ သူ႕ ဆံပင္ ေတြက ၊ အက်ီ ၤ အေရာင္ထက္ ပိုုျပီး ၊ မီးခိုုးေရာင္မွာ အျဖဴ ေတြ ခပ္မ်ားမ်ား စြက္ေနတယ္။ ေကာ္ကိုုင္းမ်က္မွန္ အမဲ ေရာင္ ေအာက္က ၊ မ်က္လံုုးေတြ ကလည္း ၊ မီးခိုုးေရာင္ မွိဳင္းေနသလိုုပဲ ။ တကၠသိုုလ္မွာ တုုန္းက ၊ ေက်ာင္းသားနိုုင္ငံေရး အတူ လုုပ္ခဲ့ ၾကတဲ့ ၊ ေဖေဖ့ သူငယ္ခ်င္း ဦးညိဳ၀င္း က ၊ သူတိုု႕ ေထာင္မဲ့ ပီသံုုးလံုုး ပါတီ အတြက္ ၊ နယ္ေတြ ဆင္းျပီး ေဖေဖ့ကိုု လာေခၚတာ တဲ့ ။ ဒါေပမဲ့ ၊ ေဖေဖ က ၊ အမ်ိဳးသား ဒီမိုုကေရစီ အဖြဲ႕ ခ်ဳပ္မွာ ပဲ ၊ ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္ ရဲ႕ ေခါင္းေဆာင္မူ ကိုု နာခံ ဖိုု႕ ၊ ဆံုုးျဖတ္ ထားခဲ့ျပီး ျဖစ္ေနတာ</span><span style="font-family: Arial; font-size: 14.6666666666667px; line-height: 1.8; white-space: pre-wrap;">ေၾကာင့္ ၊ လက္စြဲ နွဳတ္ဆက္ျပီး ျပန္သြားတဲ့ ၊ အဲဒီ မီးခိုုးေရာင္ မွိဳင္မွိဳင္း လူၾကီးကိုု ၊ စိတ္ထဲမွာ ဘာလိုု႕လဲ မသိ ၊ သနား ေန မိ ခဲ့ တယ္။ သူမ်ားကိုု မသနား ရ ဘူးလိုု႕ ၊ ငယ္ငယ္တည္းက ၊ ေဖေဖက ခပ္နာနာ သြန္သင္ေလ့က်င့္ ေပးခံ ခဲ့ ရေပမဲ့ ၊ ရင္ထဲက သနား တာကိုုေတာ့ သနားတယ္ လိုု႕ ပဲ ေျပာရေတာ့မယ္ ။</span></div>
</div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
</div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">တကယ္ေတာ့ အဲဒီ အခ်ိန္ ၊ ၉ ၀ ေရြးေကာက္ပြဲ အတြက္ ၊ ပါတီ ေတြ အျပိဳင္းအရိုုင္း ေထာင္ၾက တဲ့ အခ်ိန္ မွာ ၊ ပီသံုုးလံုုး ပါတီ ဟာလည္း ၊ ဦးညိဳ၀င္း ၊ ဦးခင္ေမာင္ျမင့္ ( ေတးသံရွင္ ကိုုသန္းလွိဳင္ အကိုု ) ၊ ဦးလွေရႊ ( တကသ ဥကၠဌေဟာင္း ) တိုု႕ လိုု ေဒါင္ေဒါင္ျမည္ ဂ်ဳလိုုင္၀ိညဥ္ ေတြ ရဲ႕ နာမယ္ေတြ နဲ႕ အတူ ၊ သီးသန္႕ ပါတီ တခုု ျဖစ္လာခဲ့တယ္။ မၾကာပါဘူး ၊ အဖြဲ႕ ခ်ဳပ္ လိုု ဒီေရျမင့္ ေအာင္ပြဲ ရ ထား တဲ့ ပါတီ တခုု ကိုုေတာင္၊ အေလးမထား တဲ့ ၊ စစ္အစိုုးရ ဟာ ၊ ေဒါင္ေဒါင္ျမည္ ေတြကိုု ၊ အက်ဥ္းေထာင္ေတြထဲ ၊ ဆြဲ ထဲ့ ေတာ့တာေပါ့ ။ အေမွာင္ထဲက အေမွာင္ဆံုုး အခ်ိန္ေတြ လိုု႕ပဲ ေျပာရ မလား ။ ေထာင္၀င္စာ ေကာင္းေကာင္း မရ ၊ စစ္ေၾကာေရး ပဲ ေကာင္းေကာင္းကိုုင္ တဲ့ ၊ စစ္ ေထာက္လွမ္းေရး အာဏာစက္ ေအာက္ မွာ ၊ ၾကယ္ေတြ တပြင့္ ျပီး တပြင့္ ေၾကြ ေတာ့တယ္။ ကိုုယ့္ကိုုကိုုယ္ သတ္ေသတယ္တဲ့ ။ ကင္ဆာ တဲ့ ။ ေရာဂါကုုမရ ေတာ့ တဲ့ ။ စံုုလိုု႕ပါပဲ ။ အခ်ိန္ အစဥ္လိုုက္ေတြ ေသခ်ာ မမွတ္မိေတာ့ေပမဲ့ ၊ အဲဒီ အေမွာင္ဆံုုး အခ်ိန္မွာ ေၾကြခဲ့တဲ့ လူေတြကိုု မွတ္မိသေလာက္ ဆိုုရင္ - ဦးေမာင္ကိုု ၊ ဦးတင္ေမာင္၀င္း ၊ ဦးညိဳ၀င္း ၊ ဦးခင္ေမာင္ျမင့္ ၊ ပထ၀ီ တင္သိန္းေမာင္ ၊ ဗိသုုကာ ဦးေက်ာ္မင္း ၊မံုုရြာ ဦးတင္ေရႊ ၊ ဦးေအာင္ေမသုု ၊ ဦးလွသန္း ၊ စာေရးဆရာ ေမာင္ေသာ္က ( ဦးဘေသာ္) ။ </span></div>
<div style="text-align: left;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><br /></span>
</div>
<table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: left;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjGHaRqlJGxpwjds2cCqV4AMbs77Ghak1W_qhxfIhw5D57gPp6_vR0nkxWvns_0dz1yNDuPUEGpug731HsZEfCn7gi098-5EAJ14FqHsqXLqEywkZI5aop5QTkK3BUlajp2E42yJ4aOz_Y/s1600/11755926_811372938969988_2887890267995454528_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjGHaRqlJGxpwjds2cCqV4AMbs77Ghak1W_qhxfIhw5D57gPp6_vR0nkxWvns_0dz1yNDuPUEGpug731HsZEfCn7gi098-5EAJ14FqHsqXLqEywkZI5aop5QTkK3BUlajp2E42yJ4aOz_Y/s400/11755926_811372938969988_2887890267995454528_n.jpg" width="225" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-family: Arial; font-size: 14.6666669845581px; line-height: 26.3999996185303px; text-align: justify; white-space: pre-wrap;"> နိုုင္ငံေရးသမားမ်ား ၏ ေနာက္ဆံုုးေန႕ ျမင္ကြင္းမ်ား - ေလးကိုုတင္</span></td></tr>
</tbody></table>
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><br /></span></div>
</div>
</div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
</div>
</div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">အိမ္မွာ ရွိတဲ့ ၊ ေဖေဖ့ ရဲ႕ ေက်ာင္းသား သမဂၢေရွ႕က အုုပ္စုု ဓါတ္ပံုုေလး ထဲက ၊ တခ်ိဳ႕ နာမယ္ေလးေတြ ရဲ႕ ေနာက္မွာ ကြင္းစ ကြင္းပိတ္ နဲ႕ ( ေတာတြင္းက်ဆံုုး ) ဆိုုတာေလး ေတြ ျမင္တိုုင္း စိတ္ထဲ နင့္နင့္ နဲနဲ ခံစားရျမဲ ။ ဓါတ္ပံုုထဲ မွာ အားလံုုးဟာ နဳတ္ခမ္းပါးေတြကိုု တင္းတင္းေစ့ လိုု႕ သပ္သပ္ရပ္ရပ္ နုုနုုနယ္နယ္ ။ ဒီလိုု အရြယ္ေကာင္း ပညာတတ္ လူငယ္ေလးေတြ ၊ ေတာတြင္းမွာ က်ဆံုုး ရတဲ့ ၊ တရားခံ က ဘာလဲ ဆိုုတာ ေတြးေလ အေျဖမထြက္ေလ ျဖစ္ခဲ့ရတယ္ ။ ခုုေတာ့ - ေတာတြင္း တင္ မက ၊ ေထာင္တြင္း ပါ က်ဆံုုး ရ တဲ့ ၊ သူ႕ မိတ္ေဆြ အရြယ္ေကာင္းၾကီး ေတြ အတြက္ ၊ စိတ္မေကာင္း ျဖစ္ေနတဲ့ ေဖေဖ့ကိုု ၊ ဘာမွ ထပ္မေမးမိေအာင္ပဲ ေန ရတယ္ ။ ဦးညိဳ၀င္း သတင္း ၾကားတဲ့ ည က ဆိုု ၊ </span></div>
</div>
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ေဖေဖ ဟာ ၊ တညလံုုး မအိပ္ပဲ ေဆးလိပ္ ထိုုင္ေသာက္ေနခဲ့တာ ကိုု ၊ မွတ္မိေနတယ္။</span></div>
</div>
</div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
</div>
</div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">အခုု ၊ လြမ္းေလသမ ွ် ကိုု ဖတ္ေတာ့ ၊ အဲဒီ မိသားစုု ေတြထဲက ၊ မိသားတစုု ရဲ႕ ခံစားခ်က္ ေတြကိုု နင့္နင့္နဲနဲ အတြင္းက်က် ျမင္ရေလတယ္ ။ အဲဒီ အခ်ိန္က အက်ဥ္းက်ခံ နိုုင္ငံေရး သမား ေတြ ရဲ႕ မိသားစုု ဘ၀ ေတြဟာ ၊ ဘယ္ေလာက္ ခက္ခဲ ခဲ့မယ္ ဆိုုတာ ၊ မွန္းဆၾကည့္လိုု႕ ေတာင္ ရ ေနမွေတာ့ ၊ ကာယကံ ရွင္ေတြ အတြက္ ေတာ့ စာဖြဲ႕ လိုု႕ လည္း </span></div>
</div>
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> ျပည့္စံုု လိမ့္ မည္ မဟုုတ္ေတာ့ ။ ဆရာမ ခင္လွိဳင္ၾကဴ ကလည္း ၊ ဒီ စာအုုပ္ကိုု ေရး ဖိုု႕ ၊ သူ႕ အတြက္ အရမ္းကိုု စိတ္ပင္ပန္းစြာ အားထုုပ္ ခဲ့ ရ တယ္လိုု႕ ဆိုု တယ္။ အိမ္ကေန ေခၚသြားျပီး ၊ ဘယ္ေရာက္လိုု႕ ေရာက္ေနမွန္းမသိ ၊ ဘာသတင္းမွ မၾကားရ ။ ၾကားရျပန္ေတာ့ ၊ ေနမေကာင္းျဖစ္ေနတဲ့ ေဆး၀ယ္ခိုုင္းတဲ့ စာရြက္ကေလး တရြက္ သာ ။ လိုုအပ္တဲ့ ေဆး၀ါးေတြကိုု ေပးလိုုက္ရေပမဲ့ လည္း ၊ ကာယကံ ရွင္ လက္ထဲ ေရာက္လား မေရာက္လား မေသခ်ာ ။ ေနာက္ဆံုုး ရနိုုင္မဲ့ အကူအညီ ေတြ မ်ိဳးစံုု ေတာင္းျပီး ၊ ခင္ပြန္းသည္ ရွိနိုုင္မဲ့ ၊ အက်ဥ္းေထာင္ၾကီး ဆီ ၊ အေမာတေကာ . . . ေဇာ ေတြ နဲ႕ ေရာက္ ျပီး ေစာင့္ဆိုုင္း ေနတဲ့ အခ်ိန္ မွာ ၊ ၾကားလိုုက္ ရ တဲ့ သတင္းက ၊ မေန႕ ကပဲ ဆံုုးသြားျပီ မိုု႕ ၊ ေရခဲတိုုက္ ကိုု လိုုက္ခဲ့ဖိုု႕ - တဲ့ ။ အိမ္က အေကာင္းအတိုုင္း ထြက္သြားျပီး ၊ နွစ္လ ဆိုုတဲ့ အခ်ိန္ေလး အတြင္းမွာ ၊ ပိန္ခ်ံဳး ေနတဲ့ </span></div>
</div>
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ခင္ပြန္းသည္ကိုု ၊ ေခါင္းတလား ထဲ မွာ ၊ ျပန္ ေတြ႕ ရ တဲ့ ၊ ဇနီးသည္ တေယာက္ ရဲ႕ ၊ ခံစားခ်က္ ။ </span><span style="font-family: Arial; font-size: 14.6666666666667px; line-height: 1.8; white-space: pre-wrap;">နာေရး ေၾကာ္ျငာ ထဲ့ပံုု ထဲ့ နည္းက အစ ၊ စ်ာပန အစီအစဥ္ မက်န္ ၊ အုုတ္ဂူမွာ နာမယ္ထြင္းထုု တာ အဆံုုး ၊ ထိန္းခ်ဳပ္ ကန္႕သတ္ ခံ ခဲ့ ရတဲ့ ၊ မိသားတစုု ရဲ႕ ၊ နာၾကင္ မ်ိဳသိပ္ခဲ့ ရ မူေတြ ။ </span><span style="font-family: Arial; font-size: 14.6666669845581px; line-height: 26.3999996185303px; white-space: pre-wrap;"> ေထာင္အရာရွိ ေတြ က ၊ ကင္ဆာ ေၾကာင့္ ေသတာ လိုု႕ ဆိုုသည္။ သူမ ရဲ႕ ခင္ပြန္းသည္ ဆီကိုု နွစ္လ အတြင္း ေရာက္လာခဲ့တဲ့ သူမ ဘယ္တုုန္းကမွ မသိ ခဲ့တဲ့ ကင္ဆာ ဆိုုတာၾကီးကိုု ၊ နာက်င္လွစြာ ရြတ္ဆိုုခဲ့တဲ့ သူမ ရဲ႕ ေနာက္ဆံုုး နွဳတ္ဆက္ စကား ေလး က ၊ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 14.6666669845581px; line-height: 26.3999996185303px; white-space: pre-wrap;"> ၾကယ္ေၾကြတာ ကင္ဆာတဲ့လား ... ကင္ဆာ က်ဆံုုးပါေစ .... တဲ့ ။</span></div>
</div>
</div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
</div>
</div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">အထူးသျဖင့္ ၊ ဆယ္တန္း စာေမးပြဲ ေျဖဖိုု႕ ၃ လ ပဲ လိုုေတာ့တဲ့ ၊ သမီးၾကီး ျဖစ္သူ ရဲ႕ ၊</span><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span class="Apple-tab-span" style="white-space: pre;"> </span></span><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">စိတ္ အနာတရ ေတြကိုု ၊ အရြယ္တူ ျခင္း ၊ သူ႕ေနရာမွာ ၀င္ျပီး ကိုုယ္ခ်င္းစာ ၾကည့္ယံုု နဲ႕ တင္ ၊ ခက္ခဲ ပင္ပန္း လွ ျပီ ။ ေထာင္အရာရွိ ေတြ အားလံုုး ေရွ႕ မွာ ၊ နံရံ ေပၚက ၊ ဦးေန၀င္းၾကီး ရဲ႕ ဓါတ္ပံုုၾကီး ကိုု ၊ လက္ညွိး ထိုုးျပီး ၊ ဒီလူၾကီးေၾကာင့္ က်မ အေဖ ေသတာ လိုု႕ ၊ </span></div>
</div>
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> ေပါက္ကြဲ ေအာ္ဟစ္ ငိုုယိုု ခဲ့တဲ့ ၊ ၁၅-၁၆ နွစ္ အရြယ္ ကေလးမ ေလး တေယာက္ နဲ႕ အတူ လိုုက္ျပီး ေၾကကြဲ တုုန္လွဳပ္လိုု႕ ။ စိတ္ဒုုကၡ ခံစားေနရ တဲ့ မိခင္ကိုု ၊ ေဖးမ အားေပး နိုုင္ခဲ့တဲ့ ၊ ဆယ္ေက်ာ္သက္ မိန္းကေလး တေယာက္ ရဲ႕ ၊ စြမ္းရည္ကိုု လည္း </span><span style="font-family: Arial; font-size: 14.6666666666667px; line-height: 1.8; white-space: pre-wrap;">မအံ့ၾသ ပဲ မေနနိုုင္ ။ ဒါေတာင္ ဆယ္တန္းကိုု ဂုုဏ္ထူး ၅ ခုု နဲ႕ ေအာင္ ေအာင္ ေျဖျပ နိုုင္ခဲ့တဲ့ ၊ ၀တ္မွဳန္ ကိုု ၊ က်ိတ္ျပီး ခ်ီးက်ဴး ေနမိတယ္။</span></div>
</div>
</div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
</div>
</div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
</div>
</div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ဆရာၾကီးတင္မိုုး ရဲ႕ ဦးတင္ေမာင္၀င္း အတြက္ ဂုုဏ္ျပဳ ကဗ်ာေလး ထဲက “ လြမ္းေလသမ ွ်” ဆိုုတဲ့ စာသားကေလး ကိုု ယူထားတာ နဲ႕ လိုုက္ဖတ္ေအာင္ပဲ ၊ ဆရာမ ခင္လွိဳင္ၾကဴ ရဲ႕ ၊ ခံစားခ်က္ေတြ ဟာ ၊ နာက်င္မူေတြၾကားထဲကေန ၊ အတိတ္လွလွ ေလးေတြ ကိုုလည္း ၊ ျပန္ေျပာင္း ေရာယွက္ လြမ္းဆြတ္ ထားေလတယ္။ ဆရာမ ရဲ႕ ၊ ေမတၱာ ဖြဲ႕ ၀တၱဳေလး ေတြကိုု ၊ ျပန္ျပီး သတိရ ေစ တဲ့ ၊ အပိုုင္းေတြ လိုု႕ပဲ ေျပာရမယ္။</span></div>
</div>
</div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
</div>
</div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">စာအုုပ္ရဲ႕ မ်က္နွာဖံုုးက ၊ ပန္းခ်ီ ေရႊစိုုးဟန္ ရဲ႕ ၊ လက္ရာ ဦးတင္ေမာင္၀င္း ပံုုတူ ကိုု ၊ စာအုုပ္ဖတ္ကာစ က ၊ အမူမဲ့ </span></div>
</div>
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">အမွတ္မဲ့ ေပမဲ့ ၊ ဒီပံုုတူ ဟာ ၊ ဦးတင္ေမာင္၀င္း သက္ရွိ ထင္ရွား ရိွစဥ္ကတည္း ၊ ခင္မင္ေလးစားမူ နဲ႕ အမွတ္တရ ဆြဲေပးခဲ့တဲ့ ၊ အဓိပၺါယ္ ဖြင့္ဆိုု မထားတဲ့ ပံုုလိုု႕ ဆိုုတာေၾကာင့္ ၊ စာအုုပ္ ဖတ္အျပီးမွာ ၊ အေသအခ်ာ ျပန္ၾကည့္ ျဖစ္တယ္။ ေျပာသလိုုပဲ ၊ အစက္အေျပာက္ေတြ နဲ႕ ပံုုေဖာ္ ထားတဲ့ ၊ ဦးတင္ေမာင္၀င္း ရဲ႕ ၊ နွဳတ္ခမ္းပါးပါး ေတြ ထဲမွာ ၊ အတိတ္ သမိုုင္းရဲ႕ သက္ေသ တခ်ိဳ႕ကိုု ၊ ျမင္ရတယ္။ တစြန္းတစ ပဲ ဆြဲထားတဲ့ ၾကယ္၀ါ၀ါ ၾကီး ထဲမွာ ၊ အနာဂါတ္ ရဲ႕ မေသခ်ာမူ ေတြက ၊ ကြက္လပ္ ျဖစ္ေန ေသးတယ္။ </span></div>
</div>
</div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
</div>
</div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ဒီ စာအုုပ္ေလး အေၾကာင္းကိုု ၊ တခုုခုု ေရးမယ္ လိုု႕ ၊ စ ထားျပီး ၊ ခ်က္ျခင္း အဆံုုး မသတ္ နိုုင္ ခဲ့ဘူး ။ အခုု လိုု ၊ သမိုုင္း နာရီ လက္တံ ၾကီး ၊ ေနာက္တပတ္ ထပ္တရစ္ တိုုး ျပန္လိုု႕ ၊ ျမန္မာ့ ဒီမိုုကေရစီ ေရြးေကာက္ပြဲ ၾကီး ေနာက္တခုု </span></div>
</div>
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">လည္း ၊ အသစ္တဖန္ ျပန္စ ေတာ့မယ္ ဆိုုတဲ့ အခ်ိန္ မွာ ၊ အတိတ္က နာက်င္စရာ သမိုုင္းေတြကိုု ၊ အဆံုုးသတ္ ရ ေတာ့မလား လိုု႕ ၊ ေတြေ၀ ေနလ်က္က ၊ ဒီ စာေလးကိုု လည္း အဆံုုးသတ္ ျဖစ္ေတာ့တယ္ ။ </span></div>
</div>
</div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
</div>
</div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">တံတားၾကီး ေအာက္ ကေတာ့ ၊ ေရေတြ စီးသြား ခဲ့ ပါျပီ ။ ကမ္းနဖူးက စိမ္းျမ ရြက္သစ္ေတြ ဖားဖားေ၀ ေအာင္ ဖံုုးေနတဲ့ </span><span style="font-family: Arial; font-size: 14.6666666666667px; line-height: 1.8; white-space: pre-wrap;">အပင္ၾကီး ကိုု လွမ္းေငး ရင္း ၊ ဦးတင္ေမာင္၀င္းေပါင္း မ်ားစြာ ရဲ႕ အရိုုးေတြ အတြက္ ၊ ေက်းဇူး ေတြ အထပ္ထပ္ တင္</span><span style="font-family: Arial; font-size: 14.6666666666667px; line-height: 1.8; white-space: pre-wrap;">ေနမိ တယ္။</span></div>
</div>
</div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: left;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
</div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: left;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">ေကသြယ္</span></div>
</div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: left;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">၂၈ ဇူလိုုင္</span></div>
</div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: left;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 14.666666666666666px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span><span style="font-family: Arial; font-size: 14.6666666666667px; line-height: 1.8; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
</div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.7999999999999998; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<div style="text-align: left;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 14.6666666666667px; line-height: 1.8; white-space: pre-wrap;">ဆက္စပ္ ဖတ္ရန္- <a href="http://kthwe.blogspot.com/2008/11/blog-post_29.html" target="_blank">လြမ္းရက္ရွည္ရွည္ </a></span></div>
</div>
<div style="text-align: left;">
<span id="docs-internal-guid-a314b1ad-d4d0-b2d6-faa2-3d99c992b2c5"><br /></span></div>
kayhttp://www.blogger.com/profile/16599467317071240993noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4790315453620143995.post-3509803258717160902015-02-27T01:33:00.001+08:002015-02-27T11:46:48.106+08:00သပိတ္ေမွာက္ေက်ာင္းသား စိုုးထြန္း<div style="text-align: justify;">
<i><b>စိုုးထြန္းကား မ်ိဳးခ်စ္စိတ္ ရွိ၏။ တိုုင္းေရး ျပည္ေရး ေဆာင္ရြက္လိုု၏။ သိုု႕ေသာ္ ဘီေအ ဆိုုေသာ ဘြဲ႕ကေလးကိုု လိုုခ်င္ေသး၏။ တိုုင္းေရး ျပည္ေရး လိုုက္ရာဍ္ ၀မ္းေရးရွာဖိုု႕ ေရွ႕ေန လုုပ္ရန္ ဘီအယ္လ္ ကိုုလည္း ေအာင္ခ်င္ေသး၏။ ထိုု႕ေၾကာင့္ သပိတ္လွန္ရန္ကိုုပင္ လိုုလားေနေလ ၏</b></i>။ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
စိုုးထြန္း သပိတ္လွန္ ခ်င္ေသာ အေၾကာင္းက ၊ ဤမ ွ်ေလာက္ ေတာ့ က်ဥ္းေျမာင္းလိမ့္မည္ မထင္။ ဘာေၾကာင့္ ေျပာနိုုင္သနည္း ဆိုုရင္ စိုုးထြန္းဆိုုေသာ သပိတ္ေမွာက္ ေက်ာင္းသား သည္၊ ေနာင္ ဆယ္နွစ္ခန္႕ ၾကာတဲ့ အခ်ိန္မွာ ၊ ဗိုုလ္ခ်ဳပ္ေအာင္ဆန္း အျဖစ္နဲ႕ ၊ ျမန္မာျပည္ၾကီးကိုု လြတ္လပ္ေရးရ ေအာင္ ၊ ေဆာင္က်ဥ္းေပး နိုုင္ ခဲ့သူ ျဖစ္ေနခဲ့ လိုု႕ ပင္ ။ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhWycQVcm7Myj8w_gfeOfHuH96lcolfahyZEUd0yodu6cHQNYOkZoHY-TpNFvhPemqaKys-UyvTLx-1y_LM4SaRu-axNVquZnc1I_wWZEbded6u2BXfILFjbvbmdusUNo15i0Iw9gXojtE/s1600/10974297_946372958721099_5547610849449209182_o.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhWycQVcm7Myj8w_gfeOfHuH96lcolfahyZEUd0yodu6cHQNYOkZoHY-TpNFvhPemqaKys-UyvTLx-1y_LM4SaRu-axNVquZnc1I_wWZEbded6u2BXfILFjbvbmdusUNo15i0Iw9gXojtE/s1600/10974297_946372958721099_5547610849449209182_o.jpg" height="400" width="260" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ဗိုုလ္ခ်ဳပ္ေအာင္ဆန္း - ဦးေအာင္ဆန္း- ေမာင္ေအာင္ဆန္း အား ၊ စိုုးထြန္း အျဖစ္ ဇာတ္ရုုပ္ျခယ္ထားေသာ ၊ သပိတ္ေမွာက္ေက်ာင္းသား ၀တၱဳကိုု ၊ လူ အေတာ္မ်ားမ်ား ၾကားဖူးၾကေပမည္။ ဖတ္ဖူးၾကေပမည္။ သိုု႕ေပမင့္ ၊ စာေရးသူ ဦးသိန္းေဖျမင့္ နွင့္ ဗိုုလ္ခ်ဳပ္ေအာင္ဆန္း ရဲ႕ ၾကားက ၊ မတူညီလွတ့ဲ နိုုင္ငံေရး အဆင္အျပင္ ( သိုု႕ မဟုုတ္) သပိတ္ေမွာက္ေက်ာင္းသား ညိဳထြန္း နဲ႕ ေက်ာင္းသားသမဂၢ အမူေဆာင္ စိုုးထြန္း တိုု႕ အၾကား ရပ္တည္ခ်က္ မသိမသာ ကြဲျပားသြားပံုုကိုု ၊ စိတ္၀င္တစား ေတြးဆ ၾကည့္ မည့္ သူ ေတာ့ သိပ္မ်ားလွမည္မထင္။ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ရွစ္ေလးလံုုး အေရးေတာ္ပံုုၾကီး အျပီးမွာ ၊ သိန္းေဖျမင့္ ရဲ႕ သပိတ္ေမွာက္ေက်ာင္းသား ၀တၱဳ ကိုု လူငယ္ေတြ ျပန္ရွာ ဖတ္ၾကသည္။ ၁၅ နွစ္သား အရြယ္မွာ ပထမပိုုင္းကိုု ဖတ္လိုုက္ရျပီး တခါတည္း စြဲသြားတယ္ ဆိုုတဲ့ ဖခင္ျဖစ္သူ ရဲ႕ ၊ တရိုုတေသ သိမ္းထားတဲ့ ပ-ဒုု အတြဲလိုုက္ စာအုုပ္ကေလးကိုု ၁၇ နွစ္အရြယ္ ေယာင္နန လူငယ္ တေယာက္ အေနနဲ႕ သူမ်ားေတြ ဖတ္လိုု႕ လိုုက္ဖတ္ ၾကည့္ဘူးသည္။ အခုု အသက္ ၄၀ ေက်ာ္ အရြယ္မွာ ေက်ာင္းသား သပိတ္ စစ္ေၾကာင္းေတြ ရန္ကုုန္ျမိဳ႕ၾကီး ဆီ ၊ ဦးတည္ ခ်ီတက္လာၾကေတာ့ အဲဒီ စာအုုပ္၀ါ၀ါ က်င့္က်င့္ေလး ကိုုပဲ ၊ အသက္ ၈၀ ေက်ာ္ ဖခင္ၾကီး ဆီက ျပန္ေတာင္း ဖတ္မိ ျပန္သည္။ ဒီ စာအုုပ္ကိုု ေရးသား ျပဳစုု ခဲ့သူ ဦးသိန္းေဖျမင့္ သည္ပင္ ၊ ဗိုလ္ခ်ဳပ္ေအာင္ဆန္း နဲ႕ အတူ ရာျပည့္ ေလာက္ ျပီေပါ့ ။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
“ဗိုုလ္ခ်ဳပ္ရာျပည့္ပြဲ” ဆိုုတာ အတြက္ ဗိုုလ္ခ်ဳပ္ေအာင္ဆန္း ဆိုုတဲ့ ပုုဂၢိဳလ္တေယာက္ရဲ႕ သမိုုင္းေၾကာင္း သမိုုင္းေကာင္း ေတြကိုု ရွာေဖြ ေဖာ္ထုုပ္ ေရးသား ေနၾကတဲ့ အခ်ိန္မွာ ၊ တိုုက္ဆိုုင္လွစြာပဲ ၊ သပိတ္ေမွာက္ေက်ာင္းသား စိုုးထြန္း ကိုု ျပန္လည္ ရွာေတြ႕ မိသည္။ ခ်ီးပ ဂုုဏ္ေျမွာက္မူေတြ မပါေသးတဲ့ စိုုးထြန္း ရဲ႕ ပကတိ အသြင္ကိုု ျမင္ေယာင္ၾကည့္မိသည္ ။သူ႕ နဲ႕ ေခတ္ျပိဳင္ သူငယ္ခ်င္းေတြ ရဲေဘာ္ ရဲဘက္ေတြ ရဲ႕ ၾကားမွာ ၊ သာမန္ တကၠသိုုလ္ေက်ာင္းသားေလး တေယာက္အျဖစ္ ယွဥ္ထိုုး ခ်င့္တြက္ ၾကည့္မိသည္။ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
၀တၱဳ ဆိုုေပမဲ့လိုု႕ ၊ သမိုုင္းမွတ္တမ္း တခုုေလာက္ နီးပါး ၊ ခိုုင္ခံ့ လွတဲ့ စာေၾကာင္းေတြ ၾကားထဲမွာ ၊ စိုုးထြန္း ဆိုုတဲ့ နာမယ္ ကိုု ၊ စိတ္၀င္တစား လိုုက္ ေရတြက္မိေတာ့ ၊ စုုစုုေပါင္းမွ ဆယ္ေနရာ ထက္ မပိုု ။ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
စိုုးထြန္းဆိုုေသာ ေက်ာင္းသားကိုု ပထမဆံုုး ေတြ႕လိုုက္မိသည္က ၊ ပုုဂံေက်ာင္းေဆာင္ သဟာယ နဲ႕စာဖတ္ အသင္း ရဲ႕ ဥကၠဌ ေရြးပြဲ မွာ ျဖစ္သည္။ ပိုုးလံုုခ်ည္ သံုုးပင္ရစ္ ကိုု ေရာ့ရီးရီး စီးလိုု႕ ၊ စြပ္က်ပ္ နဲ႕ အေပၚအက်ီ ၤသာ ၀တ္ထားတဲ့ စိုုးထြန္း ဟာ ၊ ကိုုလွေဖ ကိုု ဥကၠဌ အဆိုုသြင္းဖိုု႕ ၊ အတိုုက္အခံ ေျပာဆိုု ေနေလသည္။ မဲခြဲၾကေတာ့ ကိုုလွေဖ ပင္ ဥကၠဌ ျဖစ္လာသည္။ ပြဲအသိမ္းမွာေတာ့ အေဆာင္မွဴး တားျမစ္ေနတဲ့ ၾကားကပင္ ၊ “ ေနာင္ဥဒါန္း ဘယ္မေၾကစရာ . . ရာဇ၀င္မွာျဖင့္ စာအထင္အရွား . . .” လိုု႕ စိုုးထြန္းက စ’ တိုုင္လိုုက္ေတာ့ “ ဒါ.. တိုု႕ဗမာ ” လိုု႕ အားလံုုးက လိုုက္ဆိုုၾကသည္။ အဲဒီလိုု နဲ႕ ၊ စိုုးထြန္းတေယာက္ အမူေဆာင္ ေက်ာင္းသား ျဖစ္လာေလသည္။ ဥကၠဌ ကိုုလွေဖ နဲ႕ တတြဲတြဲ ျဖစ္လာသည္။ ညိဳထြန္း တိုု႕ ညိဳျမ တိုု႕ နဲ႕ လည္း အဖြဲ႕ က် လာသည္ ။ တင္ေမာင္ တိုု႕ ကိုုျမ တိုု႕ လိုု သမဂၢ အမူေဆာင္ ေတြ နဲ႕ ပါ ရင္းနွီး စုုေ၀း လာၾက ရင္း တိုုင္းျပည္ အနာဂါတ္ အတြက္ ေလးနက္ သထက္ ေလးနက္ လာၾက ေတာ့ သည္။ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ေနာက္ေတာ့ ရန္ကုုန္တကၠသိုုလ္ ေက်ာင္းသား သမဂၢထုုတ္ အိုုးေ၀ မဂၢဇင္း ရဲ႕ အယ္ဒီတာ တေယာက္ အျဖစ္ နဲ႕ ၊ သမိုုင္းစာမ်က္နွာထဲ ကိုု တန္းတန္းမတ္မတ္ၾကီး ခုုန္ဆင္း လာခဲ့ ေတာ့သည္။ ရယ္သံ တဟီဟီ နဲ႕ အေပါင္းအသင္းေတြက ခ်စ္ၾက နိုုင္ စား ၾကတဲ့ ညိဳျမ ရဲ႕ လက္ေစာင္း ထက္ထက္ ေဆာင္းပါး တပုုဒ္ေၾကာင့္ အယ္ဒီတာ စိုုးထြန္း ေက်ာင္းထုုတ္ ခံ ရတဲ့ အခ်ိန္မွာ သမဂၢ ဥကၠဌ ၾကီး ကိုုနုု က လည္း သူ႕ရဲ႕ ဘီေအ ဘြဲ႕ ကိုု ျပန္အပ္ ဖိုု႕ ဆိုုတာေတြ အေၾကာင္းစံုု လာသည္။ လိပ္ခဲ တည္းလည္း ျဖစ္ေနတဲ့ အေျခအေန မွာ ပဲ ၊ သူတိုု႕ အားလံုုး စာေမးပြဲ မေျဖ သပိတ္ေမွာက္ ဖိုု႕ ဆံုုးျဖတ္ခ်က္ ခ် လိုုက္ၾကေတာ့သည္။ သပိတ္ေမွာက္ ေက်ာင္းသား မ်ား သမိုုင္းကိုု ေရးၾကျပီ။ လြတ္လပ္ေရး အတြက္ စတင္ ၾကေတာ့ျပီ ။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
သပိတ္စ ေမွာက္ျပီ ဆိုုကတည္းက စိုုးထြန္းကိုု စာလံုုးေတြ ၾကားထဲမွာ ၊ မ်က္ေျခမျပတ္ လိုုက္ၾကည့္မိသည္။ ဘိြဳင္ေကာက္တာ ေကာင္စီ မွာ ေက်ာင္းသား ကိုုယ္စားလွယ္ေတြ အျပင္ သမဂၢ အလုုပ္အမူေဆာင္ အဖြဲ႕ ကိုုပါ ထဲ့ ဖိုု႕ ၊ အားမာန္ပါပါ ၀င္ေရာက္ ေဆြးေႏြး ခဲ့ ျပီး ၊ အဲဒီေနာက္ပိုုင္းေတာ့ ၊ စိုုးထြန္းကိုု သိပ္မေတြ႕ ရ ျပန္ ။ ကိုုျမ ၊ ေက်ာ္သိန္း ၊ လွေဖ ၊ တင္ေမာင္ ၊ တိုု႕ ၊ စကားေတြ အမ်ားၾကီး ေျပာၾက ျငင္းၾက ခံုုၾက ေပမဲ့ ၊ စိုုးထြန္း သိပ္မပါ ။ ညိဳထြန္း နဲ႕ ေနာက္ပိုုင္း အတြဲ မ်ားလာတဲ့ ေဖခင္ သည္ပင္ ၊ စိုုးထြန္း ထက္ ပိုု ဗ်ာမ်ားေန ဟန္။ ေခါင္းေဆာင္ပိုုင္းေတြ ျဖစ္တဲ့ ကိုုနုု တိုု႕ ဘနားဂ်ီး တိုု႕ နားမွာလည္း စိုုးထြန္းကိုု သိပ္မေတြ႕ မိ ။ ဘာပဲျဖစ္ျဖစ္ တခ်က္ တခ်က္ စာေရးသူ သရုုပ္ေဖာ္ လိုုက္တဲ့ စိုုးထြန္း ရဲ႕ ဟန္ပန္ သရုုပ္ကေတာ့ ၊ အားပါျမဲ ။ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ေရႊတိဂံုု ဘုုရားေပၚမွာ ၊ သပိတ္စခန္း ဖြင့္ထားတဲ့ ေက်ာင္းသားသပိတ္ က ၊ သံုုးလ ေက်ာ္ ေလးလ ထဲ ၀င္လာလိုု႕ ၊ အိမ္ ခဏ ျပန္ၾကတဲ့ သပိတ္ေမွာက္ ေက်ာင္းသူေတြပင္ ၊ ျပန္လာၾကျပီ ။ အာဏာပိုုင္ေတြက ဖက္ကလည္း ၊ သပိတ္လွန္ ဖိုု႕ ညွိဳနွိဳင္း အေပးအယူ လုုပ္လာၾကျပီ။ ကိုနုု တိုု႕ ဘနားဂ်ီး တိုု႕ စိုုးထြန္း တိုု႕ က ၊ သပိတ္လွန္လိုု ျပီ။ ဘြဲ႕ ရလုု ရခင္ ျဖစ္ေန ျပီ ျဖစ္တဲ့ ကိုုျမ လည္း ၊ သူ႕ ရည္မွန္းခ်က္ေတြ အတြက္ ေက်ာင္းျပန္ တက္ခ်င္ျပီ။ သိုု႕ေပမဲ့ ၊ လွေဖ ၊ ေဖခင္ နဲ႕ ညိဳထြန္း တိုု႕က ၊ မလွန္ေရးခ် မလွန္ ။ ေက်ာ္သိန္းကေတာ့ ဟိုုဖက္လိုုလိုု ဒီဖက္လိုုလိုု ။ တင္ေမာင္က လည္း ေ၀ခြဲ မရ ။ ဒီေနရာမွာ ၊ ညိဳထြန္း ေကာက္ခ်က္ခ် သလိုု ၊ စိုုးထြန္း သပိတ္လွန္ ခ်င္တာ ၊ ဘီေအ ေအာင္ဖိုု႕ ၊ ဘီအယ္ ဆက္တက္ဖိုု႕ အတြက္ သက္သက္လား ။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<b><i>က်ဳပ္လည္း ေမွာက္ခ်င္တာပါပဲ ၊ ဘယ္သူ က်ဳပ္တိုု႕ ထက္ စိတ္ပါအံုုးမလဲ ၊ ဒါေပမဲ့ ခုု အားနည္းေတာ့ မျဖစ္ဘူး ၊ က်ဳပ္တိုု႕ ခုု မလွန္ရင္ ဘယ္ေလာက္ အက်ိဳးပ်က္သြားမလဲ ၊ ဘယ္ေလာက္ နစ္နာျပီး ၊ ေနာင္ ဗမာျပည္ကိုု အက်ိဳး မေဆာင္နိုုင္ဘဲ ရွိမွာဘဲ</i></b> …. ဆုုိတဲ့ စိုုးထြန္း ရဲ႕ ေခ်ပ သံ ထဲမွာ ၊ လြတ္လပ္ေရး အတြက္ တိုုက္ပြဲ ၀င္ဖိုု႕ စစ္ပညာ ရွာေဖြ စစ္အင္အား စုုေဆာင္းခဲ့တဲ့ ဗိုုလ္ေတဇ ရဲ႕ ၊ အားမန္ ေတြ ကိုု ျမင္ရသည္။ ဖက္စစ္ ဂ်ပန္ကိုု ျပန္ တိုုက္ထုုတ္ဖိုု႕ အတြက္ ၊ အဂၤလိပ္ နဲ႕ ၊ မဟာမိတ္ ျပဳ ခဲ့တဲ့ ဗိုုလ္ခ်ဳပ္ေအာင္ဆန္း ရဲ႕ ၊ ဗ်ဴဟာ အခ်ိန္အဆ ေတြကိုု သေဘာေပါက္ရ သည္။ ဗမာျပည္ ၾကီး ျပန္လည္ ထူေထာင္ဖိုု႕ အတြက္ ၊ လူမွန္ ေနရာမွန္ ခြဲခန္႕ စီမံ နိုုင္ ခဲ့တဲ့ ၊ ဦးေအာင္ဆန္း ရဲ႕ အလိမၼာကိုု လွစ္ဟ ျပေနေလသည္။ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
တကယ္ေတာ့ ၊ ၁၉ ၃၆ ခုု ေက်ာင္းသားသပိတ္ အလြန္ တနွစ္ ေက်ာ္ ေလာက္ အၾကာမွာ ေရးသား ျဖန္႕ ခ်ီ ခဲ့ တဲ့ ၊ သပိတ္ေမွာက္ေက်ာင္းသား စာအုုပ္ထဲ မွာ ၊ စိုုးထြန္း ရဲ႕ အခန္းက႑ သည္ ကိုုနုု တိုု႕ ဘနာဂ်ီ တိုု႕ေလာက္ အေရးမပါလွ ။ ကိုုျမ ၊ လွေဖ တိုု႕ ေက်ာ္သိန္း တိုု႕ ထက္ လည္း ပိုုျပီး မထူးျခားခဲ့ ။ ညိဳထြန္း ၊ ေဖခင္ တိုု႕ နဲ႕ ဆိုုလ ွ်င္ ကြဲပင္ ကြဲျပားေနခဲ့ ေသးသည္ ။ သိုု႕ေပမဲ့ ၊ ေနာင္ ဆယ္နွစ္ ေလာက္ အတြင္းမွာ ၊ အဲဒီ သူငယ္ခ်င္း ေတြပဲ ျဖစ္တဲ့ ဦးနုု ၊ ဦးရာရွစ္ ၊ ဦးေက်ာ္ညိမ္း ၊ တိုု႕ လိုု နိုုင္ငံေရးသမား ၾကီးေတြ ထက္ လူခ်စ္ လူခင္ ပိုုမ်ား . . . ဦးေဖခင္ ၊ ဦးအုုန္း ၊ ဦးသီဟန္ တိုု႕ လိုု ၊ နိုုင္ငံ့ ဂုုဏ္ေဆာင္ အဆင့္ျမင့္ အရာရွိ ၾကီးေတြထက္ ပိုု ေပါက္ေျမာက္ . . . ဦးသိန္းေဖျမင့္ ၊ ဦးညိဳျမ တိုု႕လိုု စာေရးဆရာ သတင္းစာဆရာၾကီးေတြ ထက္ ပိုု ေရွ႕ေရာက္ . . . ဗိုုလ္လက္်ာ တိုု႕လိုု ရဲေဘာ္ သံုုးက်ိပ္၀င္ေတြ ရဲ႕ ေခါင္းေဆာင္ တေယာက္ ဘာေၾကာင့္ ျဖစ္ခဲ့ ရသလဲ ။ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ဗိုုလ္ခ်ဳပ္ေအာင္ဆန္း လိုု႕ က်မ တိုု႕ အားလံုုး ၊ အားရ ပါးရ အမည္တပ္ေခၚၾကတဲ့ ထိုုပုုဂၢိဳလ္ဟာ ၾကမ္းတမ္းတယ္ ၊ အၾကံၾကီးတယ္၊ သူပုုန္စိတ္ ရွိတယ္ လိုု႕ သူကိုုယ္တိုုင္ ၀န္ခံ ေရးသားခဲ့သည္။ လြတ္လပ္မူ အတြက္ ပုုန္ကန္လိုုတဲ့ ၊ သူ တေယာက္ ဟာ ၊ လက္နက္ စစ္အင္အားကိုု အားျပဳရသည္။ ဗမာ့ ကာကြယ္ေရး တပ္မေတာ္မွာ စစ္ဦးစီးခ်ဳပ္ၾကီး ျဖစ္လာတဲ့ ဗိုုလ္ခ်ဳပ္ေအာင္ဆန္းကိုု ၊ လူေတြ ဘာလိုု႕ အားကုုိး ခ်စ္ခင္ၾကတာလဲ ။ စစ္၀တ္စံုု ၀တ္ ၊ ဓါးလြယ္ခ်ိတ္နဲ႕ ျမင္းၾကီး စီး ျပီး လြတ္လပ္ေရး ကိုု ၾကံေဆာင္ တိုုက္ယူနိုုင္ခဲ့ျခင္း က အေၾကာင္းရင္းခံ ျဖစ္ေနမလား လိုု႕ က်မ သံသယ ၀င္မိသည္ ။ စစ္၀တ္စံုု ကိုု ခၽြတ္ျပီး ၊ ေတာင္ရွည္ ေခါင္းေပါင္း နဲ႕ ပါလီမန္ ထဲ ၀င္ခဲ့တဲ့ ဦးေအာင္ဆန္း ကိုု ေရာ ၊ နိုုင္ငံ တနံ တလ်ားက တိုုင္းရင္းသား လူမ်ိဳးစုု ေတြက ၊ ယံုုယံုုၾကည္ၾကည္ သစၥာနွင္း ခဲ့တာပဲ မဟုုတ္လား ။ ဒါေပမဲ့ ကံ အေၾကာင္းမလွ စြာပဲ ၊ သူဟာ ၊ နိုုင္ငံေရး သမား ဦးေအာင္ဆန္း ရဲ႕ တာ၀န္ေတြကိုု ျပီးျပတ္ေအာင္ မေဆာင္ရြက္ သြားနိုုင္ခဲ့ ေပ ။ လက္ရံုုးရည္ တိုုက္ပြဲ ကိုု ၊ ေဖာ္ေဆာင္ နိုုင္ခဲ့ေပမဲ့ ၊ နွလံုုးရည္ တိုုက္ပြဲ ကိုုေတာ့ ၊ ေနာင္မ်ိဳးဆက္ ေတြ အတြက္ ၊ ခ်န္ထားရစ္ ရ ေတာ့ ျပီ။ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
သူ႕ ေခတ္ သူ႕ အေျခအေန အရ ၊ က်မ တိုု ႕ နိုုင္ငံရဲ႕ သမိုုင္းဟာ ၊ တျခား နိုုင္ငံေတြနဲ႕ မရိုုးမစြဲ စြာပဲ ၊ စစ္သူၾကီး ေတြ ၊ လႊမ္းမိုုးခဲ့ ၾက သည္။ တိုုင္းျပည္ တနံ တလ်ားက ၊ ဓါးလြတ္ကုုိင္ ျမင္းစီး သူရဲေကာင္း ရုုပ္ထုု ၾကီးမ်ားကိုု ၊ က်မ တိုု႕ ေလးစား တန္ဖိုုးထားပါသည္။ သိုု႕ေသာ္လည္း ၊ ေရွ႕ တဲ့တဲ့က ေခတ္တေခတ္မွာေတာ့ ၊ အနုုပညာရွင္ ေတြ ၊ စာေပ ပညာရွင္ေတြ ၊ နိုုင္ငံေရး ေခါင္းေဆာင္ၾကီး ေတြ ၊ ပညာရွင္ၾကီးေတြ ရဲ႕ ၊ ရုုပ္တုု ၾကီးေတြ ကိုုလည္း ေပါေပါမ်ားမ်ား ျမင္လိုု လွပါသည္။ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ဆိုုေတာ့ . . . နွစ္တရာ ျပည့္ ခဲ့ ျပီ ျဖစ္တဲ့ ဒီေန႕ ဒီ အခ်ိန္မွာ ၊ ေက်ာင္းသား သမဂၢေခါင္းေဆာင္ ကိုုေအာင္ဆန္း ရဲ႕ ရုုပ္ထုု ေလး တရုုပ္ တေလ မ်ား ၊ ဘယ္ျမိဳ႕ ဘယ္ေဒသ ၊ ဘယ္ ပရ၀ုုဏ္ မွာ ထုုဆစ္ တည္ေဆာက္ နိုုင္ၾကျပီလဲ လိုု႕ ၊ လိုုက္လံ ရွာေဖြ မိသည္။ ဘာပဲ ေျပာေျပာ သပိတ္ေမွာက္ ေက်ာင္းသား စိုုးထြန္း ရဲ႕ ၊ ၀ိညဥ္ ဟာ ၊ ေနရာ အေတာ္မ်ားမ်ား မွာ အရိပ္ထိုုး ေနတာ ကိုု ေတာ့ ျမင္ေန သိေနရေလ သည္။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<br />
မေကသြယ္<br />
၂၅ ေဖေဖာ္၀ါရီ ၂၀၁၅<br />
<br />
<br />
ရာျပည့္ စာမူ <a href="http://gita.cc/archives/42501" target="_blank">မိုုးမခ </a>အတြက္ေရးသား ။<br />
<br />
<br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">(မွတ္ခ်က္- သပိတ္ေမွာက္ ေက်ာင္းသား ၀တၱဳမွာ ပါ၀င္တဲ့ ဇတ္ေကာင္ အမ်ားစုုဟာ တကယ့္ ျပင္ပ မွာ ပါ၀င္ ပတ္သတ္ခဲ့တဲ့ ေက်ာင္းသား ေတြကိုု ၊ ကိုုယ္စားျပဳတယ္ လိုု႕ ယံုုၾကည္လက္ခံ ထားၾကတဲ့ အထဲမွာ ၊ စိုုးထြန္း ဟာ ဦးေအာင္ဆန္း ၊ ကိုုန ဟာ ဦးနုု ။ ညိဳျမ ဟာ စာေရးဆရာ ညိဳျမ ၊ လွေဖ ဟာ ဗိုုလ္လက္်ာ ၊ ေဖခင္ သည္ သံအမတ္ၾကီး ဦးေဖခင္ ၊ ကိုုျမ သည္ သံအမတ္ၾကီး ဦးအုုန္း ၊ သီဟန္ သည္ သံအမတ္ၾကီး ဦးသီဟန္ ေက်ာ္သိန္း သည္ ၀န္ၾကီး ဦးေက်ာ္ျငိမ္း ၊ ဘနားဂ်ီး သည္ ဗမာျပည္ကြန္ျမဴနစ္ပါတီ ဥကၠဌ မစၥတာရာရွစ္ စသျဖင့္ ၊ ယူဆ မွတ္ယူ ေရးသား ပါတယ္။ အဓိက ဇတ္ေဆာင္ ညိဳထြန္း ကိုုေတာ့ စာေရးသူ ဦးသိန္းေဖျမင့္ ကိုုယ္တိုုင္ လိုု႕ ေသခ်ာ နိုုင္ေပမဲ့ သပိတ္ေမွာက္တဲ့ အခ်ိန္မွာ ဦးသိန္းေဖျမင့္ မရွိတာေၾကာင့္ ၊ ညိဳထြန္းဟာ ဦးသီဟန္ လည္း ျဖစ္တယ္ ဆိုုတဲ့ အယူအဆ လည္း ရွိပါတယ္။ တင္ေမာင္ ကိုုေတာ့ ေဒါက္တာ သာလွ ဟုု ထင္ျမင္မိေသာ္လည္း မေသခ်ာေပ )</span><br />
<span style="color: blue;"><br /></span>
<span style="color: blue;">ဆက္စပ္ဖတ္ရန္- </span><a href="http://kthwe.blogspot.com/2015/02/blog-post_15.html" target="_blank"><span style="color: red;"><b>သပိတ္ေမွာက္ ေက်ာင္းသားမ်ား</b></span></a></div>
<br />kayhttp://www.blogger.com/profile/16599467317071240993noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4790315453620143995.post-80065530875763491822015-02-26T12:57:00.001+08:002015-02-28T23:57:22.326+08:00သပိတ္ေမွာက္ေက်ာင္းသားမ်ား <div style="margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="line-height: 22.0799999237061px;"><i><b><span style="color: blue;">xxxxxx အမ်ိဳးသား ပညာေရးဥပေဒ ျပင္ဆင္ေရး ဆႏၵျပ ေက်ာင္းသားမ်ား ပင္မ သပိတ္စစ္ေၾကာင္း ေရႊေတာင္ျမိဳ႕ မွ ဆက္လက္ ထြက္ခြါ xxxxxxx</span></b></i></span><br />
<span style="line-height: 22.0799999237061px;"><i><b><span style="color: blue;"><br /></span></b></i></span>
<span style="line-height: 22.0799999237061px;">ေရႊေတာင္ျပီးရင္ က်မတိုု႕ ျမိဳ႕ ၊ ေပါင္းတည္ ကိုု ေရာက္ျပီေပါ့။ ဖတ္လက္စ Daily Eleven သတင္းစာ ကိုု ေဘးခ် လိုုက္ရင္း ၊ အခုု ေတာင္းဆိုုခ်က္ ဆယ့္တစ္ခ်က္ကိုု မူအားျဖင့္ လိုုက္ေလ်ာ လိုုက္ျပီ ဆိုုေတာ့ ၊ ေက်ာင္းသားေတြ ရန္ကုုန္ ေရာက္ေအာင္ ဆက္ျပီး ခ်ီတက္ဖိုု႕ ခက္ခဲသြားလိမ့္မယ္ ထင္တယ္ေနာ္ . . . လိုု႕ ၊ မလွမ္းမကမ္း မွာ စာထိုုင္ဖတ္ ေနတဲ့ ဖခင္ၾကီး ကိုု လွမ္းျပီး ေမးခြန္းထုုတ္ အေဖာ္စပ္ လိုုက္မိသည္။ </span><br />
<span style="line-height: 22.0799999237061px;"><br /></span>
<span style="line-height: 22.0799999237061px;">ဖခင္ၾကီးက ၊ ဘာမွ မေျပာပဲ ၊ သူ႕ထိုုင္ခံုု ေနာက္က စာအုုပ္ဗီရိုု ကိုု အသာ ဖြင့္ ျပီး ၊ စာအုုပ္တအုုပ္ ကိုု ဆြဲထုုတ္ေလသည္။ ေရာ့ . . ဒီစာအုုပ္ကေလးကိုု အပ်င္းလဲ ေျပ ေနာက္တေခါက္ ထပ္ဖတ္ၾကည့္ေပါ့ကြာ . . သမီးအတြက္ ေတြးစရာ အသစ္ေတြ . . မတူတဲ့ အေျဖ ေတြ ရျခင္ ရလာ လိမ့္မယ္ . . လိုု႕ ၊ ကမ္းလုုိက္တဲ့ စာအုုပ္ကေလး ဟာ ၊ ေထာင့္မွာ ပိုုးကိုုက္ရာေတြ ျပည့္ေနတဲ့ ၊ ပန္းခ်ီ ဦးေသာင္းဟန္ ရဲ႕ လက္ရာ မ်က္နွာဖံုုး နဲ႕ သိန္းေဖျမင့္ ရဲ႕ ဒုုတိယ အၾကိမ္ထုုတ္ “သပိတ္ေမွာက္ေက်ာင္းသား” ။ ဒီ စာအုုပ္ကေလးကိုု အနွစ္ နွစ္ဆယ္ေလာက္ အၾကာမွာ ဒုုတိယ အၾကိမ္ ျပန္ဖတ္ ၾကည့္ရ ေပဦးမည္။ </span><br />
<div style="line-height: 1.38;">
<span style="font-family: Arial; line-height: 1.38; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<span style="line-height: 1.38;">+++++</span></div>
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"></span><br />
<div style="text-align: center;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span style="line-height: 1.38;"> </span></span></div>
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">
</span>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhnegFlXmN0YtvvVy8IwTgTTgxQJGCzg5BvrX95O8W6-dKmXel1qUJx6TXAcyfvLyxcPVpCQGFxgyGcv-HdKtUYq_kfapjK5xV-Fm81YIU7OPOOAQoCyZDybk_895dZTSbTmuu2sNgsC5I/s1600/20150130_104641.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhnegFlXmN0YtvvVy8IwTgTTgxQJGCzg5BvrX95O8W6-dKmXel1qUJx6TXAcyfvLyxcPVpCQGFxgyGcv-HdKtUYq_kfapjK5xV-Fm81YIU7OPOOAQoCyZDybk_895dZTSbTmuu2sNgsC5I/s1600/20150130_104641.jpg" height="640" width="384" /></a></span></div>
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">
</span><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><br /></span><br />
<div style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><br /></span></div>
<div style="margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt; text-align: justify;">
<span style="line-height: 22.0799999237061px;">အမွန္ကိုု ဘြင္းဘြင္းၾကီး ေရးသျဖင့္ ၊ တစံုု တေယာက္ကိုု ထိခိုုက္သြားလ ွ်င္ သြားပါေစ ။ ကၽြနုု္ပ္အား အျပစ္လႊတ္ပါဟုု ၊ ကၽြနုု္ပ္ကား မေတာင္းပန္ . . ဆိုုတဲ့ သိန္းေဖျမင့္ ရဲ႕ အမွာစကားက သမိုုင္းကိုု ခ်ိတ္တြယ္ထားတဲ့ သူ႕ ၀တၱဳရဲ႕ ျမဲျမံ မွန္ကန္မူကိုု စိတ္ခ်ေစေလသည္။ စာေရးသူ ရဲ႕ ကိုုယ္ပြား ဇတ္ေကာင္ ညိဳထြန္း ကစလိုု႕ ၊ ကိုုန ၊ ကိုုျမ ၊ စိုုးထြန္း ၊ ေက်ာ္သိန္း ၊ ေဖခင္ ၊ ညိဳျမ ၊ ဘနားဂ်ီး ဆိုုတဲ့ တကယ့္ သမိုုင္း၀င္ သပိတ္ေမွာက္ ေက်ာင္းသားၾကီးေတြ တင္မက ၊ အမာ၊ မအုုန္း ၊ မခင္ျမ ဆိုုတဲ့ နာမယ္ေက်ာ္ သပိတ္ေမွာက္ ေက်ာင္းသူ ေတြကိုု ပါ ၊ ဇတ္ရုုပ္ဆင္ ျပီး ေရးသား တင္ျပ ခဲ့ပံုုက ၊ သမိုုင္းမွတ္တမ္းတခုု ထက္ပင္ ပိုု ၍၊ ကြက္ကြက္ကြင္းကြင္း ရွိလွသည္။ </span><br />
<span style="line-height: 22.0799999237061px;"><br /></span>
<span style="line-height: 22.0799999237061px;"><br /></span>
<span style="line-height: 22.0799999237061px;">ရန္ကုုန္တကၠသိုုလ္ၾကီး ျပန္ဖြင့္လိုု႕ ၊ ေက်ာင္းျပန္မဲ့ သားကိုု လိုုက္ပိုု႕ ၾကတဲ့ ေဆြမ်ိဳးမိဘ ေတြ နဲ႕ အညာက ၊ ဘူတာရံုုေလးရဲ႕ ျမင္ကြင္း ကေန စ ျပန္ဖတ္ရင္း ၊ ေက်ာင္းဖြင့္စ ၊ ေက်ာင္းေဆာင္ အသီးအသီး ရဲ႕ ၊ အမူေဆာင္ ေရြးခ်ယ္ပြဲေတြ ၊ အေျပာေကာင္း အေဟာေကာင္း ရန္ကုုန္တကၠသိုုလ္ သမဂၢ ဥကၠဌ ကိုုနုု နဲ႕ အတူ ၊ ၀ံသာနုု အမ်ိဳးသားေရး စိတ္ေတြ နိုုးၾကားေနတဲ့ ၊ သမဂၢ အမူေဆာင္ ေက်ာင္းသား တသိုုက္ရဲ႕ စည္းေ၀း လွံဳ႕ေဆာ္မူ ေတြ ၊ စတဲ့ အခန္း တခုု စီ တိုုင္းက ၊ ၀တၱဳ ကိုု ၊ ယုုတၱိအျမင္ နဲ႕ အသက္၀င္ေန ျပန္ေတာ့တယ္။ လြန္ခဲ့တဲ့ နွစ္ေပါင္း ၊ ၈၀ ေလာက္က တကၠသိုုလ္ေက်ာင္းသား ေတြ ရဲ႕ ၊ ေနာက္လံုုး ေျပာင္လံုုး ေတြကလည္း ၊ အံ့ၾသစရာေကာင္းေအာင္ ေခတ္မီ ေနေသးသည္ ။ ျပင္းထန္တဲ့ သမဂၢ အစည္းအေ၀းမိန္႕ခြန္းေၾကာင့္၊ ဥကၠဌ ကိုုန ေက်ာင္းထုုတ္ခံရ ၊ တကၠသိုုလ္ဆရာ တေယာက္ကိုု သေရာ္ထားတဲ့ စာတပုုဒ္ ေၾကာင့္ အိုုးေ၀ မဂၢဇင္း အယ္ဒီတာ စိုုးထြန္း ေက်ာင္းထုုတ္ခံရ ၊ ေနာက္ဆံုုး အလုုပ္သမားေရးေတြပါ ပူးတြဲလွံဳ႕ ေဆာ္တယ္ ဆိုုျပီး ဇတ္လိုုက္ ညိဳထြန္း ကိုုယ္တိုုင္လည္း ေက်ာင္းထုုတ္ခံ ရ တဲ့ အခါမွာေတာ့ ဇတ္ရွိန္ ျမင့္လာျပီး ၊ သမဂၢ အမူေဆာင္ ေတြ အားလံုုး ၊ စာေမးပြဲ မေျဖ သပိတ္ေမွာက္ဖိုု႕ ဆံုုးျဖတ္တဲ့ အခန္း နဲ႕၊ အင္းလ်ား ေဆာင္က ေက်ာင္းသူေတြ တင္မက တျခား ေက်ာင္းသူ ေတြ ကိုုပါ ၊ သပိတ္ေမွာက္ဖိုု႕ စြဲေဆာင္ လွံဳ႕ ေဆာ္တဲ့ အခန္း ေတြ ဟာ၊ စိတ္အား တက္ၾကြစရာ အေကာင္းဆံုုး နဲ႕ ဖတ္လိုု႕ အေကာင္းဆံုုး အခန္း ေတြ ပဲ ။ </span><br />
<span style="line-height: 22.0799999237061px;"><br /></span>
<span style="line-height: 22.0799999237061px;"><br /></span>
<span style="line-height: 22.0799999237061px;"><span style="color: blue;"><b><i>လမ္းေလ ွ်ာက္လာၾကသူ ေက်ာင္းသူ ရွစ္ေယာက္ကား ဘတ္စ္ကား တစီးေပၚ တြင္ တက္ၾက၏။ သူတိုု႕ကား အစည္းအေ၀းတြင္ ဘာေျပာသည္ ဘာေဆြးေႏြးသည္ကိုု မသိၾကရ ။ “သပိတ္ေမွာက္ျပီ” ဟူေသာ စကားကိုုသာ ၾကားၾကရ၏။ သူတိုု႕ အတြက္ သပိတ္ေမွာက္ရန္ ဘာေၾကာင့္လိုုပါသည္ ဘာအေၾကာင္းေတြေၾကာင့္ သပိတ္ေမွာက္ၾကမည္ ဟူေသာ အခ်က္မ်ား မလိုု ။ သူတိုု႕ကား သပိတ္ေမွာက္ရန္ လိုုေၾကာင္း နားလည္ၾကျပီး ျဖစ္ခဲ့သည္။ သပိတ္ေမွာက္ဘိုု႕ အေၾကာင္းမ်ားကိုု အားလံုုး သူတိုု႕ ခံစားျပီး သိျပီး ျဖစ္သည္ ။</i></b></span></span><br />
<span style="line-height: 22.0799999237061px;"><br /></span>
<span style="line-height: 22.0799999237061px;"><br /></span>
<span style="line-height: 22.0799999237061px;">ဟုုတ္သည္။ အေထြေထြ မေက်နပ္မူ မ်ားက သပိတ္ေတြဆီ ဦးတည္ ေနတတ္သည္။ ေက်ာင္းသားသပိတ္ သမိုုင္းကိုု ျပန္ၾကည့္ေတာ့ ၊ ၁၉ ၂၀ ပထမ ေက်ာင္းသားသပိတ္က ၊ ရန္ကုုန္တကၠသိုုလ္ၾကီး စတင္ တည္ေထာင္တဲ့ အက္ဥပေဒ ကိုု မေက်နပ္ လိုု႕ ဆိုုေပမဲ့ ၊ နယ္ခ်ဲ႕ စနစ္ကိုု အံတုု ဖီဆန္ျခင္းသာ ။ ၁၉ ၃၆ ဒုုတိယ ေက်ာင္းသားသပိတ္ မွာလည္း -ကၽြန္ပညာေရးစနစ္ အလိုုမရွိ - လိုု႕ ေအာ္ရင္းပင္ ၊ မ်ိဳးခ်စ္စိတ္ေတြ တဆင့္တိုုး လိုု႕ လြတ္လပ္ေရး ၾကိဳးပမ္းမူ ဆီ ေရာက္ေအာင္ သြားခဲ့ၾက သည္ ။ အဲဒီ ေနာက္ေတာ့ တတိယ အၾကိမ္ မက ေတာ့တဲ့ ေက်ာင္းသား သပိတ္ေပါင္းမ်ားစြာ ။ သိုု႕ေပ သမိုုင္းစာသင္ခန္း ေတြ ထဲ မွာေတာ့ ၊ ဒုုတိယ ေက်ာင္းသားသပိတ္ မွာ သာ တခန္းရပ္ ေန ေတာ့သည္။ နယ္ခ်ဲ႕ လူမ်ိဳးျခား ကိုု ဆန္႕က်င္ အံုုၾကြ ခဲ့တဲ့ ေက်ာင္းသား သပိတ္ နွစ္ခုုကိုု သာ သမိုုင္းတင္ ၾကေပမဲ့ ၊ လူမ်ိဳးတူျခင္း ေသြးစုုပ္တဲ့ စစ္အာဏာရွင္ စနစ္ကိုု ေတာက္ေလ ွ်ာက္ ဆန္႕က်င္ ဆႏၵျပ ခဲ့ ၾကတဲ့ အျခား ေက်ာင္းသား သပိတ္ေတြ ကေတာ့ ၊ သမိုုင္း မတင္နိုုင္ေသး ။အနည္မထုုိင္နိုုင္ေသး ။ </span><br />
<span style="line-height: 22.0799999237061px;"><br /></span>
<span style="line-height: 22.0799999237061px;"><br /></span>
<span style="line-height: 22.0799999237061px;">၁၉ ၆၂ ခုုနွစ္မွာ ဆဲဗင္းဂ်ဴလိုုင္ လွဳပ္ရွားမူ ၾကီးနဲ႕ အတူ၊ ေက်ာင္းသားသပိတ္ေတြ ရဲ႕ ဘူမိနက္သန္ ရန္ကုုန္တကၠသိုုလ္ သမဂၢ အေဆာက္အဦ ၾကီး ျဖိဳခ် ဖ်က္စီး ခံလိုုက္ရသည္ ။ ဒါေပမဲ့ ေက်ာင္းသား လူငယ္ေတြရဲ႕ နိုုင္ငံ့ အေရးအတြက္ မဟုုတ္မခံ ထက္သန္မူေတြ ျပိဳက် မသြား။ သမဂၢ စိတ္ဓါတ္ေတြ ပ်က္စီးမသြား ။ ဒီ ေျမကြက္လပ္ၾကီး ဆီကိုု ပဲ ျပန္လာေနၾကသည္။ ၂၆ နွစ္ အၾကာ ရွစ္ေလးလံုုး အံုုၾကြမူၾကီးမွာ လည္း ၊ ဒီ သမဂၢ ကြက္လပ္ၾကီးဆီပဲ ျပန္ လာၾကသည္။ ေဟာ ေနာက္ထပ္ ၂၆ နွစ္ အၾကာ ၂၀၁၅ ခုုမွာလည္း သမဂၢၾကီး ဆီ ျပန္လာေနၾကျပန္ ျပီ။ အေရာင္ အမ်ိဳးမ်ိဳး ေျပာင္းခဲ့တဲ့ စစ္အာဏာရွင္ စနစ္ကိုု ၊ သ႑န္ အမ်ိဳးမ်ိဳး ေျပာင္းလာတဲ့ ေက်ာင္းသားေတြက အံတုု ၾကျပန္ေပျပီ ။ လက္ကိုုင္ဖံုုးေလးေတြ ကိုုယ္စီ ၾကည့္လ်က္က ၊ လမ္းမၾကီးေတြ ကိုု ျဖန္႕က်က္ ခ်ီတက္လာတဲ့ ေက်ာင္းသားေလးေတြကိုု ၊ ျပည္သူ ေတြ ေသာင္းေသာင္းဖ်ဖ် ၾကိဳဆိုုၾကသည္။ အသားညိဳညိဳ ဆံပင္တို မသပ္မယပ္ နဲ႕ ၊ ေက်ာင္းသားေလးေတြက ပဲ ၊ လူၾကီး ေတြ နဲ႕ တေျပးတည္းထိုုင္ တ၀ိုုင္းတည္း ေဆြးေႏြးေနၾကျပီ။ </span><br />
<span style="line-height: 22.0799999237061px;"><br /></span>
<span style="line-height: 22.0799999237061px;"><br /></span>
<span style="line-height: 22.0799999237061px;">၁၉ ၃၀ ခုုနွစ္ေတြ တုုန္းကေရာ ၊ ညိဳထြန္း တိုု႕ စိုုးထြန္း တိုု႕ ေက်ာ္သိန္း တိုု႕ လိုု ၊ အညာက လာတဲ့ အမ်ိဳးသား ေက်ာင္းထြက္ ၊ ဘိုုသံ မပီ ၊ မေသမသပ္ ညစ္ကပ္ကပ္ ေက်ာင္းသား ေလးေတြကိုု အဂၤလိပ္လူမ်ိဴး ေက်ာင္းအုုပ္ၾကီးေတြ ၊ ဘယ္မွာလာ အထင္ၾကီး ခဲ့ ေလမလဲ ။ ေနာက္ေတာ့လဲ ျမန္မာျပည္သစ္ကိုု တည္ေဆာက္ တဲ့ ၊ လြတ္လပ္ေရး ရဲ႕ ဖခင္ၾကီးေတြ သတင္းစာဆရာၾကီးေတြ ၊ ၀န္ၾကီးေတြ ျဖစ္လာခဲ့ ၾကသည္။ ဒီ ေခတ္ေတြ ၾကားထဲမွာ ေတာ့ ၊ ပညာေရး အေျခခံ ေတြ က ၊ အမ်ားၾကီး ကြာျခား ခဲ့ျပီ ေပါ့ ။ အဲဒါေၾကာင့္လဲ ၊ ကေန႕ သူတိုု႕ ရဲ႕ ေတာင္းဆိုုခ်က္ေတြထဲ မွာ ၊ နွဳတ္တိုုက္က်က္ ပညာသင္ၾကားေရး နဲ႕ ၊ ၏-သည္ မလြဲ စာေမးပြဲ စနစ္ၾကီးကိုုပါ ၊ ဖယ္ရွား နိုုင္ ဖိုု႕ ၾကိဳးစားေနၾက ျခင္းျဖစ္ သည္။ ေက်ာင္းသားေတြ ရဲ႕ သေဘာထား မပါတဲ့ ၊ အမ်ိဳးသားပညာေရး ဥပေဒၾကမ္းကိုု ၊ ပယ္ဖ်က္ ျပင္ဆင္နိုုင္ ဖိုု႕ ၊ တိုုက္ပြဲ ၀င္ေနၾက ျခင္း ျဖစ္သည္။</span><br />
<br />
<span style="line-height: 22.0799999237061px;"><br /></span>
<span style="line-height: 22.0799999237061px;">ကၽြန္ပညာေရး ၊ သခင္ ပညာေရး ၊ အမ်ိဳးသား ပညာေရး ၀ိေသသ ေတြ အမ်ိဳးမ်ိဳး တပ္ၾကသည္။ ဟုုိတုုန္းက နယ္ခ်ဲ႕ စနစ္ အတြက္ လိုုအပ္ေနတဲ့ စာေရး စာခ်ီ အုုပ္ခ်ဳပ္ေရး အရာရွိ ေတြ ကိုု ေမြးထုုပ္ေပး တာမိုု႕ ၊ ကၽြန္ပညာေရး ရယ္ လိုု႕ ေခၚဆိုု ရွဳံ႕ ခ် ခဲ့ သည္။ ညိဳ ထြန္း တိုု႕ လိုု သပိတ္ေမွာက္ ေက်ာင္းသားေတြ က၊ လြတ္လပ္တဲ့ တိုုင္းျပည္ကိုု တည္ေဆာက္ဖိုု႕ ၊ စက္မူ လက္မူ အတတ္ပညာ ေတြ ကိုု သင္ၾကား တတ္ေျမာက္နိုုင္မဲ့ ၊ သခင္ပညာေရး . . အမ်ိဳးသားပညာေရး ျဖစ္ရမည္ လိုု႕ ေမ ွ်ာ္မွန္း သည္။ နွစ္ေပါင္း ရွစ္ဆယ္ ေက်ာ္လာတဲ့ အခါမွာ ၊ သူတိုု႕ ေမ ွ်ာ္မွန္း ခဲ့တဲ့ အမ်ိဳးသား ပညာေရး က ဘယ့္ဂေလာက္ ခရီးေပါက္ခဲ့ ျပီလဲ ။ ေက်ာင္းသားသမဂၢ ၾကီး ဖ်က္စီးခံ ျပီးေနာက္ပိုုင္း ၊ အစိုုးရ က တိုုက္ရိုုက္ ခ်ဳပ္ကိုုင္လာတဲ့ ျမန္မာ့ ပညာေရး စနစ္ဟာ ၊ သပိတ္ေမွာက္ ေက်ာင္းသူ ထားျမင့္ တိုုု႕ အမာ တိုု႕ ေခတ္က ကၽြန္ပညာေရးထက္ေတာင္ ဘယ္ေလာက္ ဆိုုး၀ါး နိမ့္က် ေနခဲ့ ျပီလဲ ။ ဧရာ၀တီ တိုုင္းက လမ္းေလ ွ်ာက္ ခ်ီတက္လာတဲ့ ေက်ာင္းသူ ကေလး တေယာက္ကေတာ့ - “ပညာေရးစနစ္မွာ ဘာကို စိတ္အပ်က္ ဆံုးလဲဆိုေတာ့ ဘာမွမေရရာတဲ့ အာမခံခ်က္ မရွိတဲ့ ပညာေရးစနစ္ ျဖစ္ေနတာကို စိတ္အပ်က္ဆံုးပါပဲ။ အခု ေက်ာင္းတက္ေနၾကတဲ့အခ်ိန္ ဘြဲ႔ရတဲ့အထိက လူငယ္ေတြအတြက္ ခြန္အားအရွိဆံုး၊ အလုပ္လုပ္ႏိုင္ဆံုး၊ ဥာဏ္ အေကာင္းဆံုး၊ ဖြံ႕ၿဖိဳးမႈအရွိဆံုး အရြယ္ေတြမွာ ပညာေရးစနစ္က မေကာင္းေတာ့ သမီးတို႔ လူငယ္ေတြဘဝက အလကား အခ်ိန္ေတြ ျပဳန္းတီးကုန္တယ္။ ” - လိုု႕ ဆိုုသည္။ </span><br />
<span style="line-height: 22.0799999237061px;"><br /></span>
<br />
<span style="line-height: 22.0799999237061px;">ကေန႕ ေခတ္ တိုုင္းျပည္မွာ လူဦးေရ တိုုးပြားလာလိုု႕ တကၠသိုုလ္ေက်ာင္းသား ဦးေရ ေတြလည္း မ်ားျပား လာျပီ မိုု႕ ၊ တကၠသိုုလ္ေတြကို တိုုးခ်ဲ႕ ဖြင့္လွစ္ လာၾကတာ ေလ်ာ္ကန္ သင့္ျမတ္ပါရဲ႕ ။ သိုု႕ေပမဲ့ ျမိဳ႕တိုုင္း နယ္တိုုင္းမွာ ၊ အေဆာက္အဦ ဆင္တူ ၾကီးေတြ ေဆာက္ေပးလိုုက္ယံုု နဲ႕ တကၠသိုုလ္တခုု ျဖစ္သြားသည္မွ မဟုုတ္ပဲ ။ အေရးၾကီးတာ က၊ ေက်ာင္းသား တေယာက္ဟာ ၊ တကၠသိုုလ္ ကိုု ေငြကုုန္ခံ အခ်ိန္ကုုန္ခံ တက္ျပီး ၊ တက္ပြန္ လိမၼာ တဲ့ တိုုင္းျပည္ရဲ႕ အင္အား တကယ္ ျဖစ္လာ ရဲ႕ လား ဆိုုတဲ့ ျပသာနာ ။ စာေမးပြဲ ေတြကိုု ၊ နွဳတ္တိုုက္က်က္ အမွတ္ စနစ္ နဲ႕ ၊ ၏- သည္ မလြဲ ၊ အစက္ အေပ်ာက္ ၊ အရစ္ အသတ္ ပါ မက်န္ ေျဖဆိုု ေအာင္ျမင္လာတဲ့ ၊ ထူးခၽြန္ လက္ေရြးစင္ ေက်ာင္းသား ေတြ ခ်ည္းပဲ ၊ ေက်ာင္းသား စစ္စစ္ ဧကန္ အျဖစ္ နဲ႕ ၊ တိုုင္းျပည္ ကိုု တည္ေဆာက္ နိုုင္ မွာ တဲ့ လား ။ သပိတ္ေမွာက္ ေက်ာင္းသား ညိဳထြန္း ေတာင့္တတဲ့ ၊ စက္မူ လက္မူ အသက္ေမြးမူ ပညာရပ္ ေတြဟာ လည္း ၊ အခုုလိုု တိုုင္းျပည္ ျပန္လည္ တည္ေဆာက္ရမဲ့ အခ်ိန္မွာ ၊ အေရးတၾကီး လိုုအပ္ေန သည္ မဟုုတ္လား။ သိုု႕ေပမဲ့ မတူညီ တဲ့ လူေနမူ စနစ္ ေအာက္က ၊ မမ ွ်တ တဲ့ ပညာေရး ေပၚလစီ ေတြဟာ ၊ သာမန္ ေက်ာင္းသားေတြ အတြက္ ၊ ေလ ွ်ာတိုုင္ တက္ ရသလိုုသာ ျဖစ္ေနေပလိမ့္မည္။ တကယ္ေတာ့ တိုုင္းျပည္မွာ ပညာေရး နဲ႕ ပတ္သတ္ရင္ ၊ ဟိုုး ေအာက္ေျခ မူလတန္း အဆင့္က စလိုု႕ ၊ ျပဳျပင္ ေျပာင္းလဲ စရာေတြ တပံုုတေခါင္းၾကီး ျဖစ္ေနခဲ့ ျပီ။ ဆိုုေတာ့ အခုု ေက်ာင္းသားသပိတ္ နဲ႕ အမ်ိဳးသားပညာေရး ကြန္ယက္ တိုု႕ ေတာင္းဆိုု ညိွနွိဳင္းေနတဲ့ အခ်က္ (၁၁) ခ်က္ဟာ၊ ပညာေရး ျပဳျပင္ေျပာင္းလဲမူၾကီး တခုု ျဖစ္လာဖိုု႕ ၊ အမ်ားၾကီး ျခံဳငံုု ျပည့္စံုုေစလိမ့္မည္ ဟုု ၊ ယူဆ မိသည္။</span><br />
<span style="line-height: 22.0799999237061px;"><br /></span>
<span style="line-height: 22.0799999237061px;"><br /></span>
<span style="line-height: 22.0799999237061px;">ေနာက္ဆံုုး သတင္းမ်ား အရ ေတာ့၊ တာ၀န္ရွိသူမ်ား ဖက္မွ ဥပေဒျပဳ လႊတ္ေတာ္မွာ ၊ ျပန္လည္ ျပင္ဆင္ ေဆြးေႏြးမယ္လိုု႕ ၊ သေဘာတူညီမူ ရရွိ ျပီ ဆိုုလိုု႕ ၀မ္းသာေနမိသည္။ တျပိဳင္နက္တည္းမွာပဲ ၊ လႊတ္ေတာ္ၾကီးထဲမွာ ေဆြးေႏြး ၾကန္႕ၾကာ ေနအံုုးမဲ့ အခ်ိန္ေတြ အတြင္းမွာ ၊ ေက်ာင္းသား လူငယ္ေတြ ရဲ႕ စုုစည္းမူ နဲ႕ စိတ္အားထက္သန္မူ ေတြ ၊ ျဖိဳခြဲ ခံ ရ မွာ ကိုုလည္း စိုုးရိမ္ မိျပန္သည္။ ေက်ာင္းသားသပိတ္ ပင္မ စစ္ေၾကာင္းၾကီး ကေတာ့ ၊ က်မ တိုု႕ ျမိဳ႕ထဲကိုု ၀င္ေရာက္လာ ခဲ့ျပီ။ ညီညီညာညာ ေသေသသပ္သပ္ နဲ႕ ျမိဳ႕ကိုု တပတ္ ပတ္ ၾကသည္။</span><br />
<span style="line-height: 22.0799999237061px;"><br /></span>
<span style="line-height: 22.0799999237061px;"><br /></span>
<span style="line-height: 22.0799999237061px;">သပိတ္ေမွာက္ ေက်ာင္းသား စာအုုပ္ထဲက ဇတ္ေကာင္ေတြကိုု ၊ လမ္းေပၚ မွာ မ်က္ျမင္ကိုုယ္ေတြ႕ လက္ေ၀ွ႕ယမ္းျပမိသည္။ ၀တၱဳစာအုုပ္ေလးကိုု၊ ဖတ္လိုု႕ အားမရ နိုုင္ေသးသလိုု ၊ အေရွ႕ကိုု ျပန္သြားလိုုက္ ၊ ေနာက္ကိုု ျပန္လွန္ လိုုက္ လုုပ္ေနရင္းက ၊ ၾကားေနရတဲ့ ေက်ာင္းသားစစ္ေၾကာင္းေတြ ရဲ႕ ေနာက္ဆံုုး သတင္း ေတြက ၊ ပိုုလိုု႕ ပင္ စိုုးရိမ္မကင္း စရာ ျဖစ္လာေနသည္။ အစိုုးရ ဖက္က ၊ ေျပာသသမ ွ်ကိုု လြယ္လြယ္ကူကူပင္ လိုုက္ေလ်ာ ဟန္ျပသည္။ ဒါေပမဲ့ ရန္ကုုန္ျမိဳ႕ ထဲ ကိုုေတာ့ မ၀င္ရ လိုု႕ ၊ အမိန္႕ ထုုတ္သည္။ သမဂၢ ကြက္လပ္ၾကီး ဆီ ၊ ေနာက္တဖန္ ခ်ီတက္လာၾက ျပန္ တဲ့ ေက်ာင္းသားေတြ ရဲ႕ စုုစည္းမူ ကိုု ၊ လိုုလားပံုု မရ ။ အေထြေထြ မေက်နပ္မူေတြ မ်ားျပားေနတဲ့ တျခားျပည္သူေတြ ဆီ၊ ပ်ံ႕နွံ႕ ကူးစက္သြားမွာကိုု စိုုးရိမ္သည္ ဟုု ၊ ၀န္ခံ ေလသည္။ ေက်ာင္းသား ေတြ ဘာဆက္လုုပ္ မည္လဲ ။ </span><br />
<span style="line-height: 22.0799999237061px;"><br /></span>
<span style="line-height: 22.0799999237061px;"><br /></span>
<span style="line-height: 22.0799999237061px;">ေအာင္ပြဲခံ ဖိုု႕ ရန္ကုုန္ျမိဳ႕ ကိုု ၀င္လာမယ္ ဆိုုတဲ့ ေက်ာင္းသားေတြရဲ႕ စကားကိုု ၊ “သပိတ္ေမွာက္ေက်ာင္းသား” ၀တၱဳထဲက ၊ သမဂၢ အမူေဆာင္ ေက်ာင္းသားၾကီးေတြသာ သိခြင့္ရအံုုးမယ္ ဆိုုရင္ ၊ ဘယ္လိုုမ်ား ေျပာေလ မလဲ ။ ကိုုနုု တိုု႕ စိုုးထြန္း တိုု႕ ေက်ာ္သိန္း တိုု႕က ၊ ေအာင္ျမင္မူ အတိုုင္းအတာတခုု ရေနျပီ မိုု႕ ၊ ဒီေလာက္ နဲ႕ ေက်နပ္ၾကဖိုု႕ တိုုက္တြန္းေလ မလား ။ ညိဳထြန္း တေယာက္ က ေတာ့ ၊ စာအုုပ္ထဲက ခုုန္ထြက္လာျပီး ၊ သပိတ္ မလွန္ စတမ္း ဆံုုးခမ္းတိုုင္ တိုုက္ပြဲ ၀င္ဖိုု႕ ၊ အာေဘာင္ အာရင္းသန္စြာ ေျပာေပ ေဟာေပ လိမ့္မည္ ။ တိုုက္ပြဲ ရွိမွ ေအာင္ပြဲ ရွိမယ္ ဆိုုတဲ့ ၊ လူတခ်ိဳ႕ ကေတာ့ ၊ ေအာင္ပြဲ ဆက္ဆက္ခံရ မည္ လိုု႕ ဆိုုေပမည္။ သူနိုုင္ - ကိုုယ္နိုုင္ ဘယ္သူမွ မရွံဳးေစခ်င္ တဲ့ လူတခ်ိဳ႕ က လည္း၊ ေအာင္ပြဲ ဆိုုတာ မသံုုးစြဲသင့္တဲ့ စကား လိုု႕ နားခ် ေပမည္။ </span><br />
<span style="line-height: 22.0799999237061px;"><br /></span>
<span style="line-height: 22.0799999237061px;"><br /></span>
<span style="line-height: 22.0799999237061px;">က်မ ကေတာ့ ေပါင္းတည္ျမိဳ႕ က ထြက္ခြါ သြားတဲ့ ေက်ာင္းသားေလးေတြ ရဲ႕ ေက်ာ ျပင္ကိုု ေငးၾကည့္ရင္း ၊ လက္ကိုုင္ဖုုန္းေလးေတြ တၾကည့္ၾကည့္ ၊ နဂိုု ညိဳတဲ့ အသားေတြမွာ ေနထပ္ေလာင္ ထားတဲ့ ေက်ာင္းသားေလးေတြ ဆီမွာ ေတြ႕ရဦးမဲ့ ၊ အံ့ၾသစရာ ဆံုုးျဖတ္ လုုပ္ေဆာင္ခ်က္ ေတြကိုု သာ၊ ယံုုယံုု ၾကည္ၾကည္ ေစာင့္ေမ ွ်ာ္ ေနမိေလသည္။</span><br />
<span style="line-height: 22.0799999237061px;"><br /></span>
<span style="line-height: 22.0799999237061px;"><br /></span>
<span style="line-height: 22.0799999237061px;">မေကသြယ္</span><br />
<span style="line-height: 22.0799999237061px;">၁၅ ေဖေဖာ္၀ါရီ ၂၀၁၅</span><br />
<div style="line-height: 1.38;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 15px; line-height: 1.38; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
</div>
<div dir="ltr" style="margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="font-family: Arial;"><span style="font-size: 15px; line-height: 20.7000007629395px; white-space: pre-wrap;">Daily Eleven တြင္ ေဖာ္ျပ ပါရွိ</span></span><br />
<span style="font-family: Arial;"><span style="font-size: 15px; line-height: 20.7000007629395px; white-space: pre-wrap;"><br /></span></span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg2h1eAG6wDcQqdFWdJhjG1IXdBDIcpVjIWD89kAMykBzD8THudObpE7HrQAOMGw3bnTrxyZ4K6ZGEtwuTLiovf1g40HMp5RamIF0rQW3S_06nDRsy1NYZnBnVOC9hZaUrpcM5yTqYhCSg/s1600/10978596_731724183601531_7226792486297344248_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg2h1eAG6wDcQqdFWdJhjG1IXdBDIcpVjIWD89kAMykBzD8THudObpE7HrQAOMGw3bnTrxyZ4K6ZGEtwuTLiovf1g40HMp5RamIF0rQW3S_06nDRsy1NYZnBnVOC9hZaUrpcM5yTqYhCSg/s1600/10978596_731724183601531_7226792486297344248_n.jpg" height="640" width="360" /></a></span></div>
</div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<br /></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span></div>
<span id="docs-internal-guid-b318e4bb-c43c-5115-1d89-33377813c261"><br /></span>kayhttp://www.blogger.com/profile/16599467317071240993noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4790315453620143995.post-20135897740951906312014-12-01T20:35:00.003+08:002014-12-01T20:49:06.211+08:00ဘာလင္တံတိုုင္းေပၚက အယူ၀ါဒ သစ္ပင္မ်ား<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhZzS3aG3IJNdKBmrlCL31W79YVT43NLc2xtUT4gOUz6XKsm6dnfxBrzmdB4H82CApx3Fd86OtgQwJOa45AxTw_duUSrz9RF7sJcWgRw_GLLYL9VwmguN1v1ZzKQtezbl-PEaahcUhiCro/s1600/10502346_804787436244933_7202503943961216671_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhZzS3aG3IJNdKBmrlCL31W79YVT43NLc2xtUT4gOUz6XKsm6dnfxBrzmdB4H82CApx3Fd86OtgQwJOa45AxTw_duUSrz9RF7sJcWgRw_GLLYL9VwmguN1v1ZzKQtezbl-PEaahcUhiCro/s1600/10502346_804787436244933_7202503943961216671_n.jpg" height="226" width="400" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ဘာလင္ တံတိုုင္းၾကီး ျပိဳက် ခဲ့တဲ့<span class="Apple-tab-span" style="white-space: pre;"> </span>ေငြရတုု အမွတ္တရမ်ား ။ တကမၻာလံုုးကိုု ကုုန္စည္ေတြ တင္ပိုု႕ေနတဲ့ တရုုတ္ျပည္က စက္ရံုုၾကီးေတြ ၊ မီးခိုုးတိတ္ ေပးလိုု႕ Blue Sky APEC လိုု႕ တင္စားလိုုက္ရ တဲ့ ခဏတာ ေကာင္းကင္ျပာျပာေအာက္က ၊ နိုုင္ငံ ေခါင္းေဆာင္ၾကီးမ်ား ရဲ႕ ၊ ခဏတာ အျပံဳးမ်ား ။ ျမန္မာနိုုင္ငံ ၾကီး ရဲ႕၊ ေျမာက္မ်ားလွစြာေသာ နိုုင္ငံေရး အၾကပ္အတည္းမ်ား ၾကားထဲ ကေန ၊ ခပ္သဲ့သဲ့ ၾကားလိုုက္ရတဲ့ ၊ အင္တာေနရွင္နယ္ သီခ်င္းသံ ။ တခ်က္တခ်က္ စူးတက္ လာတဲ့ အလုုပ္သမား သပိတ္သံ နဲ႕ လယ္သမား ေၾကြးေၾကာ္သံ မ်ား ။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ဒီ သတင္းပတ္မ်ား ထဲ ၊ အေတြးထဲ ပိတ္မိ ေနတဲ့ အေၾကာင္း ေတြကိုု စာရြက္ေပၚမွာ တင္ျပီး ၊ ဟိုုတစ ဒီတစ ေလ ွ်ာက္ တြဲ စပ္ ၾကည့္မိျပန္သည္။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<b><i>စစ္ေအး ေနာက္တခ်ီ</i></b></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ညတြင္းခ်င္း ကာရံ ခဲ့တဲ့ ဘာလင္ တံတိုုင္းၾကီး ကိုု၊ နွစ္ဆယ့္ရွစ္နွစ္ အၾကာ ၊ ညတည မွာပဲ တူတခ်က္ နဲ႕ စ ျပီး ျဖိဳဖ်က္ လိုုက္ ၾကသည္။ ေပါက္ျပဲ သြားတဲ့ တံတိုုင္းၾကီးေပၚကိုု တက္ျပီး ေအာင္ပြဲခံ ေနၾကတဲ့ ဘာလင္ျမိဳ႕သား ေတြ ရဲ႕ ၊ စိတ္လွဳပ္ရွားစရာ ေကာင္းလွတဲ့ ပံုုရိပ္ဟာ ၊ ကမၻာမွာ စစ္ေအးတိုုက္ပြဲ ၾကီး တခုု ျဖစ္ခဲ့တယ္ ဆိုုတာရယ္ ၊ လူထုုအင္အားက သာ၊ အၾကီးမားဆံုုး လက္နက္ ျဖစ္တယ္ ဆိုုတာရယ္ကိုု ၊ သက္ေသျပေန ခဲ့တယ္။ ဒုုတိယ ကမၻာစစ္ အပူၾကီး အဆံုုးသပ္ သြားခဲ့လို႕ ၊ ျပာေတြေတာင္မွ မေအးေသးခင္မွာ ၊ အယူ၀ါဒ ျပသာနာေၾကာင့္ စစ္ေအးၾကီးထဲမွာ ျပန္သံသရာ လည္ ခဲ့ ၾကျခင္းျဖစ္ သည္။ ျပာစ ေတြ လြင့္ ရျခင္း ျဖစ္သည္။ ဒုုတိယ ကမၻာစစ္မွာ မဟာမိတ္အျဖစ္သာ ပါ၀င္ခဲ့တဲ့ အေမရိကန္ က ၊ ၾသဇာေတြ ေရာ အင္အားေတြပါ ၾကီးထြားလာခဲ့ရင္း သူတီထြင္ ေဖာ္စပ္ ခဲ့တဲ့ အရင္းရွင္ ဒီမိုုကေရစီ စနစ္ၾကီးနဲ႕ ကမၻာကိုု ျဖန္႕က်က္ဖိုု႕ လုုပ္ေတာ့ ၊ ကြန္ျမဴနစ္ စနစ္ၾကီး အပင္ေပါက္ ရွင္သန္ ၾကီးထြားရာ ဆိုုဗီယက္ ရုုရွ ၾကီး နွင့္ ထိက္တိုုက္ တိုုး ခဲ့ေလသည္။ ကမၻာ့ နိုုင္ငံေတြ ၊ ဟိုုေနာက္လိုုက္ ဒီေနာက္လိုုက္ ၀င္ရိုုးေတြ ကၽြံ ခဲ့ ၾကသလိုု လူမ်ိဳးတူ အျခင္းျခင္း ခုုတ္ထစ္ သတ္ျဖတ္ ခဲ့ ၾကသည္။ တျမိဳ႕တည္း ေနရင္းေတာင္ တံတိုုင္းျခား ခံ ခဲ့ ၾကရသည္။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
စစ္ေအးၾကီးကိုု အဆံုုးသတ္ ခဲ့သူ ၊ ဒါမွမဟုုတ္ ဆိုုဗီယက္ ျပည္ေထာင္စုု ၾကီးကိုု ျပိဳကြဲ ပ်က္စီးေစ ခဲ့သူ လိုု႕ စြပ္စြဲ ခံ ခဲ့ ရတဲ့၊ ရုုရွ ေခါင္းေဆာင္ေဟာင္း ေဂ်ာ့ဗားေခ်ာ့ဗ္ က ေတာ့ ၊ သူ႕ကိုုယ္သူ ခုုခံ ကာကြယ္ရင္း ၊ ကမၻာၾကီးဟာ ဒုုတိယ စစ္ေအး ၾကီး တခုု နားကိုု ေရာက္ေနျပန္ျပီ လိုု႕ သတိေပး လိုုက္သည္ ။ ဘယ္အုုပ္စုု နဲ႕ ဘယ္၀ါဒ ၾကားထဲ မွာ ျဖစ္ေန သည္လဲ ဆိုုတာေတာ့ ေသခ်ာ မညႊန္းဆိုု ။ အရင္တုုန္းက လိုုပဲ ၊ အေမရိကန္ ဦးေဆာင္တဲ့ ေျမာက္အတၱလႏၱိတ္ နိုုင္ငံမ်ား အုုပ္စုု ( NATO) နဲ႕ ရုုရွ ေနာက္လိုုက္ အေရွ႕ဥေရာပ နိုုင္ငံမ်ား ( Warsaw) အၾကားမွာ ပဲ လား ။ ကမၻာ့ နိုုင္ငံေရး က ၊ ၀င္ရိုုးတန္း နွစ္ခုု ရဲ႕ အားျပိဳင္မူ မွာတင္ မက ေတာ့ ပဲ ၊ ၀င္ရိုုးသစ္ ေတြ ရွိလာတာကိုု ျမင္ေနရသည္။ ကိုုၾသဒီနိတ္ သ႑န္ ျဖစ္လာေနျပီ လားေတာ့မသိ ။ အတိတ္ဟာ ေျမထဲပင္လယ္ ၊ ပစၥဳပၺန္ က အတၱလႏၱိတ္ ၊ အနာဂါတ္ ကိုု ပစိဖိတ္ လိုု႕ ေျပာၾကသည္။ ကမၻာ့ နိုုင္ငံေရး က ၊ တကယ္ပင္ ပစိဖိတ္ေဒသ ဆီ ေရြ႕ လ ွ်ားလာ ေနခဲ့ ျပီ။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<i><b>အိမ္ကြင္း နဲ႕ အေ၀းကြင္း</b></i></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ျပီးခဲ့တဲ့ လထဲက ၊ တရုုတ္နိုုင္ငံ ပီကင္းျမိဳ႕ မွာ ၊ လုုပ္ခဲ့တဲ့ APEC ( Asia-Pacific Economic Cooperation ) ရဲ႕ ထိပ္သီး စည္းေ၀းပြဲ သည္ပင္ ၊ ၂၀၀၁ ခုုနွစ္က ၊ တရုုတ္ျပည္ ရွန္ဟိုုင္းျမိဳ႕ မွာ လုုပ္ခဲ့တဲ့ စည္းေ၀းပြဲ နွင့္ မတူေတာ့ ။ ဆယ္စုုနွစ္ တခုု ေက်ာ္ေက်ာ္ ၾကာခဲ့ျပီးတဲ့ ေနာက္မွာ ၊ တရုုတ္ျပည္ ရဲ႕ စီးပြားေရးက တရွိန္ထိုုး ျမင့္တက္ လာခဲ့ျပီ ။ တရုုတ္ ရဲ႕ ၾသဇာ အာဏာ က အေမရိကန္ ကိုု ပခံုုးျခင္းယွဥ္ ေက်ာ္ခ်င္ လာျပီ ။ လူ႕အခြင့္အေရး ခ်ိဳးေဖာက္မူေတြ ၊ ပတ္၀န္းက်င္ ညစ္ညမ္းမူေတြ ၊ လာဘ္ စားမူ ၊ လူမူစီးပြား မညီမ ွ် မူေတြ နဲ႕ ၊ ျပသာနာ ရွာခံေနရတဲ့ ၊ တရုုတ္ျပည္ၾကီး ကိုု ၊ ေခါင္းေဆာင္သစ္ ဇီက်င္ပင္း ရဲ႕ ယံုုၾကည္မူ အျပည့္ ဟန္ပန္ ေအာက္မွာ ျမင္လိုုက္ၾက ရ တဲ့ ၊ ကမၻာ့ေခါင္းေဆာင္ ေတြဟာ ၊ နည္းနည္းေတာ့ ရွိန္သြား ၾကသည္။ လတ္တေလာ ဆီးနိတ္မွာ ရွံဳးနိမ့္သြားတဲ့ ဒီမိုုကရစ္တစ္ပါတီရဲ႕ သမၼတၾကီး အိုုဘားမား ကိုု ေတာ့ ၊ သူ႕ ျပည္တြင္းက ျပသာနာေတြ ၊ ပခံုုးေပၚမွာ ထမ္းတင္ထားတဲ့ ကမၻာ့၀န္ ေတြ နဲ႕ ၊ အားေပ်ာ့ေနဟန္ ေပၚသည္ လိုု႕ ၊ သံုုးသပ္ထင္ျမင္ ၾကတာေတြ ရွိသည္။ အာရွ ေဒသတြင္းက ၊ အေမရိကန္ ရဲ႕ ၊ စစ္နိုုင္ မဟာမိတ္ ၾကီး ဂ်ပန္ ကိုု ေတာင္ မသိမသာ ေဘးေခါက္လိုုက္ျပီး ၊ ရုုရွ ကိုု ဆြဲတင္ ၊ သံုုးပြင့္ဆိုုင္ ျဖစ္ေအာင္ ဧည့္ခံ ျပ လိုုက္ရင္း ၊ ဇီက်င္ပင္း ဟာ ေလ်ာ့တြက္ လိုု႕ မရတဲ့ ေခါင္းေဆာင္ ဆိုုတာကိုု သက္ေသျပ လိုုက္သည္။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
APEC ျပီးသြားလိုု႕ ၾသစေၾတလ် G 20 ကိုု ဆက္ၾက ျပန္ေတာ့လည္း ၊ အိုုဘားမား ကိုုယ္တိုုင္က ၊ သူတိုု႕ အတြက္ ပစိဖိတ္ေဒသတြင္းက ၊ အၾကီးဆံုုး မဟာမိတ္ ျဖစ္လာနိုုင္မဲ့ ၊ ၾသစေၾတလ် အစိုုးရ ကိုု ၊ မထင္မွတ္ထားပဲ ၊ ကာဘြန္ ထုုတ္လုုပ္မူ နဲ႕သဘာ၀ ပတ္၀န္းက်င္ ပ်က္စီးမူ ေတြကိုု ဂရုုစိုုက္ပါ ဆိုုျပီး ေျပာခ်ေလသည္။ တကယ္ေတာ့ ၊ ၾသစေၾတလ် တိုုက္က ထြက္သမ ွ် ၊ သံေတြ သတၱဳေတြက အစ ၊ လယ္ယာထြက္ ပစၥည္း အလယ္ ၊ ေမြးျမဴေရးပစၥည္း ပါ မက်န္ ၊ အကုုန္ သိမ္းက်ံဳး ၀ယ္ေပး ေနတဲ့ တရုုတ္ နိုုင္ငံ အေပၚ ၊ စီးပြားေရး ပလူးလြန္း ေနတာကိုု သတိေပး ျခင္းသာ ျဖစ္မည္ လိုု႕ ယူဆ မိသည္။ တရုုတ္က သူ႕ နိုုင္ငံ တြင္းမွာ တင္၊ ကာဘြန္ ေတြ ထုုတ္ေနတာမဟုုတ္ပဲ ၊ သြယ္၀ိုုက္ေသာ နည္းနဲ႕ လည္း ၊ ကာဘြန္ ေတြ ကမၻာအနွံ႕ ထုုတ္ေန သည္ ဆိုုတာကိုု မီးေမာင္းထိုုးျပသြားတာ ျဖစ္မည္။ ကမၻာ့ ကာဘြန္ အထုုတ္ဆံုုး နိုုင္ငံ နွစ္ခုု ၊ ကာဘြန္ ေလ ွ်ာ့ခ်ဖိုု႕ သေဘာတူ လက္မွတ္ထိုုးလိုုက္ နိုုင္ ၾကေပမဲ့ ၊ သူတိုု႕ ဦးတည္တဲ့ ၂၀၃၀ ဆိုုတာ အေတာ္ ေ၀းလွပါေသးသည္။ အေမရိကန္ နိုုင္ငံ က ၊ စက္မူထြန္းကားစ ကာလေတြ တေလ ွ်ာက္ လံုုး သူ႕စိတ္ၾကိဳက္ ကာဘြန္ေတြ ထုုတ္လႊတ္ ခဲ့ ျပီးမွ၊ အခုုမွ တရုုတ္ကုုိ ျပသာနာ ရွာရေကာင္းလား လိုု႕ ေလသံ ပစ္တာေတြလည္း ရွိသည္။ အိုုဘားမား တေယာက္ သူ ေျပာစရာ ရွိတာေတြ ေျပာျပီး သြားလိုု႕ G20 အစည္းအေ၀းက ျပန္သြားေပမဲ့ လုုိ႕၊ ဇီက်င္ပင္း တေယာက္ကေတာ့ ၊ ၾသစေၾတလ် မွာ တပတ္လံုုး ေနျပီး ၊ အနီးအနား ေခ်ာင္ၾကိဳ ေခ်ာင္ၾကား ဖီဂ်ီ ကၽြန္း လိုု ေနရာမ်ိဳးထိ သြားေရာက္ လည္ပတ္ သည္။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ပစိဖိတ္ သမုုဒၵရာ ထဲက ကၽြန္းေတြကိုု စိတ္၀င္တစား သြားလည္ တဲ့ တရုုတ္မွာ ၊ ကၽြန္းေတြ နဲ႕ပတ္သတ္ လိုု႕ ၊ အၾကံအစည္ ေတြ ရွိေကာင္း ရွိေန နိုုင္ေလသည္ ။ လတ္တေလာ မွာ အျငင္းပြား ေနတဲ့ ေတာင္တရုုတ္ပင္လယ္ ထဲက ကၽြန္းစုု ေတြရဲ႕ ျပသာနာ က ၊ တရုုတ္ နဲ႕ ဖိလစ္ပိုုင္ ၊တိုုင္၀မ္ ၊ ဗီယက္နာမ္ ၊ မေလးရွား တိုု႕ အျငင္းပြား ေနၾကသည္ ဆိုုေပမဲ့ လိုု႕ ၊ တကယ္ကေတာ့ တရုုတ္ နဲ႕ အေမရိကန္ ရဲ႕ အင္အားစမ္း ပြဲ ေတြသာ ျဖစ္သည္။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
BBC ရုုပ္သံ ရဲ႕ Flashpoint အစီအစဥ္မွာ ၊ လတ္တေလာ ၾကည့္လိုုက္မိသည္။ ဖိလစ္ပိုုင္ နဲ႕ ျပသာနာျဖစ္ေနတဲ့ စပရက္ေလ ကၽြန္းစုု (Spratly Islands) ေတြနားကိုု အလြတ္တန္း သတင္းေထာက္ တေယာက္က ၊ ဖိလစ္ပင္း ငွားဖမ္းေလွသမား ေတြ နဲ႕ ေရာျပီး ၊ လိုုက္သြားၾကည့္ေတာ့ ၊ တခ်ိဳ႕ ကၽြန္းေပၚမွာ ဖိလစ္ပင္း အိမ္ေထာင္စုု ေလး ငါး ေျခာက္ ခုုေလာက္သာ အစိုုးရ က ၊ ရိကၡာ လခ ေပးထားျပီး ကၽြန္းေစာင့္ခိုုင္းထားသည္။ ကၽြန္းစုုေတြ လိုု႕သာ ေျပာေပမဲ့ ၊ တခ်ိဳ႕ အစက္အေျပာက္ကေလး ေတြက ၊ ေရေပၚ ထြက္ေနတဲ့ သႏၱာ ေက်ာက္တန္း ေလးေတြသာ ျဖစ္သည္။ တေနရာမွာ ဆိုုရင္ ၊ ဒုုတိယ ကမၻာစစ္ တုုန္းက ေက်ာက္တန္း နဲ႕ ညိ ျပီးေသာင္တင္ ေနတဲ့ စစ္သေဘာၤ အပ်က္ၾကီး တစီး ေပၚမွာ၊ ဖိလစ္ပင္း စစ္သားေလး ရွစ္ေယာက္ေလာက္ ၊ လက္နက္ ရိကၡာ မေျပာနဲ႕ စားစရာ ရိကၡာပင္ ၊လံုုလံုုေလာက္ေလာက္ မရွိပဲ ၊ လံုုျခံဳေရးေစာင့္ ေနၾကရသည္။ စစ္ကင္း လွည့္ ေနတဲ့ တရုုတ္ ေခတ္မီ စစ္သေဘာၤၾကီးေတြ ကိုု လည္း ခပ္ျပျပ မွာ ျမင္ေနရသည္။ အနည္းငယ္ ထပ္ျပီး ခ်ည္းကပ္ ၾကည့္တဲ့ အခါမွာေတာ့ ၊ ေရေပၚ ထြက္ေနတဲ့ ေက်ာက္တန္းေသးေသးေလး တခုု ကိုု ၊ ပတ္ပတ္လည္ ကေန ၊ သဲေတြထပ္ဖိုု႕ ျပီး ၊ ကၽြန္းအတုု လုုပ္ေနတဲ့ တရုုတ္ စစ္စခန္း တခုု ။ ေနာက္ထပ္ ခပ္လွမ္းလွမ္းမွာလည္း တရုုတ္အလံ စိုုက္ ထားတဲ့ ေျမဖိုု႕ ကၽြန္းတုု ေဆာက္လုုပ္ေရး လုုပ္ငန္းခြင္ ၾကီး တခုု ။ ေခ်ာက္တိ ေခ်ာက္ခ်က္ ဖိလစ္ပိုုင္ စစ္သားေလးေတြ ရြာသားေလးေတြက ၊ တရုုတ္ ရဲ႕ ေသြးတိုုးစမ္း တိုုးခ်ဲ႕ လာတဲ့ အင္အားကိုု ဘယ္လိုု ဘယ္ေလာက္ ခုုခံ တြန္းလွန္ နိုုင္မွာ တဲ့ လဲ ။ အေျဖကေတာ့ အေမရိကန္ ပဲ ေပါ့ ။ ဒါေပမဲ့ ေျပာၾကသလိုု ၊ တရုုတ္က အိမ္ကြင္းမွာ ကစားေနသူ ။ အေမရိကန္က အေ၀းကြင္းက ကန္ရသူ ။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<i><b>ၾကြယ္၀ခ်မ္းသာမူ နဲ႕ ဂုုဏ္သိကၡာ</b></i></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ဒုုတိယ အၾကိမ္သာ စစ္ေအးၾကီး ျဖစ္လာျပီ ဆိုုရင္ ၊ အယူ၀ါဒ စစ္ပြဲ ခ်ည္း သက္သက္ မျဖစ္နိုုင္ေတာ့ ။ ဟိုုးအရင္ ကိုုလိုုနီ ေခတ္ေတြကလိုု စီးပြားေရး နဲ႕ ကုုန္သြယ္လမ္းေၾကာင္း နယ္ေျမပိုုင္စိုုးမူ ေတြ က ၊ ပိုုျပီး အေရးပါ လာေပလိမ့္မည္။ အရင္းရွင္ ဒီမုုိကေရစီပဲ ျဖစ္ျဖစ္ ၊ အာဏာရွင္ ဆန္တဲ့ ေအာ္တိုုကေရစီ လိုု႕ ဆိုုဆိုု ၊ ဆိုုရွယ္လစ္ပဲ ဆန္ဆန္ ၊ ကြန္ျမဴနစ္ပဲ စစ္စစ္ ၊ ကိုုယ္က်ိဳးစီးပြား ဆိုုတာၾကီးက ေရွ႕တန္းကိုု ျပန္ေရာက္ လိုု႕ လာ ေနျပန္သည္ ။ အမ်ားအတြက္ ကိုုယ္က်ိဳးစြန္႕ ရတာ ျမင့္ျမတ္တယ္ ဆိုုတဲ့ ခံယူခ်က္ ေတြကိုု ၊ သမိုုင္းထဲ မွာ ၊ ထား ခဲ့ ၾကေတာ့မည္ ။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
စစ္ေအးၾကီး အဆံုုးသပ္ နိုုင္ခဲ့တာကိုု အေနာက္ကမၻာက ေအာင္ပြဲခံ ေန ၾကတာဟာ ၊ မျဖစ္သင့္ ဘူး လိုု႕ လည္း ေဂ်ာ့ဗာေခ်ာဗ္ က ေျပာေသးသည္။ သူက ကြန္ျမဴနစ္ အာဏာရွင္ သံကန္႕လန္႕ကာ ၾကီးကိုု အသာမ ျပီး ၊ ျပဳျပင္ေျပာင္းလဲေရး ေတြကိုု လမ္းဖြင့္ ေပး ခဲ့ ျခင္းသာ ျဖစ္သည္။ ကြန္ျမဴနစ္ စနစ္ၾကီး က်ဆံုုးသြားျပီ လိုု႕ လက္မခံ သူေတြ အတြက္ ၊ လက္မခံ စရာ အေၾကာင္းေတြ အမ်ားၾကီး ရွိေပဦးမည္။ တရုုတ္ျပည္ၾကီး မွာေတာင္ ၊ ကြန္ျမဴနစ္ ေခါင္းေဆာင္ၾကီး ေမာ္စီတံုုး ကိုု ၊ မျပစ္ပယ္ ၾကေသး ဘူး မဟုုတ္လား ။ ဒါေပမဲ့ မိုုးခိုုးျပာေရာင္ အလုုပ္သမား၀တ္စုုံ နဲ႕ ေမာ္စီတုုန္း ရဲ႕ ရုုပ္ပံုုကားခ်ပ္ၾကီး ေရွ႕ မွာတင္ တရုုတ္လူမ်ိဳးေတြကေတာ့ စေတာ့ရွယ္ယာ ေတြ ၊ ဇိမ္ခံ ပစၥည္းေတြ မ်ိဳးစံုု နဲ႕ ၊ အေရာင္ေတြ ေျပာင္း လာ ခဲ့ ေလသည္ ။ တရုုတ္ ကြန္ျမဴနစ္ပါတီ ရဲ႕ ေခါင္းေဆာင္ၾကီးေတြ မီလ်ံနာ ေတြ ျဖစ္လာၾကေလသည္။ တကယ္ေတာ့ ၊ ေငြေၾကးဓန ကိုု တန္ဖိုုးအလြန္ထားတဲ့ တရုုတ္လူမ်ိဳးေတြ အတြက္ ၊ ေမာ္စီတုုန္း ရဲ႕ ယဥ္ေက်းမူ ေတာ္လွန္ေရး အယူအဆ ေတြက ၊ ခါးသက္စရာ ေကာင္းခ်င္ ေကာင္းေပမည္။ လူတခ်ိဳ႕႕ ကိုု အရင္ ခ်မ္းသာပါေစ ဆိုုတဲ့ တိန္႕ ေရွာင္ဖိန္ ရဲ႕ ဦးေဆာင္မူကိုု ၊ ပိုုျပီး ဘ၀င္က် ၾကေပမည္ ။ အခုုေနာက္ဆံုုး ဇီက်င္ပင္း ရဲ႕ တရုုတ္အိပ္မက္ ဆိုုတဲ့ ေဆာင္ပုုဒ္ ကေတာ့ ၊ တရုုတ္ျပည္သား ေတြ ရဲ႕ ဘ၀င္ ကိုု အျမင့္ဆံုုးကိုု ဆြဲတင္ေလေတာ့သည္ ။ တကိုုယ္ေရ ျပည့္စံုုၾကြယ္၀ လာရင္ ၊ က်န္တာေတြ အလြယ္တကူ ျဖစ္လာ လိမ့္မယ္ ဆိုုတဲ့ တရုုတ္တိုု႕ လိုု စင္ကာပူ တိုု႕လိုု အေရွ႕တိုုင္းက ဆရာၾကီးေတြက ၊ ဒီမိုုကေရစီ ဆိုုတာ အေနာက္တိုုင္းရဲ႕ စံ ျဖစ္ျပီး အာရွတန္ဖိုုး နဲ႕ မကိုုက္ညီလွဘူး လိုု႕ အေၾကာင္းျပသည္။ အေနာက္တိုုင္းက ဆရာၾကီးေတြ ကလည္း ၊ ဒီမိုုကေရစီ ဆိုုတာ လူ႕အခြင့္အေရး ျဖစ္ျပီး လူသားတိုုင္း အတြက္ ျဖစ္တယ္လိုု႕ ၊ တိုုက္တြန္းသည္ ။ နိုုင္ငံတကာ လူ႕အခြင့္အေရး ေၾကျငာစာတမ္းၾကီး ကိုု ေမြးဖြားေပးခဲ့တဲ့ အေမရိကန္ နိုုင္ငံ ကေတာ့ လူ႕အခြင့္အေရး ရပ္တည္ခ်က္ ဟာ သူ႕ နိုုင္ငံ အတြက္ ၊ အၾကီးဆံုုး ခြန္အားၾကီး တခုု ျဖစ္သည္ လိုု႕ ဆိုုသည္။ ဒီမိုုကေရစီ တန္ဖိုုးေတြ နဲ႕ သာ ၊ သူ႕ ရဲ႕ ဂုုဏ္သိကၡာ ၾသဇာအာဏာ ကိုု ေျပာင္လက္ ေစမည္ တဲ့ ။ အဲဒီေတာ့ ၾကြယ္၀ခ်မ္းသာမူ နဲ႕ ဂုုဏ္သိကၡာ ဘယ္ဟာကိုု ပိုုျပီး ဦးစားေပးမလဲ ။ အာဏာရွင္ နဲ႕ လူ႕အခြင့္အေရး ဘယ္ဟာကိုု ေရြး မလဲ ။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<b><i>တရုုတ္ကြန္ျမဴနစ္ပါတီ ရဲ႕ အရင္းရွင္စနစ္</i></b></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ဘယ္လိုုပဲ ျဖစ္ျဖစ္ အေမရိကန္ စိုုးရိမ္သလိုု ၊တရုုတ္ၾကီးရဲ႕ နိုုင္ငံေရး နည္းစနစ္ ပံုုစံ ကိုု ၊ အားက် ေနသူေတြ အာရွ တခြင္မွာတင္ နည္းလွမည္ မဟုုတ္။ ဒါေပမဲ့ ဒုုတိယကမၻာစစ္ ကာလက ဂ်ပန္ အသံုုးျပဳခဲ့တဲ့ ၊ အာရွတိုုက္ - သာတူညီမ ွ် ေကာင္းစားေရး ဆိုုတဲ့ ၀ါဒျဖန္႕မူ မ်ိဳး ေတာ့ မျဖစ္နိုုင္ေတာ့ ။ ဘာျဖစ္လိုု႕ ဆိုု ၊ တရုုတ္ နဂါးၾကီးက အာရွ မွာ လူးလြန္႕ အေမာက္ေထာင္ လာ ယံုု တင္ မက ၊ အာဖရိက လိုု ၊ လက္တင္အေမရိက လိုု ၊ ၾသစေၾတလ် လိုု ေနရာ မ်ိဳးေတြ အထိ တြား သြား ေန ခဲ့ ေလျပီ။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ေတာင္အာဖရိက လိုု နိုုင္ငံၾကီးမွာေတာင္ ၊ ANC ပါတီ အတြက္ နိုုင္ငံေရးေကဒါ သင္တန္းေက်ာင္းၾကီး တခုု တရုုတ္က အကူအညီေပး ေတာ့ မည္။ ခက္ခက္ခဲခဲ ရုုန္းကန္ တည္ေဆာက္ခဲ့ရတဲ့ ေတာင္အာဖရိ ရဲ႕ ဒီမိုုကေရစီ အစိုုးရသစ္ က ၊ တရုုတ္မ်က္နွာၾကည့္ ျပီး ၊ ဘုုန္းေတာ္ၾကီး ဒလိုုင္လားမား ကိုေတာင္ ဗီဇာ မေပး နိုုင္ ေတာ့ ။ သယံဇာတ အရင္းအျမစ္ေတြ နဲ႕ လဲလွယ္ထားတဲ့ တရုုတ္လက္ရာ အားကစားကြင္းၾကီးေတြ ေဆးရံုုၾကီးေတြ ဟာလည္း၊ တျခား အာဖရိက နိုုင္ငံေတြမွာ အနွံ႕ အျပား။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
တရုုတ္ရဲ႕ ၊ တပါတီ ဗဟိုု ခ်ဳပ္ကိုုင္တဲ့ နိုုင္ငံေရး စနစ္ဟာ ၊ လက္၀ဲ ၀ါဒ ရဲ႕ အဓိက ျဖစ္တဲ့ အလုုပ္သမား လယ္သမား လူတန္းစားေတြ ကိုု ၊ဘယ္ေလာက္ အက်ိဳးသက္ေရာက္မူ ရွိတယ္ ေတာ့ မသိ ၊ ပါတီ ထိပ္ပိုုင္း ေခါင္းေဆာင္ေတြ ရဲ႕ တန္ခိုုးၾသဇာ နဲ႕ ၾကြယ္၀ ခ်မ္းသာမူ ေတြကေတာ့ ၊ ခန္႕မွန္းဖိုု႕ ခက္ခဲေလာက္ေအာင္ ၾကီးထြား ခဲ့ေလသည္။ အက်င့္ပ်က္ ျခစားမူ တိုုက္ဖ်က္ေရး ဆိုုတာေတြကိုု အခါအားေလ်ာ္စြာ လုုပ္ျပေပမဲ့ ၊ မပြင့္လင္း တဲ့ တရားေရး စီရင္မူ ေအာက္မွာ ၊ အျခင္းျခင္း ျဖဳတ္ထုုတ္ လက္ဦးမူ ယူၾက ရင္း ၊ ၾသဇာ အာဏာေတြ သာ ပိုုပိုု ၾကီးထြား လာ ၾကသည္ ။ မူ ထက္ လူ က ပိုုျပီး အေရးပါ လာသည္။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
အေမရိကန္ ေကာ္ပိုုေရးရွင္းၾကီး ေတြ နဲ႕ ဘဏ္ၾကီးေတြ က ၊ တတိုုင္းျပည္လံုုး ရဲ႕ စီးပြားေရး ကိုု ျပန္ေပးဆြဲ ထားတယ္ လိုု႕ ေ၀ဖန္ ေျပာဆိုု ခံေနရ တဲ့ အခ်ိန္မွာပဲ ၊ တရုုတ္ျပည္ ရဲ႕ အစိုုးရခ်ဳပ္ကိုုင္တဲ့ အရင္းရွင္စနစ္ (State Capitalism) ကိုုလည္း အေနာက္အုုပ္စုု က ၊ မ်က္စိ စပါးေမြးဆူး လာၾက သည္။ နိုုင္ငံပိုုင္ လုုပ္ငန္းစုု (State-owned Enterprise, SOE) ၾကီးေတြက ၊ တကမၻာလံုုးကိုု ၊ ျဖန္႕က်က္ သိမ္းက်ံဳး ေနတာကိုု ၊ အားလံုုး က ေစာင့္ၾကည့္ေနၾကသည္။ မိုုဇမ္ဘစ္ က ရြာတရြာ ရဲ႕ စိုုက္ခင္းၾကီး တခုု ကိုု ၊ တရုုတ္ မန္ေနဂ်ာက အုုပ္ခ်ဳပ္ေနတာ မ်ိဳး ၊ ၾသစေၾတလ် တိုုက္ရဲ႕ အလယ္ေခါင္က နီကယ္သတၱဳတူးေဖာ္ေရး လုုပ္ငန္းၾကီးတခုု မွာ ၊ တရုုတ္ အင္ဂ်င္နီယာေတြ စီမံ အုုပ္ခ်ဳပ္ ေနတာ မ်ိဳး ေတြသည္ ၊ သိပ္ မထူးဆန္းလွေတာ့ ။ ဒါေပမဲ့ ၊ အဲ့ဒီ နိင္ငံပိုုင္လုုပ္ငန္းစုု ၾကီး ေတြ က ၊ ဘယ္သူ႕ အတြက္ လဲ ဆိုုတာကလည္း ေမးခြန္း တခုု ျဖစ္လာသည္။ အစိုုးရ တခုု ရဲ႕ ပိုုင္ဆိုုင္မူေတြ ၊ အစိုုးရ တာ၀န္ရွိသူေတြရဲ႕ ပိုုင္ဆိုုင္မူေတြ ၊ အစိုုးရ နဲ႕နီးစပ္တဲ့ သူေတြရဲ႕ ပိုုင္ဆိုုင္မူေတြ ဟာ ၊ ကမၻာ့ ရင္းနွီးျမဳပ္နွံမူ ေစ်းကြက္ထဲမွာ ဘယ္ေလာက္ေတာင္ ရွဳပ္ေထြး လည္ပတ္ ေနမယ္ ဆိုုတာ ခန္႕မွန္းဖိုု႕ ခက္ခဲ လြန္းလွသည္။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<i><b>ျမန္မာ့ေျမေပၚက ဒီမိုုကေရစီ သစ္ပင္</b></i></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ကြန္ျမဴနစ္ စနစ္ၾကီးက ဘာမွ မမွားေပမဲ့ ၊ သူနဲ႕ တြဲပါလာတဲ့ အာဏာရွင္ က ဆိုုးရြားေနသလိုု ၊ ဒီမိုုကေရစီ အုုပ္ခ်ဳပ္မူ စနစ္ၾကီးက ဘာမွ မယြင္းလွေပမဲ့ ၊ သူ နဲ႕ တြဲပါလာတဲ့ လြတ္လပ္တဲ့ စီးပြားေရး ဆိုုတဲ့ အရင္းရွင္ စနစ္မွာ ၊ အျပစ္အနာအဆာ ေတြ ေပၚလာခဲ့ သည္။ ၂၀ ရာစုု ရဲ႕ ဒုုတိယ တ၀က္ဟာ၊ ဒီမိုုကေရစီ အပြင့္လန္းဆံုုး ကာလ ျဖစ္ျပီး၊ ၂၁ ရာစုု မွာေတာ့ ၊ ဒီမိုုကေရစီ ဟာ အားအင္ခ်ိနဲ႕ လာတယ္ ဆိုုတဲ့ ယူဆခ်က္ေတြ ကိုု ၊ လက္မခံ ခ်င္ေပ။ ျဖစ္ခ်င္ေတာ့ ၊ အာရပ္ ေႏြဦး ရဲ႕ ၊ ဒီမိုုကေရစီ အညြန္႕ အေညာက္ ေတြ ကလည္း ၊ ညွိဳးညွိဳး ႏြမ္းႏြမ္း ။ အာရွ တခြင္မွာလည္း ၊ ဒီမိုုကေရစီ က ၊ သိပ္ခိုုင္မာလွတယ္ မဟုုတ္ေသး ။ ယိုုးဒယား လိုု ရွံဳ႕ ခ်ည္ နွပ္ခ်ည္ မ်ားတဲ့ နိုုင္ငံမ်ိဳးေတြလည္း ရွိေသးသည္။ ဗီယက္နမ္ လိုု ဟိုုမေရာက္ ဒီမေရာက္ နိုုင္ငံ ေတြကိုုေရာ ဘယ္လိုု သေဘာထား ရမလဲ ။ အမ်ားစုုက ဗဟိုုခ်ဳပ္ကိုုင္မူ ရွိေနတဲ့ ေအာ္တိုုကေရစီ ေတြသာ ။ ဒီအထဲမွာမွ ၊ ေလာေလာ လတ္လတ္ ဒီမိုုကေရစီ ဘိသိတ္သြန္း ထားတဲ့ ျမန္မာအစိုုးရ ကေရာ ဘာလဲ ဘယ္လဲ ။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
တကယ္ေတာ့ ၊ ေရြးေကာက္ပြဲ ေတြ က်င္းပေနတိုုင္းလည္း ဒီမိုုကေရစီ မဟုုတ္။ လႊတ္ေတာ္ၾကီးေတြ ေခၚေနယုုံ နဲ႕လည္း ဒီမိုုကေရစီ မပီျပင္ ။ ဖြဲ႕စည္းပံုု ဥပေဒၾကီး ရွိတုုိင္းလည္း ၊ ဒီမိုုကေရစီ မစီးဆင္း ။ ဒီမုုိကေရစီ ဆိုုတဲ့ ေ၀ါဟာရ ရဲ႕ ရင္းျမစ္ အတိုုင္း ၊ ျပည္သူေတြဆီကိုု အာဏာ တကယ္ ဆင္းသက္ နိုုင္မွသာ ။ ျပည္သူေတြ ရဲ႕ ျပည့္စံုုဖူလံုု မူကိုု တကယ္ အေလးထား မွသာ ။ အတိအက် ဆိုုရရင္ေတာ့ ၊ ျပည္သူေတြ ရဲ႕ ရပိုုင္ခြင့္ အက်ိဳးစီးပြား ေတြကိုု ၊ ဒီမိုုကေရစီ အေယာင္ျပ ၊ အာဏာ အလြဲသံုုးစား လုုပ္ျပီး ၊ အခြင့္ထူးခံ အျမတ္ၾကီးစား ဂုုတ္ေသြးစုုပ္ ေနသူ မွန္သမ ွ် ကိုု ၊ ဖယ္ရွားနိုုင္ မွသာ ဒီမိုုကေရစီ ျပီးျပည့္စံုု နိုုင္ေပမည္။ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ဒီမိုုကေရစီ ဆိုုတာ တပ္ဆင္ အသံုုးျပဳ ရတဲ့ နိုုင္ငံေရး နည္းစနစ္ တခုု ထက္ ၊ တည္ေဆာက္ ထိန္းသိမ္း ရတဲ့ ယဥ္ေက်းမူ တခုု ျဖစ္တယ္လိုု႕ လည္း ဆိုုၾကသည္။ တကယ္ေတာ့ ဒီမိုုကေရစီ ဆိုုတာလည္း ၊ အယူ၀ါဒ သစ္ပင္ၾကီး တပင္ပဲ မဟုုတ္လား ။ ဒါေပမဲ့ ခရစ္စမတ္ သစ္ပင္ ၾကီးလိုု တနွစ္တခါေလာက္မွ ေကာက္ဆင္ ျပီး၊ ျပိဳးျပိဳးျပက္ျပက္ အဆင္တန္ဆာ ေတြ ခ်ိတ္ဆြဲ အလွျပ ယံုု နဲ႕ ေတာ့ မျဖစ္နိုုင္ ။ ဒီမိုုကေရစီ မ်ိဳးေစ့ ကိုု အရင္ ခ် ျပီးေတာ့မွ ၊ တျဖည္းျဖည္း ရွင္သန္ ၾကီးထြား ေ၀စည္ လာ ေအာင္ ေရေလာင္း ေပါင္းသင္ ၾကရ မည္။ ဒါေပမဲ့ ၊ ဘယ္လိုု ေျမ သားအခံ ေပၚမွာ မ်ိဳးေစ့ ခ် မိသလဲ ဆိုုတာ က လည္း အေရးၾကီးေပသည္။ ဒီ့ထက္ ပိုု အေရးၾကီးတာက ၊ အဲဒီ ဒီမိုုကေရစီ သစ္ပင္ၾကီး ရဲ႕ အသီးအပြင့္ ေတြကိုု ၊ အားလံုုး လက္လွမ္းမီနိုုင္၊ ခူးဆြတ္နိုုင္ ၊ စားသံုုးနိုုင္ ဖိုု႕ သာ။</div>
<br />
ေကသြယ္<br />
၂၉ နိုု၀င္ဘာ ၂၀၁၄<br />
<br />
<br />
ဒီဇင္ဘာ (၁) ရက္ ေန႕ ထုုတ္ Weekly Eleven Journal , No.7 Vol.10<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgZ72LX2zVGPzm9YzKLOTpgCNBUk7d_XZ_M65cNCC_oUAFyHjn5ShQcjFHYSeu2_W1y9IcF5WHb3S9E8MnBnr3j2g2YdPidl1ku7bTS3lw99C-nUznxe4CVk5rpuU9F4hcpROk-sPBLJX4/s1600/photo+(7)_edit.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgZ72LX2zVGPzm9YzKLOTpgCNBUk7d_XZ_M65cNCC_oUAFyHjn5ShQcjFHYSeu2_W1y9IcF5WHb3S9E8MnBnr3j2g2YdPidl1ku7bTS3lw99C-nUznxe4CVk5rpuU9F4hcpROk-sPBLJX4/s1600/photo+(7)_edit.jpg" height="282" width="400" /></a></div>
<br />
<br />kayhttp://www.blogger.com/profile/16599467317071240993noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4790315453620143995.post-85314597555844182702014-10-01T20:10:00.001+08:002014-10-05T22:55:31.838+08:00ျပံဳးျပီး လြမ္းရတဲ့ စာအုုပ္ကေလး တအုုပ္<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;">ဂူးဂဲလ္ ရဲ႕ ဘေလာ့စေပါ့ ၾကီးမ်ား <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဘယ္ေန႕ ပိတ္ျပစ္ေတာ့ မလဲ လိုု႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ေတြးပူ မေနေပမဲ့ လိုု႕ ၊ ဟုုိအရင္ ဘေလာ့ဂ္ ေခတ္တေခတ္
မွာ ၊ ဘေလာ့ဂ္ ယဥ္ေက်းမူေတြနဲ႕ ၊ ဘေလာ့ဂ္ ေရးေဖာ္ေရးဖက္ ေတြ ၊ ရင္းနွီးေပ်ာ္ရႊင္ ဘေလာ့ဂ္
သဘင္ ဆင္ခဲ့ ၾကတဲ့ အခ်ိန္ေတြကိုု ေတာ့ ေတြးျပီး လြမ္း ခ်င္ ေသး သည္။ <o:p></o:p></span><br />
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;">အဲဒီ တုုန္းက တခ်ိဳ႕ ေရးေဖာ္ေရးဖက္ ေတြ ၊ ဘယ္ေရာက္လိုု႕ ဘယ္ေပ်ာက္ေနျပီ
မသိ ။ တခ်ိဳ႕လည္း ဘေလာ့ဂ္ ဆိုုတာၾကီးကိုု ဖုုန္ကေလး ဘာေလးမ ွ်ပင္ မခါ ၾကေတာ့ ။ သံေယာဇဥ္
ၾကီးၾကီး ၊ ဇြဲၾကီးၾကီး နဲ႕ ဘေလာ့ဂ္ ေတြ မွာ ၊ ပံုုမွန္ စာေတြ တင္ေနၾကေသးတဲ့ ၊ မိတ္ေဆြ
တခ်ိဳ႕ ကေတာ့ ၊ ဘေလာ့ဂ္ေတြ ျပန္စည္ကားလာေအာင္ ဆိုုျပီး ၊ ခ်ဲလင့္ခ်္ ဆိုုျပီး<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>စိမ္ ေခၚ ေနၾက ျပန္သည္။ ဟိုုတုုန္းကေတာ့ တဂ္ဂိမ္း
လိုု႕ ေခၚတာ ေပါ့ ။ အေၾကာင္းအရာ ေခါင္းစဥ္<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>တခုု ကိုု ၊ တေယာက္တမ်ိဳး ၀ိုုင္းေရးၾကတာမ်ိဳး ။ အခုုေတာ့ ေရးခ်င္တာေရး တခုုခုုေရး
၊ ဘေလာ့ဂ္ ေရး ရင္ ျပီးေရာ တဲ့ ။ တကယ္ေတာ့ အခုုမွ တဂ္ဂိမ္း အစစ္ ။ ေဖ့စ္ဘြတ္ ဆိုုတာၾကီး
ရဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ေျမာက္ျမားလွစြာေသာ ဓါတ္ပံုုေတြ စကားသံေတြ
၊ သတင္း ေတြ အတင္းေတြ ၾကားထဲမွာ ၊ ကိုုယ္ေတြျခင္း ဆက္သြယ္မူေတြ ျပတ္ေတာက္မသြားေအာင္
၊ တဂ္ကေလးေတြ ခ်ိတ္တြဲ ျပီး အသိေပးၾက လွမ္းေခၚရ သည္္။<o:p></o:p></span><br />
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;">အရင္တုုန္းက ဆိုုရင္ေတာ့ ဒီလူ ေတြ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>မၾကား - ၾကား ေအာင္ ေအာ္ေခၚစရာ မလိုု၊<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>မဆံုု ဆံုု ေအာင္ ခ်ိန္းစရာ မလိုု ၊ ဘေလာ့ဂ္ မွာ
ပိုု႕စ္ တခုု တင္ျပီ ဆိုုတာနဲ႕ ၊ ၀ိုုင္းအံုု ေရာက္လာၾက သည္။ နွဳတ္ဆက္ စကား မွတ္ခ်က္စကား
ေတြ ဆိုုတတ္ၾကသည္။<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>အေျခအေန ေတြက အေတာ္ ျခားနား
ကုုန္ျပီ။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;">အဲ့ဒီလိုု တုုန္း ၊ စာအုုပ္ကေလး တအုုပ္ ၊ စာတိုုက္ကေန ေရာက္လာ ေလ သည္။
<o:p></o:p></span><br />
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;"><o:p><br /></o:p></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhTGxG3t_hh7to3AaXhcYkFdypDl-EwaOo5q4VWA2hlwGDWiyHk_7cfvg-o_yRzUdS7rksXTOQay_PqG9-ThIgpCe4P4eUhUqF5JyXxpeqM4qMKnzuvUlSEpgTa-lr8XmixdjxNZBv1ak8/s1600/20140929_144231.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhTGxG3t_hh7to3AaXhcYkFdypDl-EwaOo5q4VWA2hlwGDWiyHk_7cfvg-o_yRzUdS7rksXTOQay_PqG9-ThIgpCe4P4eUhUqF5JyXxpeqM4qMKnzuvUlSEpgTa-lr8XmixdjxNZBv1ak8/s1600/20140929_144231.jpg" height="390" width="400" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;"><o:p><br /></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;">ဆႏြင္းမကင္း သံဇကာ ကြက္ ေလး ရဲ႕ ေနာက္မွာ ၊ တေလာက လံုုးကိုု ေမ့ျပီး ၊
ငွက္ေမြးအေတာင္ေလး တခုု လိုု ၊ အေတြးေတြ ေပါ့ပါး လြန္႕လူး ေနပံုု ရတဲ့ အမ်ိဳးသမီးေလး
တေယာက္ ။ ပန္းခ်ီ ျမင့္ေမာင္ေက်ာ္ ရဲ႕ သရုုပ္ေဖာ္ပံုုေလး က ၊ ရိုုးရိုုးေလး နဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ခ်စ္စဖြယ္ ေကာင္း လွသလိုု ၊ မိုုးခ်ိဳသင္း မွတ္တမ္း
ဆိုုတဲ့<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>၊ ေခါင္းစဥ္ ေလး ကလည္း ၊ ခ်စ္စရာ ေကာင္းလွ
စြာ ၊ ရိုုးရွင္း လွသည္။ <o:p></o:p></span><br />
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;">ရိုုးရွင္းလွဆိုု . . .<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ရိုုးဂုုဏ္
ထင္ရွား ခဲ့တဲ့<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဖန္မီးအိမ္ ကဗ်ာစာဆိုုၾကီး
တင္မိုုး ရဲ႕ ၊ သူ႕ မိသားစုု နဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ေနထိုုင္
ျဖတ္သန္းခဲ့တဲ့<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>အရိုုးတကာ့ အရွင္းဆံုုး ပံုုရိပ္ေတြ
ကိုု ထင္ဟပ္ ထားတဲ့ စာအုုပ္ကေလး ေပပဲ ။ စာေရးသူ ကိုုယ္တိုုင္ကလည္း ၊ သူ႕ ကိုုယ္ပိုုင္
ဘေလာ့ဂ္ ေလး မွာ ေပါ့ေပါ့ပါးပါး<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>လြတ္လြတ္လပ္လပ္
ေရးခဲ့တဲ့ စာေတြ ျဖစ္တယ္လိုု႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>အမွာ ေရးထား
ေလတယ္။ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>မိုုးခ်ိဳသင္း မွတ္တမ္း ဆိုုတဲ့ စာအုုပ္ကေလး
ရဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>နာမယ္ ကိုု ျမင္မွ ၊ က်မ တိုု႕ ေတြ အားလံုုး
၊ အခ်ိန္ေတြ နွစ္<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>အေပ်ာ္ေတြ စိမ္ ျပီး ၊ ခံုုခံုုမင္မင္
စြဲစြဲ လမ္းလမ္း<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ေရးခဲ့ၾကတဲ့ ၊<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ေလလွိဳင္းေပၚက စာလံုုး ေတြ ဟာ ၊ တ ဘေလာ့ဂ္ -- ေလာ့ဂ္
နဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>လ ွ်ာခလုုတ္တိုုက္ေအာင္ ေခၚေနစရာ မလိုု
တဲ့ ၊ က်မ တိုု႕ ေတြရဲ႕ ၊ ဘ၀ မွတ္တမ္း ၊ ျဖတ္သန္းမူ ပံုုရိပ္ ၊ ေလ့က်က္မူ သင္ခန္းစာ
ေတြပဲ ဆိုုတာကိုု ၊ အေလးအနက္ တန္ဖိုုးထားမိလာတယ္။ အခုုေတာ့ မမိုုးခ်ိဳသင္း က ၊ ေလထဲက
သူ႕ ရဲ႕ မွတ္တမ္းေလး ေတြ ကိုု ၊ စာအုုပ္ကေလး အျဖစ္ သိမ္းထုုပ္ မ ွ်ေ၀ ေလ ျပီ။<o:p></o:p></span><br />
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;">ေခါင္းစဥ္ ကပဲ စာေရးသူ ၊ စာေရးသူ ကိုုယ္တိုုင္ကလည္း ေခါင္းစဥ္ ျဖစ္ေနတဲ့<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>မိုုးခ်ိဳသင္း ဆိုုတာ ၊ တကယ္ေတာ့ ၊ ဘေလာ့ဂ္ ဆိုုတာေတြ
မေပၚခင္ ကာလ ေတြ တည္းက ၊ ၀တၱဳတိုုေခတ္တေခတ္ မွာ ထြန္းလင္းခဲ့ျပီး သား စာေရးဆရာမ ။ တခ်ိန္က
ျမန္မာျပည္မွာ ေအာင္ျမင္ခဲ့တဲ့ သင့္ဘ၀ မဂၢဇင္း ရဲ႕ ၊ အယ္ဒီတာ အဖြဲ႕၀င္ တေယာက္ ။ ဒါေပမဲ့
၊ ရိုုးဂုုဏ္ကိုု ဆက္ထိန္းထားတဲ့<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>သူမ ဟာ ၊
အရွိအတိုုင္း ေရးၾက တဲ့ ဘေလာ့ဂ္ စာမ်က္နွာ ေတြ ေပၚ မွာ ပိုု ေပ်ာ္ပံုု ေပၚ ရဲ႕ ။<o:p></o:p></span><br />
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjEH7XkORbajDkpTsIkHpUa7bNH_Mr91CM5taIsR9vFppQ7mOA1K37ARLOSppeWzYsGV2Ab-y3DLNVkQ_wvkRw7HggbxECyOgAUumFwPZvgibpFPjDF_IMfbv0f4wFT3zOd3sgny-h83Ss/s1600/10723398_10203978923806929_1927861218_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjEH7XkORbajDkpTsIkHpUa7bNH_Mr91CM5taIsR9vFppQ7mOA1K37ARLOSppeWzYsGV2Ab-y3DLNVkQ_wvkRw7HggbxECyOgAUumFwPZvgibpFPjDF_IMfbv0f4wFT3zOd3sgny-h83Ss/s1600/10723398_10203978923806929_1927861218_n.jpg" height="400" width="268" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;">ၾကည့္ဦးေလ ။ အစဦးဆံုုး အပုုဒ္ ျဖစ္တဲ့<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>“ ဘေလာ့ဂါၾကီးသိုု႕ ” ဆိုုတဲ့ စာ ေလး မွာ ၊ သူမ
ရဲ႕ ဖခင္ ကဗ်ာဆရာၾကီး ကိုု ေတာင္ ၊<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဘေလာ့ဂါ
တေယာက္ အျဖစ္ စိတ္ကူးျပီး ေရးထားပံုုက . . .<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>( သူမ ေျပာေလ့ရွိသလိုု <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>) ျပံဳးျပီးဖတ္ေနလိုုက္
ရတာ ။ က်မ တိုု႕ ေတြ ၊ ဘေလာ့ဂ္ ေတြကိုု ခ်စ္ေၾကာင္း ခင္ေၾကာင္း ၊ ဘေလာ့ဂ္ ဆိုုတာ ဘယ္သိုု႕
ဘယ္ခ်မ္းသာ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>- ဘာမွ ၾကီးၾကီးက်ယ္က်ယ္ ရွင္းျပ
ေနစရာ မလိုု ။<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဘေလာ့ဂါ တေယာက္ ရဲ႕ ၊ စိတ္ေစာ အာရံုု
ေတြကိုု ၊ ခ်စ္စရာေကာင္းေအာင္ အက်စ္လစ္ ဆံုုး ေဖာ္ျပ သြားေလ သည္။ <o:p></o:p></span><br />
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;">အဲဒီတုုန္းက ဆိုု ၊ မမိုုးခ်ိဳသင္း ပိုု႕စ္ တပုုဒ္ တက္လာျပီ ဆိုုတာနဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>၊ အားလံုုးက တျပံဳးျပံဳး နဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ျဖစ္ၾကရသည္။ တကယ္ေတာ့ ၊ မမိုုးခ်ိဳသင္း ကိုု ၊ ဘေလာ့ဂ္
ေတြ မေရးခင္ ၊ ဟိုုး လြန္ခဲ့တဲ့ နွစ္ အစိတ္ နီးပါး ေလာက္ကတည္းက ၊ တိတ္တိတ္ကေလး လွမ္း
ၾကည့္ျပီး အားက် ခဲ့ဖူး သည္ ဟုု ၊ က်မ ၀န္ခံ ထား ပါသည္။ လွိဳင္ တကၠသိုုလ္ ေက်ာင္း၀င္း
ထဲက ၊ ၀မ္းအိုုသရီး စာသင္ေဆာင္ ေရွ႕ မွာ ၊ ခ်စ္ခင္သူ ေတြ ၀ိုုင္း၀ိုုင္းလည္ ေနတဲ့ ၊
စာေရးဆရာမ ေပါက္စ ေလး ဟာ ၊ က်မ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>တိုု႕ ရဲ႕ စီနီယာ
ဘူမိေဗဒ ေက်ာင္းသူ တေယာက္ ျဖစ္ေနသည္ေလ။<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>နီးရက္
နဲ႕ ေ၀းစြာ ပဲ၊<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>တကၠသိုုလ္ ေက်ာင္းသူဘ၀ က ခင္မင္
သိကၽြမ္းခြင့္ မရ ခဲ့ေပမဲ့ ၊ တဆင့္ စကား ေတြ ထဲမွာ ၊သူ႕ အေၾကာင္းေတြ နားေထာင္ျပီး ျပံဳး
ခဲ့ ၾကရ ဘူးသည္။ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>လူတိုုင္းကိုု ျပံဳးေအာင္
လုုပ္နိုုင္တဲ့ သူက ၊ ကိုုယ္တိုုင္လည္း အျမဲ ျပံဳးခ်င္သည္ တဲ့ေလ ။ အဲဒါေၾကာင့္<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>အၾကည္ဓါတ္ေပ်ာက္မဲ့ အရာ မွန္သမ ွ် ေရွာင္ရွားေလ့
ရွိသတဲ့ ။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;">အခုုေတာ့ ဘေလာ့ဂ္ ဆိုုတာၾကီး ရဲ႕ ေက်းဇူး နဲ႕ ၊ ညီအမ အရင္းတမ ွ် ခင္မင္
ေနၾကျပီ မိုု႕ ၊ မမိုုးခ်ိဳသင္း ကေန ၊ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>မခ်ိဳသင္း
<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ျဖစ္ခဲ့ျပီ။ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဒီ့ထက္ ပိုုလိုု႕ ေရစက္ ဆံုုခ်င္ေတာ့ ၊ ျပီးခဲ့တဲ့
ေဖေဖာ္၀ါရီလ ထဲမွာ မခ်ိဳသင္း တိုု႕ ေနထိုုင္ရာ ကယ္လီဖိုုးနီးယား ကိုု ဆိုုက္ဆိုုက္ျမိဳက္ျမိဳက္
အလည္ ေရာက္ျဖစ္ ခဲ့ေလသည္။<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ျပံဳးစရာေတြကိုု
နားနဲ႕ ဆတ္ဆတ္ ၾကားရေလ သည္ ။ အၾကည္ဓါတ္ေတြကိုု ကိုုယ္ေတြ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ကူးစက္ ခံစား ရေလသည္။ ရိုုးဂုုဏ္ ေတြကိုု မ်က္ျမင္
ရွာေတြ႕ ရေလသည္။<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>သူ႕ စာေတြထဲက တဆင့္ ခင္မင္
သိကၽြမ္းေနရတဲ့ ၊ သူ႕ခင္ပြန္း<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ကိုုေက်ာ္၀ဏၰ
ကိုုတင္ မက ၊ သူ႕ ဇတ္လိုုက္ ေၾကာင္ကေလး ေတြ ထဲက ၊<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>ရုုပ္ရွင္ မင္းသား လူမူေရးသူရဲေကာင္း ေက်ာ္သူ ကေတာင္ ဓါတ္ပံုု တြဲ ရိုုက္ေပးရ
တဲ့ ၊ သူတိုု႕ ရဲ႕ သဲသဲလွဳပ္ သမီးေၾကာင္မေလး ၊ ဘယ္ေလာက္ ခ်စ္စရာ ေကာင္းတာကိုုလည္း ေတြ႕
ခဲ့ ရ ေလသည္ ။ LA ကိုု ေရာက္လာတဲ့ ျမန္မာ စာေပ အနုုပညာ အသိုုင္းအ၀ိုုင္းက ဧည့္သည္ မွန္သမ
ွ် ကိုု ၊ မညီး မညဴ ဧည့္ခံ ေလတဲ့ သူတိုု႕ ေမာင္နွံ ရဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>စံရိပ္ျငိမ္ေလး ကိုုလည္း ၊ ဘေလာ့ဂါ ညီအမ တေယာက္
အေနနဲ႕ အလည္ေရာက္ ခြင့္ ရခဲ့ေလသည္။ <o:p></o:p></span><br />
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;">စိတ္ထဲမွာ ထင္ထားခဲ့တဲ့ ပံုုရိပ္ နဲ႕ အျပင္မွာ ေတြ႕ရတဲ့ မိုုးခ်ိဳသင္း<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဘာမွ သိပ္မကြာ ျခား လွေပမဲ့ လိုု႕ ၊<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>မယံုုနိုုင္စရာ ေကာင္းေလာက္ ေအာင္ ၊ လ်င္ျမန္ ျဖတ္လပ္<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>တဲ့ ၊ သူ႕ ရဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>လွဳပ္ရွားမူ ေတြကိုု ၾကည့္ျပီး ၊ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ေနွးတိ
ေနွးတုုန္႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>နဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>လစ္တာနဲ႕ အေတြး ရွိဳက္ ဖိုု႕သာ ေခ်ာင္းေနတတ္တဲ့
က်မ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>၊ တိတ္တိတ္ကေလး အတုုခိုုး ရ သည္။<o:p></o:p></span><br />
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;">ဆိုုပါေတာ့ ၊ ကားေမာင္းေနရင္း လမ္းမွားတယ္လိုု႕ ထင္ရင္ ၊ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဖ်ပ္ကနဲေတြ႕ တဲ့ လမ္းၾကားထဲ ခ်ိဳး၀င္ လိုုက္တာမ်ိဳး
။ လမ္းမွာတည္းက ထိုုင္မဲ့ စားေသာက္ဆိုုင္ ကိုု ၊ ေသခ်ာ ပိုုင္ပိုုင္ နိုုင္နိုုင္ ေရြးခ်ယ္
ထားျပီးသား ။ ဆိုုင္ထဲ ၀င္တာနဲ႕ လည္း ၊ ဧည့္သည္ေတြ ဘာမွာရမွန္း မသိ အီလည္လည္ မလုုပ္ေနခင္တည္းက
၊ Cream Chowder ငါးခြက္ အရင္ခ် <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>လိုု႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>အရင္ဆံုုး တန္းမွာ လိုုက္ ျပီးသား ။ ဒီက လူေတြ အေမရိကန္
ၾကက္ေပါင္ၾကီး က သိပ္ၾကီးလြန္းလိုု႕ ဘယ္က ဖဲ့ရမွန္း မသိ ျဖစ္ ေနၾကတဲ့ အခ်ိန္မွာ ၊ သပ္သပ္ရပ္ရပ္
စားျပီး လိုု႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>အေအးတခြက္ေတာင္ ေသာက္ျပီး ေနျပီ
<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>။<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>( <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဒီ စာပိုုဒ္ကေတာ့<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>မခ်ိဳသင္းရဲ႕ အေရးအသားမ်ိဳးကိုု အတုုခိုုးျပီး<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>က်ီစယ္ တာပါ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>း)<o:p></o:p></span><br />
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;">ျပီးေတာ့ ၊ စာေရးေကာင္းတဲ့ သူ ေတာ္ေတာ္မ်ားမ်ားက ၊ အေျပာမေကာင္းဘူး လိုု႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဆိုုၾကတယ္ မဟုုတ္လား ။ မခ်ိဳသင္း ကေတာ့ ၊ သူ စာေရးတဲ့
အတိုုင္း ၊ နားေထာင္လိုု႕ ေကာင္းေအာင္ ေျပာတတ္တဲ့သူ ။ သူ႕စာေတြ ဖတ္ျပီး ျပံဳးရသလိုု
၊ သူေျပာတာေတြ နားေထာင္ျပီး ၊ ဧည့္သည္ေတြမွာ ပါးစပ္ မစိရ ။ <o:p></o:p></span><br />
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;">အခုု စာအုုပ္ကေလး ထဲ မွာေတာင္ ၊ အြန္လိုုင္း စာဖတ္ပရိသတ္ ေတြ တအံုုတမ ၾကီး
နဲ႕ တျပံဳးျပံဳး<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ျဖစ္ေနတတ္ တဲ့ မခ်ိဳသင္း ကိုု
၊ သူ႕ ခ်စ္ခင္ပြန္း ကိုုေက်ာ္၀ဏၰက<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>“ ခ်ိဳသင္းက
ရီစရာေတြ ေရးေနတာလား . . .” လိုု႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ခပ္ဟန္႕ဟန္႕
ဆိုု သည္တဲ့ ။ အမ ေတြကလည္း “ နင္.. ရီစရာေတြခ်ည္း ေရးမေနနဲ႕ လိုု႕ ”<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ေျပာသတဲ့ ။<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>တကယ္က မခ်ိဳသင္းက ရီစရာ ေတြ ေရးေနတာ မဟုုတ္ေပ ။ က်မ ထင္သည္ကေတာ့ ၊ ရိုုးစရာ
ေတြ ကိုုသာ သူ ေရးေနျခင္းသာ ။ ရိုုးရွင္းတဲ့ အေၾကာင္းေလးေတြကိုု ရိုုးရိုုးသားသား ေရးျပ
ထားေတာ့ ၊ ခ်စ္စရာ ေကာင္းျပီး ၊ ( သူ ေျပာသလိုုဆိုု ) ျပံဳးျပီး ဖတ္ရတဲ့ စာအုုပ္ကေလး
ေပါ့ ။<o:p></o:p></span><br />
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;">ဒါေပမဲ့ ၊ စာအုုပ္တအုုပ္လံုုး ကိုု ဖတ္ျပီး သြားတဲ့ အခ်ိန္မွာ ၊ က်မ ဆက္ျပီး
မျပံဳးေန နိုုင္ခဲ့ေပ ။<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဒီစာအုုပ္ထဲမွာ ပါတဲ့
၊ ငယ္စဥ္ကေလးဘ၀ အပူအပင္ ကင္းမူ ေတြ ၊ မိသားစုု ဘ၀ ေပ်ာ္ရႊင္ခ်ိန္ေတြ ဟာ ၊<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>“ မီးရထား နွင့္ ခရီးသြားျခင္း” ဆိုုတဲ့ ၊ ဆရာၾကီး
တင္မိုုးရဲ႕ ကဗ်ာေလး ကိုု သရုုပ္ေဖာ္ ထားတဲ့<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>စာေလး လိုုပဲ ၊ တဘူတာ ျပီး တဘူတာ ၊ အေနာက္မွာ က်န္ရစ္ လိုု႕ . . . တေယာက္ျပီး တေယာက္ ဆင္းက်န္ခဲ့ ျပီ ဆိုုတာကိုု ၊
ဆင္ျခင္ နားလည္ေနမိ ရသည္။ ဆိုုရွယ္လစ္ ေခတ္ဦး - ေခတ္ေနွာင္း ၊ ၈၈ အေရးေတာ္ပံုု ကာလ
၊ ၉ ၀ ေက်ာ္ကာလ အေမွာင္ေခတ္ ေတြကိုု<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ေနာက္ခံ
ထားတဲ့ ၊ ဒီ မိသားစုု ဘ၀ မွတ္တမ္းေလး ထဲမွာ ၊ ျပံဳးစရာေတြ ထဲက ေနမွ ၊<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>နာက်င္စရာ ေတြကိုု ရွာေတြ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ေနမိသည္။</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;">တကယ္ေတာ့ ၊ စာေရးသူ ရဲ႕ ဖခင္ၾကီး ဆရာၾကီး ဦးတင္မိုုး ရဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဘ၀ ေကာက္ေၾကာင္း ခဲျခစ္ရာ ေတြကိုု ၊ မဆြခင္ ကတည္းက
၊ က်မ တိုု႕ အားလံုုး ဖတ္ဖူး ၾကားဖူး ေနခဲ့ ၾကသည္ပဲ ။ သင့္ဘ၀ မဂၢဇင္းမွာ ၊ စိတ္၀င္တစား
ဖတ္ဖူး ခဲ့တဲ့ ၊ အထက္အညာ ေ၀းလံ ေခါင္သီ လွတဲ့ ကန္ျမဲ ဇဂ်မ္း ဆိုုတဲ့ ရြာကေလးက ၊ ဆယ္တန္းကိုု
ျမန္မာစာ ဂုုဏ္ထူး နဲ႕ ေအာင္ခဲ့တဲ့ ေတာသားေလး တေယာက္ကိုု ၊ ပညာေရး၀န္ၾကီး ကိုုယ္တိုုင္
စာၾကံဳ ပိုု႕ ျပီး ၊ တကၠသိုုလ္ တက္နိုုင္ေအာင္ လုုပ္ေပး ခဲ့တဲ့ ၊ ပံုုျပင္ဆန္တဲ့ တကယ့္
အျဖစ္ေတြ ။ ျမန္မာျပည္သူ ေတြ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>မျမင္ဘူး မေတြ႕ဘူး
ေသးတဲ့ ၊ ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္ ရဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>အေစာဆံုုး
ျမန္မာစာေပ မိတ္ေဆြ ျဖစ္ခဲ့ တာေတြ ။ အမ်ိဳးသား ဒီမိုုကေရစီ အဖြဲ႕ ခ်ဳပ္ ရဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>တည္ေထာင္စ အခ်ိန္ေတြ မွာ ၊ ကဗ်ာ ေဆာင္ပုုဒ္ ကေလးေတြ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>မ်ားစြာ နဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္ ရဲ႕ လက္ရံုုးတေယာက္ အျဖစ္ ၊ ပါ၀င္ ပတ္သတ္ ေနခဲ့တာေတြ ။
ေနာက္ဆံုုး ကဗ်ာစပ္ လိုု႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>အက်ဥ္းက် သြားရွာတဲ့
ကဗ်ာဆရာၾကီး တင္မိုုး ရဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ေျမာက္ျမားလွစြာေသာ
တျခား အေၾကာင္းအျခင္း ရာ ေတြ ၊ အကုုန္ မပါ ေသး တဲ့ ၊ သမီး တေယာက္ ရဲ႕ ၊ အရိုုးဆံုုး
မိသားစုု မွတ္တမ္းေလးေတြ ၊ အလြမ္းစာေလးေတြ ။<span style="mso-spacerun: yes;">
</span><o:p></o:p></span><br />
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;"><span style="mso-spacerun: yes;"><br /></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;">အဲဒါေၾကာင့္ ၊ က်မ ကေတာ့ ၊ ျပံဳး ျပီး လြမ္းရ တဲ့ စာအုုပ္ကေလး လိုု႕ သာ ၊ေျပာလိုုက္ခ်င္သည္။
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;">ဒီ စာအုုပ္ကေလး ကိုု ဖတ္ျပီးသြားေတာ့ ၊ စားပြဲ ေပၚ ခဏ ခ် ျပီး ခပ္ေ၀းေ၀းကိုု ေငးၾကည့္ ေနမိတယ္ ။ တကယ္ေတာ့ ဘ၀ ဆိုုတာၾကီး က ၊ အထူးတလည္ သီကံုုး<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>စပ္ဆိုု ေနဖိုု႕ မလိုု တဲ့ . . . တကူးတက ရွာေဖြ
နားေထာင္ ဖိုု႕ မလိုုတဲ့ ၊ ၾကိဳတင္ ေရးစပ္ျပီးသား အလြမ္းသီခ်င္း တပုုဒ္ လိုုပင္ ။ အလြမ္းကိုု
မရွာခ်င္ လိုု႕ ၊ အျပံဳးေတြ အေပ်ာ္ေတြ သီဆိုု ေနေပမဲ့ ၊<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ေနာက္ဆံုုးေတာ့ အလြမ္းပိုုဒ္ နဲ႕ သာ အဆံုုးသတ္ ၾက
သည္။ တခ်ိဳ႕ကေတာ့ ၊ အဲ့ဒီ လြမ္းစရာ ကိုုပင္ အရသာ တခုု လိုု ၊ တစိမ့္စိမ့္ ခံစားျခင္ၾကသည္။
စပ္ဆိုု သီကုုံုုး ခ်င္ၾကသည္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;">ခုုပဲ ၾကည့္ ။ အိမ္ရဲ႕ အေ၀းမွာ ေနၾကသူျခင္း ၊ ဆံုုဖိုု႕ ခဲယဥ္းလြန္းလွ
တဲ့ ၾကားက ၊<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>အေ၀းက အိမ္တအိမ္မွာ ရီေမာ ေပ်ာ္ရႊင္
ခဲ့ ၾက ဖူး သည္ကိုု ပင္ ၊ လြမ္းစရာ မရွိ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ရွာၾကံ
လြမ္းေနမိသည္။<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ေလာ့စ္အိန္ဂ်လိစ္ ျမိဳ႕ ရဲ႕
<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဟိုုင္းေ၀း လမ္းမၾကီး ေပၚမွာ ၊ ဧည့္သည္ေတြကိုု
ကားေမာင္း လိုုက္ပိုု႕ ရင္း ၊ ဗမာ သီခ်င္းဖြင့္မယ္ ေနာ္ လိုု႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ခြင့္ပန္ ျပီး ၊ ကိုုေစာညိန္း ရဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>သီခ်င္းတပုုဒ္ကိုု ၊ ဌါန္ ကရိုုင္းက်က် လိုုက္ ဆိုု
ေနတဲ့၊ မခ်ိဳသင္း ဟာ ၊<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ေဟာဒီ စာအုုပ္ထဲက မိုုးခ်ိဳသင္း<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>နွင့္ တူသလိုုလိုု<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>မတူသလိုုလိုု ။ <o:p></o:p></span><br />
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;">ေကသြယ္<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;">၅ နာရီ ၃၅ မိနစ္<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;">ေအာက္တိုုဘာ (၁) ရက္ ၂၀၁၄<o:p></o:p></span><br />
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN-US" style="font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;"><o:p>ဆက္စပ္ဖတ္ရန္- <a href="http://kthwe.blogspot.com.au/2014/03/blog-post_35.html" target="_blank">အိပ္မက္ေတြ စီးျပီး သြားတဲ့ ခရီး </a></o:p></span><span style="font-family: Zawgyi-One;"><a href="http://kthwe.blogspot.com.au/2014/03/blog-post_35.html" target="_blank"> </a></span></div>
kayhttp://www.blogger.com/profile/16599467317071240993noreply@blogger.com8tag:blogger.com,1999:blog-4790315453620143995.post-26309919365402824612014-09-09T14:36:00.000+08:002014-09-09T23:50:51.748+08:00နွလံုုးသား နဲ႕ လုုပ္တဲ့ နိုုင္ငံေရး<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဟီလာရီ ကလင္တန္ ရဲ႕ Hard Choice စာအုုပ္က ၊ အာရွပစိဖိတ္ နဲ႕ သက္ဆိုုင္တဲ့ အေရွ႕ဖက္ အခန္းေတြ ဖတ္ျပီးသြားတဲ့ အခါ ၊ ခဏ နားရင္း ၊ စာအုုပ္ထဲမွာပါတဲ့ ျမန္မာျပည္ ခရီးစဥ္ က ဓါတ္ပံုုတခ်ိဳ႕ကိုု ျပန္လွန္ ၾကည့္ မိတယ္။ တကယ္ေတာ့ ၊ ဒီ ဓါတ္ပံုုေတြဟာ ၊ လြန္ခဲ့တဲ့ ၂ နွစ္ ေလာက္ ကတည္းက စိတ္လွဳပ္ရွား ၾကည္နူးစြာ နဲ႕ အထပ္ထပ္ အခါခါ ျမင္ဖူး ၾကည့္ဖူး ခဲ့ ျပီးသား ေတြ ပါ။ အခုု ဟီလာရီ ကိုုယ္တိုုင္ ေျပာျပ ေတာ့မွ ၊ ဒီပံုုရိပ္ ေတြနဲ႕ အျပံဳးေတြ ရဲ႕ ေနာက္ကြယ္က ေျခလွမ္းေတြ စိတ္ခံစားခ်က္ အေတြးေတြ ကိုု ၊ အေသအခ်ာ ျပန္ျပီး ဆက္စပ္ ထင္ဟပ္ ၾကည့္နိုုင္ ရ ေတာ့ တယ္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhl_9hWROkFzqwwKo5RjRQDOG7KKFEQ_W-ltPmGgbm4e3gasF8kRAEcJ0fMTJn9lt7nXD1bAl_K8lrUARiLSeDanyw9UjzZChp_7KkLnDacAVTAibW83p-EEE6it48rglmtV2PLGD3_EBc/s1600/(9-47)%2BEpaper26.jpeg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhl_9hWROkFzqwwKo5RjRQDOG7KKFEQ_W-ltPmGgbm4e3gasF8kRAEcJ0fMTJn9lt7nXD1bAl_K8lrUARiLSeDanyw9UjzZChp_7KkLnDacAVTAibW83p-EEE6it48rglmtV2PLGD3_EBc/s1600/(9-47)%2BEpaper26.jpeg" height="640" width="428" /></a></div>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">တကယ္ဆိုုေတာ့ ၂၀၀၉ ခုုနွစ္ မွာ ဟီလာရီ ကလင္တန္ ၊ အေမရိကန္ နိုုင္ငံျခားေရး၀န္ၾကီး ျဖစ္လာခဲ့တာ နဲ႕ မေရွးမေနွာင္းမွာပဲ ၊ ျမန္မာျပည္မွာ ၊ဘယ္လိုုမွ ေမ ွ်ာ္လင့္ မထား တဲ့ နိုုင္ငံေရး အေျပာင္းအလဲ ေတြ ျဖစ္လာခဲ့တာဟာ ၊ တိုုက္ဆိုုင္မူ သက္သက္ေတာ့ မဟုုတ္ေလာက္ပါဘူး ။ ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္ နဲ႕ လူကိုုယ္တိုုင္ မ်က္နွာခ်င္းဆိုုင္ ေတြ႕ ခဲ့ ဆံုုခဲ့ ရတဲ့ အျဖစ္အတြက္ ၊ သူ႕ ကိုုယ္သူ ဆိတ္ဆြဲၾကည့္မိ မတတ္ပဲ လိုု႕ ဟီလာရီက တင္စားခဲ့သလိုု ပဲ -- ကမၻာအရပ္ရပ္က ျမန္မာျပည္သူ ျပည္သားေတြ မွာလည္း ၊ ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္ ရုုတ္တရက္ လြတ္ေျမာက္လာမူ ၊ နိုုင္ငံေရး အက်ဥ္းသားေတြ တသုုတ္ျပီး တသုုတ္ လႊတ္ေပးမူ ေတြက စလိုု႕ ၊ ရာစုု နွစ္ တ၀က္ ေလာက္ သံတမန္ ဆက္ဆံေရး ေအးစက္ ခဲ့တဲ့ အေမရိကန္ နိုုင္ငံၾကီးကေနျပီး ၊ နိုုင္ငံျခားေရး ၀န္ၾကီး နဲ႕ သမၼတ ကိုုယ္တိုုင္ ေရွ႕ဆင့္ ေနာက္ဆင့္ ေရာက္လာခဲ့တဲ့ အျဖစ္ေတြဟာ ၊ ကိုုယ့္အသားကိုုယ္ ျပန္ဆိတ္ၾကည့္ရ မတတ္ မယံုုနိုုင္စရာ သမိုုင္းအခ်ိဳးအေကြ႕ ေတြ ျဖစ္ခဲ့တာပါ။ ရန္ကုုန္ျမိဳ႕ ရဲ႕ လမ္းေတြေပၚမွာ ၊ အေမရိကန္ အလံ ကိုု ေ၀ွ႕ယမ္းျပီး သမၼတ အိုုဘားမား ကိုု ၾကိဳဆိုု နွုုတ္ဆက္ခဲ့ ၾကတဲ့ ၊ ျမန္မာျပည္သား ေတြကိုု ဘယ္တုုန္းကနဲ႕ မွ မတူတဲ့ ၊ လွိဳက္လွဲမူ စစ္စစ္ ေတြနဲ႕ ေတြ႕ ခဲ့ ၾက ရတာပါ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဒီ သမၼတ နဲ႕ အတြင္းေရးမွဴး နွစ္ေယာက္ အတြဲ ကလည္း ၊ သူ႕နိုုင္ငံမွာတင္မက ၊ ကမၻာမွာကိုု ထူးထူးျခားျခား သူမ်ားထက္ပိုုျပီး စိတ္၀င္စားခံရ ၊ နွစ္သက္သေဘာက်ခံရတဲ့ သူေတြ ။ ပါတီနိုုင္ငံေရး စင္ျမင့္ေပၚမွာ သူတိုု႕ နွစ္ေယာက္ အျပင္းအထန္ ယွဥ္ျပိဳင္ ထိုုးနွက္ ခဲ့ၾကတဲ့ ျမင္ကြင္းကိုုလည္း တကမၻာလံုုး မၾကည့္ခ်င္မွ အဆံုုး ျမင္ခဲ့ ျပီးသား ။ ျပီးေတာ့လည္း ဘာမွ မျဖစ္ခဲ့ၾက သလိုု ၊ ကမၻာ့အေရးေတြကိုု နွစ္ေယာက္သား ပခံုုးတဖက္စီ ထမ္းျပခဲ့ရင္း ၊ ဒီမိုုကေရစီ ရဲ႕ အလွတရားကိုု ျပသ ခဲ့ၾကတာလည္း အားလံုုးအသိ ။ အဲဒီလိုု ျပသ နိုုင္ခဲ့ တာဟာလည္း ၊ သူမ ရဲ႕ ခက္ခဲတဲ့ ေရြးခ်ယ္မူ အစ အဦး တခုု ပဲ ဆိုုတာကိုု ၊ Hard Choice စာအုုပ္ရဲ႕ ပထမဆံုုး အခန္း ျဖစ္တဲ့ A Fresh Start - အသစ္က ျပန္စ ျခင္း ဆိုုတာမွာ ၊ ပြင့္ပြင့္လင္းလင္း ဖြင့္ဟ ေရးသားထား တယ္။ ဒီစာအုုပ္ၾကီး တအုုပ္လံုုးမွာ ၊ အာရွ နဲ႕ ပစိဖိတ္က စ - ဖြင့္လိုု႕ ၊ အာဖဂန္နစၥတန္ နဲ႕ အီရတ္ အလယ္ ၊ ရုုရွ နဲ႕ ဂါဇာ အဆံုုး ၊ နိုုင္ငံျခားေရး ၀န္ၾကီး တေယာက္ အျဖစ္ သူ သြားခဲ့တဲ့ နိုုင္ငံေပါင္း ၁၁၂ နိုုင္ငံ ရဲ႕ ကမၻာ့ နိုုင္ငံေရး အခင္းအက်င္း ေတြကိုု ဇာတ္စံုု ခင္းျပီး သြားလိုု႕ နိဂံုုး ခ်ဳပ္ လိုုက္တဲ့ အခန္း မွာေတာင္ ၊ အိုုဘားမား နဲ႕ ျမန္မာျပည္ ဆိုုတဲ့ အမည္ နွစ္ခုု ဟာ သူ႕ အတြက္ ပထမဆံုုး သံုုးသပ္ အမွတ္ရစရာ ျဖစ္ေနေလ တယ္။ အမွတ္ရ စရာ ေကာင္းရေအာင္လည္း ၊ ျမန္မာျပည္ ခရီးစဥ္ဟာ ၊ ထူးျခား တိုုက္ဆိုုင္စြာပဲ ၊ သူတိုု႕ နွစ္ေယာက္ အတြက္ ၊ ပခံုုးအတူထမ္း ၊ ေျခလွမ္းအတူယွဥ္ လိုု႕ ေနာက္ဆံုုး ထြက္ခဲ့ ၾကရတဲ့ ၊ ခရီစဥ္ လည္း ျဖစ္ေနခဲ့သည္ ကိုုး ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ရန္ကုုန္ျမိဳ႕က ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္ ရဲ႕ ျခံထဲမွာ သမၼတ အိုုဘားမားက ၊ အိမ္ရွင္ ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္ နဲ႕ အတူ နွဳတ္ဆက္ မိန္႕ခြန္းေျပာရင္း ၊ ဟီလာရီ ဘယ္မွာလဲ လိုု႕ လူေတြ ၾကားထဲ မ်က္လံုုးေ၀ွ႕ ရင္း အေရးတၾကီး သူ႕ကိုု ရွာတဲ့ အေၾကာင္းေလး ကိုု ျပန္ေျပာင္း အစခ်ီရင္း ၊ လြန္ခဲ့တဲ့ ေလးနွစ္က သူတိုု႕ နွစ္ေယာက္ ရဲ႕ ဆက္ဆံေရးဟာ ၊ အခုုအခ်ိန္မွာေတာ့ နာက်င္ေပ်ာ္ရႊင္ လြမ္းဆြတ္စရာ ျဖစ္ခဲ့ ျပီ လိုု႕ ဆိုုတယ္။ သမၼတ အိုုဘားမား က ၊ လူအုုပ္ၾကီးထဲမွာ ဟီလာရီ ကိုု အသည္းအသန္ ရွာခဲ့တာဟာ တျခားေၾကာင့္ မဟုုတ္ပါဘူး။ ျမန္မာျပည္အေရးအတြက္ ေက်းဇူးတင္ေၾကာင္း ၊ မ်က္လံုုးျခင္းဆံုုျပီး ၊ လူသိရွင္ၾကား ဂုုဏ္ျပဳ ေျပာၾကားခ်င္လိုု႕ပါ ။ ဟီလာရီ ကလည္း ျမန္မာျပည္ ခရီးစဥ္က အျပန္ Air Force One ေလယဥ္ပ်ံၾကီး ေပၚမွာ ၊ သမၼတ အိုုဘားမားက သူ႕ရုုံးခန္းထဲ ေခၚျပီး ေနာက္ထပ္ ေလးနွစ္ သက္တမ္း ထပ္မံ တာ၀န္ထမ္းေဆာင္ဖိုု႕ ဆႏၵေတာင္းတဲ့ အခါ ၊ မျပီးမျပတ္ေသးတဲ့ သူ႕ ရဲ႕ သံတမာန္ေရးရာ ကိစၥ ေတြကိုု ေတြးလိုုက္ေတာ့ ၊ ျမန္မာျပည္ မွာ ၊ ဒီမိုုကေရစီ ဘယ္လိုု ဆက္ျဖစ္လာပါ့မလည္း ဆိုုတဲ့ ၊ စိုုးရိမ္မူ က ပထမဆံုုး အေတြး ျဖစ္ေန ျပန္တယ္။ တကယ္ေတာ့ ၊ ဒီ စာအုုပ္ကိုု ဖတ္မိသေလာက္ ျခံဳငံုု သံုုးသပ္ၾကည့္တဲ့ အခါမွာ ၊ ျမန္မာျပည္ အေရး ဟာ ၊ အေမရိကန္ နိုုင္ငံျခားေရး မူ၀ါဒ တခုု သက္သက္ ထက္ ၊ ဟီလာရီ နဲ႕ တစံုုတရာ နက္နက္ရွိဳင္း ရွိဳင္း ယွက္ႏြယ္ေနတယ္ ဆိုုတာကိုု ခံစား သတိထား မိလာတယ္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">အေမရိကန္ အစိုုးရ ရဲ႕ Pivot Strategy ဆိုုတဲ့ အာရွ ပစိဖိတ္ေဒသ ကိုု မ႑ိဳင္ျပဳမဲ့ နည္းဗ်ဴဟာသစ္ ဟာ ၊ ဟီလာရီ ရဲ႕ အဆိုုအရ ဆိုုရင္ ၊ နိုုင္ငံျခားေရး၀န္ၾကီး အျဖစ္ ၊ သူ ပထမဆံုုး ေရြးခ်ယ္လိုုက္တဲ့ အာရွ ခရီးစဥ္က အစျပဳခဲ့တယ္လိုု႕ ဆိုုတယ္။ ဘြတ္ရွ္အစိုုးရ ရဲ႕ မျပီးျပတ္ေသးတဲ့ အီရတ္ အာဖဂန္နစၥတန္ စစ္ေတြ၊ အယ္ကိုုင္ဒါ အၾကမ္းဖက္အႏၱရယ္ေတြ ကိုု ပိုုျပီး အာရံုုေရာက္ဖိုု႕ ရွိေနတဲ့ နိုုင္ငံျခားေရး မူ၀ါဒ ဟာ ၊ မထင္မွတ္ပဲ အာရွ နဲ႕ စျပီး တာထြက္ခဲ့တယ္။ ျခိမ္းေျခာက္မူ ေတြကိုု ရင္ဆိုုင္ေျဖရွင္းေနရေပမဲ့ ၊ အခြင့္အလန္း ေတြကိုုလည္း အမိအရ ဆုုပ္ကိုုင္သင့္တယ္ လိုု႕ ဟီလာရီက ဆိုုတယ္။ တခ်ိဳ႕ကေတာ့ ၊ အာရပ္ကမၻာ နဲ႕ အေရွ႕အလယ္ပိုုင္းမွာ က်ဆင္းလာတဲ့ ဒီမိုုကေရစီ အလားအလာေတြ ေၾကာင့္ ၊ ပိုုျပီး ျဖစ္နိုုင္ေခ်ရွိတဲ့ အေရွ႕ေတာင္အာရွ ဖက္ကိုု အားျပဳ လာတာ လိုု႕ ယူဆၾကတယ္။ တကယ္ေတာ့ တရုုတ္ရဲ႕ ၾကီးထြားလာမူ ဟာ ၊ အဓိက အေၾကာင္းရင္း ျဖစ္မွာပါ ။ ဟီလာရီ ကိုုယ္တိုုင္ကလည္း သူတိုု႕ စဥ္းစားထားတဲ့ လမ္းေၾကာင္း နွစ္ခုု ကိုု ၊စာအုုပ္ထဲမွာ ပြင့္ပြင့္လင္းလင္း ပဲ ခ်ျပ ထားပါတယ္။ ပထမ လမ္းေၾကာင္းက ၊ တရုုတ္နဲ႕ ဆက္ဆံေရး တိုုးခ်ဲ႕ ျပီး သူတိုု႕လိုုခ်င္တဲ့ လမ္းေၾကာင္းမွန္ ေပၚ ေရာက္ေအာင္ ဆြဲေခၚမယ္ ။ အဲဒီလိုုမွ မျဖစ္နိုုင္ရင္ ၊ အေမရိကန္ ရဲ႕ နဂိုုမူလ မဟာမိတ္ ေတြ ျဖစ္တဲ့ ဂ်ပန္ ၊ ေတာင္ကိုုရီးယား၊ ထိုုင္း ၊ ဖိလစ္ပိုုင္ နဲ႕ ၾသစေၾတလ် တိုု႕ နဲ႕ ပိုုျပီး ဆက္ဆံေရး ခိုုင္မာေအာင္ လုုပ္မယ္ ၊ ဒါမွ တရုုတ္ကိုု ထိမ္းညွိ နိုုင္မယ္ေပါ့ ။ ျပီးရင္ေတာ့ ကၽြဲကူးေရပါ တျခား အေရွ႕ေတာင္အာရွ နိုုင္ငံေတြကိုုပါ ပိုုျပီး စည္းရံုုးနိုုင္မယ္ လိုု႕ တြက္ဆပံုုရပါတယ္။ အဲဒါေၾကာင့္လည္း ၊ အရင္က ဘယ္အေမရိကန္ နိုုင္ငံျခားေရး၀န္ၾကီးမွ အေရးတယူ မလာေရာက္ခဲ့တဲ့ ၊ အင္ဒိုုနီးရွားနိုုင္ငံ ဂ်ကာတာ ျမိဳ႕က အာဆီယမ္ ရံုုးခ်ဳပ္ကိုု ဟီလာရီ ပထမဆံုုး အလည္အပတ္ေရာက္ ခဲ့တယ္။ အဲဒီ ခရီးစဥ္မွာပဲ အင္ဒိုုနီးရွား သမၼတ ယူဒုုိယူနိုု က၊ ျမန္မာျပည္က စစ္ဗိုုလ္ခ်ဳပ္ၾကီးေတြ ဟာ၊ အေမရိကန္ နဲ႕ ဆက္ဆံခ်င္ေနေၾကာင္း ၊ ဒီမိုုကေရစီလမ္းပြင့္ဖိုု႕ ျဖစ္နိုုင္ေၾကာင္း စကားပါး လာခဲ့တယ္။ စကားပါးလာသူ ကိုုယ္တိုုင္က စစ္၀တ္စံုု ကိုု ၊ ခၽြတ္လဲ ထားတဲ့ သမၼတ တေယာက္ ျဖစ္ေနတာမိုု႕ ၊ အေတာ္ ခ်ိန္ဆ ခဲ့ရတယ္လိုု႕ ေတာ့ မွတ္ခ်က္ျပဳ ထားတယ္။ တကယ္ေတာ့ ၾကိဳတင္ တီးေခါက္ထားတဲ့ သံတမန္လမ္းေၾကာင္း ေတြလည္း ရွိထားခဲ့ လိုု႕ ျဖစ္မွာပါ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ျမန္မာျပည္ အေျခအေန နဲ႕ ပတ္သတ္ျပီး မခ်င့္မရဲ ျဖစ္ေနခဲ့ ရတယ္ ဆိုုတဲ့ ဟီလာရီ ဟာ ၊ ပထမဆံုုး အာရွ ခရီးစဥ္ မစခင္၊ လ အနည္းငယ္ အလိုုမွာတည္းက ၊ ျမန္မာျပည္အေပၚ ပိတ္ဆိုု႕အေရးယူမူကိုု ဦးေဆာင္ေရွ႕ရြက္ ျပဳေနတဲ့ လႊတ္ေတာ္အမတ္ေတြ နဲ႕ စျပီး ၾကိဳတင္ ညွိဳနွိဳင္းေန ခဲ့ တယ္။ ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္ အေပၚမွာ ပုုဂၢိဳလ္ေရး ေလးစားမူ အေတာ္မ်ားတဲ့ ၊ ျပိဳင္ဘက္ပါတီက ရီပက္ဘလစ္ကန္ အမတ္ မစ္ခ်္မက္ေကာ္နယ္က စလိုု႕ ၊ သူ႕အေနနဲ႕ ဒီေလာက္ၾကီး သေဘာအက်လွၾကီး မဟုုတ္ေပမဲ့ ၊ အေရွ႕ေတာင္အာရွ ကိုု ဦးစားေပး လုုပ္ေဆာင္ေန တဲ့ ခပ္လည္လည္ ဒီမိုုကရက္ အမတ္ ဂ်င္မ္၀ဘ္ လိုု လူမ်ိဳးအလယ္၊ ေက်ာက္စိမ္းဥပေဒ လိုု႕ လူသိမ်ားတဲ့ ျမန္မာ့စီးပြားေရး ပိတ္ဆိုု႕ေရး ဥပေဒ ကိုု တင္သြင္းခဲ့တဲ့ ကြယ္လြန္သြားတဲ့ လႊတ္ေတာ္အမတ္ တြမ္လန္တိုု႕စ္ ရဲ႕ တပည့္ရင္း ကြန္ဂရက္အဖြဲ႕၀င္ ဂ်ိဳးခေရာ္ေလ ဆိုုသူေတြ အဆံုုး ၊ ျမန္မာျပည္ေရးရာ ေပၚလစီ အသစ္အတြက္ ၊ လႊတ္ေတာ္ထဲမွာ မဟာမိတ္ရွာ လူစုု ေနခဲ့ျပီ။ ျမန္မာအစိုုးရ အေပၚမွာ ပိတ္ဆိုု႕မူ တခုုတည္း နဲ႕ ဆက္သြားေနလိုု႕ မရေတာ့ဘူး ဆိုုတဲ့ လမ္းေၾကာင္းကိုု ၊ စျပီး အေကာင္အထည္ေဖာ္ဖိုု႕ ၾကိဳးစားေနခဲ့ျပီ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">တကယ္ေတာ့ ၊ သူ႕မွာ နဂိုုမူလတည္းက ၊ ျမန္မာျပည္နဲ႕ ပတ္သတ္ျပီး သီးသန္႕ စိတ္ညြတ္မူ တခုု ရွိေနခဲ့ ပံုု ပါ။ သူ႕ ခင္ပြန္း ဘီလ္ကလင္တန္ သမၼတျဖစ္စဥ္ အခ်ိန္ကတည္းက ၊ အေမရိကန္ ဒီမိုုကရက္ ေတြ အေနနဲ႕ ၊ ျမန္မာျပည္ ဒီမိုုကေရစီ အေရးကိုု အေတာ့္ကိုု စိတ္၀င္စားခဲ့ ၾကတာ မဟုုတ္လား ။ ၁၉ ၉ ၅ ခုု ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္ ဒုုတိယအၾကိမ္ အက်ယ္ခ်ဳပ္က လြတ္လာတဲ့အခါ ၊ တကယ္ပဲ ျပဳျပင္ေျပာင္းလဲေနျပီလား လိုု႕ နိုုင္ငံျခားေရး ၀န္ၾကီး မယ္ဒလင္း ေအာဘရိုုက္ ကိုုယ္တိုုင္ ျမန္မာျပည္ ကို ေရာက္လာ စံုုစမ္းခဲ့ေသးသည္ပဲ ။ ျမန္မာ့အလင္း တိုု႕ ေၾကးမံုု တိုု႕ မွာ ကလိန္တန္ တိုု႕ ေဒၚမယ္ဒလင္ တိုု႕ ဆိုုတဲ့ ေအာက္ကလိအာ အစိုုးရ အာေဘာ္ေဆာင္းပါးေတြ လွိဳင္လွိဳင္ ပါ ခဲ့တဲ့ အခ်ိန္တခ်ိန္ကိုု မွတ္မိၾကအံုုးမွာပါ ။ အေမရိကန္ ရဲ႕ အားထုုပ္မူ မေအာင္ျမင္ခဲ့ဘူး ဆိုုပါေတာ့ ။ ဒါေတာင္ ကလင္တန္က သမၼတ ရာထူးက ဆင္းကာနီးေလးမွာ သမၼတ ရဲ႕ အျမင့္ဆံုုး အရပ္သားဆုု ဆိုုျပီး ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္ ကိုု မရ အရ ဆုုေပးသြား ခဲ့ေသးတယ္။ အခုု အေမရိကန္ နိုုင္ငံျခားေရး မူ၀ါဒ ေတြ၊ ဟီလာရီ ကလင္တန္ လက္ထဲ ေရာက္လာျပန္ေတာ့ ၊ ျမန္မာျပည္ နဲ႕ ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္ ဟာ၊ ေရွ႕ဆံုုးနားကေန ပါခဲ့ျပန္တာ အဆန္းေတာ့ မဟုုတ္ေပဘူး။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ပထမဆံုုး အာရွ ခရီးစဥ္က ျပန္ေရာက္လာလာျခင္းပဲ ၊ ျမန္မာျပည္ကိုု အဆင့္ျမင့္ အရာရွိ တေယာက္ လႊတ္လိုုက္ေပမဲ့ ၊ ဗိုုလ္ခ်ဳပ္မွဴးၾကီးသန္းေရႊ နဲ႕ ေတြ႕ခြင့္ မရသလိုု ၊ ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္ နဲ႕လည္း မေတြ႕ခဲ့ရဘူး။ ဒီၾကားထဲမွာ ျဖစ္လာတဲ့ အေမရိကန္နိုုင္ငံသား ယက္ေတာ ရဲ႕ ကိစၥဟာ ေသြးရိုုးသားရိုုး အရူးထျခင္းလား ၊ နိုုင္ငံေရး ပေယာဂ တခုုခုု ပါ၀င္ေနေလသလား ဘယ္သူမွ ေသခ်ာ မသိနိုုင္ေပမဲ့ ၊ ယက္ေတာကိုု လာေခၚတဲ့ လႊတ္ေတာ္အမတ္ ဂ်င္မ္၀ဘ္ တေယာက္ သူ႕ရဲ႕ ဒုုတိယ အၾကိမ္ေျမာက္ ခရီးစဥ္မွာ ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္ နဲ႕ ေတြ႕ခြင့္ ရခဲ့ျပီးေနာက္မွာ လမ္းေၾကာင္း နည္းနည္းပြင့္လာခဲ့တယ္။ ေနာက္နွစ္ ၂၀၁၀ နွစ္ဆန္းပိုုင္း ထဲမွာပဲ ၊ အာရွ နဲ႕ ပစိဖိတ္ေရးရာ ဗ်ဴရိုု လက္ေထာက္ ကတ့္ကမ့္ဘဲလ္ ကိုုယ္တိုုင္ နွစ္ၾကိမ္တိုုင္တိုုင္ လာေရာက္ခဲ့ျပီး ၊ ေနအိမ္အက်ယ္ခ်ဳပ္ က်ေနဆဲ ျဖစ္တဲ့ ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္ နဲ႕ ေတြ႕ဆံုု ေဆြးေႏြးနိုုင္ ခဲ့တယ္။ နွစ္ကုုန္ပိုုင္း နိုု၀င္ဘာလ ထဲမွာေတာ့၊ စိတ္ၾကိဳက္ေရးဆြဲထားတဲ့ ဖြဲ႕စည္းပံုုၾကီးနဲ႕ တဖက္သက္ က်င္းပခဲ့တဲ့ ေရြးေကာက္ပြဲၾကီးမွာ ၊ ျပိဳင္ဖက္မရွိ အနိုုင္ယူ လိုုက္ တဲ့ စစ္ဗိုုလ္ခ်ဳပ္ၾကီးေတြဟာ ၊ ေရြးေကာက္ပြဲ ျပီးသြား လိုု႕ အစိုုးရေတြ လႊတ္ေတာ္ေတြ၊ လူခြဲျပီး အက်အန ေနရာယူ ျပီး တာနဲ႕ တျပိဳင္နက္ ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္ကိုု လႊတ္ေပးလိုုက္ေတာ့တယ္။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဒီဆက္တိုုက္ ျဖစ္စဥ္ေတြကိုု ၾကည့္ရင္ ၊ ဒီ နွစ္ပိုုင္းေလး အတြင္းမွာ ၊ အေမရိကန္ဖက္က သံတမန္ေရးရာ အေပးအယူ နဲ႕ ညွိနွိဳင္းမူေတြ ၊ ဘယ္ေလာက္ေတာင္ အၾကိတ္အနယ္ လုုပ္ခဲ့ရတယ္ ဆိုုတာကိုု ခန္႕မွန္းၾကည့္လိုု႕ ရသလိုု ျမန္မာအစိုုးရ ဖက္ကလည္း အားလံုုးကိုု အခ်ိန္ကိုုက္ မျဖစ္ျဖစ္ေအာင္ လုုပ္ေဆာင္နိုုင္ခဲ့တာပဲ ။ အဲဒီမွာ ဘာထပ္ေတြ႕ရလည္း ဆိုုေတာ့ ၊ ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္ အက်ယ္ခ်ဳပ္ရွိေနတုုန္း အဆက္အသြယ္ ျပတ္ေတာက္ခဲ့ပံုု ရတဲ့ အဖြဲ႕ခ်ဳပ္ရဲ႕ ၂၀၁၀ ေရြးေကာက္ပြဲ သမိတ္ေမွာက္ ေရး မူ ဟာ၊ အေမရိကန္က ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္ အတြက္ ေဆာင္ရြက္ ပံ့ပိုုးေနမူေတြ နဲ႕ ၊ အခ်ိတ္အဆက္ လြဲေခ်ာ္ခဲ့ဟန္ ရွိတာေၾကာင့္ ၊ ျပည္သူေတြ မွာ ၊ အံ့အားသင့္စရာ နိုုင္ငံေရး အလွည့္အေျပာင္းတခုု ကိုု ၾကံဳေတြ႕ လက္ခံ လိုုက္ရတာပဲ ။ အဲဒါကေတာ့ ၾကားျဖတ္ေရြးေကာက္ပြဲကိုု ရတဲ့ အေနအထား နဲ႕ ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္ ၀င္ဖိုု႕ ဆံုုးျဖတ္ခဲ့ ျခင္းပဲ ။ ဒါကိုု နိုုင္ငံေရးေထာင္ေခ်ာက္ လိုု႕ တခ်ိဳ႕က သံသယၾကီး ၾကေပမဲ့ ၊ ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္ ကေတာ့ ၊ ေနာက္တခါ ထပ္ေပၚလာနိုုင္ဖိုု႕ မလြယ္တဲ့ နိုုင္ငံေရး အခြင့္အလန္းတခုု မိုု႕ ၊ ရဲရဲ ၾကီး တိုုး၀င္ ခဲ့ ဟန္ တူပါတယ္။ ဟီလာရီ ကလည္း မိုုးရြာတုုန္း ေရခံ သင့္တယ္ဆိုုျပီး ျမန္မာစကားပံုု နဲ႕ ကိုု အတိအက် ကိုုးကားခဲ့တယ္။ ဒါေပမဲ့ ၊ ဟီလာရီ ေရာ ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္ ပါ ၊ တဖက္မွာ စစ္ဗိုုလ္ခ်ဳပ္ၾကီးေတြရဲ႕ အရူးလုုပ္ခံရဖြယ္ ရွိနိုုင္တယ္ ဆိုုတဲ့ စြန္႕စားမူ ကိုု မ်က္စိ ရွင္ရွင္ ထား ခဲ့ ၾကတာကေတာ့ ၊ အားတက္စရာပါ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္ နဲ႕ တယ္လီဖုုန္း ငါးၾကိမ္တိုုင္တိုုင္ ေျပာခဲ့တယ္ဆိုုတဲ့ ဟီလာရီ ဟာ ေဒၚစုု လြတ္ျပီးျပီးခ်င္း နွစ္လအၾကာမွာ ပထမဆံုုး အၾကိမ္ တယ္လီဖုုန္း ေခၚခဲ့တယ္။ ေဒၚစုုက ေက်းဇူးတင္ေၾကာင္း ေျပာရင္း နဲ႕ ေပါ့ေပါ့ပါးပါး သူ႕သမီးရဲ႕ မဂၤလာေဆာင္ သတင္းကိုု ေမးခဲ့သလိုု ဟီလာရီ ကလည္း ကမၻာတလႊားက တျခား ဒီမိုုကေရစီ ရုုန္းကန္လွဳပ္ရွားမူေတြရဲ႕ နမူနာယူစရာ ေတြကိုု ေဆြးေႏြးေ၀မ ွ် ခ်င္တဲ့အေၾကာင္း ၊ တေယာက္တလွည့္စီ အလည္လာၾကဖိုု႕ လိုု႕ ခ်ိန္းခ်က္ခဲ့ၾက တယ္။ အဲ့ဒီလိုု နဲ႕ ဟီလာရီ တေယာက္ ျမန္မာျပည္ကိုု ကိုုယ္တိုုင္သြားဖိုု႕ လမ္းစ ရွာေတာ့တယ္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">၂၀၁၁ နိုု၀င္ဘာ လဆန္းမွာ ၊ အေမရိကန္ ရဲ႕ ဘယ္သမၼတ မွ မတက္ေရာက္ဖူးေသး တဲ့ အင္ဒိုုနီးရွားနိုုင္ငံ ဘာလီ မွာ လုုပ္တဲ့ APEC အစည္းအေ၀းကိုု ဟီလာရီ နဲ႕ အတူ အိုုဘားမား ကိုုယ္တိုုင္ ပထမဆံုုး အၾကိမ္ တက္ေရာက္ လာခဲ့ တယ္။ အင္ဒိုုနီးရွားကိုု ဦးတည္ ျပန္သန္းလာတဲ့ Air Force One ေလယဥ္ၾကီးေပၚမွာပဲ ၊ ဟီလာရီ က ၊ အတူပါလာတဲ့ ကတ့္ကမ္ဘဲလ္ ကိုု ဖုုန္းခ်ိတ္ခိုုင္းျပီး ၊ ျမန္မာျပည္ ေျဖေလ ွ်ာ့ ဆက္ဆံ ေရး - ေပၚလစီသစ္ ကိုု ဆံုုးျဖတ္ အတည္ျပဳေပးမဲ့ အေမရိက နိုုင္ငံရဲ႕ အေရးၾကီးဆံုုး ပုုဂၢိဳလ္ၾကီး နဲ႕ ၊ ဒီေပၚလစီ ကိုု ေထာက္ခံ အတည္ျပဳေပးဖိုု႕ လိုုအပ္ေနတဲ့ ျမန္မာျပည္က တဦးတည္းေသာ အမ်ိဳးသမီးၾကီး တိုု႕ ကိုု ၊ ပထမဆံုုး အၾကိမ္ စကားေျပာေစ ခဲ့ေတာ့တယ္။ ေနာက္တေန႕ ဘာလီ အစည္းအေ၀း မွာပဲ ၊ သမၼတ အိုုဘားမား က ျမန္မာျပည္မွာ တိုုးတက္မူ အလင္းေရာင္ကေလးေတြကိုု ျမင္ေနရပါျပီ ဆိုုတဲ့ flickers of progress မွတ္ခ်က္ စကား ကိုု ဆိုုေတာ့တယ္ ။ သူ႕ေဘးမွာ ရပ္ေနတဲ့ နိုုင္ငံျခားေရး၀န္ၾကီး ဟီလာရီ ကိုုလည္း ျမန္မာနိုုင္ငံကိုု လႊတ္ျပီး စံုုစမ္းၾကည့္ရွဳ ဖိုု႕ တာ၀န္ေပးလိုုက္တယ္ လိုု႕ တခါတည္း ေၾကညာ ခဲ့တယ္ ။ ဘာလီက အျပန္ ၊ ဂ်ပန္မွာ ဆီ၀င္ထဲ့ ရင္း ၊ ဂ်ပန္က သံ၀န္ထမ္း ေတြက ထဲ့ေပးလိုုက္တဲ့ ၊ ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္ အေၾကာင္း ရိုုက္ကူးထားတဲ့ The Lady ရုုပ္ရွင္ကိုု သူတိုု႕ တဖြဲ႕လံုုး ေလယဥ္ေပၚမွာ ၾကည့္ၾကရင္း ၊ ဟီလာရီ တေယာက္ သမၼတၾကီး ျမင္လိုုက္တဲ့ အလင္းေရာင္ မီးေတာက္ကေလး ေတြကိုု ၊ အားေကာင္းလာေအာင္ ဘယ္လိုု ယပ္ခတ္ မီးထိုုး ေပးရမလဲ လိုု႕ ေတြးရင္း ၊ ၀ါရွင္တန္ ျပန္မေရာက္ခင္ မွာပဲ ၊ ေနာက္ခရီးစဥ္ အတြက္ ျပင္ဆင္ စိတ္လွဳပ္ရွားေနခဲ့ ျပီ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">တကယ္လည္း ၊ လ ေတာင္ မကူးေသးတဲ့ နိုု၀င္ဘာ ေနက္ဆံုုးရက္ထဲ မွာပဲ ၊ ဟီလာရီ တေယာက္ ေနျပည္ေတာ္ကိုု ဆိုုက္ဆိုုက္ျမိဳက္ျမိဳက္ ေရာက္လာခဲ့ေတာ့တယ္။ ၾကီးက်ယ္ခမ္းနား လွတဲ့ ေနျပည္ေတာ္ ရဲ႕ ျမင္ကြင္း ေတြ ၊ စစ္ဗိုုလ္ခ်ဳပ္ၾကီးေတြ နဲ႕ ေတြ႕ဆံုုခဲ့တဲ့ အေတြ႕အၾကံဳေတြကိုု ၊ စာအုုပ္ထဲ မွာ ခပ္သာသာ ခပ္ေသာေသာ ေလးသာ မွတ္ခ်က္ျပဳထားေပမဲ့ ၊ ယိုုယြင္း အက်ည္းတန္ေနတဲ့ အေဆာက္အဦၾကီးေတြ ေအာက္က ခက္ခဲရုုန္းကန္ ေနၾကတဲ့ ရန္ကုုန္ျမိဳ႕ ရဲ႕ လူမူျမင္ကြင္းေတြကိုု ေတာ့ ၊ ေလးေလးနက္နက္ ခံစား နားလည္ ေနခဲ့ပံုု ။ ရွဳခင္းေတြ စံုုလင္ လွ တဲ့ ျမန္မာျပည္ၾကီးကိုု ၊ သူ႕မိသားစုု နဲ႕ အတူ ၊ ဧရာ၀တီျမစ္ အတိုုင္း ဆန္တက္လိုု႕ မႏၱေလးထိ အေရာက္ ေနာက္တေခါက္ ထပ္လာလည္ဖိုု႕ ကိုုေတာင္ ၊ ဆႏၵေတြ ျပင္းျပေနခဲ့တယ္ လိုု႕ ဆိုုတယ္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ေနာက္ဆံုုးမွာေတာ့ ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္ နဲ႕ လူကိုုယ္တိုုင္ မ်က္နွာခ်င္းဆိုုင္ ေတြ႕ ရပါ ေလျပီ။ အေမရိကန္ သံအမတ္ရဲ႕ ေနအိမ္မွာ လုုပ္တဲ့ ညစာစားပြဲ မွာ ၊ နွစ္ေယာက္သား မထင္မွတ္ပဲ ၊</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">အက်ီ ၤ အျဖဴေရာင္ ဆင္တူ ၀တ္လာမိၾကတဲ့ တိုုက္ဆိုုင္မူ အတြက္ အံ့ၾသ၀မ္းသာေနၾက တဲ့ အမ်ိဳးသမီးၾကီး နွစ္ေယာက္ဟာ ၊ စေတြ႕လိုုက္တာ နဲ႕ ၊ ငယ္ေပါင္းၾကီးေဖာ္ မိတ္ရင္း ေဆြရင္းေတြလိုု ခံစားၾကရတယ္ ဆိုုတာဟာ ၊ ဓါတ္ပံုုေတြ ထဲမွာကိုု အတိုုင္းသား ျမင္နိုုင္ပါတယ္။ လက္ေဆာင္ေတြ တေယာက္တလွည့္ ေပးၾကျပီးတဲ့ ေနာက္မွာေတာ့ ဟီလာရီ က သူ ေနျပည္ေတာ္မွာ ေတြ႕ခဲ့တဲ့ စစ္ဗိုုလ္ခ်ဳပ္ၾကီး နွစ္ေယာက္ အေပၚ အျမင္ေတြကိုု ေျပာျပ သလိုု ၊ ေဒၚစုု ကလည္း ၂၀၁၂ မွာ လုုပ္မဲ့ ၾကားျဖတ္ ေရြးေကာက္ပြဲ ကိုု ၊ သူတိုု႕ ပါတီ ၀င္ဖိုု႕ ဆံုုးျဖတ္လိုုက္တဲ့ အေၾကာင္း ၊ သူ ကိုုယ္တိုုင္ လႊတ္ေတာ္အမတ္ လုုပ္ဖိုု႕ လည္း ရည္ရြယ္ထားေၾကာင္း ေျပာရင္း ၊ ျပည္သူ႕ ကိုုယ္စားလွယ္ တေယာက္ ျဖစ္လာဖိုု႕ လိုုအပ္တဲ ျပင္ဆင္မူေတြအတြက္ ေမးခြန္းေတြ အမ်ားၾကီး ေမးခဲ့တယ္ လိုု႕ ဆိုုတယ္။</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgJwFUEJyGwKfGxdn39VsuP-Ji1zAEjZtUtAJwCtaM8hBBDAuCOAVR-KoBghH9PnIUQERiTtVfdg84arf-t9OemEq2Wv4hLh-e2ERvVdLGm18tSGdbzxheQwHK08LGYQYzOLvQ3-1g_CjE/s1600/IN2_APTOPIX_MYANMAR_853540e.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgJwFUEJyGwKfGxdn39VsuP-Ji1zAEjZtUtAJwCtaM8hBBDAuCOAVR-KoBghH9PnIUQERiTtVfdg84arf-t9OemEq2Wv4hLh-e2ERvVdLGm18tSGdbzxheQwHK08LGYQYzOLvQ3-1g_CjE/s1600/IN2_APTOPIX_MYANMAR_853540e.jpg" height="400" width="367" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="background-color: white; color: #003344; font-family: zawgyi1, zawgyi-one; font-size: 10px;">ဒီပံုုမွာ ဟီလာရီ ဆြဲထားတဲ့ ေငြဆြဲၾကိဳးေလးဟာ ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္ ရဲ႕ လက္ေဆာင္ျဖစ္တယ္လိုု႕ ယူဆရတယ္။ ၊သူက ေဒၚစုု ဖတ္ဖိုု႕ စာအုုပ္တခ်ိဳ႕ နဲ႕ ေခြးကေလးေဆာ့စရာ တခုု ေပးခဲ့ျပီး ၊ ေဒၚစုု ကေတာ့ သူကိုုယ္တိုုင္ ဒီဇိုုင္းထုုတ္ထားတဲ့ ေငြဆြဲၾကိဳးတကံုုး ေပးခဲ့တယ္ လိုု႕ ေရးထားတယ္</span></td></tr>
</tbody></table>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ေနာက္တေန႕ မွာ ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္ ရဲ႕ ေနအိမ္မွာ ထပ္ေတြ႕ ၾကျပန္တယ္။ ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္ က ၊ ျမန္မာအစိုုးရ က စဥ္းစားေနတဲ့ ျပဳျပင္ေျပာင္းလဲမူေတြ အတြက္ ၊ အေမရိကန္ ဖက္ကေရာ ဘယ္လိုု တုုန္႕ျပန္ မွာလဲ ဆိုုတာကိုု သိခ်င္ေနခဲ့ တယ္ လိုု႕ ဆိုုတယ္။ ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္ အေနနဲ႕ က ၊ မတိုုင္ခင္ ကတည္းက ပိတ္ဆိုု႕ မူေတြကိုု အေစာတလ်င္ မဖယ္ရွားလိုုက္ဖိုု႕ ဆိုုတဲ့ သတိေပးမူေတြ ရွိ ခဲ့တယ္။ ဟီလာရီ ကလည္း အကုုန္လံုုးကိုု တျပိဳင္နက္တည္း ဖြင့္ေပးလိုုက္တာမဟုုတ္ပဲ ၊ တိုုးတက္မူ တခုုဆီတိုုင္းအတြက္ အေပးအယူ ပံုုစံ နဲ႕သာ သြားပါ့မယ္လိုု႕ ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္ကိုု စိတ္ခ်ေစခဲ့တယ္။ ဘာပဲျဖစ္ျဖစ္ ၊ ဒီခရီးစဥ္ အားျဖင့္ ၊ ဟီလာရီ ေမ ွ်ာ္လင့္ထားတဲ့ အတိုုင္းပဲ၊ ျပဳျပင္ေရးသမား ဆုုိသူၾကီးေတြ အတြက္ေတာ့ ၊ နိုုင္ငံတကာ ရဲ႕ ယံုုၾကည္မူ ကိုု ရယူ တည္ေဆာက္ဖိုု႕ လမ္းစ ပြင့္သြားခဲ့ ေလျပီ။ ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္ နဲ႕ အတိုုက္အခံ ေတြ အတြက္ေရာ ၊ လူးသာ လြန္႕သာ ဘယ္ေလာက္ ရွိလာခဲ့သလဲ ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">သူတိုု႕ နွစ္ေယာက္ ပထမဆံုုး ဖုုန္းေျပာစဥ္ က ခ်ိန္းခ်က္ခဲ့ ၾကတဲ့ အတိုုင္းပါပဲ ။ ၂၀၁၂ စက္တင္ဘာ လ ထဲမွာ ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္တေယာက္ ၀ါရွင္တန္က ဟီလာရီ ရဲ႕ အိမ္ကိုု တလွည့္ အလည္ေရာက္လာ ခဲ့တယ္။ ဟီလာရီ ရဲ႕ အိမ္က ထမင္းစားခန္း အျပင္က ေနရာေလးမွာ နွစ္ေယာက္တည္း သီးသန္႕ စကားေျပာရင္း ၊ မလြတ္ေသးတဲ့ နိုုင္ငံေရး အက်ဥ္းသားေတြ ၊ ပိုုျပီးဆိုုး၀ါးသလိုုေတာင္ ျဖစ္ေနတဲ့ တိုုင္းရင္းသား ပဋိပကၡေတြ နဲ႕ ၊ အလုုအယက္ ၀င္လာၾကတဲ့ နိုုင္ငံျခားရင္းနွီးျမဳပ္နွံ မူေတြေၾကာင့္ ပိုုသိသာလာတဲ့ လဘ္ေပးလဘ္ယူ မူေတြ အေၾကာင္း ေျပာတဲ့ အခ်ိန္မွာ ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္ ဟာ စိုုးရိမ္ေနဟန္ ရွိတယ္လိုု႕ ဆိုုတယ္။ ျပဳျပင္ေျပာင္းလဲေရး အတြက္ အတူလုုပ္ေဆာင္ဖိုု႕ ယံုုၾကည္ထားခဲ့တဲ့ သမၼတ ဦးသိန္းစိန္ ရဲ႕ အေျပာင္းအလဲ အတြက္ လည္း ၊ ပူပင္ေနပံုု ေပၚတဲ့ ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္ ကိုု၊ အံၾကိတ္ျပီး ေတာ့သာ ေရွ႕ကိုု ဆက္သြားဖိုု႕ ၊ ေပးစရာရွိတဲ့ ဖိအားကိုု ဆက္ ေပး ျပီး ၊ ထိမ္းစရာရွိတဲ့ ဆက္ဆံေရးကိုု ဆက္ထိမ္းဖိုု႕ သာ၊ ဟီလာရီက အၾကံညဏ္ ေပးခဲ့ တယ္ ။ အေမရိကကိုု မေရွးမေနွာင္း ေရာက္ေနတဲ့ သမၼတ ဦးသိန္းစိန္ ရဲ႕ အမည္ကိုု ေတာင္ ၊ </span><span style="font-family: Zawgyi-One;"> ေနာက္တေန႕ ေျပာမဲ့ ဆုုယူ မိန္႕ ခြန္းမွာ ထဲ့ေျပာဖိုု႕ ၊ </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">သူ က အၾကံ ထပ္ေပးလိုုက္ ေသးတယ္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ေဒၚစုု အေမရိကန္ ခရီးစဥ္က ျပန္လာျပီး သိပ္မၾကာပါဘူး။ နိုု၀င္ဘာ လ ထဲမွာပဲ ၊ သမၼတ အိုုဘားမား ကိုုယ္တိုုင္ ျမန္မာျပည္ ကိုု ေရာက္လာခဲ့ ျပီး ၊ တျဖည္းျဖည္း ျမင့္တက္လာတဲ့ အေမရိကန္ - ျမန္မာ ဆက္ဆံေရးဟာ အျမင့္ဆံုုးေရခ်ိန္ ကိုု ေရာက္ခဲ့ ေတာ့တယ္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">၂၀၁၄ ရဲ႕ နွစ္လည္ပိုုင္းမွာ ထြက္လာတဲ့ ဟီလာရီ ရဲ႕ စာအုုပ္ထဲက သူ႕ အေတြ႕ အၾကံဳ သူ႕ သံုုးသပ္ခ်က္ေတြ ကိုု ဖတ္ၾကည့္ရင္း ၊ ဒီ အခ်ိန္ကာလေတြ အတြင္းမွာ ဟီလာရီ ေမ ွ်ာ္မွန္းခဲ့ သေလာက္ ျမန္မာျပည္ ဘယ္ေလာက္ထိ ေရွ႕ ကိုု ေရာက္လာသလဲ . . . အိုုဘားမား သတိခ်ပ္ခဲ့ တဲ့ တိုုးတက္မူ မီးေရာင္ေလးေတြကေရာ ဘယ္ေလာက္ထိ က်ယ္ျပန္႕ လင္းခ်င္း လာသလဲ ဆိုုတာကိုု ၊ အားလံုုး ကိုုယ္ ထင္ျမင္ ေတြ႕ၾကံဳရသလိုု သံုုးသပ္ ၾကည့္ နိုုင္ပါတယ္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဒီ ေျပာင္းလဲမူေတြကိုု ဦးေဆာင္ ေရွ႕ ရြက္ ျပဳခဲ့တဲ့ ဟီလာရီ ကိုုယ္တိုုင္မွာ ေတာ့ ၊ သမၼတၾကီး ဦးသိန္းစိန္ တေယာက္ သူ႕ အလုုပ္ေတြကိုု ျပီးျပတ္ေအာင္မွ ဆက္လုုပ္သြား နိုုင္ပါ့မလား . . . ေဒၚစုု တေယာက္ကမ်ား ယံုုၾကည္စရာ ေလ်ာ့ပါးလာတဲ့ ပူးေပါင္း ေဆာင္ရြက္မူ ေတြထဲကေန ၊ ျဗဳန္းဆိုု နွုုတ္ထြက္လိုုက္မလား ဆိုုတဲ့ ၊ စိုုးရိမ္မူ အသစ္ ေတြ ရွိလာ ခဲ့တယ္။ ဒါေပမဲ့ ၊ သူကိုုယ္တိုုင္ ေတြ႕ဆံုု စကားေျပာခဲ့ဖူးတဲ့ ၊ ဦးသိန္းစိန္ - ဦးေရႊမန္း- ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္ ဆိုုတဲ့ ၂၀၁၅ မွာ သမၼတ ျဖစ္လာနိုုင္မဲ့ ၊ ပုုဂၢိဳလ္ၾကီး သံုုးေယာက္ ရဲ႕ နိုုင္ငံေရး အားစမ္းမူ နဲ႕ ေနာက္ကြယ္က ကစားကြက္ အလွည့္အေျပာင္းေတြကိုု လည္း ၊ ဒါဟာ တကယ့္ ဒီမိုုကေရစီ ပါပဲ လိုု႕ ၊ တိတ္တိတ္ကေလး အားရ ေနဟန္ လည္း ေရးသားထားတယ္။ ဘာပဲေျပာေျပာ အေစာပိုုင္း ကာလက ျမင္ခဲ့ရတဲ့ အလင္းေရာင္ေလးေတြ နဲ႕၊ မေရရာ ခဲ့တဲ့ ေမ ွ်ာ္လင့္ခ်က္ ေတြ ဟာ ၊ သူ - နိုုင္ငံျခားေရး၀န္ၾကီး အျဖစ္ တာ၀န္ယူခဲ့တဲ့ သက္တမ္း ေလးနွစ္ အတြင္းက ၊ အမွတ္ရစရာေတြ ထဲ မွာေတာ့ ၊ အျမင့္ဆံုုး အမွတ္ ေတြ ျဖစ္ေနဆဲပဲ လိုု႕ ဆိုုတယ္။ အားလံုုးက ထင္ျမင္ ေမ ွ်ာ္လင့္ေနၾကသလိုု ေနာက္လာမဲ့ ၂၀၁၆ အေမရိကန္ ေရြးေကာက္ပြဲ မွာ ၊ သမၼတ အျဖစ္ ထပ္မံ ယွဥ္ျပိဳင္ အေရြးခံ ဖိုု႕ ဆိုုတာကိုုေတာ့၊ ေနာက္ထပ္ ခက္ခဲတဲ့ ေရြးခ်ယ္မူ တခုု မိုု႕ ၊ မဆံုုးျဖတ္ရေသးဘူး လိုု႕ ၊ ဆိုုထားေပမဲ့ ၊ နွလံုုးသား နဲ႕ နိုုင္ငံေရး လုုပ္ခဲ့တဲ့ အမ်ိဳးသမီးၾကီး ရဲ႕ ၊ နိုုင္ငံေရး နွလံုုးသားကိုုေတာ့ ဒီစာအုုပ္ထဲမွာ အတိုုင္းသား ျမင္ေနခဲ့ရတယ္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဟီလာရီ ေျပာသလိုုဆိုု - နိုုင္ငံေရး တာ၀န္ ေတြ ဆိုုတာ လက္ဆင့္ကမ္း ျပိဳင္ပြဲ လိုုပဲ ၊ ေရွ႕က မျပီးျပတ္ခဲ့တဲ့ တာ၀န္ေတြကိုု ဆက္ထမ္းေဆာင္ ၊ အရင္က မေအာင္ျမင္ခဲ့တဲ့ လမ္းေၾကာင္းေတြကိုု ေျပာင္းလဲ ရတာ ဆိုုရင္ေတာ့ ၊ ေနာက္ အသစ္ တက္လာတဲ့ နိုုင္ငံျခားေရး ၀န္ၾကီး ဂၽြန္ကယ္ရီ က ၊ အခုု ဘာေတြ ဆက္ လုုပ္ေနေလသလဲ ။ ျပီးခဲ့တဲ့ လ ကမွ ၊ ျမန္မာျပည္ကိုု လာသြားတဲ့ ဂၽြန္ကယ္ရီ ရဲ႕ ခရီးစဥ္က ေတာ့ ၊ သူ႕ေရွ႕က လူေတြလိုု ၊ ျမန္မာျပည္သူေတြ ၾကားထဲ စိတ္၀င္စားမူ မရွိလွဘူး လိုု႕ ေျပာၾက တယ္။ ဂၽြန္ကယ္ရီ ကိုုယ္တိုုင္ကလည္း ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္ ကိုုေတာင္ အေလးအနက္ မထားသလိုု အေျခအေနေတြ ျဖစ္ခဲ့တယ္ ဆိုုတဲ့ ေဖာ္ျပ ေရးသားခ်က္ေတြ ကိုု လဲ ဖတ္မိတယ္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">တကယ္ေတာ့ ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္ သမၼတ ျဖစ္ေရး - မျဖစ္ေရး ဆိုုတဲ့ ကိစၥ ဟာ ၊ အေမရိကန္ နိုုင္ငံျခားေရး မူ၀ါဒ ထဲမွာ ၊ သိပ္အေရးပါလွတဲ့ အေၾကာင္း မဟုုတ္ေလာက္ပါဘူး။ ဒါေပမဲ့ အေမရိကန္ ရဲ႕ ျမန္မာျပည္အေပၚ ဆက္ဆံေရး မူ၀ါဒသစ္ ဟာ ၊ တရုုတ္ရဲ႕ ေျခကုုပ္ယူမူ ကိုု တားဆီးဖိုု႕ နဲ႕၊ ေဒသတြင္း ၾသဇာ ထူေထာင္ဖိုု႕ သက္သက္ပဲ ျဖစ္လာမယ္ ဆိုုရင္ေတာ့ ၊ အမ်ိဳးသမီးၾကီး နွစ္ေယာက္ ရဲ႕ ခင္မင္ေလးစားမူေတြ နဲ႕ စခဲ့ု ျပီး ၊ အျဖဴေရာင္ တိုုက္ဆိုုင္မူ နဲ႕ ေလးနက္ ခဲ့တဲ့ ၊ ေႏြးေထြးပြင့္လင္းတဲ့ ရီေမာသံ ေတြနဲ႕ ဖြဲ႕ေနွာင္ျပီးသား ၊ ျမန္မာ့ ဒီမိုုကေရစီ ခရီး အစ ေကာင္းဟာ၊ အေနွာင္း မေသခ်ာ နိုုင္ပါဘူး။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">တကယ္လိုု႕သာ ၊ အားလံုုးရဲ႕ နွလံုုးသား ဆႏၵ ေတြ အတိုုင္း ၊ လာမဲ့ နွစ္ေတြထဲမွာ ျမန္မာျပည္ရဲ႕ သမၼတ ဟာ ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္ ျဖစ္လာျပီး ၊ အေမရိကန္ ရဲ႕ သမၼတ ဟာလည္း ၊ ဟီလာရီ ကလင္တန္ ျဖစ္လာခဲ့မယ္ ဆိုုရင္ေတာ့ . . . နွလံုုးသား နဲ႕ လုုပ္တဲ့ နိုုင္ငံေရး ေတြဟာ ၊ စစ္ခရာသံ ေတြ ျပန္လည္ ဆူညံ လာတဲ့ ကမၻာၾကီးထဲမွာ ေမ ွ်ာ္လင့္စရာ လူ႕သမိုုင္းတခုု ျဖစ္လာဦးမွာပါ။</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ေကသြယ္</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ၾသဂုုတ္ ၃၁ ၊၂၀၁၄</span><br />
<br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;">Ref: Hillary Rodham Clinton (2014). Hard Choice.</span><br />
<br />
<span style="background-color: white;"><span style="color: blue;"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><a href="http://news-eleven.com/opinion/%E1%82%8F%E1%80%BD%E1%80%9C%E1%80%B6%E1%80%AF%E1%80%AF%E1%80%B8%E1%80%9E%E1%80%AC%E1%80%B8%E1%80%94%E1%80%B2%E1%82%94%E1%80%9C%E1%80%AF%E1%80%95%E1%80%B9%E1%80%90%E1%80%B2%E1%80%B7-%E1%82%8F%E1%80%AD%E1%80%AF%E1%80%84%E1%80%B9%E1%80%84%E1%80%B6%E1%80%B1%E1%80%9B%E1%80%B8" target="_blank">Weekly Eleven. No-47, Vol-9, Sep 08 2014</a>.</span></span></span><br />
<span style="background-color: white;"><span style="color: blue;"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></span></span>
<span style="background-color: white;"><span style="color: blue;"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></span></span>kayhttp://www.blogger.com/profile/16599467317071240993noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-4790315453620143995.post-68811976740651457942014-08-31T22:50:00.003+08:002014-09-01T15:19:24.169+08:00စာစီစာကံုုး (သိုု႕) ေသြဖယ္တတ္သည့္ ေခါင္းစဥ္မ်ား<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgIxHIGSgri29poCBlUqxZixBeZ5zuPZiT0clEK5JNqk32eBWO4Cp0fCwMa4CU4rP8gGtYICTTQ_FAkfyNTK3_-6bTOwm8vzCcoblP0UCehcW51gqneOAbH-epTBtbPsFG-c6x4ZfZcyN8/s1600/this+one.png" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgIxHIGSgri29poCBlUqxZixBeZ5zuPZiT0clEK5JNqk32eBWO4Cp0fCwMa4CU4rP8gGtYICTTQ_FAkfyNTK3_-6bTOwm8vzCcoblP0UCehcW51gqneOAbH-epTBtbPsFG-c6x4ZfZcyN8/s1600/this+one.png" height="200" width="320" /></a></div>
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">တလံုုး နွစ္လံုုး စာစီကံုုး xxxx ေက်ာင္းသားေတြ တျပံဳးျပံဳး xxxx ျပံဳးေပ်ာ္ ရႊင္ျမဴးၾကလိုု႕သာ… ေက်ာင္းသင္ခန္းစာမွာ xxxx</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ျမန္မာ့အသံက နံနက္ခ်ိန္ခါ ေတးသံ မွာ ၊ အဲဒီသီခ်င္းေလး လာတဲ့ အခ်ိန္ေလာက္ဆိုုရင္ ၊ က်မ တိုု႕ ညီအမ ေတြ ၊ မနက္စာ ထမင္းၾကမ္း စားတဲ့ ပန္းကန္ေတြကိုု သိမ္းသူက သိမ္း ။ စာအုုပ္ေတြကိုု ျပန္စီျပီး လြယ္အိတ္ထဲ ထဲ့တဲ့သူက ထဲ့ ။ ေက်ာင္းစိမ္းလံုုျခည္ နဲ႕ အက်ီ ၤအျဖဴ တထည္ကိုု အ၀တ္ပံုုထဲမွာ ရွာေဖြ ေမႊေနွာက္တဲ့ သူက ေနွာက္ နဲ႕ ေက်ာင္းသြားဖိုု႕ ဒေရာေသာပါး ျဖစ္ေနၾကျပီ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဖြင့္ထားတဲ့ ေရဒီယိုုကေန (တုုန္...တုုန္း .. တုုန္႕ .. တုုန္ )၂ ဆိုုတဲ့ စံေတာ္ခ်ိန္ တီးလံုုး သံ ထြက္လာျပီး ၊ အခုုခ်ိန္က စျပီး သတင္းမ်ားကိုု ေၾကျငာပါေတာ့မည္ ဆိုုရင္ေတာ့ ၈ နာရီ ထိုုးျပီမိုု႕ ၊ သနပ္ခါးလည္း ေျခာက္ ၊ ေခါင္းကိုု အျမန္ဖီးလိုုက္ျပီး ေက်ာင္းသြားဖိုု႕ အသင့္ ျဖစ္ ေနရျပီ ။ နံေဘးအိမ္က အမ တ၀မ္းကြဲ လည္း ၊ ျခံေရွ႕ကိုု ေရာက္ေနျပီ။ ျပီးရင္ က်မ တိုု႕ ညီအမ တသိုုက္ ၊ ျမိဳ႕ျပင္ ရန္ကုုန္-ျပည္ ကားလမ္းမၾကီးေပၚ မွာ ရွိတဲ့ အထက္တန္းေက်ာင္းၾကီးကိုု ၊ ျဖတ္လမ္း ျဖစ္တဲ့ ရန္ကုုန္-ျပည္ မီးရထားလမ္းၾကီး ေဘးကေန လမ္းေလ ွ်ာက္ သြားၾကသည္။ ကိုုးတန္း ေရာက္ျပီျဖစ္တဲ့ အမ နဲ႕ ဟိုုဖက္အိမ္က ရွစ္တန္း ေက်ာင္းသူ အမ ၀မ္းကြဲက ၊ စကားတေျပာေျပာနဲ႕ ေလ ွ်ာက္ၾကသည္။ ေျခာက္ တန္းေက်ာင္းသူ နိုု႕ ညွာ အမ နဲ႕ ငါး တန္းေက်ာင္းသူ က်မက ေတာ့ ၊ မီးရထားလမ္းေပၚတက္ျပီး ဇလီဖားတံုုးမ်ားကိုု ေရတြက္ရင္း ေျခလွမ္းျခင္း ျပိဳင္ေလ ွ်ာက္ၾကသည္။ ေနာက္မွာ ျပတ္က်န္ခဲ့တဲ့ အမ နွစ္ေယာက္ကိုု လွည့္ၾကည့္လိုုက္ လိုု႕ ၊ မီးရထားလမ္း တေလ ွ်ာက္လံုုး အျဖဴ နဲ႕ အစိမ္းေလးေတြ ေဖြးေနတာကိုု ျမင္ရရင္ ေက်ာင္းကိုု အခ်ိန္မီ ေရာက္မည္ ဆိုုတာ အလိုုလိုု နားလည္ရသည္။ တခါတေလ အိမ္က ထြက္တာ ေနာက္က်သြားရင္ ၊ မီးရထားလမ္းေဘးမွာ လူ တေယာက္မွ မရွိေတာ့ပဲ ၊ ၈ နာရီ ခြဲ မွာ ျဖတ္သြားတတ္တဲ့ စာပိုု႕ ရထား ၾကီး ကိုုေတာင္ ၊ သတိထားျပီး လမ္းေလ ွ်ာက္ရ ေတာ့ျပီ ။ ျပီးခဲ့တဲ့ အပတ္က ၊ ျမန္မာစာ ဆရာမ ေပးလိုုက္တဲ့ အိမ္စာေၾကာင့္ ၊ တနလၤာေန႕ ေက်ာင္းဖြင့္ရက္ မွာ စိတ္လွဳပ္ရွားေနေလသည္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ငါးတန္း အတန္းပိုုင္ ျမန္မာစာ ဆရာမ က၊ စာစီစာကံုုး တပုုဒ္စီ ေရးခဲ့ရမည္ လိုု႕ ဆိုုသည္။ စာစီစာကံုုး တပုုဒ္ျဖစ္ဖိုု႕ ၊ နိဒါန္းရယ္ စာကိုုယ္ရယ္ နိဂံုုးရယ္ သံုုးမ်ိဳး ပါရမည္ လိုု႕ အေသအခ်ာ ရွင္းျပသည္။ ေခါင္းစဥ္က “ေပ်ာ္ေပ်ာ္ရႊင္ရႊင္ ေက်ာင္းသားဘ၀” ျဖစ္သည္။ စေန တနဂၤေႏြ နွစ္ရက္လံုုး ၊ သူမ်ားေတြ ေဆာ့ဖိုု႕ ေခၚတာေတာင္ မလိုုက္ျဖစ္ ပဲ ၊ အိမ္ေနာက္ေဖးက ေလွခါးေလးေပၚမွာ စာအုုပ္ နဲ႕ ေဘာပင္ အသစ္ကေလးကိုု ကိုုင္ျပီး ၊ စာစီစာကံုုး ဘယ္က စ ေရးရမည္လဲ လိုု႕ ၊ စဥ္းစားခန္း ၀င္ေနသည္ မွာ ၊ နွစ္ရက္ေတာင္ ရွိျပီ။ မနက္ဖန္ တနလၤာေန႕ ေက်ာင္းတက္ရင္ စာအုုပ္ထပ္ရေတာ့မွာ ။ နိဒါန္း နွင့္ စရမည္ ဆိုုေတာ့ နိဒါန္းကိုု ဘယ္လိုု စေရးရမည္မလဲ လိုု႕ ေတြးရင္း ေခါင္းရွဳပ္လာသည္။ နိဒါန္းဆိုုတာ ကေရာ ဘာလဲ ။</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">မလွမ္းမကမ္းမွာ ၀တၱဳထိုုင္ဖတ္ေနတဲ့ အမၾကီးကိုု လွမ္းေမးေတာ့ ၊ နိဒါန္းဆိုုတာ နိဒါန္း အစေပါ့ ဟဲ့ . . . တဲ့ ဆိုုျပီး သူ႕ကိုု မ်က္ေမွာင္က်ံဳ႕ ၾကည့္တာ ခံ ရသည္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">အစ ။ ဟုုတ္သည္။ အစ ကေန စ ေရးရမည္ ေပါ့ ။ ေပ်ာ္ေပ်ာ္ရႊင္ရႊင္ ေက်ာင္းသားဘ၀ ရဲ႕ အစ ဆံုုး အရာ က ဘာလဲ လိုု႕ ၊ ေဘာပင္အျပာေလးကိုု တေခ်ာက္ေခ်ာက္ နွိပ္ရင္း စဥ္းစားလိုုက္ေတာ့ ၊ မနက္ ေစာေစာ ေရဒီယိုုက လာတဲ့ သီခ်င္းေလး က၊ ပါးစပ္ဖ်ားမွာ ေရာက္လာသည္။</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><i>တလံုုး နွစ္လံုုး စာစီကံုုး ေက်ာင္းသားေတြ တျပံဳးျပံဳး xxxxx ျပံဳးေပ်ာ္ ရႊင္ျမဴးၾကလိုု႕သာ ၊ ေက်ာင္းသင္ခန္းစာ မွာ xxxxxx</i></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">အခုုေတာ့ ၊ ပထမဆံုုး စာစီစာကံုုး တပုုဒ္ေရး ဖိုု႕ အခက္အခဲ ျဖစ္ေနတဲ့ ၊ ငါးတန္းေက်ာင္းသူ ဘ၀ ကေန၊ လြန္ေျမာက္ခဲ့သည္မွာ ၊ အေတာ္ပင္ ၾကာခဲ့ေခ်ျပီ။ အက္ေဆး လိုု႕ အသံထြက္ျပီး ၊ အဂၤလိပ္စာ သဒၵါ အထားအသိုု မွန္ေအာင္ အဓိက ထား ေရးက်င့္ရတဲ့ အထက္တန္းေက်ာင္းသူ ဘ၀ သည္လည္း ၊ အတိတ္မွာ က်န္ရစ္ခဲ့ျပီ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">အခုုအခ်ိန္မွာ ၊ အက္ေဆး တပုုဒ္ေလာက္ စာမူ ေရးေပးပါ လိုု႕ ၊ ေျပာလာတဲ့ အခါ ၊ က်မ စာစီစာကံုုး လိုု႕သာ ကိုုယ့္ဖာသာကိုုယ္ ဘာသာျပန္ ျပစ္လိုုက္သည္။ စာမူ ဆိုုတာ ၊ စာေရးဆရာ ေတြကိုုသာ ေတာင္းျခင္းျဖစ္သည္ လိုု႕ ေလာဂ်စ္ သေဘာအရ က်မတြက္ခ်က္ ၾကည့္မိသည္။ က်မ မွာ ေလာေလာဆယ္ဆယ္ စာမူ မရွိေပ။</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဘယ္ဆရာမ ကမွ အိမ္စာေပးလိုုက္တာ မဟုုတ္ပဲ ၊ က်မ ဖာသာ ေပ်ာ္ရႊင္ လြတ္လပ္စြာ ေရးထားခဲ့တဲ့ စာစီစာကံုုးေတြ ေတာ့ အပုုဒ္ေပါင္း ေလးရာေက်ာ္ ေလာက္၊ က်မ ကိုုယ္ပိုုင္ ဖြင့္လိုု႕ ပိတ္လိုု႕ ရ တဲ့ ၊ စာမ်က္နွာေလး တခုု ေပၚမွာ ရွိျပီး ေနခဲ့ျပီ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">တခုုပဲ ရွိသည္။ ငယ္ငယ္တုုန္းက စာစီစာကံုုးေတြ သည္၊ ေခါင္းစဥ္ သတ္မွတ္ ေပးျပီးသား ျဖစ္သည္။ ေပးထားတဲ့ ေခါင္းစဥ္ ထဲမွာ မ၀င္ ၀င္ေအာင္ ေရးရသည္။ ေခါင္းစဥ္ ေအာက္က လြတ္သြားလ ွ်င္ ၊ အမွတ္ေကာင္း မရ နိုုင္ သလိုု ၊ ဆုု နဲ႕လည္း လြဲေခ်ာ္နိုုင္သည္။ အခုုေတာ့ က်မ အတြက္ သတ္မွတ္ထားတဲ့ ေခါင္းစဥ္ မလိုုေပ ။ သိမိ နားလည္ ခံစားရ တာေတြကိုု ၊ စိတ္အလ်ဥ္ အတိုုင္း စီးေမ်ာရင္း ၊ တစံုုတရာက ေခၚသြားတဲ့ အတိုုင္း လိုုက္ေရးသည္။ နိဂံုုး ခ်ဳပ္ျပီး သြားတဲ့ အခ်ိန္မွာ ေခါင္းစဥ္ တခုု အလိုုအေလ်ာက္ ရလာတတ္ျမဲ ျဖစ္သည္။ တခါတေလ လည္း ၊ ေခါင္းစဥ္ တခုု တပ္ျပီး ေရးလာခဲ့ေပမဲ့ ၊ အဆံုုးသပ္ နား ေရာက္တဲ့ အခါ ၊ တျခား ေခါင္းစဥ္ တခုု ျဖစ္ခ်င္ ျဖစ္သြားတတ္ ျပန္သည္ ။ </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ေၾသာ္. . . နိဂံုုး နဲ႕ အဆံုုးသတ္ က အတူတူပဲ လိုု႕ ေျပာရင္ ငါးတန္းေက်ာင္းသူေလး တေယာက္ေယာက္မ်ား စိတ္ရွဳပ္ေထြးေနေလ ဦး မလား ။ </span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;">တကယ္ေတာ့ ဘ၀ ရဲ႕ စာမ်က္နွာ ေတြ ဆိုုတာလည္း ေရးရင္း ေရးရင္း ေခါင္းစဥ္ကေန ေသြဖယ္ သြားတတ္တာ မ်ိဳး ပဲ မဟုုတ္လား ။ ဘယ္လိုုပဲျဖစ္ျဖစ္ ၊ နိဂံုုး ခ်ဳပ္ အဆံုုးသတ္ျပီးရင္ေတာ့ ေခါင္းစဥ္ တခုု ေသခ်ာေပါက္ ရ လာ ပါလိမ့္မည္ ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဒါဆိုုရင္ ဒီ “စာစီစာကံုုး” လိုု႕ ေခါင္းစဥ္ တပ္ခဲ့တဲ့ စာစီစာကံုုးေလး ကိုု ေသြဖယ္တတ္သည့္ ေခါင္းစဥ္မ်ား လိုု႕ က်မ ေျပာင္းခ်င္သည္ ။</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ေကသြယ္</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;">( ၈ နာရီ ၂၀ မိနစ္ - ၁၀ နာရီ ၃၀ မိနစ္)</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ၾသဂုုတ္ ၃၁ ၊ ၂၀၁၄</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;">( dedicated for bloggers and blog writers)</span><br />
<br />kayhttp://www.blogger.com/profile/16599467317071240993noreply@blogger.com5tag:blogger.com,1999:blog-4790315453620143995.post-49460024214052853772014-06-05T14:18:00.001+08:002014-06-05T16:43:36.718+08:00သူ႕ ဦးေဏွာက္ထဲက ဖိနပ္ ... သူ႕ ခႏၶာကိုုယ္ထဲက အပ္<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhvPya4NOmcWFtFo47iH8dgyfbXsdcDH5Z9AZXn2EaHdH9v7U5AlkVI2-dJJtMYncBfa1G8pQVprPtcNtnnFp-ibaGRxdNtSbIYITswxteI6tkQ-lM6jeOR_O1HwaWtRgg93A0AuQx-T7g/s1600/20120211liuxia-162504_copy1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhvPya4NOmcWFtFo47iH8dgyfbXsdcDH5Z9AZXn2EaHdH9v7U5AlkVI2-dJJtMYncBfa1G8pQVprPtcNtnnFp-ibaGRxdNtSbIYITswxteI6tkQ-lM6jeOR_O1HwaWtRgg93A0AuQx-T7g/s1600/20120211liuxia-162504_copy1.jpg" height="397" width="400" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">အဲဒီ တရုုတ္အမ်ိဳးသား ရဲ႕ မ်က္နွာသြင္ျပင္က ျမင္ဖူးေနၾက တရုုတ္ အမ်ိဳးသားေတြ နဲ႕ သိပ္မကြာျခားလွေပမဲ့ ၊ သူ႕မ်က္နွာေပၚမွာ ထင္ဟပ္ေနတဲ့ တည္ျငိမ္မူ နဲ႕ ေလးနက္မူက ေတာ့ ၊ အနည္းငယ္ ကြဲျပားစြာ ထူးျခားေနသည္ ဟုု ထင္မိသည္။ ပိုုျပီး ထူးျခားတာ က ၊ မဲ့ရြဲ႕ ဟစ္ငိုု ေနတဲ့ အရုုပ္ဆိုုးဆိုုးေကာ္ပတ္ရုုပ္ ကေလးကိုု ပခံုုးေပၚမွာ ခ်ီပိုုး ထားတဲ့ သူ႕ ရဲ႕ ဓါတ္ပံုု တပံုု ။ အဲဒီပံုုမွာ သူ႕ကိုု ၾကည့္ရတာ တီယမ္နမ္မင္း ရင္ျပင္ ေပၚမွာ ၊ ေက်ာင္းသားလူငယ္ေတြကိုု စကားေျပာေနတဲ့ နိုုင္ငံေရး တက္ၾကြ ဦးေဆာင္သူ လ်ဴေရွာင္ဘိုု နဲ႕ မတူ ။ တရုုတ္ျပည္ရဲ႕ ဒီမိုုကေရစီ အေရးေတြ နဲ႕ တြဲျပီး ကမၻာက ေဖာ္ျပတဲ့ သတင္းေတြထဲက လ်ဴေရွာင္ဘိုု နဲ႕ မတူ ။ နိုုဘယ္ဆုု ေကာ္မီတီ ရဲ႕ နံရံထက္မွာ ခ်ိတ္ဆြဲ ထားတဲ့ ၊ ဆုု တက္ေရာက္ ယူ ခြင့္ မရတဲ့ ၊ ကမၻာ့ျငိမ္းခ်မ္းေရး ဆုုရွင္ လ်ဳေရွာင္ဘိုု နဲ႕ လည္း မတူ ။ စိတ္၀င္စားစရာ ေကာင္းတာက အဲဒီပံုု ကိုု ရိုုက္ကူးသူဟာ သူ႕ ဇနီးသည္ ကိုုယ္တိုုင္ ျဖစ္ျပီး ၊ တရုုတ္ျပည္ထဲမွာ ျပသခြင့္ မရတဲ့ “တိတ္ဆိတ္ျခင္းရဲ႕ ခြန္အား” ဆိုုတဲ့ ဓါတ္ပံုု ျပပြဲ တခုု မွာ ခင္းက်င္း ခ်ိတ္ဆြဲ ထားခဲ့တဲ့ ၊ သူ႕ ဇနီးသည္ လ်ဳေရွာက္ ရဲ႕ အနုုပညာ လက္ရာ မ်ား ထဲက တခုု ျဖစ္ေနတာပဲ ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ေလးေထာင့္ ၀န္း၀န္း မ်က္နွာ ေပၚမွာ ခ်ိတ္တြယ္ ထားတဲ့ ၊ ၈၀-၉၀ ခုုနွစ္မ်ားဆီက ေခတ္စားခဲ့တဲ့ စတုုရန္းက်က် သတၱဳကိုုင္းမ်က္မွန္ၾကီး ေၾကာင့္ ၊ သူ႕ကိုု ၾကည့္ရသည္မွာ ၈၀-၉၀ နွစ္မ်ား ဆီသိုု႕သာ ျပန္ေရာက္ေနသလိုု ။ တကယ္လည္း သူ႕ ရဲ႕ ယံုုၾကည္ခ်က္ နဲ႕ ရပ္တည္ခ်က္ ေတြက လြန္ခဲ့တဲ့ နွစ္ အစိတ္ေက်ာ္က ျဖစ္ရပ္ေတြထဲမွာ နက္နက္ရွိဳင္းရွိဳင္း စိုုက္၀င္ စူးနစ္ ေနနွင့္ခဲ့ျပီး ျပီ မဟုုတ္လား ။ ၁၉၈၉ တရုုတ္ျပည္ရဲ႕ တီယမ္နမ္မင္း ရင္ျပင္ အေရးေတာ္ပံုု က စလိုု႕ ၂၀၀၈ ပီကင္း အိုုလံပစ္ ဆန္႕က်င္မူ ကာလ ေတြ အထိ ၊ သူ႕ရဲ႕ ယံုုၾကည္ခ်က္ စိတ္နွလံုုး က ဒီမိုုကေရစီ ကေန တေရြးမွ မေလ်ာ့ခဲ့ ။ သူ႕ ရဲ႕ ရပ္တည္ခ်က္ ေျခအစံုု က တရုုတ္ျပည္ၾကီးကေန တဖ၀ါး မွ မခြာခဲ့ ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">၁၉၈၉ ခုု ဇြန္လ ၄ ရက္ေန႕ တီယမ္နမ္မင္း ရင္ျပင္က ဆႏၵျပ ေက်ာင္းသားေတြကိုု စျပီး ျဖိဳခြင္းျပီ ဆိုုတဲ့ အခ်ိန္မွာ ၾသစေၾတလ် သံအရာရွိ တေယာက္က ၊ လ်ဴေရွာင္ဘိုု ကိုု သူ႕ကား နဲ႕ ကယ္ ထုုတ္ လာ နိုုင္ခဲ့တယ္ လိုု႕ ၾသစေၾတလ် ေအဘီစီ ရုုပ္သံက လႊင့္သြားတဲ့ ေတြ႕ဆံုုခန္းတခုုမွာ အဲဒီ သံအရာရွိ ကိုုယ္တိုုင္က ျပန္ေျပာင္း ေျပာျပ ေလသည္ ။ သံရံုုးေရွ႕ ကိုု ေရာက္ေတာ့ - ကဲ ငါတိုု႕ အထဲ ၀င္ဖိုု႕ တံခါး ပြင့္လိမ့္မယ္ . . . ၀င္သြားျပီးတာနဲ႕ မင္းဟာ နိုုင္ငံေရး ခိုုလွံဳခြင့္ အက်ံဳး၀င္သြားျပီ . . . ဒီနိုုင္ငံကေန ခြါရလိမ့္မယ္ . . . ဒါမွမဟုုတ္ ဒီ အနားက မင့္ရဲေဘာ္ ေတြဆီ သြားျပီး ပုုန္းမလား - ဆိုုေတာ့ လ်ဴက ခဏ စဥ္းစားျပီး ၊ ကားေပၚကေန ဆင္းသြားခဲ့ သတဲ့ ။ ေနာက္တေန႕ ညေနမွာပဲ သူ အဖမ္းခံ လိုုက္ရတယ္။ တရုုတ္စစ္တပ္က ျဖိဳခြင္းဖိုု႕ လုုပ္ေနတဲ့ အခ်ိန္မွာ ဒီ ရင္ျပင္ထဲက ေသာင္းေပါင္းမ်ားစြာ ေသာ ေက်ာင္းသား လူငယ္ ေတြ ကိုု ျငိမ္းခ်မ္းစြာ ဆုုတ္ခြါဖိုု႕ ေျပာဆိုု စည္းရံုုး နိုုင္တဲ့ ေခါင္းေဆာင္ အနည္းငယ္ထဲက တေယာက္ ျဖစ္တဲ့ လ်ဴ ဟာ ၊ သူ႕ ရဲေဘာ္ ေက်ာင္းသားေတြ အေပၚ မွာ ၊ ဘယ္လိုုလုုပ္ျပီး လြယ္လြယ္ကူကူ ေက်ာခိုုင္း စြန္႕ ခြါ ထားခဲ့ နိုုင္မလဲ . . . ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ကိုုလံဘီယာ တကၠသိုုလ္ မွာ ဧည့္ပညာရွင္ တေယာက္ အေန နဲ႕ ေခတၱ သြားေရာက္ ေနထိုုင္ေနတုုန္း ၊ တရုုတ္ျပည္ ေက်ာင္းသား လွဳပ္ရွားမူ ၾကီး အမီ အေရာက္ ျပန္လာခဲ့ တယ္ဆိုုတဲ့ လ်ဴ အတြက္ ဒီ လွဳပ္ရွားမူၾကီး နဲ႕ ဘယ္ေလာက္ထိ ထဲထဲ၀င္၀င္ ပါ၀င္ ပတ္သတ္ေန ခဲ့ ေလ မလဲ. . . ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">တရုုတ္အစိုုးရ ကေတာ့ သူ႕ကိုု “လက္မဲၾကီး” လိုု႕ နာမယ္တပ္ျပီး လူဆိုုးစာရင္း သြင္းျပစ္ခဲ့သည္။ တကယ္ေတာ့ တရုုတ္လူမ်ိဳးေတြ ရဲ႕ ယဥ္ေက်းမူထဲမွာ က်ယ္က်ယ္ျပန္႕ျပန္႕ နက္နက္ရွိဳင္းရွိဳင္း ရွိေနတဲ့ ကြန္ျဖဴးရွပ္ ကိုု သံုုးသပ္ထားတဲ့ စာအုုပ္ တအုုပ္က စလိုု႕ ၊ သူ႕ရဲ႕ အေရးအသား အယူအဆ ေတြဟာ ၊ မဆြခင္ မတိုုင္ခင္ကတည္းက ၊ တရုုတ္ လူငယ္ စာဖတ္ပရိသတ္အၾကား မွာ လူေျပာမ်ား အၾကိဳက္ေတြ႕ ေနခဲ့တာမိုု႕ ၊ ဒီ အေရးေတာ္ပံုု ၾကီး အေပၚမွာ တစံုုတရာ ထက္ကိုု ၊ ပိုု ျပီး သက္ေရာက္မူ ရွိခ်င္ လည္း ရွိခဲ့ ေပလိမ့္မည္။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">တရုုတ္လူမ်ိဳးေတြ ရဲ႕ ဘုုရားလိုု ျဖစ္ေနတဲ့ ကြန္ျဖဴးရွပ္ ကိုုေတာင္ ေ၀ဖန္ ပိုုင္းျခားျခင္လာတဲ့ အသိအျမင္ ေတြ ၊ လ်ဴ႕ ဆီ ကိုု ေနရင္း ထိုုင္ရင္း အလိုုလိုု ေရာက္လာခဲ့တာေတာ့ မဟုုတ္ ။ ၀ိဇၨာ ပညာ နဲ႕ ပါရဂူ ဘြဲ႕ ရ ထားတဲ့ တကၠသိုုလ္ ဆရာ လ်ဴ က ၊ ၁၉၈၀ ေလာက္က စျပီး ၊ အေမရိကန္ နဲ႕ ဥေရာပ တိုုင္းျပည္ တခ်ိဳ႕ကိုု ပညာေရးကိစၥ နဲ႕ ေရာက္ သြားခဲ့တယ္ ။ လိုုက္ကာ ကိုု ဖယ္ျပီး ပြဲခင္းထဲ ကိုု ျမင္လိုုက္ရသလိုုမ်ိဳး ၊ မတူညီ မူေတြ အမ်ားအျပား နဲ႕ က်ယ္၀န္းလွ တဲ့ ကမၻာၾကီးကိုု ျမင္ လိုုက္ရ တဲ့ လ်ဴ ဟာ ၊ ရုုတ္တရက္ ေတာ့ အေနာက္ကမၻာ ရဲ႕ လြတ္လပ္တဲ့ အယူအဆ အေတြးအေခၚ ေတြ အေပၚမွာ ၊ အထင္ၾကီးစိတ္ ေတြ ၀င္သြားခဲ့ ဟန္ တူရဲ႕ ။ အေစာပိုုင္း မွာ အေမရိကန္ အစိုုးရ ေပၚလစီ ေတြကိုု ခ်ီးမြမ္းေရးသား ခဲ့တဲ့ စာေတြေၾကာင့္ တခ်ိဳ႕ ကလည္း အမ်ိဳးသား သစၥာေဖာက္ လိုု႕ စြပ္စြဲတာေတြ ရွိ ခဲ့ တယ္။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ေနာက္ပိုုင္းမွာ ေတာ့ အေနာက္တိုုင္း စံ နွဳန္းေတြ မွာလည္း အပစ္အနာေတြ မကင္းဘူး ဆိုုတာကိုု သူ နားလည္ သေဘာေပါက္လာတယ္ ။ အာဏာရွင္ တပါတီ ေအာက္မွာ နွစ္ေပါင္း သံုုးဆယ္ေလာက္ ေနထိုုင္ၾကီးျပင္း ခဲ့တဲ့ လူတေယာက္ အတြက္ ၊ လူ႕သမိုုင္း ရဲ႕ ၾကမၼာကိုု ၊ လြတ္လြတ္လပ္လပ္ သံုုးသပ္ ၾကည့္ခ်င္ခဲ့တာပါပဲ - လိုု႕ - သူ႕ကိုုယ္သူလည္း ျပန္သံုုးသပ္ နိုုင္ခဲ့တယ္ ။ ဒါေပမဲ့ သူ႕မွာ ေရြးခ်ယ္ စရာ နည္းပါးတဲ့ အတြက္ သူလုုပ္နိုုင္ / လုုပ္ျဖစ္ ေနမွာကေတာ့ - အေနာက္တိုုင္းရဲ႕ စံနွဳန္းေတြ ကိုု အသံုုးျပဳျပီး တရုုတ္ျပည္ ကိုု ေ၀ဖန္ မယ္ . . . သူ႕ ရဲ႕ စာေပ ဖန္တီးနိုုင္စြမ္း ကိုု အသံုုးျပဳ ျပီး အေနာက္ကမၻာကိုု လည္း ေ၀ဖန္မယ္ လိုု႕ ၀န္ခံ ကတိေပး ခဲ့တယ္။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">တီယန္နန္မင္း ရင္ျပင္ အျပီး ေထာင္ ဒဏ္ ၂ နွစ္ အၾကာ ျပန္လြတ္လာ တဲ့ အခ်ိန္မွာ သူ႕ ရဲ႕ ပထမ အိမ္ေထာင္နဲ႕ သားေလးက အေမရိက ကိုု ထြက္သြားခဲ့ျပီ ။ အလုုပ္ေတြ ျပဳတ္ မိသားစုုပါ ျပဳတ္သြားတဲ့ လ်ဴ ကေတာ့ စာေတြ ဆက္ေရး ေနခဲ့တယ္။ ကြန္ျမဴနစ္ ပါတီၾကီးကိုု ဆက္ ေ၀ဖန္ ေနခဲ့တယ္။ တရုုတ္ျပည္ၾကီးကိုု ဆက္ ဆန္းစစ္ ေန ခဲ့တယ္။ အလုုပ္စခန္း တခုုမွာ နယ္နွင္ ထိန္းသိမ္းခံ ေနရတုုန္း မွာ အခုု ဇနီးသည္ ျဖစ္တဲ့ လ်ဴေရွာက္ နဲ႕ ဆံုုၾကတယ္။ တရုုတ္ဘုုန္းၾကီး တပါး လိုု တည္ျငိမ္ တဲ့ လ်ဴေရွာင္ဘိုု နဲ႕ တရုုတ္သီလရင္ တပါး လိုု တိတ္ဆိတ္ တဲ့ လ်ဴေရွာက္ တိုု႕ ဇနီးေမာင္နွံ ၂ ေယာက္ ဟာ၊ စိတ္၀င္စားစရာ ေကာင္းလွ စြာပဲ ၊ နိုုင္ငံေရး အေတြး. . . အနုုပညာေရး အလုုပ္ေတြ အသီးသီး နဲ႕ သူတိုု႕ ရဲ႕ ေန႕ရက္ေတြကိုု ေက်ာ္ျဖတ္ခဲ့ၾကတယ္။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">တကယ္ေတာ့ လ်ဴ ဟာ ၊ ဟိုုး ငယ္စဥ္ တကၠသိုုလ္ ေက်ာင္းသား ဘ၀ တည္းက ၊ သူ႕ အယူအဆ အေတြးအေရး ေတြကိုု ကဗ်ာေတြ နဲ႕ စတင္ ခဲ့တဲ့ ကဗ်ာဆရာ တေယာက္လည္း ျဖစ္ခဲ့တယ္ ဆိုုတာကိုု လူေတြ သိပ္သတိမထား မိ ခဲ့ ၾကဘူး ။ ခုုခ်ိန္မွာေတာ့ သူ႕ရဲ႕ “ ဇြန္ - ေလး တမ္းခ်င္း” ဆိုုတဲ့ ကဗ်ာေပါင္းခ်ဳပ္ စာအုုပ္ကိုု နိုုင္ငံတကာ က ပါ၊ စိတ္၀င္စားလာၾကတယ္။ ပထမဆံုုး အၾကိမ္ ေထာင္က် တဲ့ နွစ္က စ လိုု႕ ၊ ဒုုတိယ အၾကိမ္ ေထာင္မက်ခင္ ၂၀၀၉ ခုုနွစ္ အထိ ၊ ဇြန္ လ (၄) ရက္ေန႕ကိုု ေရာက္တိုုင္း ၊ နွစ္စဥ္မျပတ္ ေရးဖြဲ႕ ခဲ့တဲ့ သူ႕ ရဲ႕ “ ဇြႏ္- ေလး ” ကဗ်ာေတြကိုု ၊ သူ႕မိတ္ေဆြ ဂ်က္ဖရီယမ္း ဆိုုသူ ၊ အဂၤလိပ္ လိုု ျပန္ဆိုု ထားတဲ့ အဲဒီ စာအုုပ္ထဲက ကဗ်ာ အပိုုင္းအစ တခ်ိဳ႕ကိုု ေမႊေနွာက္ လွန္ေလ်ာ ၾကည့္မိေတာ့ - ေလးနွစ္ေျမာက္ မွာ ၊ စပ္ဆိုုခဲ့တဲ့ ေလးပုုဒ္ေျမာက္ ကဗ်ာေလး ရဲ႕ ပါဒေလး - ေလးခုု ေအာက္မွာ အေတြးေတြ ခဏ ရပ္တန္႕ သြားခဲ့တယ္။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="color: blue; font-family: Zawgyi-One;">In the brain-mass</span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="color: blue; font-family: Zawgyi-One;">there’s one shoe</span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="color: blue; font-family: Zawgyi-One;">that cannot find the road to memory</span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဦးေဏွာက္ အစိုုင္အခဲ ထဲ </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">နစ္က်န္ခဲ့တဲ့ ဖိနပ္တဖက္ </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">အတိတ္ရဲ႕ လမ္းကိုု သူ ရွာမေတြ႕ နိုုင္ေတာ့ျပီ . . . </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ေက်ာင္းသား နဲ႕ လူအမ်ား ေသြးေျမက်ခဲ့တဲ့ ဇြန္ ေလး ရက္က ၊ လ်ဴ ရဲ႕ ဦးေဏွာက္ထဲ မွာ ဘယ္ေလာက္တာင္ နက္ရွိဳင္းေအာင္ စြဲထင္ ေန ခဲ့ေလ သလဲ ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဖတ္ရင္း နဲ႕ ၊ ေနာက္ဆံုုး ကဗ်ာကိုု ေရာက္လာတယ္။ ၈၉ ကေန ၂၀၀၉ ... သကၠရာဇ္ ကိန္းဂဏန္းတြလည္း တျဖည္းျဖည္း နဲ႕ တိုုး လာတယ္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="color: blue; font-family: Zawgyi-One;">The day seems more and more distant</span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="color: blue; font-family: Zawgyi-One;">and yet for me</span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="color: blue; font-family: Zawgyi-One;">it remains a needle inside my body</span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">အဲဒီရက္ဟာ ေ၀း သထက္ ေ၀း ကြာသြား ခဲ့. . . </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ငါ့အတြက္ေတာ့ </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ခႏၶာကိုုယ္ထဲမွာ အပ္တေခ်ာင္း ရွိေနျမဲ. . .</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ရင္ျပင္ေပၚမွာ ေသြးသံရဲရဲ နဲ႕ က်ဆံုုးခဲ့တဲ့ သူ႕ ရဲေဘာ္ ေတြရဲ႕ အေလာင္းေတြဟာ ၊ ရွင္သန္ က်န္ရစ္ တဲ့ လ်ဴ အတြက္ အပစ္ၾကီး တခုု လိုု ၊ သူ႕ ခႏၶာကိုုယ္ထဲ စိုုက္၀င္ ေနခဲ့ ေလ သလား ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ကဗ်ာစာအုုပ္ေလး ကိုု လွန္ေလ်ာ ျပီး သြားေတာ့ ... လူတေယာက္လိုု စကား ေျပာေပမဲ့ ၊ တေစၦ တေကာင္လိုု စာေရး တယ္ - ဆိုုတဲ့ လ်ဴ႕ ရဲ႕ တျခား စာေတြကိုုလည္း ဆက္ ဖတ္ၾကည့္ခ်င္ေနမိတယ္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">တီရင္နန္မင္း ရင္ျပင္ နွစ္ အစိတ္ျပည့္တဲ့ ဒီေန႕ ဒီ အခ်ိန္မွာေတာ့ ၊ </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">တရုုတ္ျပည္ၾကီးဟာ </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">တခ်ိန္က ေက်ာင္းသားေတြရဲ႕ ဒီမိုုကေရစီ အေရး ေတာင္းဆိုုသံ ေတြ ၊ ေသြးပ်က္ ျငီးတြား သံ ေတြကိုု ၊ ေမ့ခ်င္ဟန္ ေဆာင္ရင္း ၊</span><span style="font-family: Zawgyi-One;"> စီးပြားေရး အရ ကမၻာ့ နံပါတ္ တစ္ ေနရာကိုု ေရာက္ခမမ္းလိလိ ။</span><span style="font-family: Zawgyi-One;">အသက္ ၆၀ အရြယ္ ရွိလာျပီ ျဖစ္တဲ့ လ ်ဴ ကေတာ့ ၊ တရုုတ္ျပည္ရဲ႕ ပီကင္း အက်ဥ္းေထာင္ၾကီးထဲ မွာ . . . ခ်ာတာ (၈) လိုု႕ ေခၚတဲ့ တပါတီ အာဏာရွင္စနစ္ ရပ္စဲ ဖိုု႕ သေဘာထား ထုုတ္ေဖာ္တဲ့ စာတမ္း ေၾကာင့္ ၊ ၂၀၀၉ ခုုနွစ္က က်ခဲ့ေနတဲ့ ေထာင္ဒဏ္ ဆယ့္တစ္ နွစ္ မွာ တ၀က္က်ိဳးလုု က်ိဳးခင္ ။ သူ႕ ဇနီးသည္ မွာက ၊ ရဲ အေစာင့္ေတြ အျမဲ ေစာင့္ၾကည့္ေနတဲ့ ေနအိမ္ တိုုက္ခန္းေလး ထဲမွာ ၊ ဘယ္သူနဲ႕ မွ ေတြ႕ခြင့္ မရပဲ ၊ စိတ္အေျခအေန တိမ္းေစာင္းလုုလုု ။</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;">“ ဇြန္ - ေလး ” ကဗ်ာ အသစ္ေတြ ဘယ္နွယ္ပုုဒ္ ဆက္ရွိေနေသး လည္း ဆိုုတာေတာ့ ဘယ္သူမွ မသိနုုိင္ေသး။</span></div>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;">++++++++</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ေကသြယ္</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ည ၁၁ နာရီ ၃၄ မိနစ္</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဇြန္ ၄ ရက္ ၂၀၁၄</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;">( ဇြန္ ၄ တရုုတ္ ဒီမိုုကေရစီ အေရးေတာ္ပံုု အမွတ္တရ - <span style="color: blue;"><a href="http://moemaka.com/archives/38054" target="_blank">မိုုးမခ</a></span> အတြက္ ေရးသား သည္။ )</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
kayhttp://www.blogger.com/profile/16599467317071240993noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4790315453620143995.post-3010424080035909212014-05-26T21:02:00.002+08:002014-05-26T21:40:19.439+08:00အတိတ္ကိုု ျပန္ေတြးလိုု႕ ရာဇ၀င္သာ အသစ္ျပင္ေရး<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi8EG0xW5VlcVqDnSNWHOMSTWPR2MdSk4hy8NebzkVNhqoCBTWgEceWcR6TKEo0mLgQO6vRnMICNi1uCcZkYTIS2uIYzmX4vggHzeEn83XGKWMN45NcpAZfGfzF9F9Lk-3V_YIw9JnuJ-M/s1600/Screen+Shot+2014-05-26+at+1.47.36+pm.png" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi8EG0xW5VlcVqDnSNWHOMSTWPR2MdSk4hy8NebzkVNhqoCBTWgEceWcR6TKEo0mLgQO6vRnMICNi1uCcZkYTIS2uIYzmX4vggHzeEn83XGKWMN45NcpAZfGfzF9F9Lk-3V_YIw9JnuJ-M/s1600/Screen+Shot+2014-05-26+at+1.47.36+pm.png" height="308" width="400" /></a></span></div>
<br />
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ေကာင္းကင္ၾကီးက ၾကည္ၾကည္ ။ အလံေတြက နီနီ ။ ျပည္သူေတြက ညီညီ ။ မိန္႕ခြန္းေတြက တည္တည္ ။ ဗိုုလ္စိန္မွန္ ကြင္း က ေနမွ ေအာင္ပင္လယ္ၾကီးထဲ ထိ စီးေမ်ာလိုု႕ ။ အဲဒီေတာ့ အေတြးေတြကလည္း စီရရီ ေပါ့ ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red; font-family: Zawgyi-One;"><i>“ ေမ လ တိုု႕ ရင့္အိုုေဟာင္းခ်ိန္ . . . ၀သာန္မိုုးဦး မုုတ္သုုန္ျမဴးျပီ . . . တိမ္ညိဳ မိလႅာ ရစ္၀ိုုင္းကာေလ . . . တေထာင့္ကိုုးရာ ကိုုးဆယ္ ေမ မွာ . . . တိုု႕ နိုုင္ငံ သမိုုင္း အသစ္ျပင္ေရးၾကမည္ . . .”</i></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">အခုုလိုုပဲ ေမလ ရဲ႕ ရက္ေတြမွာ ေရြးေကာက္ပြဲ လွံဳ႕ေဆာ္ေတး ေတြ ေလထဲမွာ ပ်႕ံလြင့္ေနခဲ့သည္။ ေျခလွမ္းတိုုင္းမွာ တက္ၾကြမူေတြ ။ ပင္နီ၀တ္စံုု ေတြေပၚက လံုု႕လဥသဟ ေတြ ။ ခေမာက္ၾကီးေတြ ရဲ႕ ဗ်ပ္က်ယ္က်ယ္ အ၀န္း တေလွ်ာက္ ေမ ွ်ာ္လင့္ခ်က္ေတြ ခိုုတြဲရင္း. . . ဦးထိပ္ခၽြန္ခၽြန္ ရဲ႕ ပန္းပြားေတြကေန တဆင့္ ေအာင္စိတ္ေတြက ေကာင္းကင္ယံကိုု ထိုုးထြက္လိုု႕ ။ သီခ်င္းေလး ထဲက လိုုပဲ အာဏာရွင္စနစ္ ၾကီး က ရင့္အိုုေဟာင္းျပီး ဒီမိုုကေရစီ ေလညင္းေတြ ျမဴးေန ခဲ့တယ္။ ဒါေပမဲ့ တိမ္ေတာင္သဖြယ္ မင္ေရးက်ယ္ တဲ့ ျမန္မာ့နိုုင္ငံေရး ရာသီဥတုု ၾကီးထဲ မွာ ၊ အဲဒီတုုန္းက က်မ တိုု႕ေတြရဲ႕ နိုုင္င့ံ သမိုုင္းကိုု တကယ္ပဲ အသစ္ျပင္ေရး နိုုင္ခဲ့ၾကရဲ႕ လား ။</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">အေျပာင္းအလဲကိုု လိုုလားေနတဲ့ ျပည္သူေတြ အားလံုုးက နိုုင္ငံ့ သမိုုင္းကိုု အသစ္ျပင္ေရးၾကမယ္ေဟ့ လိုု႕ ၾကိဳးစားခဲ့ၾက ေပမဲ့ ၊ ရာထူး အာဏာ ေတြေပၚမွာ ယစ္မူးဖက္တြယ္ ေနတဲ့ စစ္အာဏာရွင္ေတြ ရဲ႕ တဖက္သက္ အေၾကာင္းျပခ်က္ကေတာ့ ၊ အသစ္ျပင္ေရး ထားတဲ့ အေျခခံဥပေဒ တခုု မရွိေနေသး - ဆိုုျပီး ၊ ၁၉၉၀ ရဲ႕ ေအာင္ပြဲ ရလဒ္ ကိုု အေကာက္ၾကံ နဲ႕ ေမွာက္လွန္ ထားခဲ့လိုုက္တာ ကေန႕အထိပဲ ဆိုုပါေတာ့ ။ တကယ္ေတာ့ ျမန္မာ့သမိုုင္းမွာ … တလအတြင္း အေရးေပၚ အျပီးေရးဆြဲခဲ့တာ ဆိုုတဲ့ ၁၉၄၇ ဖြဲ႕စည္းပံုု အေျခခံ ဥပေဒ ကလြဲရင္ ၊ ေတာ္လွန္ေရးေကာင္စီ အစိုုးရ ရဲ႕ ၁၉၇၄ ဖြဲ႕စည္းပံုု ဆိုုတာလည္း ဦးေန၀င္း အာဏာသိမ္းျပီး ဆယ္နွစ္ေက်ာ္ ၾကာမွ တရား၀င္ အတည္ျပဳ နိုုင္ခဲ့တာေလ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<blockquote class="tr_bq">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">“ ျပည္သူ႕ အစိုုးရ တခုု ကိုု ေဖာ္ထုုပ္ တည္ေထာင္ရန္ ဟူေသာ နားလည္ခံယူခ်က္ျဖင့္ ျပည္သူတိုု႕၏ ဆႏၵအရ ေရြးေကာက္တင္ေျမွာက္ လိုု္က္ေသာ ျပည္သူ႕ ကိုုယ္စားလွယ္ မ်ားျဖင့္ ဖြဲ႕စည္းအပ္သည့္ ျပည္သူ႕ လႊတ္ေတာ္သည္ စတင္ေခၚယူ စည္းေ၀းသည့္ အခ်ိန္မွ စ၍ အခ်ဳပ္အျခာကိုု ပိုုင္ဆိုုင္သည္။ ဖြဲ႕စည္းအုုပ္ခ်ဳပ္ပံုု အေျခခံ ဥပေဒ မရွိသည္ ျဖစ္ေစ ၊ ဖြဲ႕စည္းအုုပ္ခ်ဳပ္ပံုု အေျခခံ ဥပေဒ ျပဌါန္း ျပီးသည္အထိ အုုပ္ခ်ဳပ္ပိုုင္ခြင့္ ရွိသည္ ” </span></blockquote>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဆိုုတဲ့ အမ်ိဳးသား ဒီမိုုကေရစီ အဖြဲ႕ခ်ဳပ္ ရဲ႕ အာေဘာ္ သေဘာထားကိုု ၊ ေရြးေကာက္ပြဲ အနိုုင္ရျပီး နွစ္ လ တိတိအၾကာ ဇူလိုုင္ ၂၇ ရက္ မွာေတာ့ သမိုုင္း၀င္ ဂႏၶီညီလာခံ ၾကီး နဲ႕ အတူ လက္ေတြ႕ အေကာင္အထည္ေဖာ္ခဲ့ေတာ့တယ္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">အဲဒီအခ်ိန္ေတြမွာ ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္ နဲ႕ တကြ အဖြဲ႕ခ်ဳပ္ ေခါင္းေဆာင္ ေတာ္ေတာ္မ်ားမ်ားကိုု အက်ယ္ခ်ဳပ္ အက်ဥ္းခ်ဳပ္ေတြ အသီးသီးနဲ႕ စစ္တပ္ရဲ႕ ဗ်ဳဟာက်က် လူစုုခြဲ ေနရာခြဲ ရပ္တည္ခ်က္ေတြပါ ကြဲျပားေအာင္ လုုပ္ထားျပီးျပီ။ ဒါေပမဲ့ ဂႏၶီခမ္းမေရွ႕ က မိုုးေရေတြထဲမွာ ျပည္သူလူထုု ၾကီးက</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"> ေမ ွ်ာ္လင့္ခ်က္ေတြ အျပည့္နဲ႕ ေသာင္းေသာင္းျဖျဖ ။ ျပည္သူ႕လႊတ္ေတာ္ ကိုုယ္စားလွယ္ေတြ မွာလည္း ၊ ျပည္သူေတြနဲ႕ အျပိဳင္ ဇူလိုုင္ မိုုးသည္းသည္းကိုု အံတုုရင္း ၀မ္းသာ ၀မ္းနည္း မ်က္ရည္ေတြ ျဖိဳင္လိုု႕ ။ ဒါေပမဲ့ ဂႏၶီခမ္းမ ရဲ႕ အဆင္းမွာပဲ အဖြဲ႕ခ်ဳပ္ရဲ႕ အင္အားေတြ ဦးေဆာင္မူေတြ တြဲဆက္မူေတြ ကိုု ၊ တခုုျခင္း တေယာက္ျခင္း တရက္ျခင္း စနစ္တက် ျဖိဳခြင္း ခံရေလေတာ့ျပီ။</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">အဲဒီကတည္းက ျပည္သူ႕ အစိုုးရ သာ ျဖစ္ခဲ့မယ္ဆိုုရင္ ၊ အစိုုးရေတြ ေလး- ငါး ဆက္ ေလာက္ ေတာင္ ေျပာင္းျပီး ေနေလာက္ျပီ ျဖစ္တဲ့ ၊ ဆယ္စုုနွစ္ နွစ္ ခုု နီးပါး ရွိလာတဲ့ အခ်ိန္ မွာေတာ့ ၊ စစ္တပ္အစိုုးရ ေျပာတဲ့ လိုုအပ္ေနတယ္ဆိုုတဲ့ ေရးဆြဲေနတယ္ဆိုုတဲ့ ၊ တဖက္သက္ အေျခခံဥပေဒ ဆိုုတာ ၾကီး ရလာခဲ့ပါျပီ တဲ့ ။ နာဂစ္ဥပေဒ ၊ မသာ မီးကြင္းပစ္ ဥပေဒ ၀ိေသသ ေတြ အထူးထူး ၊ ၀ိ၀ါဒ ေတြ အေထြေထြ ျဖစ္ေနတဲ့ ၊ ဒီ အေျခခံ ဥပေဒ ၾကီးကိုု . . . ကဲ အခုု ေနာက္တခါ အသစ္ျပင္ေရး ၾကရအံုုးမည္ ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ပုုဒ္မ ၄၃၆ ဆိုုတဲ့ ဖြဲ႕စည္းပံုု အေျခခံဥပေဒ ျပင္ဆင္မူ ဆိုုင္ရာ ပုုဒ္မၾကီးကိုု ျပင္ဆင္ဖိုု႕ ရန္ အတြက္ ၊ ေျပာၾကသလိုုဆိုု … စစ္ဘားတိုုက္ လႊတ္ေတာ္ၾကီးရဲ႕ မ်က္နွာစာ တံခါးၾကီးကိုု ဖြင့္ပစ္ နိုုင္ဖိုု႕ အတြက္၊ ျပည္သူ႕ ဆႏၵ ထုုပ္ေဖာ္ပြဲ ေတြ လမ္းမေတြေပၚ လ ွ်ံက် လာျပန္ျပီ။ လက္မွတ္ေရးထိုုး ဆႏၵေဖာ္ထုုပ္လႊာေတြ လူေတြၾကားထဲ ပ်ံ၀ဲ လာျပန္ ေခ်ျပီ။ အဲဒီအတိုုင္းပါပဲ ။ လြန္ခဲ့တဲ့ အနွစ္ နွစ္ဆယ္ေက်ာ္ ကာလေတြ တုုန္းကလည္း ၊ ၁၉၉၀ အေထြအေထြ ေရြးေကာက္ပြဲ ၾကီးနဲ႕ အတူ ျပည့္သူ႕ဆႏၵေဖာ္ထုုပ္လႊာ ေတြ တတိုုင္းျပည္လံုုး အနွံ႕ ၊ လ ွ်ံခဲ့ ပ်ံခဲ့ သည္ ပဲ မဟုုတ္လား ။</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red; font-family: Zawgyi-One;"><i>“ခေမာက္ရဲ႕ ေဘးမွာ ၾကက္ေျခခတ္လိုု႕ . . . သမိုုင္းေဟာင္း အသစ္ျပင္စိုု႕ . . . ေျဖာင့္မတ္ တည့္ မွန္တည္ၾကည္ ဂုုဏ္မခ်ိဳ႕ . . . အဖြဲ႕ခ်ဳပ္သေဘာထားမိုု႕ . . . ရည္မွန္းခ်က္ လ၀န္းအိမ္ ဒီေႏြမိန္ ရႊန္းၾကည္လဲ့လိုု႕ . . . ဘ၀ မခ်ိဳ႕ အလွ မခ်ိဳ႕ အားမာန္မခ်ိုုဳ႕ပါ . . . ျပည္သူ႕ ေအာင္ေျမ သေျပနုု ခ်ိန္ မိုု႕ . . .”</i></span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">မဲစာရြက္ေတြ ေပၚက၊ အမ်ိဳးသား ဒီမိုုကေရစီ အဖြဲ႕ခ်ဳပ္ သေကၤတ ခေမာက္ပံုု ရဲ႕ ေဘးမွာ ၾကက္ေျခခတ္နိုုင္ ဖိုု႕ အတြက္ ၊ က်မ တိုု႕ လူငယ္ေတြ တရြာ၀င္ တရြာထြက္ ၊ ေဟာေျပာ စည္းရံုုးခဲ့ၾကသည္။ ေမလ ရဲ႕ ေႏြေနက စူးရဲ လွေပမဲ့ မေမာနိုုင္ ၾက မပမ္းနိုုင္ၾက ။ သမိုုင္းအေဟာင္း ေတြကိုု ဒီတခ်ီေတာ့ အသစ္ျဖစ္ေအာင္ ျပင္နိုုင္ၾကေတာ့မယ္… လိုု႕ လံုုး၀ ဧကန္ စိတ္ခ် ေမ ွ်ာ္လင့္ လိုု႕ ေပါ့ ။ လ၀န္းအိမ္ ၾကီး ကလည္း မိုုးေကာင္းကင္ မွာ ၾကည္လင္ ၀င္းပ ေအးျမ လိုု႕ေပါ့ ။</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red; font-family: Zawgyi-One;"><i>“ ‘စုု’ နိုုင္မွ ခ်မ္းသာမည္ . . . ‘စုု’ နိုုင္မွ ၾကီးပြားမည္ . . . ‘စုု’ နိုုင္မွ တိုုးတက္နိုုင္မည္ ယံုုယံုုၾကည္ၾကည္ စံုုစံုုညီညီ တိုု႕အားလံုုး ယံုုၾကည္ . . ”</i></span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">သီခ်င္းေလးေတြ ေဆာင္ပုုံေလး ေတြက က်မတိုု႕ နွဳတ္ဖ်ား မွာ တရြရြ တဖြဖြ ။ “<b> ပိေတာက္ေတြ လွိဳင္တဲ့ နွစ္… ခေမာက္ေတြ နုုိင္မဲ့ နွစ္” </b> ဆိုုျပီး ပိေတာက္ပန္း ေတြကေတာင္ တခဲနက္ ေအာင္ ၀င္း၀ါထိန္ လိုု႕ ။ <b>“ငုု နဲ႕ ပိေတာက္ ေႏြမွာျပိဳင္ . . . စုု နဲ႕ ခေမာက္ ေမမွာနိုုင္”</b> ဆိုုတဲ့ အတိုုင္း အားလံုုးရဲ႕ ေခါင္းေပၚမွာ ခေမာက္ေတြ ေနရာယူခဲ့တဲ့ ၁၉ ၉ ၀ ေမ ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဒီနွစ္ေတာ့ ေငြရတုု အၾကိဳ သိုု႕ တိုုင္ခဲ့ေလျပီ ။ ေခတ္တေခတ္ ဒါမွမဟုုတ္ သမိုုင္းအျဖစ္သနစ္ တခုု ေျပာင္းလဲ ထုုဆစ္ပံုုေဖာ္ နိုုင္ေလာက္ေအာင္ လံုုေလာက္တဲ့ ၊ နွစ္ဆယ့္ေလးနွစ္ ဆိုုတဲ့ အခ်ိန္ကာလ မွာ၊ လ၀န္းအိမ္ၾကီး က ၊ မိုုးေကာင္းကင္မွာ ရွိေနဆဲပါပဲ ။ ‘စုု’ ကလည္း အားလံုုးရဲ႕ နွလံုုးသား မွာ ၾကီးစိုုးလႊမ္းမိုုး ေနဆဲပါပဲ ။ ဒါေပမဲ့ ခေမာက္ေတြ ရဲ႕ ေႏြေဆာင္ပြဲ ေမေအာင္ပြဲၾကီး ကိုုေတာ့ ရုုပ္ေရာ နာမ္ေရာ ျဒပ္ေရာ က်မတိုု႕ ဘယ္လိုုမွ ရွာ မေတြ႕ နိုုင္ၾက ေတာ့ဘူး ။ အဲဒီ ေအာင္ပြဲၾကီးထဲက ေအာင္ပြဲခံ ျပည္သူ႕ ကိုုယ္စားလွယ္ ေတြမွာလည္း တခ်ိဳ႕ (ရုုပ္) မရွိေတာ့ေပမဲ့ (နာမ္)ရွိေနေသး . . . တခ်ိဳ႕ (ရုုပ္) ရွိေနေသးေပမဲ့ (ျဒပ္) မရွိေတာ့ ။ ေရြးေကာက္ခံ ျပည္သူ႕ ကိုုယ္စားလွယ္ တေယာက္ ျဖစ္ခဲ့တဲ့ က်မရဲ႕ ဖခင္ၾကီး ထံမွာေတာင္ ၊ နိုုင္ငံေရး (ရုုပ္-နာမ္-ျဒပ္) ေတြ က်မ ေသခ်ာ မခြဲ ျခားနိုုင္ေတာ့ ။ သူ႕ဆီမွာ ဆဲဗင္းဇူလိုုင္ ၀ိညဥ္ေတြက စလိုု႕ ၊ ရွစ္ေလးလံုုး ျဖတ္သန္းမူေတြ အလယ္ ၊ အမ်ိဳးသား ဒီမုုိကေရစီ အဖြဲ႕ခ်ဳပ္၀င္ တေယာက္ရဲ႕ ရုုန္းကန္ရပ္တည္မူ ေတြ အထိ နိုုင္ငံေရး (ျဒပ္)သားေတြ အျပည့္ ရွိေနေသးေပမဲ့ ၊ သူ႕ရဲ႕ (နာမ္) ကေတာ့ ၊ သူ အင္မတန္ ျမတ္နိုုးလွတဲ့ အဖြဲ႕ခ်ဳပ္ၾကီး နဲ႕ မသက္ဆိုုင္ေတာ့ျပီလား ။ အဖြဲ႕ခ်ဳပ္ ရဲ႕ ၉၀ ေရြးေကာက္ပြဲအလြန္ ၊ ဂႏၵီခန္းမ ညီလာခံအဆင္း ၊ နိုုင္ငံေရး မုုန္တိုုင္းၾကမ္းၾကီးထဲမွာ ၊ မားမားရပ္ျပီး နိုုင္ငံေရး အန္တုုဖိုု႕ ၾကိဳးစားခဲ့တဲ့ အတြက္ ၊ အဲဒီတုုန္းက ပါတီရဲ႕ နိုု႕ထိန္း ေခါင္းေဆာင္ျဖစ္သူမ်ားရဲ႕ အျငိဳအျငင္ အထင္ျမင္လြဲမူကိုု ခံခဲ့ရသည္။ ပါတီရပ္တည္ေရးကိုု သာ ဦးစားေပး ျပီး ၊ နိုုင္ငံေရး ရပ္တည္ခ်က္ကိုု အေလ ွ်ာ့ေပး ထိုုးေကၽြးခဲ့တဲ့ ၊ အဖြဲ႕ခ်ဳပ္ရဲ႕ သမိုုင္း အေမွာင္တေကြ႕ မွာ ၊ သူ႕ရဲ႕ နိုုင္ငံေရး ရပ္တည္ခ်က္ (ျဒပ္)သားထုု အတြက္ ၊ (နာမ္) နဲ႕ (ရုုပ္) တခ်ိဳ႕ ကိုု စေတး ျပစ္ခဲ့ရသည္။ အခုုေတာ့ က်မတိုု႕ အိမ္ရဲ႕ နံရံ ထက္မွာ ခေမာက္ဆိုုတဲ့ (ရုုပ္) ၾကီးေတြ ပင္ မရွိေတာ့ ။ မရွိေတာ့ ဆိုု ၊ အသစ္တဖန္ ျပန္လည္ နိုုးထ လာတဲ့ အမ်ိဳးသား ဒီမိုုကေရစီ အဖြဲ႕ ခ်ဳပ္ၾကီး ရဲ႕ အလံကိုုင္သူ “စုု” ကိုုယ္တိုုင္ ကေတာင္ ၊ အတိတ္ကိုု အရိပ္ထဲမွာ ထားခဲ့ခ်င္သည္ပဲ ။ ၉ ၀ ရလာဒ္ အေၾကာင္း စာမဖြဲ႕ ေတာ့ျပီပဲ ။ ခေမာက္ၾကီး ေတြ ကိုု ၊ ေဘးမွာ ခ် ထားလိုုက္ျပီပဲ ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ခေမာက္ၾကီး ေတြထဲမွာလည္း ၊ အမွည့္ေၾကြ အစိမ္းေၾကြ ၊ ေၾကြပံုု အနည္းနည္း နဲ႕ ေၾကြတဲ့သူေတြက ေၾကြသြားၾကျပီ ျဖစ္ေပမင့္ ၊ နိုုင္ငံေရးအားျဖင့္ သူတိုု႕ ကၽြတ္လြတ္ ၾကပါ့မလား ။</span><span style="font-family: Zawgyi-One;">၉၀ ရလာဒ္ကိုု အသိအမွတ္ျပဳျခင္း ဆိုုတဲ့ ၊ နိုုင္ငံေရး အမ ွ်ေ၀ ျခင္း မလုုပ္နိုုင္ေသးသ၍ ၉၀ ေအာင္ပြဲ သံေယာဇဥ္ အစြဲေတြ ထဲမွာ သူတိုု႕ ၀ဲလည္ေနၾကေပဦးမည္ ။ လူလည္း မေၾကြ ယံုုၾကည္ခ်က္ေတြလည္း မေၾကြေသးတဲ့ သူေတြ မွာလည္း အေျခအေန အရပ္ရပ္ အရ ရပ္တည္ခ်က္ေတြ ေျပာင္းခ်င္ေျပာင္း ေစာင္းခ်င္ေစာင္း သြား ရေပမယ့္ ၊ ၉၀ ရလာဒ္ၾကီး ကိုု စိတ္မွာ စြဲ … ၾကိတ္ကာ ခဲ ရင္း မေျပ မေၾက နိုုင္ ရွိေနၾကေပဦးမည္ ။ တကယ္ေတာ့ သူတိုု႕ေတြဟာ ၊ ၉ ၀ ေမရဲ႕ မေၾက မေၾကြ မကၽြတ္ နိုုင္ေသးသူမ်ားပါေပ ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">လက္ေတြ႕ အရွိ ပကတိ အတိုုင္းတင္မက ယံုုၾကည္ခ်က္ သက္သက္နဲ႕ လည္း ရပ္တည္နိုုင္တဲ့ <b>နတၱိပစၥေယာ - မရွိျခင္းျဖင့္ ေက်းဇူးျပဳျခင္း </b>ဆိုုတဲ့ နိုုင္ငံေရး နည္းနာ ေတြကိုု နားမလည္ နိုုင္ေသးတဲ့ အခ်ိန္တခ်ိန္တုုန္းက ဖခင္ျဖစ္သူကိုု မသိသား ဆိုုးရြားစြာ ေမးခဲ့ဘူးသည္။ လႊတ္ေတာ္ေခၚယူေရး ဆိုုတဲ့ သေဘာထားက ဒီေလာက္နွစ္ေတြ ၾကာေနမွျဖင့္ ဘာအဓိပၺါယ္ရွိေတာ့မွာလည္း - လိုု႕ ဆိုုေတာ့ - ဟုုတ္တာေပါ့ကြာ လူေတြလည္း စံုုစံုုညီညီ မရွိနိုုင္ေတာ့ဘူးေပါ့ . . .ဒါေပမဲ့ ျပည္သူ႕ဆႏၵကိုု အသိအမွတ္ျပဳတယ္ ျပည္သူ႕အစိုုးရ တခုုကိုု အေလးအနက္ထားတယ္ ဆိုုတဲ့ နိုုင္ငံေရး အစဥ္အလာတခုုကိုု ရွိေစခ်င္တာ ၊ ဒီမိုုကေရစီ ေအာင္စိတ္ကိုု ေနာက္တက္လာမဲ့ အစိုုးရအဖြဲ႕ တခုုဆီ သိကၡာရွိရွိ ျငိမ္းျငိမ္းေအးေအး လက္လႊဲေျပာင္းေပးနိုုင္ယံုုပဲ ေဖေဖ တိုု႕ ေမ ွ်ာ္လင့္တာပါကြာ - လိုု႕ ၉ ၀ အေရးကိုု အံေၾကးျပီး ေျဖရွာတယ္။ ေအး ဒါေပမဲ့ ၁၉၉၀ ေမ ဆိုုတဲ့ ျပကၡဒိန္စာရြက္ကိုုေတာ့ သမိုုင္းထဲကေန ဘယ္သူမွ ဆုုတ္ျဖဲ ျပစ္ခြင့္ မရွိဘူး . . . ေက်ာ္ခ် သြားလိုု႕ မရဘူး . . . ငါတိုု႕မွာ စစ္အာဏာရွင္ေတြရဲ႕ အတိတ္က ၾကမ္းၾကဳတ္ ရက္စက္မူေတြကိုု လက္စားေခ်လိုုစိတ္ မရွိေပမဲ့ သင္ပုုန္းေခ်လိုုစိတ္လည္း လံုုးလံုုး မရွိဘူးကြာ … လိုု႕ ယတိျပတ္ ဆိုုေလသည္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">အဲဒီလိုုပဲ <b>“စုု-လႊတ္-ေတြ႕ ” </b>ကိုု တေလ ွ်ာက္လံုုး ကိုုင္စြဲ လာတဲ့ အဖြဲ႕ခ်ဳပ္ တည္ေထာင္သူ နာယက ၾကီး ဦး၀င္းတင္ ကလည္း သူ႕ကိုုယ္သူ ၉ ၀ ေစာ္ နံသူ လိုု႕ အျမဲ ဂုုဏ္ယူ စြာ ၀န္ခံတတ္ေလသည္။ ၉၀ ရလာဒ္ကိုု နားလည္ တန္ဖိုုးထား ခဲ့ေလသည္။ သူ႕ရဲ႕ “ ဘာလဲဟဲ့ … လူ႕ငရဲ ” စာအုုပ္ထဲက အခန္းတခန္း ရဲ႕ ေခါင္းစဥ္ ေပးထားပံုုကိုု က်မ ေတာ္ေတာ္ေလး စိတ္၀င္စား ေလးနက္ မိသည္။</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"> ေခါင္းစဥ္က -<b> “အနာဂါတ္ကိုု ျပန္သြားျခင္း”</b></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;">တကယ္ဆိုု အနာဂါတ္ ဆိုုတာ ေရွ႕ကိုု ေလ ွ်ာက္ရမွာေလ ၊ ျပန္သြားလိုု႕ မွ မျဖစ္နိုုင္တာ ။ ဒါေပမဲ့ ဦး၀င္းတင္ကေတာ့ အနာဂါတ္ကိုု ျပန္သြားယံုုတင္မက ၊ တူးဆြေဖာ္ထုုပ္ ထားတယ္။ ပစၥဳပၺန္ နဲ႕ ဆက္စပ္ ေပါင္းစည္းထားတယ္။ တကယ္ေတာ့ ဒီ “အနာဂတ္” ထဲမွာ သူ တင္စား သိမ္း၀ွက္ထားတဲ့ အရာေတြက ရည္မွန္းခ်က္ေတြ ေမ ွ်ာ္လင့္ခ်က္ေတြေပါ့ ။ သူေျပာသလိုုဆိုု ရွစ္ေလးလံုုး ရဲ႕ အနာဂတ္ ၊ ၉၀ ေမ ရဲ႕ အနာဂတ္ ၊ ဂႏၶီေၾကျငာစာတမ္း ရဲ႕ အနာဂတ္ ၊ ေရႊဂံုုတိုုင္ ေၾကျငာစာတမ္းရဲ႕ အနာဂတ္ … အားလံုုးေသာ ရည္မွန္း ေမ ွ်ာ္လင့္ခ်က္ေတြဟာ စစ္အာဏာရွင္ စနစ္မွန္သမ ွ် ကိုု ဆန္႕က်င္ တိုုက္ဖ်က္ေရး ဆိုုတဲ့ အေျခခံ မူေပၚမွာပဲ ရွိေနသင့္တယ္… တဲ့။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><b>“ဆယ္စုုနွစ္ နွစ္ခုုေက်ာ္ ကၽြန္ေတာ္တိုု႕ရဲ႕ အနာဂတ္ေတြဟာ အနာဂတ္ အျဖစ္နဲ႕သာ ရွိတည္ေနပါေသးတယ္ ” </b> လိုု႕ ဆိုုလိုုက္ေတာ့မွ ၊ အနာဂတ္ ကိုု ျပန္သြားျခင္း ရဲ႕ အဓိပၺါယ္က ေပၚလြင္လာတယ္။ အနာဂတ္ကိုု ျပန္သြားေနစရာ မလိုု ေတာ့ဘဲ ေတာ္လွန္-မာန္-ညဏ္-သတၱိေတြ နဲ႕ အနာဂတ္ကိုု ခ်ီတက္ ၾကပါလိုု႕ လည္း ဦး၀င္းတင္က နွိဳးေဆာ္ ထားခဲ့တယ္။ အနာဂတ္ကိုု ခ်ီတက္ဖိုု႕ အတြက္ <b>“ နိုုင္ငံေရးသစ္ ”</b> ဆိုုတဲ့ လမ္းကိုုလည္း တိတိပပ ၀ိေသသ နဲ႕ ေဖာ္ညႊန္းေပးခဲ့သလိုု ၊ လမ္းေဖာက္ရမဲ့ လက္နက္ ယႏၱယားေတြကိုုပါ တခါတည္း ေနရာ ျပ ခဲ့တယ္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<blockquote class="tr_bq">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">“နိုုင္ငံေရးသစ္ ဆိုုတာ စကားလံုုးသာ ၾကီးက်ယ္တာပါ။ လုုပ္ရမယ့္ ကိစၥက သိပ္ အၾကီးအက်ယ္ မဟုုတ္ပါဘူး။ စစ္အာဏာရွင္ စနစ္ကိုု ဆန္႕က်င္တဲ့ နိုုင္ငံေရး အင္အားစုုေတြ လက္တြဲေပါင္းစည္း လွဳပ္ရွားဖိုု႕ပါပဲ ။ အားလံုုး အသံတူ ေအာ္ၾကဖိုု႕ အလုုပ္တူ ေဖာ္ၾကဖိုု႕ပါပဲ ။ အားလံုုး ညီညြတ္ လက္တြဲ ၾကဖိုု႕ပါပဲ ။ နိုုင္ငံေရးသစ္ ဆိုုတာ ဒါပါပဲ ။”</span></blockquote>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">နိုုင္ငံေရးသစ္ ကိုု က်မတိုု႕ တကယ္ပဲ ေတာင့္တ ပါတယ္။ ရာဇ၀င္ ကိုု အသစ္ျပင္ေရးဖိုု႕ လည္း က်မတိုု႕ ခဏခဏ ၾကိဳးစားခဲ့ ၾကတယ္။ ဒါေပမဲ့ အတိတ္ကိုု ျပန္မေတြးခ်င္လိုု႕ ေတာ့ မရ ။</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;">++++++++++</span><br />
<br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ေကသြယ္</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;">၂၄ ေမ ၂၀၁၄</span><br />
<br />
<br />
<i><span style="color: blue;">ေမလ ၂၇ ရက္ မွာ ေငြရတုု အၾကိဳ နွစ္ဆယ့္ေလးနွစ္ တိုုင္ျပီ ျဖစ္တဲ့ ၁၉ ၉ ၀ ပါတီစံုု ဒီမိုုကေရစီ အေထြအေထြေရြးေကာက္ပြဲ ၾကီး အား ဂုုဏ္ျပဳ သတိရလ်က္ ......</span></i><br />
<i><span style="color: blue;"><br /></span></i>
<i><span style="color: blue;">Weekly Eleven Journal Vol. 9 No. 22 </span></i><br />
<br />kayhttp://www.blogger.com/profile/16599467317071240993noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4790315453620143995.post-42663253712003115572014-05-20T11:05:00.001+08:002014-05-20T11:05:18.490+08:00We Will Cross The Road<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgTFqLpoOydTFeBTcFTY4ZOINGt-f5aavQPbxsND9qqu2DGSvskW6u2bFoLgKbWItxvKs5x7dpOxpc7nB5ZivM1h2FfBQotyAgB6a4yVztnK2crtuS6WR302i20-FyAhB8BPXtr4JF42Q0/s1600/Screen+Shot+2014-05-20+at+10.47.37+am.png" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgTFqLpoOydTFeBTcFTY4ZOINGt-f5aavQPbxsND9qqu2DGSvskW6u2bFoLgKbWItxvKs5x7dpOxpc7nB5ZivM1h2FfBQotyAgB6a4yVztnK2crtuS6WR302i20-FyAhB8BPXtr4JF42Q0/s1600/Screen+Shot+2014-05-20+at+10.47.37+am.png" height="270" width="400" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">တခါတုုန္းက ၊ ကားေတြ ဥဒဟိုု သြားေနတဲ့ စင္ကာပူက ေအာခ်ဒ္ လမ္းမၾကီး ေပၚမွာ ၊ က်မ ေျခေခါက္ျပီး လဲက် သြားခဲ့ ဘူးတယ္။ အဲဒီတုုန္းက ျမန္မာသံရံုုးကိုု သက္တမ္းတိုုး အခြန္ေဆာင္ဖိုု႕ လာရင္း ၊ ထံုုးစံ အတိုုင္း မျပီးနိုုင္ မစီးနိုုင္ တဲ့၊ စာရြက္စာတမ္းေတြကိုု မိတၱဴ ဆြဲဖိုု႕ ၊ သံရံုုးရိွရာ အတြင္းလမ္းကေလးကေန ျပန္ထြက္ျပီး ၊ ေအာခ်ဒ္ လမ္းမၾကီး တဖက္ျခမ္းမွာ ရွိတဲ့ ဆိုုင္ေတြ ရွိရာ ကိုု ဦးတည္ စိတ္ေစာလိုု႕ ။ အလုုပ္ကလည္း ေန႕တ၀က္ခြင့္ နဲ႕ လာရတာ ဆိုုေတာ့ ဒီမနက္နဲ႕ မွ ကိစၥ မျပတ္ရင္ မနက္ျဖန္တခါ မနက္အေစာၾကီး ထတန္းစီရအံုုးမွာ လိုု႕ စိတ္လည္းေမာေပါ့ ။ စိတ္နဲ႕ လူနဲ႕ ျပန္ကပ္သြား တဲ့ အခ်ိန္မွာေတာ့ လူက လမ္းမၾကီးရဲ႕ အလယ္ေခါင္ မွာ ဒူးေထာက္လ်က္သား ။ စာရြက္ဖိုုင္က ေဘးနားမွာ ။ ငါေတာ့ ကားတိုုက္လိုု႕ ေသရေတာ့မယ္ လိုု႕ စိတ္က ေတြးလိုုက္တဲ့ အခ်ိန္မွာပဲ ၊ မသိစိတ္တခုုက လူကိုု ကုုန္းရုုန္းျပီး ထဖိုု႕ ၾကိဳးစားတယ္။ ကားတခ်ိဳ႕ အရွိန္ေလ်ာ့ သြားတယ္ ။ လမ္းမ တဖက္ကိုု ေရာက္သြား ေတာ့မွ ထူပူေနတ့ဲ လူက တဒုုတ္ဒုုတ္ ခုုန္ေနတဲ့ နွလံုုးကိုု စာရြက္ဖိုုင္ၾကီး နဲ႕ ဖိရင္း ၊ လမ္းမၾကီးကိုု ျပန္လွည့္ ၾကည့္မိေတာ့ ဟိုုးေရွ႕ဖက္ ခပ္လွမ္းလွမ္းမွာ ၊ လမ္းကူးတဲ့ မ်ဥ္းက်ား မီးျပတိုုင္ ကေလးတခုု ရွိေနတာကိုု ျမင္လိုုက္ရတယ္။ ကံသီေပ လိုု႕ သာေပါ့ ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">တကယ္ေတာ့ ၊ အဲဒီ မ်ဥ္းက်ားမီးျပတိုုင္ ကေလး ေတြ နဲ႕ ပတ္သက္ရင္ ၊ က်မ တိုု႕ မွာ ျပံဳးေပ်ာ္စရာ အေၾကာင္းေလးေတြ ရွိခဲ့တယ္။ အခုုထိ လည္း အဲဒီ မ်ဥ္းက်ားမီးတိုုင္ေလး ေတြမွာ ရပ္ျပီး လမ္းျဖတ္ကူးဖိုု႕ လုုပ္တိုုင္း ျပံဳးမိေနတုုန္းပါပဲ ။ ‘က်မတိုု႕ ’ လိုု႕ ဆိုုရတာက ၊ အဲဒီတုုန္းက ၊ ဘန္ေကာက္မွာ ဘြဲ႕လြန္အထူးျပဳ သင္ခြင့္ ရတဲ့ ျမန္မာေက်ာင္းသား အုုပ္စုုေလးမွာ က်မ အပါအ၀င္ ၅ ေယာက္ရွိတယ္။ ၁၉၉၈ မွာ ဘန္ေကာက္ ကိုု စ ထြက္လာေတာ့ ၊ မ်က္စိ သူငယ္ နားသူငယ္ နဲ႕ ျမိဳ႕စြန္မွာ သီးျခားျဖစ္ေနတဲ့ တကၠသိုုလ္ ေက်ာင္း၀င္းၾကီး ထဲကေန ျမိဳ႕ထဲကိုု မသြားရဲ မသြားတတ္ ျဖစ္ေနတဲ့ မိန္းကေလး ၄ ေယာက္ဟာ ၊ အဖြဲ႕ေခါင္းေဆာင္လိုု ျဖစ္ေနတဲ့ အင္ဂ်င္နီယာ အကိုုၾကီးကိုု အျမဲ ဆရာတင္ၾကတယ္။ ရီစရာ ေျပာ တတ္တဲ့ အကိုုၾကီးက ငါ့မွာ Transportation Engineering လာသင္ပါတယ္ နင္တိုု႕ ထရန္စပိုုေတးရွင္း ကိုု အရင္ေျဖရွင္းေနရတယ္ လိုု႕ ေျပာင္ေနာက္ရင္း ၊ ပသုုံဌါနီ ကိုု ေရာက္လားလိုု႕ ေမးျပီး ၾကိဳက္တဲ့ ကားသာ တက္စီး ၊ အေရးၾကီးတာ လမ္းမၾကီးေတြကိုု ကူးရင္ ေအာက္က ဘယ္ေတာ့မွ မကူးနဲ႕ flyover ေတြ႕ေအာင္ရွာကူး လိုု႕ ေသခ်ာ မွာတယ္။ ကားေတြ ပိတ္က်ပ္ေနတတ္သလိုု ကားဆက္မျပတ္ တ၀ီး၀ီး ျဖစ္ေနတတ္တဲ့ ဘန္ေကာက္ လမ္းမၾကီးေတြမွာ ၊ လမ္းသြားလမ္းလာ ေတြ အတြက္ ၊ flyover လိုု႕ ေခၚတဲ့ လူကူးဂံုုးတံတားေတြက ေနရာတိုုင္းမွာ ရွိတတ္တယ္ေလ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">အဲဒီ က်မတိုု႕ ၅ ေယာက္ အုုပ္စုု ၾကီးက ၊ ဘြဲ႕ေတြ အသီးသီး ရလိုု႕ ၊ စင္ကာပူ ကိုု အလုုပ္လာရွာ ၾကေတာ့လည္း အတူတူ တတြဲတြဲ ။ စင္ကာပူ စေရာက္ေတာ့ ၊ လူကူးမ်ဥ္းက်ားေတြမွာ လူေတြက မီးျပတိုုင္ေလးေတြ ရဲ႕ ခါးလယ္ကို နွိပ္နွိပ္ ျပီး လမ္းကူးၾကတာကိုု ခပ္လွမ္းလွမ္းက ျမင္ေတာ့ ၊ ထံုုးစံအတိုုင္း က်မတိုု႕ ရဲ႕ ထရန္စပိုုေတးရွင္း ဆရာၾကီးကိုု အဲဒါဘာလုုပ္တာလဲဟင္ - လိုု႕ ေမးၾကျပန္ေရာ ။ အဲဒီမွာ ခလုုတ္ကေလး ရွိတယ္ လမ္းျဖတ္ေတာ့မယ္ဆိုုရင္ ခလုုတ္ကေလးကိုုနွိပ္ျပီး we will cross the road လိုု႕ ေျပာရတယ္ . . . ဆိုုျပီး ၊ ခပ္တည္တည္ နဲ႕ မီးတိုုင္နားကိုုကပ္ ပါးစပ္က ပြစိ ပြစိ လုုပ္ ျပီး ခလုုတ္ကိုု ထပ္ကာထပ္ကာ နွိပ္ျပေတာ့ ၊ က်မတိုု႕ေတြ မွာ ၊ ရီလိုုက္ရတာ ။ တေယာက္ျပီး တေယာက္ ခလုုတ္ေလးကိုု နွိပ္ ၊ပါးစပ္ကလည္း တေယာက္တမ်ိဳး ေျပာခ်င္ရာ ေျပာၾကရင္း စင္ကာပူရဲ႕ ပထမဆံုုး လူကူးမ်ဥ္းက်ားတခုု ကိုု စိတ္လက္ ေပါ့ပါး ေပ်ာ္ရႊင္ စြာနဲ႕ ကူးျဖတ္ခဲ့ၾကဘူးတယ္။ ဒါနဲ႕ေတာင္ က်မက we will cross the road ကိုု သတိမရ လိုုက္ လိုု႕ လမ္းလယ္ေခါင္ မွာ ၊ အႏၱရယ္ နီးခဲ့ရေသးတာ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">အဲဒီလိုု . . . ဘယ္နိုုင္ငံကိုု ေရာက္ေရာက္ လူကိုုယ္တိုုင္ ခလုုတ္နွိပ္ျပီး လမ္းကူးရတဲ့ မ်ဥ္းက်ား မီးျပတိုုင္ ကေလး ေတြကိုျမင္တိုုင္း we will cross the road ကိုု စိတ္ထဲကအမွတ္ရ ျပံဳးျပီးမွ လမ္းကူး ရတဲ့ က်မဟာ ၊ ကိုု္ယ့္ တိုုင္းျပည္ ျပန္ေရာက္ျပီ ဆိုုရင္ေတာ့ အျပံဳးေတြ လံုုးလံုုး ေပ်ာက္ရေတာ့တာပဲ ။ ျမိဳ႕လယ္ေခါင္ ဗိုုလ္ခ်ဳပ္ေစ်း လိုု လူသြားလူလာ မ်ားတဲ့ ေနရာမ်ိဳး မွာေတာင္ လမ္းကူးရ ဖိုု႕ သက္ေတာင့္ သက္သာ မရွိလွ ။ ခလုုတ္ မပါတဲ့ မီးျပတိုုင္ကေလးက စိမ္းခ်င္ကာမွ စိမ္းေရာ ကားေတြကလည္း လူကိုု ဦးစားေပးခ်င္မွ ေပးတာ ေလ ။ အဲဒီေနရာေလး မွာပဲ က်မတိုု႕ ဆရာ တေယာက္ လမ္းျဖတ္ကူးရင္း ကားတိုုက္ခံခဲ့ ရ ဘူးေတာ့ ၊ လမ္းကူးခါနီးတိုုင္း FMI centre ၾကီးဖက္ကိုု လွမ္းၾကည့္ရင္း ၊ ဆရာ့ကိုု သာ သတိရေနမိတတ္သည္။ FMI ထဲမွာ ဆိုုင္ဖြင့္ထားတဲ့ ဆရာက ညေန အျပန္၊ မီးစိမ္းေနတုုန္း လမ္းျဖတ္အကူး မွာ ၊ လူၾကီး လမ္းေၾကာင္း ေမာင္းလာတာေၾကာင့္ လမ္းလည္ေခါင္မွာတင္ မီးက ရုုတ္တရက္ ျပန္နီသြားျပီး ၊ ဘာအမူမွ မျဖစ္ ဘာေလ်ာ္ေၾကးမွ မရပဲ ဆရာ အသက္ဆံုုးခဲ့ရတယ္။ က်မကေတာ့ တတ္နိုုင္ရင္ ေစ်းတဖက္ျခမ္းမွာ ရွိတဲ့ ရွားရွားပါးပါး လူကူး ဂံုုးတံတားေလးဆီ တကူးတက သြားျပီးမွပဲ လမ္းျဖတ္ျဖစ္ေတာ့တယ္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ပန္းဆိုုးတန္း ဘားလမ္း ဖက္ ေရာက္ရင္လည္း ၊ လူူကူးမ်ဥ္းက်ား က ျဖတ္ေနရင္းေတာင္ ဘာကိုုမွန္းမသိ အလိုုလိုု စိုုးထိတ္ ေနတတ္တယ္။ ဟုုိတုုန္းက ရန္ကုုန္ျမိဳ႕လယ္ေခါင္မွာ လူကူးမ်ဥ္းက်ားမဟုုတ္တဲ့ ေနရာက လမ္းကူးရင္ အၾကီးအက်ယ္ လိုုက္ဖမ္းတဲ့ စီမံခ်က္ေတြ ရွိခဲ့တယ္ေလ။ တခါသားေတာ့ ၊ ညီအမ နွစ္ေယာက္ တကၠသိုုလ္ေတြ ပိတ္လိုု႕ နယ္ျပန္ဖိုု႕ ဘူတာၾကီးကိုု အဆင္း ၊ အထုုပ္ေတြ အပိုုးေတြ နဲ႕ ပန္းဆိုုးတန္း ဂံုုးေက်ာ္ကိုုျဖတ္ ၊ အဲဒီတုုန္းက ပပ၀င္း ရုုပ္ရွင္ရံုု ေရွ႕က အခါတိုုင္း ျဖတ္ေနက် မ်ဥ္းက်ား ကိုု စြတ္ကနဲ အကူး ၊ ကၽြိကနဲ ဖမ္းခံထိေတာ့တာပဲ ။ ျဖစ္ခ်င္ေတာ့ ဘူတာၾကီးဖက္ မေရာက္ျဖစ္တဲ့ ေလး ငါး ေျခာက္လ အတြင္းမွာ ၊ မ်ဥ္းက်ားကိုု ေနရာေျပာင္း လိုုက္သတဲ့ေလ။ ျဖစ္ရပံုုက ။ အနီးဆံုုး ေက်ာက္တံတား ရဲစခန္း ေရာက္ေတာ့ ၊ ခပ္ျမန္ျမန္ပဲ ဒဏ္ေၾကးေဆာင္ ဆံုုးမစကားလည္း နားေထာင္လိုုက္ရေပမဲ့ ၊ အျမန္ရထားၾကီးကေတာ့ ထြက္သြားခဲ့ျပီ ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">အဲဒီလိုု နဲ႕ ကိုုယ့္ျပည္ ကိုုယ့္ေျမ ျပန္ေရာက္ လိုု႕ ေရႊတိဂံုုကိုု ျမင္ေနရပါလ်က္ နဲ႕ကိုု ၊ လမ္းမေပၚ ေရာက္ရင္ ေျခလွမ္းေတြက မသြက္ခ်င္ စိတ္လက္ေတြက မၾကည္ခ်င္ ျဖစ္ေနတတ္ေတာ့ တယ္။ အခုုဆိုုရင္ေတာ့ ေရႊတိဂံုုၾကီး ကိုုေတာင္ လွမ္းျမင္ဖိုု႕ ခက္ခဲ လာ ေအာင္ ၊တရွိန္ထိုုး မိုုးထိ ျမင့္တက္လာတဲ့ ရန္ကုုန္ျမိဳ႕ေတာ္ၾကီးမွာ ၊ ေျခလွမ္းမေျပာနဲ႕ ကားဘီးေတြ ေတာင္ မေရြ႕ နိုုင္ ၊ စိတ္လက္ေတြလည္း မရွည္နိုုင္ၾကေတာ့ ဘူး မဟုုတ္လား ။ အလုုပ္ခ်ိန္က ၈ နာရီ နဲ႕ လမ္းေပၚမွာက ၄ နာရီေလာက္ ျဖစ္ေနၾကရတဲ့ ျငီးျငဴ သံ ေတြက နားမဆန္႕ ေအာင္ လ ွ်ံက် လိုု႕ မွ ၊ စာဖြဲ႕ ရေလာက္ေအာင္ေတာင္ မဆန္းျပားေတာ့တဲ့ ကိစၥ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ကားေပၚက ဆင္းေတာ့လည္း ၊ ဒီဖက္လမ္းထိပ္ကေန ဟိုုဖက္ လမ္းထိပ္ထိ ေရာက္ဖိုု႕ ၊ လမ္းေဘး ပလက္ေဖာင္းမွာ ၊ ကိုုယ့္ေျခေထာက္ကိုုယ္ မနည္းၾကည့္ျပီး သြားေနရတဲ့ ျပသာနာ ။ တခါတေလ ပလက္ေဖာင္း ဆိုုတာကိုုေတာင္ ရွာလိုု႕ မေတြ႕ ။ ဒါနဲ႕မွ လိုုရာ မေရာက္ေသးလိုု႕ လမ္းဒီဖက္ ျခမ္းကေန ဟိုုဖက္ ျခမ္းကိုု ကူးရေတာ့မယ္ ဆိုုရင္ေတာ့ ၊ အသက္ကိုု ဖက္နဲ႕ ထုုပ္ ၊ ၀ဲယာ မ်က္စိ ေတာင္းေမွာက္ ၊ တလွမ္းျခင္းျဖတ္ တဟုုန္ထိုုးျဖတ္ ေကြ႕၀ိုုက္ျဖတ္ ၊ စစ္ေျမျပင္ တခုု ထဲ ေရာက္သြားတယ္ လိုု႕သာ မွတ္ေပေရာ့ ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ေန႕တဓူ၀ အိမ္နဲ႕ အလုုပ္ ၊ အိမ္နဲ႕ ေက်ာင္း ၊ အိမ္နဲ႕ ေစ်း ရဲ႕ ၾကား၊ လမ္းမေတြေပၚမွာ ၊ လူေတြအတြက္ ဘယ္ေလာက္ေတာင္ စိတ္ဖိစီးမူေတြ မ်ားၾကရသလဲ ။ အသက္အႏၱရယ္ေတြ မ်ားၾကရသလဲ ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">တေလာက မိတ္ေဆြတေယာက္ ရွစ္မိုုင္က အသိ တေယာက္အိမ္ အသြား ၊ လမ္းဆံုု ေက်ာ္ေက်ာ္ အေကြ႕ တခုု မွာ ၊ ဒုုန္း ဆိုု သူ႕အနားတင္ လူတေယာက္ကိုု ကားတိုုက္ သြားေရာတဲ့ ။ ညက လည္း ေမွာင္ေမွာင္ ၊ လမ္းမၾကီးကလည္း က်ယ္ ၊ အနားမွာ လည္း ကြမ္းယာဆိုုင္ပဲ ရွိေတာ့ ၊ ဘာလုုပ္ရမွန္းမသိ ျဖစ္ေနတုုန္း ၊ တိုုက္သြားတဲ့ ကားက မရပ္ တဲ့ အျပင္ ၊ အရွိန္နဲ႕ ေမာင္းလာတဲ့ ေနာက္ထပ္ ကား နွစ္စီး ေလာက္က တဒုုန္ ဒုုန္း နဲ႕ ဆက္တိုုက္ သြားျပန္သတဲ့ေလ ။ ကိုုယ္တိုုင္ ျမင္ခဲ့ ေတြ႕ ခဲ့တဲ့ သူေတာ့ ဘယ္ေလာက္ တုုန္လွဳပ္ ခဲ့ဲမယ္ မသိ ၊ တဆင့္ ၾကားရတဲ့ က်မ မွာေတာ့ ဘာမွ စုုပ္သပ္ မွတ္ခ်က္ မေပးနိုုင္ေလာက္ေအာင္ ဆြံ႕အ လိုု႕ ။ မေန႕ တေန႕က လည္း ၊ သူငယ္ခ်င္းမ တေယာက္ ညဖက္ၾကီး အကယ္ဒမီ ေဆးရံုုက အျပန္ ၊ အလံုုလမ္း နဲ႕ ေအာက္ ၾကည့္ျမင္တိုုင္ လမ္းဆံုု မီးပြိဳင့္ မွာ ၊ ၾကံဳျပန္သတဲ့ ။ ထံုုးစံ အတိုုင္း တိုုက္တဲ့ ကားက ခပ္တည္တည္ နဲ႕ ေမာင္းထြက္သြားျပန္ေရာ။ ကံေကာင္းခ်င္ေတာ့ အနားမွာ လူေတြ ဆိုုင္ေတြ ရွိတဲ့ အျပင္ ၊ မီးပြိဳင့္ ဆိုုေတာ့ ကားေတြကလည္း အရွိန္ေလ်ာ့ ေကြ႕ပတ္ေမာင္းေနတုုန္း ၊ သူငယ္ခ်င္းမ က အနီးဆံုုး ရဲစခန္းကိုု ဖံုုးဆက္ ၊ အနားမွာ ရွိေနတဲ့ လမ္းတားတဲ့ တံုုးၾကီးတခုု ကိုုယ္တိုုင္ သြားယူျပီး ခ်ထား လိုုက္နိုုင္သတဲ့ ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">အဲဒီလူေတြဟာ၊ အလုုပ္ကအျပန္ အိမ္မွာေစာင့္ေနတဲ့ မိသားစုု အတြက္ ညစာ၀ယ္ျပီး စိတ္ေစာ လူေမာ ေနတာလည္း ျဖစ္ခ်င္ ျဖစ္မယ္။ လမ္းထိပ္မွာ ခဏ ေစ်းဆင္း၀ယ္တဲ့ လူ လည္း ျဖစ္ခ်င္ ျဖစ္မယ္ ။ ေသခ်ာတာေတာ့ အႏၱရယ္မ်ားလွတဲ့ ရန္ကုုန္ျမိဳ႕ ရဲ႕ ကားလမ္းမ ေတြေပၚမွာ ၊ သူတိုု႕ အသက္ေတြ လက္လြတ္စပယ္ ဆံုုးရွံဳးသြားနိုုင္တယ္လိုု႕ ေတြးထင္ထားၾကမယ္ေတာ့ မဟုုတ္ဘူး ။ ကားေတြ မ်ားျပားလာသလိုု လူဦးေရလည္း တိုုးပြားေနတဲ့ ရန္ကုုန္ျမိဳ႕ ၾကီးမွာ ၊ မေတာ္တဆမူေတြ ခပ္စိပ္စိပ္ ျဖစ္လာေနတာဟာ ၊ ကားေတြ တင္မက လူေတြပါ စည္းကမ္းမရွိ ၾကလိုု႕ ဆိုုတာလည္း မွန္တာပါပဲ ။ ဒါေပမဲ့ ၊ အကာအကြယ္ ပိုုမဲ့ တဲ့ သာမန္ လူတန္းစား လမ္းသြားလမ္းလာ ေတြ အတြက္ ၊ ဒီ့ထက္ အဆင္ေျပ နိုုင္မဲ့ ၊ ေဘးကင္း နိုုင္မဲ့ ၊ အစီအမံ ေလးေတြ လုုပ္ မေပးသင့္ေပဘူးလား ။ ကားေတြမ်ားလာလိုု႕ လမ္းေတြခ်ဲ႕ ဂံုုးေက်ာ္တံတား ေတြ ေဆာက္သလိုု ၊ လမ္းသြားလမ္းလာေတြ အတြက္ေရာ လူသြားလမ္းေတြ စနစ္က်တဲ့ မ်ဥ္းက်ားေတြ လူကူးဂံုုးေက်ာ္ေတြ မ်ားမ်ား လုုပ္မေပးသင့္ ဘူးလား ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ခုုေတာ့ ၾကားရ နား၀ မသက္သာတဲ့ ျမိဳ႕ျပ ကိ်န္စာေတြဟာ ၊ လမ္းသြားလမ္းလာေတြ ေၾကာင့္လား ၊ ကားေမာင္းသူေတြ ေၾကာင့္လား . . . ဒါမွမဟုုတ္ ျပည္သူေတြ စည္းကမ္းမရွိတာေၾကာင့္ခ်ည္းပဲလား ၊ ျပည္သူေတြကိုု စီမံေမာင္းနွင္ေနတဲ့ အစိုုးရရဲ႕ လမ္းတံတား ေပၚလစီေတြ ညံ႕ဖ်င္း ေနတာေရာ မျဖစ္နိုုင္လား လိုုအပ္ေနတာေရာ မျဖစ္နိုုင္ဘူးလား . . .</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ကိုုယ့္ဖာသာ မေျဖတတ္တဲ့ ေမးခြန္းေတြ အတြက္ သူငယ္ခ်င္း ထရန္စပိုုေတးရွင္း အင္ဂ်င္နီယာ အကိုုၾကီးကိုု သတိရသြားမိသည္။ မေတြ႕ျဖစ္ၾကေတာ့တဲ့ ဆယ္နွစ္ေက်ာ္ကာလေတြ အတြင္းမွာ ၊ ခုုေတာ့ ျမန္မာျပည္မွာ ေဆာက္လုုပ္ေရး လမ္းတံတား ပစၥည္းေတြ တင္သြင္းတဲ့ ကုုမၼဏီတခုု နဲ႕ ၊ ခ်မ္းသာေနတယ္ဆိုုတဲ့ အကိုုၾကီး တေယာက္ We will cross the road လိုု႕ သာ၊ ရီရီေမာေမာ ေျပာ ေလအံုုးမလား။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဟုုတ္တယ္ ။ တကယ္ေတာ့ ျမန္မာျပည္ ရဲ႕ ခရီးၾကမ္းၾကီးက အဆံုုးမသတ္ေသးဘူး။ လမ္းမွန္ ကမ္းမွန္ကိုု မေရာက္ေသးဘူး ။ က်မတိုု႕ လမ္းျဖတ္ကူး ၾကရအံုုးမွာ ။</span></div>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;">+++++++ </span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ေကသြယ္</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;">၁၄ ေမ ၂၀၁၄</span><br />
<div>
<br /></div>
kayhttp://www.blogger.com/profile/16599467317071240993noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-4790315453620143995.post-56688322483705007082014-04-28T22:06:00.002+08:002014-05-05T14:10:27.703+08:00စတစ္ဂလဇ္ နွင့္ လက္ငါးေခ်ာင္း<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjp9NxEfMovd96pyWbDR7pVFT8pZ7mOogjqAlEi3ViuN5TzPIs-nGnO1Arc-6w1taksHypPvUI36B5ODYkgtJtzuDji0B1pb7UnGyCK_vSTmRgKrMnwmP83JnLpi3h77_duLTW1smMedS8/s1600/Screen+Shot+2014-04-28+at+9.17.32+pm.png" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjp9NxEfMovd96pyWbDR7pVFT8pZ7mOogjqAlEi3ViuN5TzPIs-nGnO1Arc-6w1taksHypPvUI36B5ODYkgtJtzuDji0B1pb7UnGyCK_vSTmRgKrMnwmP83JnLpi3h77_duLTW1smMedS8/s1600/Screen+Shot+2014-04-28+at+9.17.32+pm.png" height="307" width="400" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">“လက္ ငါးေခ်ာင္း ပင္ အတိုုအရွည္ မညီဘူး ” ဆိုုတဲ့ တရားေတာ္ေတြ နဲ႕ ၊ လူ႕ေလာက သဘာ၀ ရဲ႕ မညီ</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">မ ွ်မူေတြကိုု က်မတိုု႕ ယဥ္ပါးခဲ့ၾကသည္။ ဆင္းရဲ ခ်ိဳ႕တဲ့သူေတြကိုု အလြယ္တကူ ၾကင္နာ သနား ခဲ့ၾကသည္။ ဒါေပမဲ့ ၊ အဲဒီ မညီမ ွ်မူေတြ ဆင္းရဲမြဲေတမူ ေတြ ဟာ ၊ အတိတ္ဘ၀ က ျပဳခဲ့တဲ့ ကုုသိုုလ္ကံ ေၾကာင့္ လား ၊ တန္ခိုုးရွင္ တပါးပါး ရဲ႕ မ်က္နွာလႊဲမူ ေၾကာင့္လား ဆိုုတာေတြ ရဲ႕ အျပင္ ၊ တျခား အေၾကာင္းရင္းခံ ဇစ္ျမစ္ ေတြကိုု ၊ က်မတိုု႕ လံုုေလာက္ေအာင္ ေစ့ငုု မိၾကရဲ႕လား….။</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">နိုုဘယ္လ္ ဆုုရွင္ စီးပြားေရးပညာရွင္ၾကီး စတစ္ဂလဇ္ ကေတာ့ ၊ ေလာကမွာ ျဖစ္ေနတဲ့ မညီမ ွ်မူ ေတြ အတြက္ ၊ လက္ဆုုပ္လက္ကိုုင္ ျပနိုုင္တဲ့ အေၾကာင္းရင္းခံ ဟာ၊ အခြင့္အာဏာ ပဲ ျဖစ္တယ္လိုု႕ ျငင္းခ်က္ထုုတ္သည္။ အခြင့္အာဏာ ဆိုုတာ မွာမွ ၊ တခါတရံ မွာ စစ္ေရးအာဏာ ျဖစ္ေနတတ္ျပီး ၊ စစ္နိုုင္သူက စစ္ရွံဳးသူ ဆီက သိမ္းပိုုက္ ခြင့္ ရ လိုုက္တဲ့ ၊ မညီမ ွ်မူမ်ိဳး ေတြ သာ ျဖစ္သည္ လိုု႕ ၊ သူ႕ရဲ႕ ေနာက္ဆံုုးထုုတ္ The Price of Inequalities စာအုုပ္ထဲမွာ အေသအခ်ာ ေထာက္ျပ ေျပာဆိုု ထားသည္။</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဒီစာအုုပ္ကေလးကိုု ဖတ္ျဖစ္ခဲ့တာလည္း၊ တကယ္ေတာ့ က်မ အတြက္ ၊ ဘာမွ ေရးၾကီးခြင္က်ယ္ သိဖိုု႕ရယ္မဟုုတ္။ အမွန္အတိုုင္းေျပာရရင္ ၊ ေစ်းကြက္ စီးပြားေရးစနစ္ ရဲ႕ ဟာကြက္ ေတြကိုု ေထာက္ျပ စစ္ေၾကာ ထားတဲ့၊ ကမၻာေက်ာ္ အေရာင္းရဆံုုး စာအုုပ္တအုုပ္ မွန္းေတာင္ မသိခဲ့ ။ ျမန္မာအစိုုးရ က ဖိတ္ၾကား အၾကံညဏ္ ေတာင္းခံ ခဲ့တယ္ ဆိုုတဲ့ ကိုုလံဘီယာ တကၠသိုုလ္က စီးပြားေရး သိပၺံ ပညာရွင္ နိဘယ္ဆုုရွင္ တေယာက္ရဲ႕ စာအုုပ္ ဆိုုလိုု႕ သာ ၊ kindle version စာအုုပ္ကေလးေတြ စမ္း၀ယ္ၾကည့္ရင္း ၊ ဖတ္မိသြားျခင္း ျဖစ္သည္။ တကယ့္ တကယ္ ဖတ္ၾကည့္ေတာ့၊ ကမၻာ့ဘဏ္ရဲ႕ ဒုု ဥကၠဌ လည္း ျဖစ္ခဲ့သူ ၊ အေမရိကန္သမၼတ ကလင္တန္ ရဲ႕ အၾကံေပး လည္း ျဖစ္ခဲ့သူ ပညာရွင္ၾကီး ရဲ႕ ေ၀ဖန္ထားခ်က္ေတြက ၊ အံ့အားသင့္စရာေကာင္းေအာင္ ေဟာေဟာဒိုုင္းဒိုုင္း ရွိလြန္းလွသလိုု ၊ ဒိုုးဒိုုးေဒါက္ေဒါက္ နဲ႕ အားရွိစရာ လည္း ေကာင္းလွသည္။ အားရွိ ရသည္က ၊ ၉၉ ရာနွဳန္း ေသာ ၊ ဆင္းရဲသားေတြ နဲ႕ သာမန္လူတန္းစား ေတြရဲ႕ ဖက္က စဥ္းစား ေရးသားထားသည္ မိုု႕ ။</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">စီးပြားေရး နယ္ပယ္ထဲမွာ သီအိုုရီေတြ ထုုတ္လိုုက္ ၊ အၾကံေတြေပးလိုုက္ လုုပ္တတ္ တဲ့ ပညာရွင္ေတြကိုု ၊ လုုပ္ငန္းရွင္ၾကီး ေတြက (terrorists) အၾကမ္းဖက္သမား ေတြ လိုု႕ သေရာ္ေတာ္ေတာ္ လုုပ္ တတ္ ၾကသလိုု ပဲ . . . ဘာမွန္းမသိ ၊ ညာမွန္းမသိ ေစ်းကြက္သာ အမိ ေစ်းကြက္သာ အဖ လုုပ္ေနတဲ့ ၊ လူေတြကိုုလည္း စတစ္ဂလဇ္ က (market fundamentalists) ေစ်းကြက္အေျခခံ ၀ါဒီ အစြန္းေရာက္ ေတြ လိုု႕ ၊ ၊ နာမယ္ေျပာင္ ေပး ေလသည္။ ဒါေပမဲ့ ၊ သူက ေစ်းကြက္ ယွဥ္ျပိဳင္မူ ရဲ႕ ၊ ရလာဒ္ေကာင္း ေတြကိုု ၊ မယံုုၾကည္ျခင္း ေတာ့ မဟုုတ္။ အဲဒီ ေစ်းကြက္ ဆိုုတာၾကီးကိုု ၊ ေနာက္ကြယ္ကေန လိုုသလိုု ခ်ဳပ္ကိုုင္ ကစားလိုု႕ ရေနတဲ့ အစိုုးရေပၚလစီ ေတြကိုုသာ သံသယ ၾကီး ျခင္းျဖစ္သည္။ တကယ္ေတာ့ သူက ၊ ဆိုုရွယ္လစ္ စနစ္ နဲ႕ ေစ်းကြက္စီးပြားေရး စနစ္ ရဲ႕ ၾကားမွာ ရွိတဲ့ ၊ “တတိယ လမ္း” ဆိုုတဲ့ ၊ လမ္းအသစ္ တခုု ကိုု ၊ လွံဳ႕ေဆာ္ ေရးသားေနသူ ။ အဲဒါေၾကာင့္ပဲ ၊ ၂၆ နွစ္ၾကာ ေအာင္ ၊ ဆိုုရွယ္လစ္ အေရ ကိုု ျခံဳခဲ့ဖူး သလိုု ၊ လက္ရွိမွာလည္း လြတ္လပ္တဲ့ ေစ်းကြက္ ဆိုုတဲ့ ေတာၾကီးျမက္မဲ ထဲကိုု မ၀င္ရဲ ၀င္ရဲ ျဖစ္ေနရွာတဲ့ ၊ ျမန္မာ စစ္အစိုုးရ ဟာ ၊ စတစ္ဂလဇ္ ကိုု ေျခၾကြခ ေတြ ေစ်းၾကီးေပးျပီး ၊ နွစ္ၾကိမ္ တိတိ အၾကံညဏ္ေတာင္းခဲ့ ျခင္း ျဖစ္ေပမည္။ ဒါမွမဟုုတ္ “တတိယလမ္း” အေၾကာင္း ေျပာေနတဲ့သူကိုု ၊ ျမန္မာျပည္က “တတိယ အုုပ္စုု” ဆိုုတဲ့ လူတစုု ကမ်ား ၊ အစိုုးရ နဲ႕ ခ်ိတ္ဆက္ ေပးၾကည့္ေလသလား ေတာ့ မသိ။</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဒါေပမဲ့ ၊ ပညာရွင္ၾကီး ေျပာတဲ့ တတိယလမ္း ထဲ မွာလည္း ၊ ျမန္မာစစ္အစိုုးရ မၾကားလိုု တဲ့ ၊ စကားေတြ ပါေန ပံုုပင္ ။ အင္တာဗ်ဴးတခုုမွာ ဖတ္လိုုက္ရသည္က ၊ ၂၀၀၉ ခုုနွစ္မွာတုုန္းက ေဆြးေႏြးပြဲ ဟာ ၊ မေအာင္ျမင္ခဲ့ဘူး လိုု႕ ဆိုုသည္။ ျမန္မာ စစ္အစိုုးရ က ၊ စတစ္ဂလဇ္ ေျပာတဲ့ Poverty ဆိုုတဲ့ စကားလံုုးကိုု နား၀င္ခါးခဲ့ သည္တဲ့ ။ အေမရိကန္ သမၼတ အိုုဘားမား လာျပီးစ ၊ ၂၀၁၂ ေဖေဖာ္၀ါရီ လထဲမွာ ၊ ေနာက္တေခါက္ ထပ္ ဖိတ္ၾကား ခံရသည္။ ဒီတခါေတာ့ ဆင္းရဲမြဲေတမူ ဆိုုတဲ့ စကားရပ္ကိုု အစိုုးရက လက္ခံ လာျပီ အမ်ားၾကီး တိုုးတက္လာျပီ ဟုု ခပ္ဖြဖြ မွတ္ခ်က္ခ် ထားေလသည္။</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ပညာရပ္ဆိုုင္ရာ နယ္ပယ္က အမ်ားအျပား တက္ေရာက္ၾကတဲ့ ေနျပည္ေတာ္ ေဆြးေႏြးေတြ႕ဆံုုပြဲၾကီး မွာ၊ စတစ္ဂလဇ္ ေျပာသြားတဲ့ စာတမ္းေခါင္းစဥ္က “ အားလံုုးပါ၀င္ျပီး ေရရွည္ တည္တံ့ နိုုင္ မဲ့ ၊ ဖြံ႕ျဖိဳး တိုုးတက္ေရး နည္းဗ်ဴဟာမ်ား ” ဟူ၏ ။ သူ႕ စာအုုပ္ မွာ ဖတ္ရသေလာက္ အရ ဆိုုရင္ေတာ့ ၊ ဖြ႕ံ ျဖိဳး တိုုးတက္မူ တခုု ေရရွည္ တည္တံ့ ဖိုု႕ အတြက္၊ လူသားအရင္းအျမစ္ေတြ ကိုု ျပဳျပင္ ေပါင္းသင္ ေျမၾသဇာ ေကၽြးရမယ္… ဆင္းရဲသားေတြ အမ်ားစုု ျဖစ္ေနတဲ့ လူမူစီးပြား မညီမ ွ် မူေတြကိုု တြန္းဖိုု႕ ေျမညွိ ေပးရမယ္ ဆိုုတာေတြ ေျပာခဲ့မည္ လိုု႕သာ ယူဆမိသည္။ လတ္တေလာ စစ္အစိုုးရ ဦးစားေပး ေဆာင္ရြက္ေနတဲ့ ၊ ေမာ္ေတာ္ကားေတြ တင္သြင္းတာမ်ိဳး ။ ေခတ္မီ ေစ်းၾကီးေတြ ဟိုုတယ္ ၾကီးေတြ အျပိဳင္းအရိုုင္း ေပး ေဆာက္ ေန တဲ့ ၊ တိုုးတက္မူမ်ိဳး ေတြကိုု ေတာ့ အၾကံေပးခဲ့ မည္ မဟုုတ္ေလာက္ေပ။</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">သူ႕ စာအုုပ္က အေမရိက ရဲ႕ လူမူ စီးပြား မညီမ ွ်မူေတြကိုု အေျခခံ ထားျခင္းျဖစ္ေပမဲ့ ၊ လုုပ္အား နဲ႕ အရင္းကိုု တည္မီွေနတဲ့ နိုုင္ငံေတြ အားလံုုး အတြက္လည္း အက်ံဳး၀င္ေနေလသည္။ ဒီစာအုုပ္ရဲ႕ အဓိက အနွစ္ခ်ဳပ္ ကေတာ့ ၊ မညီမ ွ်မူေတြ ျဖစ္ေနျခင္းအတြက္ အေၾကာင္းရင္းခံ ေတြ၊ အေျမာက္အျမား ရွိနိုုင္ေပမဲ့ ၊ အစိုုးရ ရဲ႕ အခန္းက႑ ကိုု ေမ့မထားဖိုု႕ ဆိုုတဲ့ အခ်က္ပင္ ။ အဲဒီ အစိုုးရ ေပၚလစီ ေတြ ထဲမွာမွ စီးပြားေရး ရဲ႕ ပင္မ ေဒါက္တိုုင္ၾကီးေတြျဖစ္တဲ့ အခြန္အခ ေတြ ၊ ဘဏ္ေတြ ၊ ေငြေၾကးဆိုုင္ရာ မူ၀ါဒေတြ က စလိုု႕ ၊ အေျခခံ အလုုပ္သမားေတြရဲ႕ လုုပ္ခလစာ ျပသာနာ ေတြ အထိ ၊ က်ယ္က်ယ္ျပန္႕ ျပန္႕ ေခါင္းစဥ္ေတြ ခြဲျပီး ေျပာသြားသည္။ ခက္တာက စာတအုုပ္လုုံးမွာ သူ ထပ္ကာ ထပ္ကာ လက္ညွိဳးထိုုး ျပ သြားတဲ့ rent seeking ဆိုုတဲ့ အေခၚအေ၀ၚ ကိုု ျမန္မာမူျပဳဖိုု႕ ရုုတ္တရက္ေတာ့ က်မ စဥ္းစားလိုု႕ မရ ။ ဒါနဲ႕ မိတ္ေဆြ စီးပြားေရး ဘာသာရပ္ ကၽြမ္းက်င္သူ ဆရာမၾကီး တေယာက္ကိုု ေမးၾကည့္ေတာ့ - အလြဲသံုုးစားလုုပ္ျခင္း လိုု႕ သာ ခပ္ရိုုးရိုုး ဖလွယ္ေပးေလသည္။ ဆိုုေတာ့ ၊ စကားလံုုးကသာ ျမန္မာမူျပဳဖိုု႕ ဆန္းသစ္ေနေပမဲ့လိုု႕ ၊ လူအမ်ားစုု ရဲ႕ ရပိုုင္ခြင့္ ေတြကိုု လူတစုုက ၊ အလြဲသံုုးစား လုုပ္တယ္ဆိုုတဲ့ ျဖစ္စဥ္ဟာ ျမန္မာျပည္မွာ အသစ္အဆန္း မွ ၊ မဟုုတ္ေနပဲ ။ စတစ္ဂလဇ္ ကေတာ့ ၊ မုုန္႕တခ်ပ္ နဲ႕ ဥပမာေပးသြားသည္။ လူအမ်ား ေ၀စားေနၾကတဲ့ မုုန္႕တခ်ပ္ကိုု ပိုုၾကီးလာေအာင္လုုပ္ယူရမဲ့ အစား ၊ တေယာက္ထဲက စိတ္ၾကိဳက္ ဖဲ့ယူသြားတဲ့ လုုပ္ရပ္ မ်ိဳး လိုု႕ ဆိုုသည္။</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">အဲဒီမွာ ပုုန္းသ ွ်ိဳးကြယ္သ ွ်ိဳး ယူသလား၊ ေျပာင္ေျပာင္တင္းတင္း လား ၊ မသိမသာ ယူသလား ဆိုုတာ ပံုုစံ အမ်ိဳးမ်ိဳး ျဖစ္နိုုင္သလိုု ၊ ဘဏ္လုုပ္ငန္း ေတြ၊ သတၱဳသယံဇာတလုုပ္ငန္းေတြက စလိုု႕ ေဆး၀ါးလုုပ္ငန္း ၊ ဆက္သြယ္ေရး နည္းပညာလုုပ္ငန္းေတြ အထိ ေနရာမ်ိဳးစံုုမွာ ၊ အခ်ပ္လိုုက္ ဖဲ့ယူ ေနၾကသည္ လိုု႕ ၊ အခ်က္အလက္ သက္ေသ သာဓက ေတြနဲ႕ ေထာက္ျပထားသည္ ။ ျမန္မာျပည္မွာလည္း ဒီ မုုန္႕ခ်ပ္ကိုု ၊ လူတစုုက အစိုုးရ နဲ႕ ေပါင္းျပီး အမဲဖ်က္သလိုု ၀ိုုင္းဖဲ့ရြဲ႕ ေနၾကတာ ၊ ေတာ္ေတာ့္ ကိုု ပံုုပ်က္ပန္းပ်က္ ျဖစ္ေနခဲ့ျပီ။ လူတစုုက ဖဲ့ ေနတာလား အစိုုးရက သဲ့ ေနတာလား ဆိုုတာပင္ မကြဲျပားေတာ့ ။ လူတစုုက အစိုုးရ ကိုု အေၾကာင္းျပသလိုု ၊ အစိုုးရ ကလည္း လူတစုု ကိုု နာမယ္ခံ သည္။ ဒီၾကားထဲမွာ ဗိုုက္ေမွာက္ေနရသူကေတာ့ ျပည္သူ အမ်ားစုု ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ပိုုျပီး ဆိုုးတာက ၊ အဲဒီ ဗိုုက္ေမွာက္ေနရတဲ့ ျပည္သူေတြကိုုပဲ အလြဲသံုုးစား လုုပ္ျပီး Public Private Partnership လိုု႕ နာမယ္ လွလွေလး တပ္ထားတဲ့ အလြဲသံုုးစားမူေတြ ။ ဆိုုရွယ္လစ္လမ္းစဥ္ ေခတ္က က်န္ေနတဲ့ ျမန္မာျပည္ တနံတလ်ားက ျပည္သူပိုုင္ (သိုု႕) အစိုုးရပိုုင္ စက္ရံုု အလုုပ္ရံုု ေတြ အေျမာက္အျမားဟာ၊ အခုု ဘယ္သူေတြ လက္ထဲ ေရာက္ကုုန္ၾကျပီလဲ ။ ဘာေတြ ဆက္လုုပ္မွာလဲ ။ ပုုဂၢလိက လက္ထဲ လႊဲမယ္ ဆိုုရင္လည္း ၊ ပုုဂၢလိကပိုုင္ျပဳျခင္း ဥပေဒ ဆိုုတာ ရွိရမည္။ အေမရိကန္ စီးပြားေရး ပညာရွင္ၾကီး စတစ္ဂလဇ္ ကိုု ေခၚဖိတ္ေပးခဲ့တယ္ဆိုုတဲ့ ၊ ျမန္မာစီးပြားေရး ပညာရွင္ၾကီး ဦးျမင့္ ကပင္ ၊ ျမန္မာနိုုင္ငံမွာ ပုုဂၢလိကပိုုင္ျပဳျခင္း ဥပေဒ မေပၚေပါက္လာေသးပဲ နဲ႕ ၊ စီးပြားေရးျပဳျပင္ေျပာင္းလဲမူေတြကိုု အျမန္သြက္သြက္ၾကီး လုုပ္ေနပံုုဟာ ၊ သိပ္ ဒေရာေသာပါး ျဖစ္ေနတယ္လိုု႕ ေျပာလာသည္။</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">အခုုက ၊ စက္ရံုု အလုုပ္ရံုုေတြ တင္မက ၊ ေနျပည္ေတာ္ကိုု ေရႊ႕သြားလိုု႕ ရန္ကုုန္မွာ ေဟာင္းေလာင္း က်န္ခဲ့တဲ့ ၊ အစိုုးရပိုုင္ ရံုုးၾကီး ကႏၱားၾကီးေတြ သည္ပင္ ၊ တခုုျပီး တခုု ဖဲ့ရြဲ႕ ခံ ေနၾကရသည္။ ကိုုလိုုနီ ေခတ္က သမိုုင္း၀င္ အေဆာက္အဦ ၾကီးေတြသည္လည္း ၊ ျပန္လည္မြမ္းမံ စားရိတ္ ၾကီးတယ္ ဆိုုတဲ့ အေၾကာင္းျပခ်က္ေတြ နဲ႕ ၊ ပုုဂၢလိက ဆိုုသူေတြရဲ႕ လက္ထဲမွာ ေရအဆံုုး ကုုန္းတ၀က္ ျဖစ္ေနျပီ။ ဘယ္မွာလဲ ဥပေဒ ။ ဘယ္လိုု စည္း</span><span style="font-family: Zawgyi-One;">မ်ဥ္းေတြ ေစ်းနွုုန္းေတြနဲ႕ ဘယ္လိုု လူေတြကိုု ဘယ္အခ်ိန္တုုန္းက လုုပ္ပိုုင္ခြင့္ေတြ ေပးလိုုက္သလဲ ။ ဒါေတြသည္ ျမန္မာျပည္မွာ အခုုလက္ရွိ အၾကီးအက်ယ္ ျဖစ္ထြန္းေနတဲ့ rent seeking ၾကီးေတြ ပင္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဒီေနရာမွာ ၊ သတင္းစာဆရာၾကီး ဟံသာ၀တီ ဦး၀င္းတင္ ရဲ႕ - “တိုုင္းျပည္ကိုု ဓါးျပတိုုက္ျပီး မွ တိုုင္းသူျပည္သားကိုု ေငြတိုုးျပန္ခ်စားတဲ့ အစိုုးရ” ဆိုုတဲ့ ကေလာင္ ေဇာင္းထက္ တဲ့ အေရးက ၊ အဓိပၺါယ္ေဖာ္ဖိုု႕ လက္၀င္ေနတဲ့ အဲဒီ အဂၤလိပ္စာလံုုး အတြက္ ၊ အေကာင္းဆံုုး ဖြင့္ဆိုုခ်က္ပင္ ျဖစ္ ေန ေတာ့သည္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">rent ဆိုုတဲ့ အေခၚအေ၀ၚ ရဲ႕ မူလ ရင္းျမစ္က ၊ ဟိုုးေခတ္ေတြတုုန္းက ၊ ေျမရွင္ၾကီးေတြဟာ၊ ဘာမွ လုုပ္စရာမလိုုပဲ ၊ လယ္သမား ယာသမားေတြ ရဲ႕ လုုပ္အားေပၚကေန ေကာက္ယူတဲ့ အငွားခ် လယ္သီးစားခ ေတြကိုု ေခၚရာကေန စခဲ့သတဲ့။ ေျမၾကီးနံ႕ သင္းေနတဲ့ အဲဒီ စကားလံုုးရဲ႕ ေအာက္မွာ၊ တိုုင္းျပည္တခုု ရဲ႕ အေျခခံ အက်ဆံုုး ပိုုင္ဆိုုင္မူေတြ ျဖစ္တဲ့ ေျမၾကီး နဲ႕ သယံဇာတ ေတြဟာ၊ အကာအကြယ္အမဲ့ ဆံုုး ျဖစ္ သည္ လိုု႕ ၊ စတစ္ဂလဇ္ က ဆိုုသည္။ ျမန္မာျပည္မွာေတာ့ ေျမၾကီးနံ႕ သင္းေနတဲ့ ျပသာနာေတြဟာ ၊ ေျမပိုုင္ရွင္ေခတ္ ကထက္ပင္ ပိုုျပီး ဆိုုးရြားေနေလသည္။ စိုုက္ပ်ိဳးေရးကိုု အေျခခံ ထားတဲ့ ျမန္မာ့ လူမူစီးပြား အ၀န္းအ၀ိုုင္းၾကီးမွာ ၊ ဘယ္တုုန္းကနဲ႕မွ မတူတဲ့ လယ္ယာေျမသိမ္းယူ မူေတြ ၊ ျဖစ္ေပၚေနသည္။ ဘယ္သူေတြက သိမ္းသလဲ ။ ဘာအတြက္ သိမ္းတာလဲ။ ဘယ္ဥေပဒ ေတြနဲ႕ သိမ္းေနလဲ ။ မေျဖနိုုင္ေသးတဲ့ ေမးခြန္းေတြ မ်ားသထက္ မ်ားလာသည္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">သယံဇာတ ဆိုုရင္လည္း ၊ ျပည္သူေတြဟာ ၊ သူတိုု႕မွာ ရပိုုင္ခြင့္ ေ၀စုု ေတြ ရွိတာ ကိုုေတာင္ မသိနားမလည္နိုုင္ေတာ့ေလာက္ေအာင္ ၊ အခ်က္အလက္ မွတ္ညဏ္ေတြကိုု ဖ်က္စီးျပစ္ခံ ခဲ့ၾကရသည္။ အခြင့္အာဏာကိုု ဆုုပ္ကိုုင္ထားတဲ့ လူတစုုက ၊ သူတိုု႕ မိသားစုု အေမြပိုုင္ ပစၥည္းလိုု ၊ ေအာက္ေစ်းနဲ႕ ခ်ေရာင္းခဲ့ၾကသည္။ သူတိုု႕ စည္းစိမ္ေတြနဲ႕ အလိုုက္ေပးလဲလွယ္ ျပစ္ခဲ့ ျပီးျပီ။ ထားပါေတာ့ ၊ ထိပ္ပိုုင္းက လူ ေတြမိုု႕ ၊ ထိပ္ပိုုင္းျဖစ္ေနတာ မဆန္းဘူး ပဲ ထား ။ သယံဇာတ ေရနံ နဲ႕ သဘာ၀ ဓါတ္ေငြ႕ ေတြ ၊ ၾကြယ္၀ လိုု႕ ၊ ျမန္မာျပည္သူ ေတြေရာ ၊ ၀မ္း၀ ခါးလွ ၾကျပီလား ။ ခ်က္ျခင္း လက္ငင္း ျမင္ရဖိုု႕ ဆိုုတာ . . .ျမက္ပင္ ေတြ ရွည္လာတာကိုု ထိုုင္ ေစာင့္ၾကည့္လိုု႕ မရဘူး လိုု႕ ေျပာတတ္ၾကသည္။ ဒါေပမဲ့ ၊ ျမန္မာျပည္မွာ စစ္ျပီးေခတ္က စလိုု႕ ၊ ဆိုုရွယ္လစ္ေခတ္ ၊ စစ္အုုပ္ခ်ဳပ္ေရးေခတ္ ၊ ဘယ္ေခတ္နဲ႕ မွ မတူေအာင္ ၊ ကေန႕ ေခတ္ ဒီမိုုကေရစီ အကူးအေျပာင္းဆိုုတဲ့ ကာလ ၾကီးမွာ ၊ လူတန္းစားကြာဟမူ က ၊ အဆိုုးဆံုုး အေျခအေနကိုု ထိုုးဆင္း လာေနသည္။ ဆင္းရဲတဲ့ သူေတြက ပိုု-ပိုု ဆင္းရဲ လာသလိုု ၊ ခ်မ္းသာတဲ့ လူေတြက ပိုု-ပိုု ခ်မ္းသာလာသည္။ က်ဴးေက်ာ္ တိုု႕ စက္မူဇုုန္ တိုု႕လိုု လူတန္းစားေတြ တိုုးပြားလာသလိုု ၊ ခရိုုနီ တိုု႕ ၊ ေအာ္လီဂါ့ခ်္ တိုု႕ ဆိုုတဲ့ လူအုုပ္စုု တမ်ိဳးလည္း လ်င္လ်င္ျမန္ျမန္ ေပါက္ဖြားလာေနသည္။ IMF ကေတာ့ ျမန္မာျပည္ရဲ႕ ဖြံျဖိဳးတိုုးတက္မူက ၊ မယံုုနိုုင္ေလာက္ေအာင္ အလားအလာ ေကာင္းေနျပီး ၊ ဂ်ီဒီပီ ၇.၅ ဟာ မၾကာခင္မွာ တရုုတ္ကိုုေတာင္ ေက်ာ္သြားဦးမည္ လိုု႕ ခန္႕မွန္းေနေလသည္။ ဆိုုေတာ့ ၊ အဲဒီ ဂ်ီဒီပီ က..ဘယ္သူေတြ ရဲ႕ ဖြံ႕ ျဖိဳးတိုုးတက္မူ ျဖစ္မလဲ။ အဲဒါေၾကာင့္ပင္ ၊ ကမၻာ့ဘဏ္မွာ ဥကၠဌ လုုပ္ခဲ့ဘူးတဲ့ စတစ္ဂလဇ္ က ၊ GDP ဆိုုတဲ့ ၊ အာပလာ အညြန္းကိန္းၾကီးကိုု မယံုုၾကည္ၾကဖိုု႕ ၊ သူ႕စာအုုပ္မွာ ျပတ္ျပတ္သားသား ေျပာထားျခင္း ျဖစ္မည္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">သူေထာက္ျပ တဲ့ ေနာက္တခ်က္ကေတာ့ ၊ ၉၉ ရာနွံဳးေသာ ျပည္သူ ေတြ၊ အမ်ားဆံုုး ခါးစီးခံရတာက လုုပ္အား ေစ်းကြက္ နဲ႕ အိုုးအိမ္ ျပသာနာ လိုု႕ ဆိုုတယ္။ တနည္းေျပာရရင္ေတာ့ ေနေရး နဲ႕ စားေရးေပါ့ ။ သူကေတာ့ အေမရိက ရဲ႕ Mortgage အိမ္ေပါင္အရစ္က် စနစ္ ထဲမွာ ၊ တသက္စာ ၾကိဳတင္ေခ်းေငြေတြနဲ႕ ရွိစုုမဲ့စုု ေတြ ပံုုေအာျပီး ၊ အနာဂါတ္ကိုု အေလာင္းအစားလုုပ္ေန ရတဲ့ လူလတ္တန္းစားေတြ ကိုု ဦးတည္ ေျပာသြားသည္။ အာမခံခ်က္ မရွိ ၊ အတက္အက်ျဖစ္ေနတဲ့ လုုပ္အားေစ်းကြက္ထဲမွာ တခါတေလ သူတိုု႕ရဲ႕ မပိုုင္၀က္ေမြး အိမ္ေတြကေန..ခရုုအဆံကၽြတ္ျဖစ္ခ်င္လည္း ျဖစ္သြားနိုုင္သည္။ ျမန္မာျပည္မွာလည္း ၊ တန္ဖိုုးနည္းအိမ္ယာ ဆိုုတဲ့ ေစ်းကြက္တခုုကိုု ၊ ပုုဂၢလိကလုုပ္ငန္းရွင္ တခ်ိဳ႕လက္ထဲ မ်က္နွာလႊဲ ခဲျပစ္ လုုပ္ပိုုင္ခြင့္ေတြ ေပးေနျပီ။ ေနေရးထက္ စားေရးက ပိုုခက္ခဲ ေနတဲ့ ျမန္မာ ၉၉ ရာနွံဳးေတြကေတာ့ ၊ တန္ဖိုုးနည္း အိမ္ယာဆိုုတာ ကိုုပင္ အိပ္မက္ မမက္နုိုုင္ပဲ ၊ ၾကံဳရာက်ဖမ္း၊ လက္လုုပ္လက္စား၊ က်ဴးေက်ာ္ ဆိုုတဲ့ နာမပုုဒ္ ေတြ နဲ႕ ၊ အမွိဳက္ ဒိုုက္သေရာေတြလိုု ၊ ဆိုုက္ခ်င္တဲ့ ကမ္း ဆိုုက္ေနရေတာ့သည္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">စာအုုပ္ရဲ႕ ေနာက္ဆံုုးမွာေတာ့ စတစ္ဂလဇ္ က၊ လူမူစီးပြား မညီမ ွ်မူၾကီးေၾကာင့္ ျဖစ္ေနတဲ့ ဆင္းရဲမြဲေတြမူ ကပ္ေရာဂါဆိုုးၾကီးဟာ ၊ ကုုသ ေပ်ာက္ကင္းဖိုု႕ ေမ ွ်ာ္လင့္ခ်က္ ေရာ ရွိပါရဲ႕လား လိုု႕ ေမးခြန္းထုုတ္ နိဂံုုးခ်ဳပ္ လိုုက္သည္။ သူေျပာတာက ၊ ၁ ရာနွံဳး နဲက ၉ ၉ ရာနွံဳးကိုု ၊ အတင္းေပါင္းျပီး ပ ွ်မ္းမ ွ် ျပန္ခ် ဖိုု႕ မဟုုတ္။ ဒါေပမဲ့ ၁ နဲ႕ ၉ ၉ အၾကားက အကြာအေ၀းၾကီးကိုု ၊ သဘာ၀ တရားတခုုလိုု ၊ ဒီအတိုုင္း လက္ခံထားဖိုု႕ လည္း မျဖစ္နိုုင္ ။ ၁ ရာနွံဳးေတြရဲ႕ ခ်မ္းသာၾကြယ္၀ မူေတြ ဟာ ၊ ၉၉ ရာနွံဳးေတြရဲ႕ ဆင္းရဲ ခ်ိဳ႕တဲ့မူေတြ နဲ႕ ၊ တိုုက္ရိုုက္ ခ်ိတ္တြယ္ ဆက္စပ္ေနတယ္ ဆိုုတာကိုုလည္း၊ က်ယ္က်ယ္ေလာင္ေလာင္ၾကီး ၊ သတိေပး ထားေလသည္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">The Price of Inequality ကိုု ၊ ဟိုု-ဒီ ေက်ာ္ေပါက္ ဖတ္ျပီးသြားေတာ့ ၊ လက္၀ါးေပၚက kindle စာဖတ္ကိရိယာေလးကိုု အံ့ၾသစရာတခုုလိုု ေငးျပီး ၾကည့္ေနမိတယ္။ ၊ သိမွတ္စရာ ေတြးေတာစရာ ေတြ အျပည့္နဲ႕ ေလးေထာင့္ မ်က္နွာျပင္ငယ္ေလး ရဲ႕ ေဘးမွာ လက္ကေလး ငါးေခ်ာင္းကိုုပါ ၊တစြန္းတစ ျမင္ေနရတယ္ ။ တကယ္ဆိုုေတာ့ က်မတိုု႕ ရဲ႕ လက္ငါးေခ်ာင္းဟာ ၊ တခုုနဲ႕ တခုု မညီဘူး ဆိုုေပမဲ့ လိုု႕ ၊ မကြာျခားလွပါဘူး ။ မေ၀းကြာ လွပါဘူး။ အရာ၀တၱဳတခုုခုုကိုု ဟန္ခ်က္ညီညီ ကိုုင္ေဆာင္ထားဖိုု႕ လည္း မခက္ခဲပါဘူး။ အဲဒီ အရာ၀တၱဳ ကိုု လွမ္းယူနိုုင္တဲ့ လက္တံၾကီး ေတြကသာ ထူးျခား ရွည္လ်ားလြန္းမေနဘူး ဆိုုရင္ ၊ လက္၀ါးၾကီးေတြက သာ ၊ ဆန္းျပား ျပန္႕ကားလြန္းမေနဘူး ဆိုုရင္ ေပါ့ေလ။ ဘာရယ္လည္း မဟုုတ္ ၊ စာကိုုင္ဖတ္လိုု႕ ေညာင္းေနတဲ့ လက္ငါးေခ်ာင္းကိုု အသာ အယာ ေကြးခ်ည္ ဆန္႕ခ်ည္ လုုပ္ရင္း စတစ္ဂလဇ္ၾကီးတေယာက္ ျမန္မာျပည္ကိုု တတိယအၾကိမ္မွ ေရာက္လာပါေတာ့မလား လိုု႕ ၊ ပူပန္ေနမိတယ္။</span></div>
<br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ေကသြယ္</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;">၂၅ ဧျပီ ၂၀၁၄</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;">စာညြန္း - Joseph E.Stiglitz (2012). </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">The Price of Inequality .</span><span style="font-family: Zawgyi-One;"> </span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;">စာကိုုး - DVB. Joseph E.Stigliz: Talk of Poverty isn't Taboo. 15 Feb 2012. </span><br />
<br />
<br />
<a href="http://news-eleven.com/opinion/%E1%80%85%E1%80%90%E1%80%85%E1%80%B9%E1%80%82%E1%80%9C%E1%80%87%E1%80%B9%E1%82%8F%E1%80%BD%E1%80%84%E1%80%B9%E1%82%95-%E1%80%9C%E1%80%80%E1%80%B9%E1%80%84%E1%80%AB%E1%80%B8%E1%80%B1%E1%80%81%E1%80%BA%E1%80%AC%E1%80%84%E1%80%B9%E1%80%B8" target="_blank">Weekly Eleven Journal. No.28 Vol.8 April 2014</a><br />
<br />
<br />kayhttp://www.blogger.com/profile/16599467317071240993noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-4790315453620143995.post-85121160202717792812014-04-28T01:11:00.003+08:002014-04-28T16:32:16.974+08:00ရသအေတြး အေတြးရသ (ေပၚသစ္)<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
တစ္</div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">လူမွာ တျခားသတၱ၀ါေတြထက္ ထူးတာ တခုုပဲ ရွိတယ္။ ေတြးတတ္ ၾကံတတ္တာပဲ။ ေတြးတတ္ ၾကံ တတ္လိုု႕ လူရယ္လိုု႕ ျဖစ္လာတာပဲ။ အဲဒီေတာ့ လူပီသခ်င္တဲ့ သူေတြ ၊ လူျဖစ္က်ိဳးနပ္ခ်င္တဲ့သူေတြ ဟာ၊ ေတြးေတာ ၾကံတတ္တဲ့ ဂုုဏ္ရည္ နဲ႕ စြမ္းအင္ကိုု အစြမ္းကုုန္ ျမွင့္တင္ၾကတယ္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဒါေပမယ့္၊ ေတြးရ ၾကံရတာကလည္း သိပ္ေတာ့ မလြယ္လွခ်င္ဘူး ဆိုုတာလည္း အမွန္ပဲ ။ ေတြးေတာ ၾကံတာကိုု ခ်ိဳးနွိမ္ခ်င္သူေတြ ၊ ျမင္ျပင္းကတ္သူေတြ ၊ သေရာ္ျပက္ေခ်ာ္ခ်င္သူေတြ ကလည္း ဒုု နဲ႕ ေဒး ရွိေနေသးတာကိုုး။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">“အေတြးကိုု လ ွ်ာတပ္မေပးနဲ႕ ” တဲ့ ။ “ အေတြးကိုု လက္တပ္မေပးနဲ႕ ” တဲ့။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ေတြးေတာၾကံတာကိုု ခ်ိဳးနွိမ္လိုုသူေတြကေတာ့ ေျပာေလ့ေျပာထ ရွိၾကတယ္။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">လူ႕ေလာကမွာ လုုပ္စရာ ကိုုင္စရာေတြ တပံုုတေခါင္းၾကီး ရွိေနတာတဲ့။ ဒီၾကားထဲက ၊ ေတြးေနရဦးမွာလားတဲ့ ။ ေတြးေတာၾကံတာကိုု ျမင္ျပင္းကတ္သူေတြက ေမးေငါ့ေလ့ ရွိၾကတယ္။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ေယကၡမ အိမ္ဦးခန္းမွာ ထုုိင္ျပီး၊ မုုတ္ဆိတ္ေမြး နဲ႕ နွဳတ္ခမ္းေမြး ဘယ္လိုု ဆက္သလဲ ဆိုုတာ တေနရုုန္ ေတြးလံုုးထုုတ္တယ္ဆိုုတဲ့ သမက္ ပံုုျပင္မ်ိဳးကိုု ၊ ၾကားဖူးၾကမွာေပါ့ ။ ေတြးေတာ ၾကံတာကိုု သေရာ္ ျပက္ေခ်ာ္လုုပ္ခ်င္သူေတြက ၊ အဲဒီလိုု ေလွာင္ေလ့ ေထ့ေလ့ ရွိၾကတယ္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ေတြးေတာ ၾကံတာကိုု ၊ ရန္ေထာင္ ရန္ရွာ လုုပ္တဲ့ သူေတြကေတာ့ “ဆီဇာ” ေပါက္ ခ်ိဳးၾကတယ္။ ရွိတ္စပီးယား ရဲ႕ “ဂ်ဴးလိယပ္ ဆီဇာ” ျပဇာတ္ ထဲက ဟိုု ပိန္ေညာင္ေညာင္နဲ႕ အငတ္ရုုပ္ ေပါက္ေနတဲ့ ကပ္စိယပ္ ဆိုုတဲ့ ေကာင္ေလ ။ အဲဒီေကာင္က သိပ္ေတြးတဲ့ေကာင္ ။ အဲဒီေကာင္မ်ိဳး အႏၱရယ္ၾကီးတယ္ ” ဆိုုတဲ့ လ ွ်ာရာနင္းျပီး မာန္လည္း မဲလား လုုပ္တတ္ၾကတယ္။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ေနေအာက္မွာ ရွိေသာ အမူမ်ားကိုု စစ္၍ မကုုန္နိုုင္။ ၾကိဳးစား၍ စစ္ေသာ္လည္း အကုုန္အစင္ မသိနုုိင္ ။ ထိုုမ ွ်မက ပညာရွိေသာသူသည္ ငါသိမည္ဟုု ၾကံေသာ္လည္း ၊ အၾကံမေအာင္နိုုင္ ” ( သမၼာက်မ္း ၊ ေဒသနာ က်မ္းစာ) ဆိုုတဲ့ ၊ ေတြးေတာၾကံတာကိုု ဟန္႕တဲ့ စကားမ်ိဳးေတြကလည္း အနမတဂၢ ရွိေသး။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">နွစ္</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ေတြးေတာၾကံတာ ၊ ေျမာ္တာ ျမင္တာကိုု လူသားဂုုဏ္ရည္ အျဖစ္ ၊ ခံယူသူေတြကေတာ့ ၊ အေတြးမတြန္႕ဘူး ။ မေတြးပဲ မေနဘူး။ ေတြးတာပဲ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">လူဆိုုတာ နာရီ ၊ ရက္ ၊ လ သတ္မွတ္ခ်က္ ကိန္းဂဏန္းေတြ နဲ႕သာ အသက္ရွင္ ေနၾကတာမွ မဟုုတ္တာ။ ေျခလက္ လွဳပ္ဟန္ေတြ (လုုပ္ရပ္ေတြ) နွလံုုးခုုန္သံေတြ(ခံစားခ်က္ေတြ) ၊ “ငါသိမည္ဟုု ၾကံတာေတြ ( အေတြးေတြ) နဲ႕ ရွင္သန္ လွဳပ္ရွား ေနၾကတာကိုုး။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဒါေၾကာင့္လည္း ၊ ဒသာန ပညာရွင္ ေဒးကားလိုု ပုုဂၢိဳလ္မ်ိဳးက “ ငါေတြးသည္ ။ ထိုု႕ေၾကာင့္ ငါရွိသည္” လိုု႕ ေတာင္ စြဲစြဲ ရဲရဲၾကီး ေျပာခဲ့တာေပါ့။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဒါေပမယ့္ ၊ ေတြးေတာၾကံတယ္ ဆိုုတာဟာ၊ လူသားတိုုင္း ရဲ႕ ေမြးရာပါ ပိုုင္ခြင့္ ၊ ဘယ္သူ႕ဆီကမွ ေတာင္းဆိုုေနစရာ မလိုုတဲ့ အခြင့္အေရး ၊ ဘယ္သူ ဘယ္၀ါကမွ အာမခံခ်က္ ေပးေနစရာ မလိုုတဲ့ ၊ လြတ္လပ္ခြင့္ ျဖစ္တယ္ ဆိုုတာကိုု ၊ လူမ်ားစုုက ေမ့ထားၾကသလိုု လုုပ္ေနၾကတယ္။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">လူသတၱ၀ါ ေတာ္ေတာ္မ်ားမ်ား သည္ ၊ စဥ္းစားဖိုု႕ အေတာ္ပ်င္းရိၾကသည္ လိုု႕ ဆရာၾကီး ေရႊဥေဒါင္း က ေကာက္ခ်က္ ခ်ခဲ့တာဟာ ဒါေၾကာင့္ပဲ ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဒသာနပညာရွင္ ကဲကီဂတ္ က ၊ “ လူေတြဟာ လြတ္လပ္စြာ ေျပာခြင့္ ၊ ေရးခြင့္ ၊ စည္းရံုုးခြင့္ ေတြကိုု ၊ ေတာင္းဆိုုရေကာင္းမွန္းသာ သိၾကတယ္။ ေတာင္းစရာမလိုုပဲ ၊ အလိုုလိုု ရေနတဲ့ ၊ လြတ္လပ္စြာ ေတြးခြင့္ကိုု၊ သံုုးရေကာင္းမွန္းက်ေတာ့ ၊ မသိသလိုု ျဖစ္ေနၾကတယ္ ” လိုု႕ ေရးဖူးတာဟာ ဒါေၾကာင့္ပဲ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">“ စာအုုပ္ေတြက ေတြးေပးလိမ့္မယ္ ” ဆိုုတဲ့ စကား ခုုတေလာ ေခတ္စားလာေနတာဟာလည္း ဒါေၾကာင့္ပဲ ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဒီအယူအဆြဲ အမွားကိုု ဖယ္ရွားနိုုင္ၾကမွပဲ ၊ အေတြးေခတ္ဆန္းခ်ိန္ ေရာက္ေပေတာ့မွာပဲ ။ အေတြးတေခတ္ ဆန္းနိုုင္ ဖိုု႕ ၊ လူတိုုင္း ေတြးေတာ ၾကံတာကိုု ေမြးရာပါ ပိုုင္ခြင့္ လိုု၊ က်င့္သံုုးၾကဖိုု႕ အခိ်န္တန္ျပီ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">သံုုး</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ေတြးၾကစိုု႕ ဆိုုတာေတာ့ ဟုုတ္ပါျပီ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဘာကိုု ဘယ္လိုု ေတြးၾကမွာလဲ ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ေမးစရာပဲ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">လူတိုုင္းဟာ ဒသာန ပညာရွင္ေတြလိုုေတာ့ ဘယ္မွာ ေတြးနိုုင္ ေတြးျဖစ္ ေတြးတတ္ၾကပါ့မလဲ ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ကိစၥမရွိဘူး။ လူလိုု ေနဖိုု႕ လူလိုု ေတြးတာပဲ ။ ဒသာနပညာရွင္ ျဖစ္ဖိုု႕ ေတြးတာ မွ မဟုုတ္တာပဲ ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဒသာန ပညာရွင္ေတြ ေတြးေခၚသလိုု ဘ၀တရား၊ အလွတရား ၊ ကိုုယ္သိတရား၊ စိတ္သိတရား ၊ စရဏတရား ၊ မရဏ တရား အစရွိတာေတြကိုု ေတြးတတ္ခ်င္မွ ေတြးတတ္ေပလိမ့္မေပါ့။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဒါေပမယ့္ ၊ အဲဒီလိုု ဂမၻီရ သေဘာေဆာင္တဲ့ အေရးၾကီးၾကီး ေတြ ကိုု လည္း ေတြးရမွာပဲ ။ အေရးၾကီးၾကီးေတြကိုု ေတြးရင္ အေတြးၾကီးၾကီး ေတြးရမွာေပါ့။ အေတြးၾကီးၾကီးကိုု ေတြးရမွာ ေၾကာက္တယ္ဆိုုျပီး မေတြးလိုု႕ မရဘူး။ အေတြးၾကီးၾကီး ေၾကာက္တာကိုု ယိုုးမယ္ဖြဲ႕ ျပီး အေတြးေသးေသး ေတြးရမွာကိုုပါ ေၾကာက္လာတတ္ေတာ့မွာကိုုး။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဒီလိုု အေတြးေၾကာက္စိတ္ ၀င္လာရင္၊ အေတြးၾကီးၾကီးကိုုေရာ အေတြးေသးေသးကိုုပါ၊ မေတြးခ်င္ ၊ မေတာခ်င္ ၊ မေငးခ်င္ မေမာခ်င္တဲ့ ေရာဂါဆိုုး စြဲကပ္ လာနုုိင္တယ္။ ဒီလိုုနဲ႕ ေတြးတတ္တဲ့ ၾကံတတ္တဲ့ လူသားဂုုဏ္ရည္ လူသားစြမ္းအင္ လူသားပီတိ ေတြကိုု လက္လႊတ္ ဆံုုးရွံဳးကုုန္နိုုင္တယ္။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဒါေၾကာင့္ ေတြးၾကရမွာပဲ ။ အရာရာကိုု အေတြးနဲ႕ ယွဥ္ျပီး ျမင္ၾကရမွာပဲ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ေလး</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">အေတြးၾကီးၾကီးတိုု႕ ၊ အေတြးေသးေသး တိုု႕ ဆိုုတာက ၊ စကားအျဖစ္သာ ေျပာတာပါ။ အေတြးတခုုမွာ ၾကီးတာတိုု႕ ေသးတာတိုု႕ ရယ္လိုု႕ မရွိဘူး။ စၾကဝဠာ အေၾကာင္း အေတြးက ၾကီးတယ္၊ ေက်ာက္စရစ္ခဲ အေၾကာင္း အေတြးက ေသးတယ္လိုု႕ ၊ မဆိုုနိုုင္သလိုု ေနစြယ္က်ိဳးမွာ ညွိဳးသြားတဲ့ ကန္စြန္းႏြယ္ကေလး အေၾကာင္း အေတြးက ေသးတယ္။ မျမဲျမံ မခိုုင္ခံ့ တဲ့ သခၤါရ ဓမၼအေၾကာင္း အေတြးက ၾကီးတယ္လိုု႕ မဆိုုနိင္ဘူး။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">သဘာ၀ ေလာကၾကီးထဲမွာ အရာရာဟာ အဆက္အစပ္ တရားေတြ ၊ ယွဥ္ေဖာ္ ယွဥ္ဖက္ တရားေတြ ၊ အေၾကာင္းအက်ိဳးတရားေတြ ျဖစ္လိုု႕ ၊ ဘယ္ဟာက ၾကီးတယ္ ဘယ္ဟာက ေသးတယ္ ဆိုုတာ မရွိဘူး။ ၾကီးတယ္ ေသးတယ္ ဆိုုတာ ပညတ္သေဘာေတြသာ ျဖစ္တယ္။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဒီေတာ့ ေတြးသာတာ အရင္းခံ ျဖစ္ပါတယ္။ ေတြးတတ္တာသာ အဓိက ျဖစ္ပါတယ္။ အေတြးရသကိုု ခံစားတတ္တာသာ ပဓါန ျဖစ္ပါတယ္။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ေတြးၾကစတမ္းဆိုုရင္ ေရေျမေတာေတာင္ ေတြ ၊ သက္ရွိ သတၱ၀ါေတြ၊ စိတ္ေစတသိတ္ ရုုပ္တရားစံုုေတြ ၊ အားလံုုးဟာ ေတြးျမင္ ဆင္ျခင္စရာေတြခ်ည္းပဲ ။ ေတြးခ်င္ ေတြးရဲ ေတြးတတ္မယ္ဆိုုရင္ လူတိုုင္းအဖိုု႕ အရာရာဟာ ေတြးစရာ အထည္၀တၱဳခ်ည္းပဲ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ျမင္ရိုုးျမင္စဥ္ ၊ သိရိုုးသိစဥ္ စိတ္အထည္၀တၱဳ ၊ ရုုပ္အထည္၀တၱဳ အားလံုုးဟာ အေတြးနဲ႕သာ မႊမ္းထံုု ျခံဳလႊမ္း လိုုက္ရင္ သေဘာသြင္ဟန္ ေတြ ထိန္လြင္လာတယ္။ ထင္လင္းလာတယ္။ သစ္ဆန္းလာတယ္။ တင့္တယ္လာတယ္ ။ သာယာလာတယ္။ ေဆးေတာင္ေ၀ွး နဲ႕ တိုု႕ လိုုက္သလိုု ဆိုုတာမ်ိဳး။ နတ္ေရကန္ထဲ ခ်လိုုက္သလိုု ဆိုုတာမ်ိဳး။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ၾကယ္ကေလး တပြင့္ ၊ ေရကေလး တစက္ ၊ ငွက္ကေလး တေကာင္၊ သစ္ရြက္ကေလး တရြက္၊ ကဗ်ာေလး တပုုဒ္ ၊ ပန္းခ်ီကားေလး တခ်ပ္က ေတာင္ ၊ စၾကဝဠာ</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"> ရဲ႕ အတၱဳပၺတၱိ နဲ႕ အနာဂတၱိ ကိုု လွစ္ျပ နိုုင္တာကိုု ေတြ႕လာရမယ္။ လူသားရဲ႕ ျဖစ္ေပၚ တိုုးတက္ ေျပာင္းလဲမူ နဲ႕ ရုုပ္နာမ္ သဘာ၀ သခၤါရ ဓမၼျဖစ္စဥ္ ကိုု ဖြင့္ဆိုု နိုုင္မယ္ ဆိုုတာကိုု ေတြ႕လာရမယ္။ လူသားရဲ႕ လူမူသမိုုင္း ျဖစ္စဥ္ နဲ႕ ညဏ္စဥ္ ဖန္စဥ္ ၾကီးကိုု ဇာတ္ေၾကာင္းျပန္ နိုုင္တာကိုု ေတြ႕လာရမယ္။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">တကယ္ ၾကည္နူး နွစ္သက္စရာေကာင္းတဲ့ ၊ အေတြးရသ ကိုု ခံစားလာရမယ္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ငါး</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">မိမိ ေန႕စဥ္ ထိေတြ႕ ခံစား ေနရတဲ့ မိမိ ပတ္၀န္းက်င္ မွာ ရွိေနတဲ့ အရာ၀တၱဳ အျခင္းကိစၥ ၊ အေရးအရာေတြကိုု တနိုုင္ တပိုုင္ အိုုးတန္ ဆန္ခတ္ အေတြးနဲ႕ ယွဥ္ၾကည့္တဲ့ အေလ့ဟာ ဒသာန “ရူး” တာ မဟုုတ္ဘူး။ ဒသာ “ျမီး” တာေတာင္ မဟုုတ္ေသးဘူး။ မိမိ ဦးေနွာက္ ရယ္ ၊ မိမိ နွလံုုးသားရယ္၊ မိမိရယ္ ကိုုယ္ပိုုင္ စကား၀ိုုင္း ဖြဲ တာသာ ျဖစ္တယ္။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ေတြးက်င့္စြဲ လိုု႕ ဘာဆိုုးက်ိဳးမွ ေပၚလာစရာ အေၾကာင္း မရွိဘူး။ ေကာင္းက်ိဳးသာ ရွိဖိုု႕ ရွိတယ္။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ေအာက္မွာ ေဖာ္ျပမဲ့ အေတြး ဥဒါဟရုုဏ္ေတြကိုု ထပ္ဆင့္ ေတြးၾကည့္ပါ။ အေတြးၾကီးလည္း မဟုုတ္ဘူး။ အေတြးေသးလည္း မဟုုတ္ဘူး။ ဒသာန ပညာၾကီး ပညာက်ယ္ေတြ မေနွာင့္ မစြက္တဲ့ အျဖဴထည္ သက္သက္ ရသ အေတြးေတြပါ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">မိမိ ခံစားရတဲ့ အေတြးရသ န႕ဲ နွိဳင္းယွဥ္ျပီး ထပ္ဆင့္ ေတြးလိုု႕ ရတဲ့ အေတြးရသ ကိုု လည္း မွန္းခ်င္ၾကည့္ပါ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ေျခာက္(က)</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">လြတ္လပ္ေရး ရျပီးစ ေလာက္က ၊ လြတ္လပ္ေရး ဆိုုတဲ့ ေ၀ါဟာရ ကိုု ဆရာေဇယ်က ၊ အေတြးနဲ႕ ယွဥ္ၾကည့္ခဲ့တယ္ ။ ေဗဒင္ ဆရာၾကီး ဦးေအာင္ေယာ နဲ႕ လူရြယ္ နွစ္ေယာက္ ေဆြးေႏြးခန္း အျဖစ္နဲ႕ ေတြးခဲ့တာ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">“သူ႕ကၽြန္မခံ ” ဆိုုတဲ့ ေဆာင္းပါးမွာ ေရးခဲ့တာ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">အဲဒီ ေဆာင္းပါးထဲက ေကာက္နုုတ္ခ်က္ကေလးကိုု ဖတ္ၾကည့္စမ္းပါ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">…… တိုု႕ ျမန္မာေတြ ဟာ၊ လြတ္လပ္ေရး ဆိုုတဲ့ စကားကိုု မသံုုးခဲ့ ဘူး။ သူ႕ကၽြန္မခံ ဆိုုတဲ့ စကားကိုုသာ သံုုးခဲ့တယ္။ လြတ္လပ္ေရးကိုု အၾကိမ္ၾကိမ္ ဆံုုးခဲ့ဖူးေပမဲ့ ၊ တိုု႕ဗမာက လြတ္လပ္ေရး ဆံုုးတယ္လိုု႕ ဘယ္ေတာ့မွ အသိ အမွတ္ မျပဳ ခဲ့ဘူး။ ခဏ ေခတၱ အခိုုက္ အလွည့္ မသင့္ လိုု႕ တပါးသူ လက္ေအာက္ က်ခဲ့ရတယ္လိုု႕ သာ ယူဆခဲ့တယ္။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">တတိုုင္းျပည္လံုုး ထီးေရာ နန္းပါ ဆံုုးခ်င္တိုုင္းသာ ဆံုုးေရာ့ ဘယ္ေတာ့မွ သူ႕ကၽြန္မခံဘူး ဆိုုတဲ့ စိတ္ဓါတ္က ရွိေနတယ္ကြ။ … အဲဒါ ဘာလဲ ဆိုုေတာ့ သူ႕ကၽြန္မခံဘူး ဆိုုတဲ့ တိုု႕ဗမာ စိတ္ဓါတ္ပဲကြ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">“သူ႕ကၽြန္မခံ ဘူး ဆိုုတာနဲ႕ လြတ္လပ္ေရး ဆိုုတာက အေခၚသာ လြဲတယ္။ အနွစ္သာရခ်င္းကေတာ့ အတူတူတပါပဲ။ အေၾကာင္းေကေတာ့ လြတ္လပ္ေရး ဆိုုတာ တျခား မဟုုတ္ဘူးကြ ။ တိုု႕ဗမာ စကားအရ သူ႕ကၽြန္မခံ ဘူး ဆိုုတာ ပဲ ။ သူ႕ကၽြန္မခံဘူး ဆိုုတာနဲ႕ တျပိဳင္နက္ လြတ္လပ္ေရး ေပ်ာက္သြားေတာ့တာေပါ့ကြာ ”</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဒါက လူမူ ကိစၥ နဲ႕ ပတ္သတ္တဲ့ အေတြး ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ေျခာက္ (ခ)</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">၁၉ ၇၉ ေလာက္က ဂ်ပန္ ဟိုုကၠဴ ကဗ်ာေတြကိုု ဆရာမင္းသုု၀ဏ္ ျမန္မာဟန္ ဖြဲ႕ ခဲ့တယ္။ ဆရာ့ ျမန္မာ ဟိုုကၠဴ ကဗ်ာတပုုဒ္က . . . </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">အိုုင္အိုုၾကီးပါလား</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">အလိုု ေရႊဖား ခုုန္ဆင္းသြား</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ပလံုု ေရသံၾကား </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">မူရင္း ဂ်ပန္ ဟိုုကၠဴက ပိုုျပီး တိုု- ရွင္းေသးတယ္။ “ အိုုေသာ ေရအိုုင္ ဖားခုုန္ဆင္း ေရသံ ” ဒါပဲ ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">အဲဒီ ကဗ်ာနဲ႕ ပတ္သတ္ျပီး ဆရာ မင္းသုု၀ဏ္ ေတြးထား ပံုု ကိုု ဖတ္ၾကည့္စမ္းပါ ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">“ .. . . . ဤကဗ်ာကိုု အၾကိမ္ၾကိမ္ ဖတ္ၾကည့္ၾကပါ။ ကဗ်ာထဲက ဆန္းၾကယ္ ေထြျပပား ခက္ခဲ နက္နဲေသာ အဓိပၺါယ္ တိုု႕သည္ ကိုုယ္ေယာင္ျပ လာၾကပါလိမ့္မည္။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">“ အိုုေသာ ေရအိုုင္ တခုု ကိုု စိတ္တြင္ စဥ္းစားၾကည့္ပါ ။ ၾကာျဖဴ ၾကာညိဳ ၾကာနီပင္ ၊ ကေတာင္ပင္ ၊ ေရညွိပင္ ၊ အေဟာင္းအသစ္ အညွိဳးအလန္း တိုု႕ ျဖင့္ ရွဳပ္ေထြး အိုုမင္းေနေသာ ထိုုေရအိုုင္ အတြင္းရွိ ၾကာဖတ္ေပၚမွ ဖားတေကာင္ ခုုန္ဆင္းသြားသည္ ။ ခုုန္ဆင္းသံကိုု ၾကားလိုုက္ရသည္။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">“ ဖားခုုန္ဆင္းသံကိုု ၾကားရေအာင္ အလြန္ ဆိတ္ျငိမ္ ရေပမည္။ အလြန္ ဆိတ္ျငိမ္ရေအာင္ လူသူ ေလးပါး နွင့္ ေ၀းကြာရေပမည္။ လူသူ ေလးပါး နွင့္ ေ၀းကြာရေအာင္ ေတာနက္ထဲတြင္ ျဖစ္ရေပမည္။ ေတာနက္ထဲတြင္ ေရာက္ေနရေအာင္ ၊ ထိုုပုုဂၢိဳလ္ သည္ ၊ တိတ္ဆိတ္မူ ကိုု ၾကိဳက္နွစ္သက္ေသာ သူ ျဖစ္ရေပမည္။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">“ထိုု ပုုဂၢိဳလ္သည္ တိတ္ဆိတ္ျခင္း ေရေၾကာတြင္ ေမ်ာေနခိုုက္ ဖားခုုန္သံ ကိုု က်ယ္က်ယ္ေလာင္ေလာင္ ၾကားလိုုက္ရေသာ အခါ လန္႕ နိုု္းသြားသည္။ ေလာက၏ တိတ္ဆိတ္ ျငိမ္သက္ျခင္း ကိုုလည္း ဤသိုု႕ ေသာ ဖားခုုန္သံမ်ားက ေဖာက္ထြင္း ဖ်က္ဆီးတတ္ပါကလား ဟုု သူ ေတြးမိေပလိမ့္မည္” </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဒါက လူဖန္တီး တဲ့ အနုုပညာ နဲ႕ ပတ္သတ္တဲ့ အေတြး ။</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ေျခာက္(ဂ)</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">၁၉ ၇၁ခုုနွစ္ဆန္းပိုုင္းက ဟံသာ၀တီ သတင္းစာမွာ ဆရာေတာ္ ေရႊကိုုင္းသား ခြာညိဳပန္း အေတြးစာတပုုဒ္ ေရးခဲ့တယ္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">အဲဒီ အခ်ိန္ေလာက္က သစ္ပင္ ပန္းမန္ နဲ႕ ပတ္သတ္တဲ့ စာေတြ ဆရာေတာ္ အမ်ားၾကီး ေရးေနတယ္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဆရာေတာ္ ရဲ႕ ခြာညိဳ အေတြးစာ ကိုု ဖတ္ၾကည့္စမ္းပါ ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ယခုုနွစ္ အဖိုု႕ ကၽြန္းဖိုုပင္ အပြင့္ေစာေသာ နိမိတ္ျဖင့္ မိုုးဦးက်လည္း ေစာသည္။ မိုုးအၾကိမ္လည္း မ်ားသည္။ ေရလည္း ပါသည္။ ထိုု႕ေၾကာင့္ ေသျပီ ဟုု ပစ္ထားေသာ ခြာညိဳပင္ နွစ္ပင္ လည္း ၊ အငုုတ္မွ အတက္ ထြက္ျပီး ျပန္လည္ စည္ပင္ လာျပန္သည္။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ထိုုအခါ ေရမိုုးကိုု မျပတ္ရေအာင္ ဂရုုစိုုက္ေပးရသည္။ လူက ဂရုု စိုုက္ေတာ့လည္း အပင္က အားရွိ ပါးရွိ ၾကီးထြားလာသည္။ အႏြယ္ပင္ ျဖစ္၍လည္း ၊ နွေမာင္းေတြ ခင္းျပီး ၊ စင္တခုုလံုုး ကိုု ဖံုုးလုုခမန္း ေနရာ ယူလာသည္။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">တခါ တခါ ၊ နွာေမာင္းခင္းပံုု ၊ ေရွးရွဳပံုု ေနရာ မက် တတ္၍ လူက ျပဳျပင္ေပးသည္ကိုု အပင္က မခံ ။ ေတာ္လွန္ခ်င္သည္။ သည္ေတာ့ လူက အေလ ွ်ာ့ေပးလိုုက္ ရသည္။ မေလ ွ်ာ့ ၍ လည္း မျဖစ္ ။ ဇြတ္လုုပ္ လ ွ်င့္ လည္လိမ္ခ်ိဳးသလိုု နွာေမာင္းဖ်ားေတြ က်ိဳးကုုန္ေတာ့သည္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">တကယ္ေတာ့ အပင္က သဘာ၀ အသိျဖင့္ ေနေရာင္ အလင္းေရာင္ ရွိရာကိုု ထိုုးထြက္ျခင္း ျဖစ္၍ ၊ လူက ဓါတ္ပံုုရိုုက္ကြက္ ေကာင္းေအာင္ ပံုုဆင္လိုု၍ ျပဳျပင္ေပးျခင္း ျဖစ္သည္။ ဆႏၵ နွင့္ သဘာ၀ မဟပ္မိေတာ့ ခြာညိဳပင္က ၾကား၀င္ျပီး ဓားစာခံ လိုုက္ရျခင္း ျဖစ္သည္။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဒါက သဘာ၀ ဓမၼ နဲ႕ ပတ္သတ္တဲ့ အေတြး ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ေျခာက္ (ဃ)</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">၁၉ ၈၀ နွစ္လယ္ပိုုင္းက မိုုးေ၀ မဂၢဇင္းမွာ ဒဂုုန္တာရာ ေမြးေန႕ အေတြးစာ တပုုဒ္ ေရးခဲ့သည္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">အဲဒီ အေတြးေတြကိုု ၁၉၆၉ ကတည္းက ရွဳမ၀ မဂၢဇင္းမွာ ကဗ်ာေရးခဲ့ဖူးတယ္ ။ “ ေႏြရက္၏ တညေန၌ မိမိကုုိယ္ကိုု ေ၀ဖန္ျခင္း ”။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဒဂုုန္တာရာ ရဲ႕ ဘ၀ အေတြးစာကိုု ဖတ္ၾကည့္စမ္းပါ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">“ရြက္၀ါ ရြက္ညိဳမ်ားေၾကြက်ေနၾကသည္။ ဆည္းဆာေရာင္ ၌၊ ရြက္ေကာ့ကေလးမ်ားမွာ ဖ်ပ္ဖ်ပ္ဖ်ပ္ဖ်ပ္ နွင့္ လြင့္ေနၾကသည္မွာ ဖန္အစအန ေရႊအစအန မ်ား လြင့္က်ေနသည္ကိုုၾကည့္ရသလိုုပင္။ တရိပ္ရိပ္ လွဳပ္ရွားေနပံုုကိုု ၊ ဘ၀ မ်ားေလာ ဟုု ထင္ေနမိသည္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">“ကၽြန္ေတာ့္မွာ ေမြးေန႕အေတြးမ်ား ၀င္ေနသည္။ သက္မဲ့ ျဖစ္ေသာ သစ္ပင္ ပန္းပင္မ်ား ၌ ေကာ ၊ ဘ၀ မရွိေပသေလာ ။သူတိုု႕သည္ ဖူးၾက ပြင့္ၾကသည္။ ႏြမ္းၾက ေၾကြၾကသည္ မဟုုတ္ေလာ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">“ . . . ညသည္ ျမေရာင္ရႊန္းျမလာသည္။ သစ္ပင္ ထူထပ္တိုု႕ တြင္ အေမွာင္ရိပ္ သန္းလ်က္ ။ ပိုုးစုုန္းၾကဴးတေကာင္ ၊ နွစ္ေကာင္သည္ ၀ါးရံုုၾကားမ်ားမွ ပ်ံသန္းလာသည္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">“ ေကာင္းကင္ျပာမွိဳင္းတြင္ ၊ စိန္ၾကယ္ပြင့္ တိုု႕သည္ တဖိတ္ဖိတ္ လက္ေနၾကသည္။ တခ်ိဳ႕ေၾကြသြားၾကေလသေလာ ။ သူတိုု႕က အေရာင္ တလက္လက္ ေတာက္ပ သူမ်ား ျဖစ္၍ ေၾကြက်ေပ်ာက္ကြယ္ သြားသည္ ကိုု သိၾကသည္။ သစ္ရြက္မ်ား ေၾကြက်သည္ကိုုေတာ့ ဘယ္သူမွ မသိၾက ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ထင္ရွားသူ သာ သိၾကသည္။မထင္ရွားသူ ကိုု မသိလိုုက္ၾက ။ ေၾကြက်သည့္ ေနာက္ေတာ့၊ ဘာမ်ား ျခားနား မည္လဲ ။ ပိုုးစုုန္းၾကဴး၊ ၾကယ္ ၊ သစ္ရြက္ တိုု႕သည္ လူ႕ဘ၀ နွင့္ ဘာျခားနားမည္လဲ ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဒါက လူ႕ဘ၀ နဲ႕ပတ္သတ္တဲ့ အေတြး ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ခုုနစ္</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">လူတိုုင္း ဒီ ရသ အေတြးေတြ လိုုမ်ိဳးကိုု မေတြးနိုုင္စရာ ဘာမွ အေၾကာင္းမရွိဘူး။ ဒီ အေတြးေတြကိုု ထက္ျမက္ စူးရွမူ ရွိတယ္၊ မရွိဘူး ဆိုုတာသာ ေျပာစရာ ရွိမယ္။ ဒါက တကိစၥ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">လူတိုုင္းဟာ ၊ မိမိ နဲ႕ ထိေတြ႕ ၾကံဳဆံုုလာသမ ွ် စာေပ ဂီတ ပန္းခ်ီ ၊ လူမူေရး ၊ စီးပြားေရး ၊ နိုုင္ငံေရး ၊ သံသရာေရး အစ ၊ ပန္းကေလး တပြင့္ ၊ ငွက္ကေလး တေကာင္ ၊ ေရကေလး တစက္ ၊ နွင္းကေလး တမွဳန္ ၊ အရုုဏ္နီ ဆည္းဆာမွိဳင္း အဆံုုး ၊ သိျမင္ရာရာ အားလံုုးကိုု သိ-သိကာမတၱ ၊ ျမင္- ျမင္ကာမတၱ ၊ ခုုသိ ခုုေမ့ ၊ ခုုျမင္ ခုုေပ်ာက္ မျဖစ္ေစဘဲ အေတြးနဲ႕ စရနယ္ျပီး သိျမင္မယ္ ဆိုုရင္ ၊ အရာရာ ဟာ၊ အဆန္းတၾကယ္ အသိသစ္ ၊ အတင့္အတယ္ အျမင္သစ္ ေတြ နဲ႕ ၊ ကိုုယ္ေယာင္ျပ လာၾကမွာ ျဖစ္ပါတယ္။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဒါဟာ ရသ အေတြးရဲ႕ စြမ္းရည္ ဂုုဏ္ရည္ပဲ ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ရသ အေတြးဟာ အေတြးရသ ကိုု ေပါက္ဖြားေစလိမ့္မယ္။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">အေတြးရသ ဟာ ၊ ေလာကအလွ ၊ ဘ၀ အလွ ၊ ရုုပ္အလွ ၊ စိတ္အလွ ေတြကိုု အျမင္ပိုုၾကည္ေစ ၊ ပိုုပီေစတဲ့ ဒိဗၺစကၡဳ အသစ္လည္း ျဖစ္ေပတယ္။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ေပၚသစ္ </span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;">အေတြးအျမင္ စာစဥ္ (၄)</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဧျပီ ၁၉ ၈၅</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiY99a0tlEPaxkw2J4GclXaDzqyWlLqEM1jmcd-QnI8TaIIDAd-rStR9alnA6vvMb4h3ZP2OkfMrwhwXtCAi6PRqvx63Ogy61ODzGqAXDwaO_HKAZqBNkwsB8CZcR_9ZjAYRExpYpeIuJ8/s1600/487317_4222822130031_957191969_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiY99a0tlEPaxkw2J4GclXaDzqyWlLqEM1jmcd-QnI8TaIIDAd-rStR9alnA6vvMb4h3ZP2OkfMrwhwXtCAi6PRqvx63Ogy61ODzGqAXDwaO_HKAZqBNkwsB8CZcR_9ZjAYRExpYpeIuJ8/s1600/487317_4222822130031_957191969_n.jpg" height="426" width="640" /></a></div>
<div>
<br /></div>
kayhttp://www.blogger.com/profile/16599467317071240993noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4790315453620143995.post-1491791690604063172014-04-25T00:19:00.002+08:002014-05-05T14:15:03.150+08:00ငါသည္ လမ္းခရီးျဖစ္၏<div style="text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhEWK-5jA_-9AkqMSRWwV2fd1-R76M4NHNPcAc3LGnPxePF_g31gebqcb48X2zlK8o0XjJLKD191Aq9umTonnDT-SV6GtsuxUHDNz5CEHy7NjbQZkI5JNuqyWxOWPPa7pVOVC6UkI2Xdiw/s1600/10264960_10152066190438951_4189132465066438448_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhEWK-5jA_-9AkqMSRWwV2fd1-R76M4NHNPcAc3LGnPxePF_g31gebqcb48X2zlK8o0XjJLKD191Aq9umTonnDT-SV6GtsuxUHDNz5CEHy7NjbQZkI5JNuqyWxOWPPa7pVOVC6UkI2Xdiw/s1600/10264960_10152066190438951_4189132465066438448_n.jpg" height="366" width="640" /></a></div>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ပန္းေတြ အမ်ိဳးစံုု အေရာင္စံုုစြာ ၀န္းရံ ေနတဲ့ အျပာေရာင္ ဓါတ္ပံုုၾကီး တပံုု ရဲ႕ ၊ အေပၚမွာ ၊ အဂၤလိပ္လိုု ေရးထိုုးထားတဲ့ အျဖဴေရာင္ စာတန္းၾကီးတခုုက ထင္ထင္ရွားရွား ရွိလြန္းေနသည္။ ဓါတ္ပံုုထဲမွာေတာ့ ၊ အျပာေရာင္ အဖိုုးၾကီး တေယာက္က ေမးရိုုးေတြ ကားေနေအာင္ နွဳတ္ခမ္းကိုု တင္းတင္းေစ့လိုု႕ ။ သူ႕ ရဲ႕ အဘယ သ႑န္ ျဖန္႕ကားထားတဲ့ လက္၀ါးျပင္ေပၚမွာေတာ့ အနက္ေရာင္ စာလံုုး တခ်ိဳ႕ ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">အျပာေရာင္ အဖိုုးၾကီး ဟံသာ၀တီ ဦး၀င္းတင္ ရဲ႕ ၊ ၀မ္းနည္းေအာက္ေမ့ဘြယ္ အခမ္းအနားကိုု လာတဲ့ တျခားလူေတြ က ေတာ့ ၊ အဲဒီ အေပၚက စာတန္းၾကီးကုုိ သတိမူမိခ်င္မွ မူမိ ၾကလိမ့္မည္။ ေနရာ အခင္းအက်င္း အဆင္ေျပလိုု႕ သာ ၊ ယုုဒသာန္ ခန္းမ ထဲမွာ လုုပ္ျခင္းျဖစ္ေပမဲ့ ၊ ဦး၀င္းတင္ ဟာ ၊ ခရစ္ယာန္ ဘာသာ၀င္ မဟုုတ္ေလေတာ့ ၊ ဒီစင္ျမင့္ရဲ႕ နဖူးမွာ နဂိုု တည္းက ရွိေနတဲ့ ၊ ဒီ က်မ္းစာ တေၾကာင္းကိုု ၊ လူေတြ သိပ္ျပီး ဥပဒ္မိ ၾကမည္ မထင္။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">စာေၾကာင္း အျပည့္အစံုုက </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">I AM THE WAY, THE TRUTH, AND THE LIFE. (John 14:6) </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">က်မကေတာ့ ထူးျခား တိုုက္ဆိုုင္ လိုုက္ဖက္ လြန္းလွစြာ ယွဥ္တြဲျမင္ေနရတဲ့ ဘဘရဲ႕ ၾကည္ညိုု စရာေကာင္းလွတဲ့ ပံုုရိပ္ နဲ႕ အဲဒီစာတန္းကိုု ကိုုယ့္ဖာသာ ဆက္စပ္ျပီး၊ ကိုုယ့္စိတ္ၾကိဳက္ နိမိတ္ပံုု ယူၾကည့္ ေနမိေတာ့သည္။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဆရာၾကီး ယုုဒသာန္ ျမန္မာလိုု ျပန္ထားတာကေတာ့ ၊ ငါသည္ လမ္းခရီး ျဖစ္၏ ။ သမၼာတရား လည္း ျဖစ္၏။ အသက္ လည္း ျဖစ္၏ - တဲ့။ အရွင္ေယရွဳ က၊ သူ ေသ ရေတာ့မယ္ ဆိုုတာ သိတဲ့အခ်ိန္မွာ ၊ သူ႕ရဲ႕ တပည့္ သာ၀က ေတြကိုု ၊ အားမငယ္ဖိုု႕ ၊ ၾကိဳတင္ျပီးေတာ့ မွာခဲ့တဲ့ စကား တခုု ပါ။ ဘ၀ ကိုု ဘယ္လိုုယံုုၾကည္ခ်က္နဲ႕ ဆက္ေလ ွ်ာက္ရမလဲ ေကာင္းျမတ္တဲ့ အက်င့္အလုုပ္ေတြကိုု ဘယ္လိုု ဆက္လုုပ္ရမလဲ ဆိုုတာနဲ႕ ေသျခင္းတရားကိုု မေၾကက္ရြံ႕ ဖိုု႕ ဆိုုတဲ့ ေဒသနာ သံုုးပါး ကိုု ထင္ဟပ္ထားတယ္လိုု႕ ၊ က်မကေတာ့ ၊ နားလည္မိတာပါပဲ ။ တကယ္ေတာ့ ဘယ္ဘာသာ ယံုုၾကည္မူ မွာ မဆိုု ၊ လူသားရဲ႕ ၀ိညဥ္ေရးရာ အေျခခံ လိုုအပ္ခ်က္ ေတြကိုု ၊ သူ႕နည္း သူ႕ဟန္ နဲ႕ ဆံုုးမသြန္သင္ ထားတာ ခ်ည္းပါပဲ ။ ဘယ္ ဘာသာကိုုးကြယ္မူ ကိုုမွ မယူေဆာင္ထားတဲ့ သူေတြမွာလည္း ၊ ေကာင္းျမတ္တဲ့ ၀ိညဥ္စိတ္နွလံုုးကိုု ကိုုယ္တိုုင္ တည္ေဆာက္နိုုင္ၾကပါ တယ္။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">အခုု ေျပာခ်င္တာက ဘာသာေရး ယံုုၾကည္မူ အေၾကာင္း မဟုုတ္ပါဘူး။ ဘဘဦး၀င္းတင္ က လည္း ၊ သူ႕ကိုု ဘယ္လိုု အယူ၀ါဒေတြ ကိုုးကြယ္ယံုုၾကည္မူေတြနဲ႕ မွ တံဆိပ္အကပ္ခံ လိုုပံုု လည္း မရပါဘူး။ ကိုုယ့္ဘ၀ အတြက္ မေတြးပဲ ၊ သူမ်ားေတြအတြက္ ေတြးဖိုု႕ ေမြးလာတဲ့ အရိယာ ပုုဂၢိဳလ္ၾကီးမွာ ၊ ျဗဟၼစိုုရ္ တရား က လြဲလိုု႕ ဘာကိုုမွ ကိုုးကြယ္ယံုုၾကည္စရာ လည္း မလိုုပါဘူး။ အေနရဲ သလိုု အေသရဲ တဲ့ က်ားရဲ ၾကီးမွာ ၊ တမလြန္ကိုု လည္း ပူပင္ ဖိုု႕ မရွိပါဘူး။ ဘယ္ေလာက္ပဲ ခ်ဳပ္ေနွာင္ထားထား ၊ လြတ္လပ္ ျမင့္မားေနတဲ့ သူရဲေကာင္း ၀ိညဥ္ဟာ ၊ ခႏၶာကိုုယ္ၾကီး ခ်ဳပ္ညိမ္းသြားေစအံုုးေတာ့ ၊ တတိုုင္းျပည္လံုုးက လူေတြရဲ႕ အသက္၀ိညဥ္ေတြ ထဲမွာ ၊ ျပန္ျပီး ရွင္သန္ ေနမွာပါ ။ တကယ္ေတာ့ ဘဘဦး၀င္းတင္ မေသပါဘူး။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">အခု ေျပာခ်င္တာက ၊ ဘဘဦး၀င္းတင္ လူ႕ေလာကထဲက မထြက္ခင္ မွာ ၊ တတိုုင္းျပည္လံုုးကိုု ထပ္ကာတလဲလဲ ေျပာသြားတဲ့ ၊ သူ႕ ရဲ႕ လမ္းခရီး အေၾကာင္းပါ။ သူကိုုယ္တိုုင္ ျပတ္ျပတ္သားသား ရပ္ျပခဲ့တဲ့ လမ္းခရီး ။ သူကိုုယ္တိုုင္ ခိုုင္ခိုုင္မာမာ လ ွ်ာက္ေနခဲ့တဲ့ လမ္းခရီး ။ လူအုုပ္ၾကီးရဲ႕ ၾကားထဲမွာ၊ တေယာက္ထီးတည္း လက္ကိုု အျမင့္ဆံုုး ေရာက္ေအာင္ ေထာင္ျပီး ၊ အားလံုုး ျမင္ေအာင္ျပခဲ့တဲ့ လမ္းခရီး အေၾကာင္းပါ။ သူက ေျပာခဲ့ ပါ ေသးတယ္။ လမ္းခုုလတ္ မဟုုတ္ဘူး။ လမ္းဆံုု လမ္းခြ တဲ့ ။ ဒီမိုုကေရစီကိုု သြားေနတဲ့ ခရီး လမ္းခုုလတ္ မဟုုတ္ဘူး။ စစ္အာဏာရွင္ အေရျခံဳစနစ္ကိုု လမ္းခြဲ ရမဲ့ လမ္းဆံုု လမ္းခြ တဲ့ ။ ငါသည္ လမ္းခရီး ျဖစ္၏ - လိုု႕ ၊ ဘဘ က ေျပာေနသလိုုပါပဲ ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">က်မတိုု႕ နွေျမာတသ ရပါတယ္။ ဒါေပမဲ့ ၊ လူ႕ဘ၀ ၾကီးမွာ ျမင့္ျမင့္ျမတ္ျမတ္ ရွင္သန္ျပသြားျပီး ၊ လူျဖစ္ရက်ိဳးနပ္လြန္းလွစြာ ၊ ေမတၱာေတြ အေထာင္ေသာင္းနဲ႕ လူ႕ေလာကၾကီးကိုု အနိုုင္ပိုုင္း သြားခဲ့တဲ့ ၊ ဘဘ ဦး၀င္းတင္ အတြက္ ၊ က်မတိုု႕ ၀မ္းေျမာက္ရပါတယ္။ ငါသည္ သမၼာတရားလည္း ျဖစ္၏- လိုု႕ ဘဘ က ေျပာေနသလိုုပါပဲ ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">က်မတိုု႕ ၀မ္းနည္းမိ ပါတယ္။ ဒါေပမဲ့ ၊ ေသမင္းကိုုေတာင္ ျပံဳးျပ သြားခဲ့တဲ့ ၊ ဘဘဦး၀င္းတင္ ရဲ႕ ဘာမထီ အျပံဳးျမျမ နဲ႕ စစ္အာဏာရွင္ ေတြကိုု ေလွာင္ရယ္ေနတဲ့ တဟားဟားရီသံ ေတြက ၊ က်မတိုု႕ကိုု နွစ္သိမ့္ ပါ တယ္။ ငါသည္ အသက္ လည္း ျဖစ္၏ - လိုု႕ ၊ ဘဘ က ေျပာေနသလိုုပါပဲ ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">စင္ျမင့္ေပၚက ပန္းေတြ ႏြမ္းမသြားခင္ ၊ စင္ျမင့္ေအာက္က ဖေယာင္းတိုုင္မီးေတြ ျငိမ္းမသြားခင္ ၊ ဘဘ ရဲ႕ အျပာေရာင္ ပံုုရိပ္ၾကီးကိုု အေသ အခ်ာ ထပ္ၾကည့္ မိ တယ္။ ဒီတခါေတာ့ ဘဘ က မျပံဳးပဲ ၊ စူးရွေလးနက္လြန္းတဲ့ အၾကည့္ေတြနဲ႕ ၊ သူ႕လက္၀ါးၾကီး ကိုု ထပ္ျပီး ျဖန္႕ကားလိုုက္တယ္။ ေအာင္- ဆန္း - စုု- ၾကည္ ဆိုုတဲ့ စာလံုုးေလးေတြ က၊ ထင္ရွား ျပီး ပီသ လာတယ္။ ဘာပဲေျပာေျပာ ဗမာျပည္ရဲ႕ အနာဂါတ္အတြက္ ၊ နိုုင္ငံေရး သူေတာ္စင္ၾကီး က ၊ ဗိတၱဇံ ေပး ထားခဲ့ျပီးပါျပီ။ သူ ေျပာတဲ့ လမ္းခရီး အတိုုင္း ဆက္ေလ ွ်ာက္နိုုင္ ၾက ဖိုု႕ သာ ပါ ပဲ ။ </span></div>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ေကသြယ္</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;">၂၃ ဧျပီ ၂၀၁၄ </span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;">( ဘဘ ဦး၀င္းတင္ အား ၊ ဤ စာစုု ျဖင့္ ပူေဇာ္ပါ၏ )</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><a href="http://moemaka.com/archives/37258" target="_blank">မိုုးမခ အြန္လိုုင္း မီဒီယာ</a></span><br />
<br />kayhttp://www.blogger.com/profile/16599467317071240993noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-4790315453620143995.post-72046859596048633272014-03-27T17:55:00.003+08:002014-04-08T15:52:45.587+08:00အိပ္မက္ေတြ စီးျပီး သြားတဲ့ ခရီး<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ေကာင္မေလး နဲ႕ ေက်ာင္းသား တခ်ိဳ႕ ေန႕လည္စာ ဘားထဲ ၀င္လာျပီး ခပ္သြက္သြက္ပဲ ခံုုေတြမွာ ေနရာယူလိုုက္ၾကတယ္။ လူတခ်ိဳ႕ အံ့ၾသျပီး ေၾကာင္ၾကည့္ေန တယ္ ။ မိန္းမၾကီး တေယာက္က ဒါ နင္တိုု႕စားတဲ့ဆိုုင္မဟုုတ္ဘူးလိုု႕ ေျပာတယ္။ သူတိုု႕ ဘာမွ ျပန္မေျပာပဲ ဆက္ထိုုင္ေနတယ္။ ခ်က္ျခင္းပဲ တဆိုုင္လံုုးရဲ႕ အၾကည့္က သူတိုု႕ ဆီ ေရာက္လာတယ္။ တေယာက္တေပါက္ သံေတြ ဆူညံလာတယ္။ သူတိုု႕ ကေတာ့ ၊ ေရွ႕တဲ့တဲ့က ေကာင္တာကိုုပဲ ၾကည့္ျပီး ၊ ငါတိုု႕ကိုု ၀န္ေဆာင္မူေပးပါ လိုု႕ ေျပာတယ္။ လူတခ်ိဳ႕ ဆိုုင္ထဲကေန..ဆဲဆိုု ျမည္တမ္းျပီး ထြက္သြားၾကတယ္။ သူတိုု႕ အသံကိုု ထပ္ျမွင့္တယ္။ ဆိုုင္ထဲက လူေတြ ၀ိုုင္းလာၾကတယ္။ တေယာက္က ငရုုတ္ဆီပုုလင္းကိုု ယူျပီး ေကာင္မေလးရဲ႕ မ်က္နွာ ကိုု ပက္လိုုက္တယ္။ ေနာက္တေယာက္က အခ်ဥ္ေရေတြ ေခါင္းေပၚ ေလာင္းခ်တယ္။ မ်က္ခြံေတြ အလိုုအေလ်ာက္ ဖ်ပ္ကနဲ ပိတ္လိုုက္ တာကလြဲလိုု႕ တုုတ္တုုတ္မွ မလွဳပ္ဘူးၾကဘူး ။ တေယာက္က တံေတြးနဲ႕ ေထြးလိုုက္တယ္။ စိုုရႊဲ ညစ္ပတ္ေနတဲ့ မ်က္နွာေအာက္က ေကာင္မေလး ရဲ႕ မာခ်င္ခ်င္ မ်က္လံုုးေလးေတြက ပိုုျပီး ေတာက္ေျပာင္လာတယ္။ ၾကံ႕ခိုုင္ဟန္ရွိတဲ့ ေမးရိုုးေလးေတြ ပိုုျပီး ေထာင္လာတယ္။ ေကာင္မေလး ရဲ႕ ဆံပင္ကိုု ေဆာင့္ဆြဲျပီး ခံုုေပၚက ဆြဲခ်တယ္။ ေကာင္မေလး အသံကုုန္ ေအာ္လိုုက္တဲ့ အခ်ိန္မွာ ေနာက္ျပကြက္ တခုု ျဖစ္သြားခဲ့ျပီ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">သူ႕ထိုုင္ခံုု ေရွ႕က ျမင္ကြင္းက်ဥ္းက်ဥ္း တီဗီြ မ်က္နွာျပင္ေလးကိုု ၾကည့္ရင္း အသက္ရွဳ က်ပ္လာတယ္။ သက္ျပင္းတခုု ၀၀ ရွဳသြင္းခ် လိုုက္ရင္း တီဗြီေလးရဲ႕ လမ္းေၾကာင္းျပ ခလုုတ္ကေလးကိုု ေျပာင္းနွိပ္လိုုက္တယ္။ သူတိုု႕ ေလယဥ္ၾကီးက ပစိဖိတ္ သမုုဒၵရာ ၾကီးကိုု ေတာ္ေတာ္ေတာင္ ျဖတ္ျပီးေနျပီပဲ ။ ေလယဥ္ခရီးရွည္ စီးရတဲ့ ညဖက္ အခ်ိန္ေတြမွာ သူ စိတ္ခ် လက္ခ် အိပ္မေပ်ာ္တတ္ပါ ။ ရုုပ္ရွင္ေတြ တကားျပီး တကားၾကည့္လိုုက္ စာဖတ္လိုုက္ တေရးငိုုက္လိုုက္ သာ ျဖစ္ေနတတ္သည္။ ရုုပ္ရွင္ေတြ ၾကည့္ဖိုု႕ ေရြးေတာ့ ၊ အခုု ကိုုယ္သြားလည္မဲ့ နိုုင္ငံရဲ႕ လူမူသမိုုင္းေၾကာင္း နဲ႕ ဆက္စပ္ တာကိုု သာ ေရြးမည္လိုု႕ ေပါ့ ။ ေျပာေတာ့လည္း ၊ ကမၻာမွာ က်ယ္က်ယ္ျပန္႕ျပန္႕ ၾကည့္ရွဳ အသံုုးေတာ္ ခံ ၾကတဲ့ ရုုပ္ရွင္ဇတ္ကား ဆိုုတာေတြကလည္း ၊ အဲဒီ အေမရိက နိုုင္ငံ ၾကီးကပဲ ထုုတ္လုုပ္ျပီး အဲဒီ အေမရိကနိုုင္ငံ ေနာက္ခံ ေတြသာပဲ ခပ္မ်ားမ်ား မဟုုတ္လား။ </span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;">အခုု ၾကည့္ေနတဲ့ The Butler ရုုပ္ရွင္ကလည္း ၊ အေမရိကန္ သမၼတ ခုုနွစ္ဆက္ တာ၀န္သိသိ သစၥာရွိရွိ ထမ္းေဆာင္ခဲ့တဲ့ အေမရိကန္ အာဖရိကန္ လူမည္း ၾကီး တေယာက္ရဲ႕ အိမ္ျဖဴေတာ္ မီးဖိုုေခ်ာင္က လက္ဖက္ရည္ဆက္သ တဲ့ အလုုပ္နဲ႕ သားၾကီး ျဖစ္သူရဲ႕ အသားအေရာင္ခြဲျခားမူ တိုုက္ဖ်က္ေရး civil right လွဳပ္ရွားမူ ေတြၾကားက ၊ လိပ္ျပာတိုုက္ပြဲ အေၾကာင္း ။ တကယ့္ အျဖစ္မွန္ ကိုု အေျခခံထားတယ္ ဆိုုေပမဲ့ ၊ ရုုပ္ရွင္ဇာတ္လမ္း တိုု႕ ရဲ႕ ထံုုးစံ လုုပ္ဇာတ္ ထိုုးကြက္ကေလးေတြ လည္း ပါမည္ေပါ့ ။ အထူးသျဖင့္ အိမ္ျဖဴေတာ္ အထက္တန္းလႊာ လူျဖဴေတြ ကိုု အထင္ၾကီး စိတ္၀င္စားရင္း တဖက္ကလည္း ခြဲျခားကန္႕သတ္ခံ ဘ၀တူ လူမည္းေတြ အတြက္ မခံခ်င္ ၊ ခင္ပြန္း နဲ႕ သား အၾကား ဗ်ာမ်ားရတဲ့ ဘတ္တလာ ၾကီးရဲ႕ မိန္းမ ေနရာမွာ ထူးထူးျခားျခား ထဲ့ရိုုက္ထားတဲ့ နာမယ္ေက်ာ္ တီဗြီအစီအစဥ္ တင္ဆက္သူ ေအာ္ပရာ ၀င္းဖေရး ေၾကာင့္လည္း ဒီဇာတ္ကား ကိုု ၾကည့္ျဖစ္သြားတယ္ ဆိုုပါေတာ့။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဒရာမာ ပီပီ ၊ ေလးတြဲ႕တြဲ႕ ဇာတ္လမ္း ဇာတ္ကြက္ေတြၾကား တခ်က္ တခ်က္ အိပ္ငိုုက္သြားေပမဲ့ ၊ အိမ္ျဖဴေတာ္က ဘတ္တလာရဲ႕ သား ကိုု လွဳပ္ရွားမူေတြထဲ ပါလာေအာင္ ဆြဲေဆာင္ စည္းရံုုးခဲ့တဲ့ ခ်စ္သူ လူမည္းမေလး ရဲ႕ သရုုပ္ေဆာင္ကြက္ကေလး ေတြက၊ တမ်ိဳး ၾကည့္လိုု႕ ေကာင္းလွသည္ ။ sit-in လွဳပ္ရွားမူ လိုု႕ ေခၚတဲ့ သူတိုု႕ ေကာလိပ္ ေက်ာင္းသား အဖြဲ႕ ေတြရဲ႕ ၊ လူမည္းမ၀င္ရ ဆိုုင္ေတြထဲကိုု အတင္း၀င္ထိုုင္ၾကတဲ့ အခန္း ျပီးသြားေတာ့ ၊ အေတြးေတြက ဟိုုဟုုိဒီဒီ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ခြဲျခားကန္႕သန္႕မူ ဆိုုတာ အသားအေရာင္တင္ မကပါဘူး . . ဘယ္အတြက္မွ မရွိသင့္တာ ။ ကိုုယ္ခ်င္းစာၾကည့္ေလ ဘယ္သူ ခြဲျခားကန္႕သတ္ခံရသူ ျဖစ္ခ်င္မလဲ ။ တကယ္ဆိုု အေမရိကန္ အသားအေရာင္ခြဲျခားမူ ျပည္သူ႕ အခြင့္အေရး လွဳပ္ရွားမူေတြ အထြတ္အထိပ္ေရာက္ေနခဲ့တဲ့ ၁၉ ၅၀-၆၀ ဆိုုတဲ့ နွစ္ကာလေတြက ဘာမွ သိပ္ေ၀းလွေသးတဲ့ သမုိင္း မဟုုတ္။ ခုုေတာ့ အေမရိကန္သမၼတပင္ လူမဲ အႏြယ္ထဲက ျဖစ္လာခဲ့ျပီ မိုု႕ ၊ ဘတ္တလာၾကီး လည္း ေသေပ်ာ္ျပီေပါ့ ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">အေမရိက ကိုု သြားၾကမယ္ ဆိုုေတာ့ သူက အဲ့ဒီလိုု သမိုုင္းေၾကာင္း နက္ရွိဳင္းခဲ့တဲ့ အေရွ႕ဖက္ျခမ္း ျပည္နယ္ေတြဆီ သြားျပီး ေျခရာခံၾကည့္ခ်င္သည္။ ေဒသခံ တိုုင္းရင္းသားေတြ ရဲ႕ ၀ိညဥ္ေတြ ခိုုတြယ္ရာ အင္ဒိစ္ ေတာင္တန္းၾကီးေတြ အနား ေ၀့သီ ၾကည့္ခ်င္သည္။ ဒါေပမဲ့ အခြင့္မသာ ။ သူတိုု႕ ဦးတည္ရာ က၊ အေနာက္ဖက္ျခမ္းကမ္းေျခေဒသ က ျမိဳ႕ျပတခ်ိဳ႕ဆီ ။ “ေက” ဒီဖက္ လာနိုုင္ရင္ အရမ္း စိတ္၀င္စားမွာပဲ ဒီမွာ မာတင္လူသာကင္း ဂ်ဳနီယာ ရဲ႕ အမွတ္တရ ေနရာေတြ ရွိတယ္ ဆိုုတဲ့ အတၱလန္တာ မွာ ေနတဲ့ မခ်ိဳရဲ႕ ဖိတ္ေခၚသံ ကိုု ဖုုန္းထဲမွာ ပဲ ေမ့ေပ်ာက္ပစ္လိုုက္ရသည္။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ခရီးက တ၀က္က်ိဳးလာေပမဲ့ ေလယဥ္ပ်ံ ဦးတည္ရာ ေလာ့စ္အိန္ဂ်လိစ္ ကိုု ေရာက္ဖိုု႕ ေနာက္ထပ္ ၆ နာရီ ေလာက္ လိုုေသးသည္။ ရုုပ္ရွင္လည္း ဆက္မၾကည့္ခ်င္ ။ စာဖတ္မယ္ဆိုုျပီး Kindle ေလးကိုု ဖြင့္သည္။ စာအုုပ္က ၊ နိုုဘယ္ဆုုရွင္ အေမရိကန္စီးပြားေရးပညာရွင္ ဂ်ိဳးဇက္စတစ္ဂလစ္ဇ္ ရဲ႕ The Price of Inequality ။ ဖတ္လတ္စ မွတ္ထားတဲ့ ေနရာက ပထမဆံုုး အခန္း ျဖစ္တဲ့ America’s 1 percent Problem .</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgvNioiMknhDWINXF08Cnr6eecKAZjLEOX-3OW8ImsvZ3TKxEW7h3KqEsrUxoGerha8EgZAtZi-eKtOdSGYrrS6pMOd_4OCXWpDpTA9NqnQ_WDeUhcBGRFeb71XbUzB6-SDadqoxc2WLTE/s1600/20140327_095733.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgvNioiMknhDWINXF08Cnr6eecKAZjLEOX-3OW8ImsvZ3TKxEW7h3KqEsrUxoGerha8EgZAtZi-eKtOdSGYrrS6pMOd_4OCXWpDpTA9NqnQ_WDeUhcBGRFeb71XbUzB6-SDadqoxc2WLTE/s1600/20140327_095733.jpg" height="320" width="192" /></a></div>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">xxxxxxx</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">တကယ့္တကယ္ ေျမာက္အေမရိက တိုုက္ၾကီးေပၚကိုု ေျခခ်မိေတာ့ ၊ သူ႕ အေတြးအာရံုုေတြထဲ ေလာေလာလတ္လတ္ ေရာက္ေနတဲ့၊ ျပည့္သူ႕ အခြင့္အေရး တိုုက္ပြဲ၀င္ခဲ့တဲ့ မာတင္လူသာကင္း တိုု႕ လူမဲအဖြဲ႕ေတြ ကိုုလည္း မေတြ႕ရ ။ ေခါင္းေပၚမွာ သိမ္းငွက္အေမြးအေတာင္ေတြ တလူလူ ေထာင္ေနတဲ့ ၊ ေလးျမွားတလက္ နဲ႕ လူနီအုုပ္စုု ေတြကိုုလည္း မျမင္ရ ။ ၾကီးၾကီးက်ယ္က်ယ္ ရွာေဖြ ဖတ္ရွဳေနမိတဲ့ Wall Street ေပၚက တစ္ရာခိုုင္နွဳံး ေသာ လူျဖဴ ဆိုုတာေတြက ေတာ့ ေ၀းေပါ့။ ဒါေပမဲ့ လူ၀ါ၀ါ ေတြကိုုေတာ့ ေပါေပါမ်ားမ်ား ေတြ႕ ရပါရဲ႕ ။ ေသခ်ာတာေတာ့ အျပင္က လာလည္တဲ့ သူတေယာက္ အေနနဲ႕ အမ်ိဳးအမည္ အေရာင္ ခြဲျခားလိုု႕ မတတ္နိုုင္တဲ့ ၊ အေရာင္ပ်ယ္ ေနတဲ့ သူေတြ ကသာ အမ်ားစုု ။ ဒါကိုုက အေမရိက ရဲ႕ အမွတ္အသား တခုု လိုု႕ ဆိုုသည္။ </span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjhE7zIfBCLqLgpuXsZBQN_1Gz46MCWfqwpPfUJIPX6KJ8S5eNfJEo2BT9wnsehdDHIixkHoRSPa42Df6A_uftqtJbiRsSDohHcJKYLWnfQAPgp2Qw2FQj8PC5ZAyco6LEM2yqJKuuNJHM/s1600/20140221_082804.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjhE7zIfBCLqLgpuXsZBQN_1Gz46MCWfqwpPfUJIPX6KJ8S5eNfJEo2BT9wnsehdDHIixkHoRSPa42Df6A_uftqtJbiRsSDohHcJKYLWnfQAPgp2Qw2FQj8PC5ZAyco6LEM2yqJKuuNJHM/s1600/20140221_082804.jpg" height="240" width="320" /></a></div>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဒီ့ထက္ ထူးျခားတာက၊ အေရာင္ပ်ယ္ယံုု ပ်က္ယံုုတင္မက ညစ္ထပ္ ႏြမ္းဖတ္ေနတဲ့ လူ ေတြကိုု အေမရိက ရဲ႕ လမ္းဆံုု လမ္းခြ တိုုင္း မွာ ေတြ႕ရတာပဲ ။ သူေတာင္းစားေတြ အလွဴခံေတြ ေပါပါတယ္ဆိုု တဲ့ ကိုုယ္တိုု႕ ျမန္မာျပည္ၾကီး ေလာက္ နီးနီး ၊ စာရြက္ကေလးေတြေထာင္ ၊ ခြက္ကေလးေတြခ် ျပီး ၊ ေတာင္းစားေနတဲ့ အိုုးမဲ့ အိမ္မဲ့ ဆိုုတဲ့ လူတန္းစား တရပ္ကိုု ၊ အေမရိကမွာ မေမ ွ်ာ္လင့္ပဲ ၊ အေျမာက္အျမား ေတြ႕ ေနရသည္။ စတစ္ဂလစ္ဇ္ ေျပာတဲ့ Inequality ရဲ႕ အထင္ရွားဆံုုး သက္ေသ ေတြပဲလား ။ လုုပ္ခ လစာ အတြက္ ဆႏၵျပေနတဲ့ အလုုပ္သမားအဖြဲ႕ တခ်ိဳ႕ကိုုလည္း ျမိဳ႕လယ္ေခါင္က နာမယ္ၾကီး ဆိုုင္ၾကီးေတြ ေရွ႕မွာ ေတြ႕ေနရတယ္။</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiDC3ZOSAgU0hyMdvcrrz6zkLdebdF0VmGDRAKEQ8m9Ryj_nvWhlyYtQLLpnedUZgohUFhl_MHYGip1AlUn8tcyzBisbt3oOy-5mojAyVmcPW9L0EGKNBmRVPIsvv4WPqTMoy7kiFmmNUI/s1600/1890620_10203166658308523_1460644882_o.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiDC3ZOSAgU0hyMdvcrrz6zkLdebdF0VmGDRAKEQ8m9Ryj_nvWhlyYtQLLpnedUZgohUFhl_MHYGip1AlUn8tcyzBisbt3oOy-5mojAyVmcPW9L0EGKNBmRVPIsvv4WPqTMoy7kiFmmNUI/s1600/1890620_10203166658308523_1460644882_o.jpg" height="240" width="320" /></a></div>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ကိုုယ္တိုုင္က လူ၀ါ မိုု႕ ၊ အနီးအပါး သူငယ္ခ်င္း မိတ္ေဆြ အေပါင္းအသင္းေတြ အကုုန္ ၀ါတာတာ ျဖစ္ေနတာ မဆန္းေပမဲ့လိုု႕ ၊ ပထမ ဆံုုး ေရာက္သြားတဲ့ ဆန္ဖရန္စၥကုုိ ေဘးဧရိယာမွာ ၊ အဘိုုးအဘြားက စလိုု႕ တူ-တူမ ေတြအထိ ၊ စားရင္း၀င္ျပီး ျဖစ္ေနတဲ့ ၊ ျမန္မာျပည္ေပါက္ တရုုတ္အႏြယ္ ေတြ ေတာ္ေတာ္မ်ားမ်ားကိုု အေျခတက် ျဖစ္ေနၾကတာ ေတြ႕ေတာ့ အံ့ၾသေနမိတယ္။ အမ လိုုလည္း ျဖစ္ ၊ ဆရာမ လည္း ျဖစ္ေနတဲ့ ေဒၚနီနီလြင္ ရဲ႕ sun set က အခန္းေလးမွာ ခဏ တည္းခိုုေနတုုန္း ၊ မနီက.. အန္းမ လိုု႕ ေခၚတဲ့ မ်က္နွာခ်င္းဆိုုင္ အခန္းက တိုုက္ပိုုင္ရွင္ အေဒၚၾကီး တိုုင္ခ်ိ ကစားဖိုု႕ ေအာက္ဆင္းတာနဲ႕ တေခါက္ နွစ္ေခါက္ ၾကံဳသည္။ ေနသာတဲ့ မနက္ခင္းေတြမွာ Sun set ကမ္းေျခတေလ ွ်ာက္မွာ နဂိုုအေရာင္ပ်ယ္ေနတဲ့ သူေတြ ေတာက္ပတဲ့ အေရာင္အသစ္ေတြနဲ႕ လမ္းေလ ွ်ာက္သူက ေလ ွ်ာက္၊ အပမ္းေျဖသူက ေျဖ ။ </span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;">တညေနေတာ့ ဘူမိက ဆရာဦးကိုုကိုုသန္႕က ကားနဲ႕ လာေခၚျပီး Twin Peaks လိုု႕ ေခၚတဲ့ ေတာင္ထိပ္ရွဳခင္းသာ ကိုု လိုုက္ပိုု႕သည္။ ဒီေနရာက ေန၀င္သြားျပီးကာစ အခ်ိန္မွာမွ အလွဆံုုးလိုု႕ ဆိုုသည္။ အလင္းေဖ်ာ့ေဖ်ာ့ ေတာင္ထိပ္မွာ ကိုုယ္ေတြလိုုပဲ ေန၀င္ခ်ိန္ကိုု ေစာင့္ၾကည့္ေနၾက တဲ့ ၊ အေရာင္ပ်ယ္လူတစုု ကိုု ေတြ႕ရသည္။ ဆရာ က ဟိုုးခပ္လွမ္းလွမ္းက တံတားၾကီး တခုု ကိုု လက္ညိွးထိုုးျပျပီး ၊ အဲဒီေဘးက ေဖာင္ေဒးရွင္းေတြ ငါတိုု႕ လုုပ္ခဲ့တာေပါ့ကြာ လိုု႕ ေျပာသည္။ ဆရာ့ မ်က္နွာကိုု လွမ္းၾကည့္ေတာ့ ေန၀င္ျပီးကာစ ညေနေရာင္ ေအာက္မွာ မသဲမကြဲ။ ၾကည့္ေနရင္းပဲ ျပာရီရီ ညဦးေကာင္းကင္ ရဲ႕ ေအာက္မွာ ၊ ဆန္ဖရန္စၥကိုု ျမိဳ႕ ၾကီးက မီးေရာင္ေတြ ျပိဳးျပိဳးျပက္ျပက္ နဲ႕ အသြင္ေျပာင္းသြားေတာ့သည္။ </span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjbwaL57LoL0NCcpG-_oHG8su4VorKucf4-xAUY8Cd8VgRjavxIF5bTGRvwPF9HIxrm6VdoLyzoUHMEi2kUVyTsYImtig94dgdcQj-zI3AqojsGzYwh7Mnr2WE1TnkpzXhnmKW_b4Xk3Xo/s1600/blog+1.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjbwaL57LoL0NCcpG-_oHG8su4VorKucf4-xAUY8Cd8VgRjavxIF5bTGRvwPF9HIxrm6VdoLyzoUHMEi2kUVyTsYImtig94dgdcQj-zI3AqojsGzYwh7Mnr2WE1TnkpzXhnmKW_b4Xk3Xo/s1600/blog+1.jpg" height="240" width="320" /></a></div>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhrhs7NSaTo5z72GoJjhpH8nMdTYiuvSDhbSDOUOdgAz8WtRudLi0WtUAq7HsOmaAFFaI-Upswh3g4nD4-aUj_3tfYx9xc8IMSbf22XmvpfQIDIw2cJrqFHR5N3LL-l-iA0jteBnaHaK9w/s1600/blog+2.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhrhs7NSaTo5z72GoJjhpH8nMdTYiuvSDhbSDOUOdgAz8WtRudLi0WtUAq7HsOmaAFFaI-Upswh3g4nD4-aUj_3tfYx9xc8IMSbf22XmvpfQIDIw2cJrqFHR5N3LL-l-iA0jteBnaHaK9w/s1600/blog+2.jpg" height="240" width="320" /></a></div>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi1pjdIfcvEa0jgFbNknNFD8O8HoXvR-q8sE-0QQV0oWJ1ssqzt_zDVL05Sf1OjUBfyU5yQZcyzKYhJNuI9FVr8D-imMnUKZclCMHIqu5ufUeT8-Md0BTgXHGRdUGutjK8Q-XcFKRKLcpA/s1600/blog+3.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi1pjdIfcvEa0jgFbNknNFD8O8HoXvR-q8sE-0QQV0oWJ1ssqzt_zDVL05Sf1OjUBfyU5yQZcyzKYhJNuI9FVr8D-imMnUKZclCMHIqu5ufUeT8-Md0BTgXHGRdUGutjK8Q-XcFKRKLcpA/s1600/blog+3.jpg" height="240" width="320" /></a></div>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span><br />
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">.</span></div>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;">တကယ္ေတာ့ အခုု ခရီးစဥ္မွာ ဆန္ဖရန္စစၥကိုု မပါခဲ့ ။ အမ်ိဳးသားရဲ႕ အလုုပ္ကိစၥ နဲ႕ Utah ျပည္နယ္ထဲက Salt Lake City ကိုုလာဖိုု႕က အဓိက ။ ျပီးရင္ေတာ့ တေထာက္နားရာ LA မွာပဲ လည္ျပီးျပန္ၾကမည္ေပါ့။ ဒါေပမဲ့ သူ႕ကိစၥက မကၠစီကိုုထိ ေရာက္သြားေလေတာ့ တေယာက္ထဲ ဆန္ဖရန္ ဆင္းလည္ရဖိုု႕ အေၾကာင္းဖန္လာခဲ့ တာ။ ဆန္ဖရန္မွာ ေတြ႕မယ္လိုု႕ ခ်ိန္းထားသူေတြထဲမွာ မနီ ကလြဲလိုု႕ တေယာက္မွ အျပင္မွာ အေသအခ်ာ ဆံုုဖူးထားတာ မဟုုတ္။ ဒါေပမဲ့ ၊ ေတြ႕လိုုက္ၾကေတာ့လည္း ၊ ဘယ္အခ်ိန္တည္းက မိတ္ေဆြရင္းေတြလိုု ျဖစ္ေနခဲ့မွန္းလည္း မသိ ။ လြန္ခဲ့တဲ့ ဆယ္နွစ္ေက်ာ္ေက်ာ္ အြန္လိုုင္းမီဒီယာေတြ မက်ယ္ျပန္႕လွခင္ အခ်ိန္ေတြတည္းက ၊တစိုုက္မတ္မတ္ အားေပးလာခဲ့တဲ့ မိုုးမခ မိသားစုု နဲ႕ လည္း ေတြ႕ခ်င္သည္။ ကံေကာင္းခ်င္ေတာ့ စိန္ပန္း နဲ႕ ကံ့ေကာ္ စာအုုပ္ကေလး ေၾကာင့္ ၊ အမ်ိဳးျပန္စပ္ျဖစ္သြားတဲ့ အင္းလ်ားညီအမ မျမတ္မိုုး တိုု႕ မိသားစုု ကလည္း စင္ကာပူကေန ၊ အေမရိက ကိုု ေျပာင္းေရႊ႕ လာကာစ - မိုုးမခ နဲ႕ နီးစပ္သူေတြ ။ မိုုးမခ ကိုုရစ္ ရဲ႕ အမ်ိဳးသမီး မေမသန္းေဌး နဲ႕ မနီ ကလည္း ရခိုုင္သူျခင္းေတြ ။ အားလံုုး ဆက္စပ္ လိုုက္ေတာ့ ၊ ဒီ အ၀န္းအ၀ိုုင္းထဲကခ်ည္း ။ ဒီၾကားထဲ အမ ျဖစ္သူရဲ႕ သူငယ္ခ်င္း မမိစံ ၾကီးကလည္း မအားတဲ့ ၾကားက အိပ္ေရးပ်က္ခံျပီး တရက္ လိုုက္လည္ျပီး မုုန္႕ေကၽြးသည္။ အဲဒီမွာ ထူးထူးျခားျခား ေက်းဇူးတင္ရမွာက၊ လူျခင္း နာမယ္ျခင္း တခါမွ မဆံုုဘူး မၾကားဘူးခဲ့ေပမဲ့ ၊ ေဆြမ်ိဳးသားျခင္း တေယာက္လိုု ဂရုုတစိုုက္ အလည္လိုုက္ပိုု႕ ေပးၾက တဲ့ ၊ မနီ ရဲ႕ ဘာသာေရးမိတ္ေဆြ ျမန္မာတရုုတ္ အမ်ိဳးသမီးၾကီးေတြ ။ သူတိုု႕ ေကာင္းမူေၾကာင့္ ဆန္ဖရန္ ကိုု ေတာ္ေတာ္စံုု သြားတဲ့ အျပင္ ၊ ျပတိုုက္ သံုုးခုု စလံုုးရဲ႕ လက္မွတ္ကိုုေတာင္ လက္ေဆာင္ရလာေအာင္ နွံ႕စပ္ အေပါင္းအသင္းဆန္႕လွသူေတြ ။</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjAgDwDzMXr4yGgIhYfRMyroVHCLISj8cb7arw3JxnCZtwXtVnySFjwHwqIhHrNkGIjOXdFplY6VGBedzjWv6YUm_I8naDRGmA0NVr6hSmsV4CERQm3SKY1nyrOGXbSogQLd1GonD4MU3E/s1600/20140220_064339.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjAgDwDzMXr4yGgIhYfRMyroVHCLISj8cb7arw3JxnCZtwXtVnySFjwHwqIhHrNkGIjOXdFplY6VGBedzjWv6YUm_I8naDRGmA0NVr6hSmsV4CERQm3SKY1nyrOGXbSogQLd1GonD4MU3E/s1600/20140220_064339.jpg" height="640" width="480" /></a></div>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">မထင္မွတ္ထားပဲ အားလံုုးက သိုုက္သိုုက္ျမိဳက္ျမိဳက္ ျဖစ္ေနသည္။ ဒါေတာင္ ၃ နာရီေလာက္ ေမာင္းရတဲ့ ျမိဳ႕က ဘေလာ့ဂါ ညီမေလး ေရႊဂ်မ္းကလည္း သူ႕ဆီကိုု ေရာက္ေအာင္လာဖိုု႕ ေခၚေနေသးသည္။ တက္စီေမာင္းေနတဲ့ ေက်ာင္းတုုန္းက သူငယ္ခ်င္း တေယာက္က လည္း ၊ အျပန္ ေလဆိပ္လိုုက္ပိုု႕မယ္လိုု႕ ဖုုန္းလွမ္းဆက္ထားသည္။</span><span style="font-family: Zawgyi-One;"> ဆန္ဖရန္စစၥကိုု မွာ ေနတဲ့ တပတ္က ဘယ္လိုု ကုုန္သြားမွန္းပင္ မသိလိုုက္။ ေတာင္ကုုန္းေလးေတြ အတက္အဆင္း ၊ အိမ္ေလးေတြ အနိမ့္အျမင့္ နဲ႕ ၊ အလွဆံုုး ျမိဳ႕ေလးကိုု ေျခလ်င္ပင္ ေလ ွ်ာက္မၾကည့္လိုုက္ရ ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဒါေပမဲ့ ဂိုုးဒင္းဂိတ္ တံတားၾကီး ေပၚမွာ ေျခလ်င္ျဖတ္ေလ ွ်ာက္ဖိုု႕ကိုုေတာ့ မေမ့ခဲ့ပါ။ တံတားနီနီၾကီး ေပၚကေန၊ ေကာင္းကင္ျပာျပာ ေအာက္က ညိုု႕တိုု႕တိုု႕ ပင္လယ္ေအာ္ၾကီးကိုု ေငးရင္း လူျဖဴေတြ မေရာက္လာခင္တုုန္းက ဒီေနရာေတြဟာ နတ္ျပည္လိုုမ်ား ျဖစ္ေနမလားလိုု႕ ေတြးခ်င္ရာေတြး ၾကည့္သည္။ တံတား လက္တန္းၾကီးေတြကိုု ခ်ည္(မ) ထားတဲ့ လက္ေမာင္းေလာက္ သံၾကိဳးနီနီ ၾကီးေတြကိုု ပြတ္သပ္ၾကည့္ရင္း လြန္ခဲ့တဲ့ နွစ္တရာေလာက္က ၊ ဟိုုး .. ထိပ္က သံယက္မ စင္ၾကီးေတြေပၚမွာ ထိုုင္ေနခဲ့တဲ့ ေဆာက္လုုပ္ေရး အလုုပ္သမားၾကီးေတြရဲ႕ ၊ ကမၻာေက်ာ္ ဓါတ္ပံုုတပံုုကိုု ျပန္အသက္သြင္းၾကည့္ေနမိတယ္။ </span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgsiBy6IR0jc7p9ScJCO0mNAbfW0jQJ4_0bQmsVwZxE0nJ5RiarxQvEHpBCrfmIYG7QGpkWtWSveevfnbtAkIl-fVNbCreojRaa2fSdiiMjp9NuWxuhediyZpLkMNs_Z3dJvUwv3g63pys/s1600/10013370_10203359357325878_1645339097_o.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgsiBy6IR0jc7p9ScJCO0mNAbfW0jQJ4_0bQmsVwZxE0nJ5RiarxQvEHpBCrfmIYG7QGpkWtWSveevfnbtAkIl-fVNbCreojRaa2fSdiiMjp9NuWxuhediyZpLkMNs_Z3dJvUwv3g63pys/s1600/10013370_10203359357325878_1645339097_o.jpg" height="300" width="400" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ပါးစပ္ ကလည္း မျမတ္မိုုး နဲ႕ စကားေတြ ေျပာလိုု႕ မကုုန္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ျပီးခဲ့တဲ့ ညက ကိုုတိုုးလြင္ ဆီ သြားရင္း ေရာက္ခဲ့တဲ့ ခြပ္ေဒါင္းအလံၾကီး နဲ႕ အန္အယ္ဒီ LA ရံုုးခန္းေလး အေၾကာင္းက စလိုု႕ ၊ အန္အယ္ဒီ ပါတီၾကီးရဲ႕ သမိုုင္းအေဟာင္းေတြ အထိ ၊ သူတိုု႕မွာ ေျပာစရာေတြ တူေနၾကသည္။ ေရႊ႕ေျပာင္း ေနထိုုင္မူ ေတြနဲ႕ အတူ၊ ေျပာင္းေရြ႕ ေနၾကရတဲ့ အလုုပ္အကိုုင္ ဘ၀ အာမခံခ်က္ေတြ အေၾကာင္းလည္း ပါသည္။ အန္အယ္ဒီ LA က ေလာ့စ္အိန္ဂ်လိစ္မွာ မဟုုတ္ပဲ ဘယ္လိုုလုုပ္ ဆန္ဖရန္ ေရာက္ေနတာလဲလိုု႕ ပင္ ေနာက္မိေသးသည္။ အခုုေတာ့ အန္အယ္ဒီ အတြက္လည္း လြတ္ေျမာက္နယ္ေျမ မလိုုအပ္ေတာ့ဘူး မဟုုတ္လား။ ကိုုတိုုးလြင္ တိုု႕ပင္ ျမန္မာျပည္ကိုု ျပန္ ျပီး ေရႊ႕ေျပာင္း ေနထိုုင္ၾကေတာ့မည္ လိုု႕ ဆိုုသည္။ တံတားၾကီးရဲ႕ ဟိုုမွာဖက္ဆီ ၊ ပစိဖိတ္ လမ္းေၾကာင္းေပၚက ျဖတ္ေက်ာ္ ပ်ံသန္းသြားတဲ့ ေဆာင္းခိုု ငွက္တအုုပ္ ကိုု ျမင္ေယာင္ ၾကည့္ေနမိသည္။ ျပီးေတာ့လည္း ငွက္အုုပ္ထဲက ျပဳတ္က်က်န္ခဲ့တဲ့ ငွက္ နွစ္ ေကာင္လိုုပဲ ၊ အစာေရစာ ရွာေဖြစားေသာက္လိုု႕ ေကာင္းတဲံ အရပ္ေဒသ ေတြ အေၾကာင္း တက်ိက်ိ နဲ႕ ဆက္ေျပာၾကျပန္။ </span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEicFfk_nU2A1Tk-UJqOIvXMR-xpYmCVBNlgPxCoWtcX-vsF392p6GS7ICvrGHtnG4yioT2R6EvadEtSK5sHidi1i9uJI-6WxoI0nykNqS3k2i_rZy0hKWQNXIJDyid9zIjy3u0wxoVjrvU/s1600/20140220_052252.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEicFfk_nU2A1Tk-UJqOIvXMR-xpYmCVBNlgPxCoWtcX-vsF392p6GS7ICvrGHtnG4yioT2R6EvadEtSK5sHidi1i9uJI-6WxoI0nykNqS3k2i_rZy0hKWQNXIJDyid9zIjy3u0wxoVjrvU/s1600/20140220_052252.jpg" height="400" width="300" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">တံတား တခုု ကိုု ဆံုုးေအာင္ ေလ ွ်ာက္ျပီးေတာ့ လူေတြဘာလုုပ္တတ္ၾကသလဲ ။ ေနာက္ျပန္လွည့္ၾကည့္ၾကမွာေပါ့ ။</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"> ေနမြန္းတည့္ရဲ႕ အေတာက္ပဆံုုး ေကာင္းကင္ျပာျပာၾကီးေအာက္ က ဂိုုးဒင္းဂိတ္ တံတားၾကီးက ၊ ဂရိပံုုျပင္ေတြထဲက ေစာင္းအနီၾကီး တလက္လိုု တူရိယာၾကိဳးေတြနဲ႕ ေကြးညြတ္ ညွင္းႏြဲ႕ ေနပံုုက ဂီတသံစဥ္ကိုုပင္ ၾကားလာေနရသလိုု ။ တေလာကလံုုးကလည္း အပူအပင္ကင္းမဲ့ေနဟန္။ အနည္းဆံုုးေတာ့့ ၊ ဒီတေန႕တာ ဒီ မနက္ခင္းအတြက္ေတာ့ျဖင့္ ၊ အပူအပင္ ကင္းမဲ့လွပါသည္။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">တံတားၾကီးက အျပန္ ညေနက်ရင္ ကိုုေမာင္ရစ္ အလုုပ္လုုပ္တဲ့ ေက်ာင္းကိုု သြားလည္ ျပီး ၂ နာရီ နီးပါး ေမာင္းရတယ္ဆိုု တဲ့ ရစ္ခ်္မြန္ က သူတိုု႕ အိမ္ကိုု လိုုက္လည္ ၾကအံုုးမည္။ မိုုးမခ ရဲ႕ စာေတြအေၾကာင္း စာအုုပ္ေတြ အေၾကာင္း ၊ အားပါးတရ ေျပာၾကရအံုုးမည္။ </span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEitJx0DzEXHop6E6TyF_L5yPnpl19osH0rwNwFBQToymNSRi1VijIPzrtjjCcBHXxA_8qygE25_aBKudxAst_gb97yyXvPrdvjXaRFSAZ9UBUmC1hB5_4IgjeOpat1kbxUAi4cDMp5IuX0/s1600/20140220_053315.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEitJx0DzEXHop6E6TyF_L5yPnpl19osH0rwNwFBQToymNSRi1VijIPzrtjjCcBHXxA_8qygE25_aBKudxAst_gb97yyXvPrdvjXaRFSAZ9UBUmC1hB5_4IgjeOpat1kbxUAi4cDMp5IuX0/s1600/20140220_053315.jpg" height="240" width="320" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg80TOEnuK4Fyq-XvR9aR7WvetDHC6oPR9Yb7BWv1c-wictpNDHsGTER03gVRYgPU1idfLIYX7BqyCICcQREAWz3s3nBcU7wpwK7scZWoxH0BHKwk4LvvdLDhPAJjQmpXyXe9ID96BrstI/s1600/20140220_085325.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg80TOEnuK4Fyq-XvR9aR7WvetDHC6oPR9Yb7BWv1c-wictpNDHsGTER03gVRYgPU1idfLIYX7BqyCICcQREAWz3s3nBcU7wpwK7scZWoxH0BHKwk4LvvdLDhPAJjQmpXyXe9ID96BrstI/s1600/20140220_085325.jpg" height="480" width="640" /></a></div>
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">xxxxxxx</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">Salt Lake City ကို ေရာက္ေတာ့ ၊ အမ်ိဳးသားက ကြန္ဖရန္႕စ္ နဲ႕ အလုုပ္ရွဳပ္ေနတဲ့ အခ်ိန္မွာ၊ မိုုးလင္းရင္ ဟိုုတယ္က ထြက္ျပီး ဟန္းဖံုုး ေျမပံုု လမ္းညႊန္ နဲ႕ ျမိဳ႕ ထဲ တေယာက္ထဲ ေလ ွ်ာက္ပတ္သည္ ။ ေရခဲေတာင္ေတြ ပတ္ပတ္လည္ နဲ႕ ေဆာင္းရာသီ အိုုလံပစ္ က်င္းပရာ ျမိဳ႕ၾကီး ျဖစ္သည္မိုု႕ ဧည့္သည္ေတြ အ၀င္အထြက္ အေတာ္မ်ားပံုုရေပမဲ့ ၊ ကုုန္းတြင္းဖက္ က်တဲ့ ျမိဳ႕ပီပီ ၊ တိတ္တိတ္ဆိတ္ဆိတ္ နဲ႕ အေမရိကန္ ပိုုဆန္သည္ပဲ ေျပာရမလား။ ၾကီးမားလွတဲ့ မိုုမြန္ ဘုုရားရွိခိုုးေက်ာင္းၾကီး နဲ႕ ျပတိုုက္ၾကီးေၾကာင့္ ၊ ေရွးရိုုးစြဲ လူျဖဴေတြ အေတာ္မ်ားမည္လိုု႕ ခန္႕မွန္းရနိုုင္သည္။ အင္ေဖာ္ေမးရွင္း စန္တာက ေျမပုုံေတြထဲမွာ ၊ ဒီကေနဆိုု ဂရင္းကန္ညြန္ ေက်ာက္ေတာင္ၾကီးေတြ ကိုုေတာင္ သြားလို႕ရေနျပီ . . . နီးေနျပီ ဆိုုေတာ့ ၊ ေက်ာက္ေတြ ေတာင္ေတြကိုု သံေယာဇဥ္ရွိသူမိုု႕ စိတ္က ၀င္စားေနမိျပီ။ </span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiCxPdmk2vSvjFuzKEC8rydcTAx3813FqZmcNNJUpQXMm_5v32w9OLu9cShPbJKx63XzfXcznLnBt44O8UXiVMbSqhlXcY_aCD4XSCB-hdwpZSN8lGVP3W37nlngTyDpUmyGPPaaPBokrM/s1600/20140226_070018.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiCxPdmk2vSvjFuzKEC8rydcTAx3813FqZmcNNJUpQXMm_5v32w9OLu9cShPbJKx63XzfXcznLnBt44O8UXiVMbSqhlXcY_aCD4XSCB-hdwpZSN8lGVP3W37nlngTyDpUmyGPPaaPBokrM/s1600/20140226_070018.jpg" height="300" width="400" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiKWVCV0H6kwPfxrf2B4pS_HFIoe9eNZq9D3VknwJfMMqZ7QYkMDxqu0Iz9046fRUq7O7qxYJwkcdtu86AHuh6TUVEKv6XdsTvc2SJ8Cdnx08jDKdQBirEMl60a8ZpGlg0GN2ViMmXofbA/s1600/20140227_092229.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiKWVCV0H6kwPfxrf2B4pS_HFIoe9eNZq9D3VknwJfMMqZ7QYkMDxqu0Iz9046fRUq7O7qxYJwkcdtu86AHuh6TUVEKv6XdsTvc2SJ8Cdnx08jDKdQBirEMl60a8ZpGlg0GN2ViMmXofbA/s1600/20140227_092229.jpg" height="480" width="640" /></a></div>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဂရင္းကန္ညြန္ ေခ်ာက္ၾကီးရဲ႕ ေတာင္ကမ္းပါးယံ မွာ ေနတဲ့ သိမ္းငွက္ၾကီးေတြကိုု ၾကည့္ခ်င္သည္။ ေဒသခံ တိုုင္းရင္းသားေတြရဲ႕ ၀ိညဥ္ေတြကိုု ေတာင္ထိပ္က ေလေတြ ထဲမွာ ရွာ ၾကည့္ခ်င္ေသးသည္ ။ ဒါေပမဲ့ ကြန္ဖရန္စ္က အျပန္ လည္ဖိုု႕ရက္က သိပ္မက်န္ေတာ့။ ေလာ့စ္အိန္ဂ်လိစ္ မွာ ေစာင့္ေနတဲ့ မမိုုးခ်ိဳသင္း က ၊ “ေက” ေရ.. ဂရင္းကန္ညြန္က ေရာက္လဲ ေကာင္းတယ္ . . . မေရာက္လဲ ေကာင္းတယ္။ ဒါေပမဲ့ ယူနီဗာဆယ္ စတူဒီယိုု ကေတာ့ လည္သင့္တယ္ေနာ္ လိုု႕ ဆိုုသည္။ အမ်ိဳးသား ကလည္း ၊ ယူက ဆန္ဖရန္စစၥကိုုမွာ ၀ေအာင္ လည္ျပီးျပီ. . . ငါက ျမိဳ႕ေပၚမွာ မလည္ရေသးဘူး . . လိုု႕ - ဆိုုလာေတာ့ ၊ စိတ္ကိုု ဒံုုးဒံုုးခ် လိုု႕ ၊ အေမရိက ရဲ႕ အန္တာတိမ္းမန္႕ ျမိဳ႕ေတာ္ၾကီးဆီ တန္းတန္းမတ္မတ္ ေရာက္သြားရေတာ့သည္။ </span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg1tpis9GYIaS26qlgrjuWu03HtEnvkdYaGNQuU2lAS8ysHnVPAGVOKtWXLuX9VoiFVxLgkK9oaaLvAIOzIkf-jTno4cJkA1_PWaFlAyJYBQDwwQxTXl4b9MsYJfiUZRNOdYmQIjRhd0YA/s1600/20140304_052458.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg1tpis9GYIaS26qlgrjuWu03HtEnvkdYaGNQuU2lAS8ysHnVPAGVOKtWXLuX9VoiFVxLgkK9oaaLvAIOzIkf-jTno4cJkA1_PWaFlAyJYBQDwwQxTXl4b9MsYJfiUZRNOdYmQIjRhd0YA/s1600/20140304_052458.jpg" height="300" width="400" /></a></div>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjTCReKyt1bzufd4DZjnddQyzP8Dr0zb8uRTjR8ZcXZld7DoTTXhIb6mgjOwuOwQkO1D9OUN2OOtWzgGCFRXrH2T4QJcbxNe0-ianpcWlHQ0W4amb1UP77L3jnaurbve4Ijir5NPQtrT_8/s1600/20140228_120309.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjTCReKyt1bzufd4DZjnddQyzP8Dr0zb8uRTjR8ZcXZld7DoTTXhIb6mgjOwuOwQkO1D9OUN2OOtWzgGCFRXrH2T4QJcbxNe0-ianpcWlHQ0W4amb1UP77L3jnaurbve4Ijir5NPQtrT_8/s1600/20140228_120309.jpg" height="240" width="320" /></a></div>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">တန္းမတ္ ယံုုတင္ မက၊ တဲ့တဲ့ပါ တိုုးခ်င္ေတာ့ ၊ သူတိုု႕ ေရာက္သြားတဲ့ ရက္ေတြက ၊ ေဟာလိ၀ုုဒ္ တရပ္ကြက္လံုုး ေအာ္စကာ ဆုုေပးပြဲ အတြက္ ၊ ရြစိေတြ ထိုုးေနတဲ့ အခ်ိန္။ ေဘးက တေယာက္လည္း ရြစိ ရြစိေပါ့။ ကိုုယ္ ကေတာ့ ဘာကိုု ရြစိ ရမွန္းကိုု မသိနိုုင္ပဲ ၊ ကိုုယ့္ ကိုု ကိုုယ္ ေတာင္ ေပ်ာက္ေနခဲ့သည္။ သူတိုု႕ တည္းတဲ့ ဟိုုတယ္က သဘက္ခါ ေအာ္စကာေပးမဲ့ ေဒၚလဘီ သီေရတာ နဲ႕ ကပ္ရပ္မိုု႕ ဟိုုတယ္ အ၀င္အထြက္ေတာင္ အစစ္အေဆးေတြ စလုုပ္ေနသည္။ </span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjpKjvYcUDVAgU1Yk77zZq4LEvIW0hGFC7DNt82kCIl1Xl8QZLEgEuJi2eRzblCQTyPxoUEi0tZk9rfpSIDfQ6wCfvUXnPSJhNLsN4QG-c-Z2eoJUAW0EAr53zh0v_WqRUDaLQ5gEKYxb8/s1600/20140228_115119.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjpKjvYcUDVAgU1Yk77zZq4LEvIW0hGFC7DNt82kCIl1Xl8QZLEgEuJi2eRzblCQTyPxoUEi0tZk9rfpSIDfQ6wCfvUXnPSJhNLsN4QG-c-Z2eoJUAW0EAr53zh0v_WqRUDaLQ5gEKYxb8/s1600/20140228_115119.jpg" height="240" width="320" /></a></div>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;">Hard Rock Café – Hollywood ဆိုုင္ထဲ ၀င္ျပီး ကေလးတေယာက္လိုု ေပ်ာ္ေနတဲ့ ေဘးက ပုုဂၢိဳလ္ေတာ္ကိုု ၾကည့္ျပီး ၊ နားမလည္နိုုင္သလိုု ၊ သူကလည္း ငံုုးတိတိ လုုပ္ေနတဲ့ ကိုုယ့္ကိုု နားမလည္နိုုင္ ျဖစ္ေနတာမိုု႕ ၊ ဘဲစားဘဲေခ် လုုပ္ျပီး မသိခ်င္ေယာင္ ေဆာင္၊ ဟိုုေငး ဒီေငး လုုပ္ေနလိုုက္သည္။ တေယာက္တည္း တီရွပ္ေတြ ေရြးလိုုက္ ၊ ဦးထုုပ္ေတြ ေဆာင္းၾကည့္လိုုက္ ပ်ာယာခပ္ေနတဲ့ သူက ၊ သူေျပာသလိုုဆိုု ဘရန္း ေတြကိုု တန္ဖိုုးမထား ကပ္စည္းနဲ မနာလိုု မရွဳဆိမ့္တတ္တဲ့ ကိုုယ့္ဆီက နိုုး လိုု႕ ေျပာမယ္ဆိုုတာ ၾကိဳသိေနေတာ့ ၊ မွန္ေတြေနာက္က အယ္လ္ဗြီ အိတ္ေတြကိုု ေမးေငါ့ျပရင္း ယူမလား လိုု႕ ၊ လာကလိ ေနေသးသည္။ ဒီၾကားထဲ အေမရိက သြားမယ္ဆိုုလိုု႕ အိတ္ မွာတဲ့ သူငယ္ခ်င္းေတြ လည္း ရွိေသးသည္။ အိတ္ေတြ အေၾကာင္း သူ ထပ္ မေျပာခ်င္ေတာ့ ။ ေတာ္ျပီ။ Hollywood Boulevard လမ္းမၾကီး ေဘးတဖက္တခ်က္ကေန မင္းသားမင္းသမီးေတြ အလာကိုု ရူးသြပ္ တိုုးေ၀ွ႕ ၾကမဲ့ သူေတြ အေၾကာင္း ျငင္းခံုုရင္း ရန္ျဖစ္ရ အံုုးမည္။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjDTw05qVQsMEPlb4Px5R8PK-pqFM-MMR0jyIKGkA_FTP5brK_SiPfVyj-0VA0ByjgJB2QxArPNKTk2hqic3EnDVnIlKg8oXpd0cF6cAPhV_lsCAn3JTmfIi9wM7bUJXfu29At0YLBx_Ds/s1600/1795524_10203359365926093_1788643999_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjDTw05qVQsMEPlb4Px5R8PK-pqFM-MMR0jyIKGkA_FTP5brK_SiPfVyj-0VA0ByjgJB2QxArPNKTk2hqic3EnDVnIlKg8oXpd0cF6cAPhV_lsCAn3JTmfIi9wM7bUJXfu29At0YLBx_Ds/s1600/1795524_10203359365926093_1788643999_n.jpg" height="320" width="240" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ကိုုယ္ေတာ္ေခ်ာ ကေတာ့ ဆန္းေဒး ေအာ္စကာဆုုေပးပြဲ ေန႕က် ၊ ဒီေနရာကေန လာေခ်ာင္းအံုုးမတဲ့ ။ ေနာက္ေန႕ Hard Rock Café ဘားမွာလည္း တေယာက္တည္း ထပ္လာထိုုင္အံုုးမတဲ့ ။ ကိုုယ့္ အတြက္ကေတာ့ ၊ ရုုပ္ရွင္ေတြထဲမွာ နွစ္သက္တဲ့ ေမာ္ဂန္ဖရီးမင္း ၾကီးကိုု အျပင္မွာ ေတြ႕ လည္း ၊ ေတြ႕တယ္ပဲေပါ့ ။ အတင္းေတာ့ လိုုက္တိုုးေ၀ွ႕ မၾကည့္ခ်င္ပါဘူး။ အဲ့လိုုဆိုုေတာ့ ငယ္ငယ္တုုန္းက အျဖစ္တခုု သြားသတိရသည္။ နယ္ကေန ရန္ကုုန္ကိုု အျမန္ရထားၾကီး စီးလာရင္ မနက္ ၅ နာရီဆိုု ဘူတာၾကီးကိုု ေရာက္တယ္ေလ ။ တခါေတာ့ ျခင္းေတြ အိတ္ေတြ ဆြဲလိုု႕ လူၾကီးေတြေနာက္က လိုုက္ရင္း ၊ စမ္းေခ်ာင္းကိုု ဘက္စကားစီးသြားဖိုု႕ ၃၈ လမ္းထဲက အျဖတ္ ၊ မနက္ေစာေစာစီးစီး အိပ္မွဳန္စံုမႊားပံုုနဲ႕ ဟာသသရုုပ္ေဆာင္ ကြမ္းသီး ကိုု ေတြ႕ေတာ့ ၀မ္းသာအားရ လက္ညွိဳးထိုုးျပီး ေအာ္မိခဲ့ဘူးတယ္။ အခုုလည္း ရပ္ဆဲလ္ခရိုုး ေလာက္ မဟုုတ္ေတာင္ ေဟာလိ၀ုုဒ္ ကြမ္းသီးေလာက္ေတာ့ ေတြ႕ခ်င္ ေတြ႕မွာေပါ့လိုု႕ ။ </span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg2eud4jvaL_pbT9pfnurlZN3gKiz5WNfC9cR-Hns0LX4u9bcD5GyPJXRNEw9sFEn3UPprQvK3kfvZcdKhLF5xWc96pHW2MiDIfoMoGSyVPzOdmH1m3Kpz4xLitfFiAAIHRcsLIoVS4_oc/s1600/1888646_10203200839523032_933251291_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg2eud4jvaL_pbT9pfnurlZN3gKiz5WNfC9cR-Hns0LX4u9bcD5GyPJXRNEw9sFEn3UPprQvK3kfvZcdKhLF5xWc96pHW2MiDIfoMoGSyVPzOdmH1m3Kpz4xLitfFiAAIHRcsLIoVS4_oc/s1600/1888646_10203200839523032_933251291_n.jpg" height="400" width="300" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ယူနီဗာဆယ္ စတူဒီယိုု ထဲမွာ အက္ဒီမာဖီ ကိုု ေတြ႕ဖူးတယ္ ဆိုုတဲ့ မခ်ိဳသင္းက ေတာ့ ၊ သူေျပာထားတဲ့ အတိုုင္းပဲ ၊ ယူနီဗာဆယ္ စတူဒီယိုုကိုု အက်အန ကိုု လိုုက္ပိုု႕ေလေတာ့သည္။ တနွစ္စာကဒ္တင္မက.. တသက္စာ ကဒ္ပါ ၀ယ္ထားပံုု ရတဲ့ မခ်ိဳသင္း တိုု႕ ေမာင္နွံ ကိုု ၊ တျခားသူငယ္ခ်င္းေတြက ၊ ယူနီဗာဆယ္ စတူဒီယိုု ရဲ႕ တိုုင္တလံုုး ေတာင္ ရွယ္ယာ ပါေနျပီ လိုု႕ ေနာက္ၾကသည္။ ခဏခဏ ေရာက္မွာေပါ့ေနာ္ ဆိုုေတာ့..တနွစ္ကိုု ဆယ္ေခါက္ေလာက္ေတာ့ ေရာက္မလားပဲ လိုု႕ ဇေ၀ ဇ၀ါ နဲ႕ ေျဖသည္။ ေအးေလ မခ်ိဳသင္း တိုု႕ ဆီမွာ ၊ ဆရာၾကီး တင္မိုုး ရွိကတည္းက ၊ စာေပ မိတ္ေဆြ နိုုင္ငံေရး မိတ္ေဆြ .. ျမန္မာဧည့္က ျပတ္တယ္မွ မရွိပဲ ။ အခုုေတာင္ တိုုက္တိုုက္ဆိုုင္ဆိုုင္ နယူးေယာက္က မေခ်ာအိသိမ္း ပါ အလည္ ေရာက္ေနေတာ့ ၊ မခ်ိဳသင္းရဲ႕ ယူနီဗာဆယ္ စတူဒီယိုု တိုုးရ္ က ၊ လူပိုုစံုု ျပီး ေပ်ာ္စရာေကာင္းေနသည္။ ျဖစ္ခ်င္ေတာ့ တနွစ္မွာ တရက္ နွစ္ရက္သာ မိုုးရြာတယ္ဆိုုတဲ့ အယ္ေအ မွာ ဒီေန႕ မွ မိုုးေတြက လည္း ေစြလိုု႕ ။ အိမ္ရွင္ နွစ္ေယာက္ကလည္း ဒီေန႕က သူတိုု႕ရဲ႕ ၁၈ နွစ္ျပည့္ မဂၤလာ နွစ္လည္တဲ့။ ကဲ ဒီေန႕ မွ ထူးထူးျခားျခား မေပ်ာ္ရရင္ ၊ ဘယ္ေန႕ ကိုု ေရြးအံုုးမလဲ။ တကယ္ကိုုပဲ ၊ ကေလးဘ၀တုုန္းကလိုု မိုုးရြာထဲမွာ မိုုးကာေတြ ၀တ္ျပီးေတာ့ကိုု ၊ တေန႕လံုုး ေလ ွ်ာက္ပတ္ၾကေတာ့တာ ။ </span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEghDoyJOn-_C4W-NDnEZNRXbcjfDPZ8X4AxETN_wuZMW14QTmU3NDUsSIOXtinz7LfgCDrRN936eTitlQrIPZ9GOJlvdnTXmPpZV5iYrvNXEQgIZzmdtLsmorQziZRaHutLnDGbEonQhaI/s1600/2014-03-02+03.38.39.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEghDoyJOn-_C4W-NDnEZNRXbcjfDPZ8X4AxETN_wuZMW14QTmU3NDUsSIOXtinz7LfgCDrRN936eTitlQrIPZ9GOJlvdnTXmPpZV5iYrvNXEQgIZzmdtLsmorQziZRaHutLnDGbEonQhaI/s1600/2014-03-02+03.38.39.jpg" height="212" width="320" /></a></div>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">သူငယ္ခ်င္းေတြ သူ႕ ျခံ ထဲ လာကစားလိုု႕ ေပ်ာ္ေနတဲ့ ကေလးေလး တေယာက္လိုု ၊ မခ်ိဳသင္း တေယာက္ ၊ တေတာက္ေတာက္ နဲ႕ </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ဒါက ေဟာက္စ္ေအ့ဖ္ ေဟာ္ရာ သရဲေျခာက္တာပါပဲ… ဟိုုးမွာ ကင္းေကာင္ သရီးဒီ . . . လာလာ..ဒါက ရွာ့ခ္ ဖိုုးဒီ ၀င္ၾကမယ္ေနာ္ ဆိုု သူတိုု႕ လိုုက္၀င္ၾကေပါ့။ </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ကိုုေက်ာ္၀ဏၰ ကေတာ့ ေနာက္မွာ ( ျပံဳးျပံဳး) ၂ နဲ႕ ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">4D ကလည္း Sherk မိုု႕လိုု႕သာ ေတာ္ေတာ့တယ္။ ျမည္းၾကီး တံေတြးေထြးလည္း တံေတြးစင္ . . . ေတာ္ၾကာ ဂုုပ္ေပၚ ပင့္ကူေတြ ျပဳတ္က်လာလိုုက္ နဲ႕ အက္ရွင္ကားသာ 4D ၾကည့္ရရင္ေတာ့ ေမ်ာ့ေမ်ာ့ပဲ က်န္မွာ လိုု႕ ေျပာျပီး ၊ သူတိုု႕ ရီ ၾကျပန္ ။ 4D တင္မက 5D 6D 7D ေတြကိုုပါ.. မခ်ိဳသင္းက ျပေသးသည္။ ကိုုေက်ာ္၀ဏၰ နဲ႕ မေခ်ာအိ ကိုု ေကာ္ဖီဆိုုင္ထဲမွာ ထားခဲ့ျပီး ၊ သူတိုု႕ နွစ္ေယာက္ကိုု ၊ Jurassic Park ကိုု သြားမယ္ေနာ္. . . စီးလိုု႕ ေကာင္းတယ္ ေအးေအးေဆးေဆးပဲ .. တဲ့ ။ ဘာကိုု စီးရမယ္မွန္း သူ ေသခ်ာမသိ ။ ပါ့ခ္ ဆိုုေတာ့လည္း ေအးေအးေဆးေဆး ဟုုတ္မွာပဲ ေပါ့ ။ ကားထြက္ခါစ ၊ ပန္းေလးေတြ ေရတံခြန္ေလးေတြကိုု ျမင္ေတာ့ . . . ေတြ႕လား သူက သာသာယာယာေလးရယ္ လိုု႕ လုုပ္ေသးတယ္။ တေအာင့္ေနေတာ့မွ၊ လက္ကိုုင္ေလး ကိုုင္ထားေနာ္ ဆိုုတဲ့ စကားလည္း ဆံုုး.. တခါတည္း ဒိုုင္မန္းရွင္းေတြ ၉ ေက်ာ္သြားလိုုက္တာ ။ ျပန္အထြက္က်မွ ဓါတ္ပံုု ရိုုက္ထားတာ ေရြးလိုု႕ရတယ္ ဆိုုတဲ့ ကြန္ျပဴတာ မ်က္နွာျပင္မွာ ရွာ ၾကည့္ေတာ့ . . . အိုု႕ အိုုး သူ႕မ်က္နွာက ငရဲအိုုးထဲ ေဇာက္ထိုုးက်တဲ့ မ်က္နွာလိုု ။ မခ်ိဳသင္းကေတာ့ ေအးေဆးပဲ ျပံဳးလိုု႕ ။ မ. . . အဲဒါေတြ ဧည့္သည္ လိုုက္ပိုု႕တိုုင္း စီးလားလိုု႕ အံ့ၾသတၾကီးေမးေတာ့ ၊ တခိခိ နဲ႕ Mummy ရွိေသးတယ္ သြားစီးၾကမယ္ တဲ့ ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ရုုပ္ရွင္ေတြထဲမွာ အထူးျပဳလုုပ္ခ်က္ေတြ ထဲ့ တဲ့ ၊ ရွိဳးကိုုေတာ့ အားလံုုး ၾကိဳက္ၾကသည္။ ၾကည့္လိုု႕ အေကာင္းဆံုုးကေတာ့ တကယ္လက္ရွိ အသံုုးျပဳေနတဲ့ ရုုပ္ရွင္ရိုုက္ကြင္းေတြထဲကိုု ကားနဲ႕ ျဖတ္ေမာင္းျပတဲ့ တကယ့္ စတူဒီယိုု တိုုး ပဲ ။ ၾကားထဲမွာ အထူးျပဳလုုပ္ခ်က္ေတြ လည္း ပါသည္။ </span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgvSwTUEHhfxrzrWJF9zAUjlF4uFzuNjE6Z5UrAbJjOkrJpYpASpdxSayTwivT-nRJ0kDrhwcsCsbnFbisjdWsPjWGDJTVoA3O7Iwxd-dOoaeTay0SuX3LBnBcJ0dUx9rigcmUWwK_QPno/s1600/2014-03-02+06.03.24.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgvSwTUEHhfxrzrWJF9zAUjlF4uFzuNjE6Z5UrAbJjOkrJpYpASpdxSayTwivT-nRJ0kDrhwcsCsbnFbisjdWsPjWGDJTVoA3O7Iwxd-dOoaeTay0SuX3LBnBcJ0dUx9rigcmUWwK_QPno/s1600/2014-03-02+06.03.24.jpg" height="426" width="640" /></a></div>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ကားေပၚထိုုင္ေနရင္းက ဒိုုင္နိုုေဆာၾကီး ထြက္လာလိုုက္ . . . မုုန္တိုုင္းေတြၾကီး ေရေတြ လ ွ်ံ လာလိုုက္ . . . ဘူတာရံုုထဲေရာက္ ရထားေတြ တိုုက္လိုုက္ . . . ဒုုတိယ ကမၻာစစ္က ေလယဥ္ၾကီး ပ်က္က် လာလိုုက္ . . . နယူးေယာက္ ကိုု ေရာက္သြားလိုုက္ . . . ဥေရာပ ကိုု ေရာက္သြားလိုုက္ . . . အိပ္မက္ထဲက ျပကြက္ေတြလိုု အဆက္အစပ္မရွိ တခုုျပီး တခုု ေျပာင္းသြား သည္။ တကမၻာလံုုးက လူေတြကိုု ေဟာလိ၀ုုဒ္ ရုုပ္ရွင္ေတြက အဲဒီလိုု ဖမ္းစားထား ခဲ့တာကိုုး ။</span><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ရုုပ္ရွင္ ဆုုိတာ အိပ္မက္ေတြကိုု ေရာင္းတဲ့ လုုပ္ငန္းလိုု႕ ဆိုုၾကသည္။ တခ်ိဳ႕ကေတာ့ ေပ်ာ္ရႊင္ၾကည္နူးစရာ ေတြတင္မက ၊ ေလာကရဲ႕ အနိဌါရံုု အက်ပ္အတည္း အခက္အခဲေတြ ထဲလည္း ၊ အလည္အပတ္ ဆင္းၾကည့္ခ်င္ၾကေသးသည္ ။ တခါတေလ လည္း ရုုပ္ရွင္ထဲမွာလား ... အိပ္မက္ထဲမွာလား … တကယ့္ဘ၀ လား …. ခြဲျခားဖိုု႕ ခက္ေနတဲ့ စိတ္နယ္လြန္ သိပၺံ ဆန္းက်ယ္ ဇာတ္လမ္းတခုု ထဲမွာ ကိုုယ္တိုုင္ ဇာတ္ေကာင္ ေတြ ျဖစ္လိုု႕ ။ ငယ္ငယ္တုုန္းကဆိုု တအားၾကီး မေပ်ာ္ရႊင္တဲ့ အျဖစ္ေတြနဲ႕ ၾကံဳတဲ့အခါ အိပ္မက္ ေတြကိုု အားကိုုးမိ တာကိုု သတိရသည္။ ဒါ အိပ္မက္ၾကီးပဲ . . . အိပ္မက္က နိုုးရင္ မိုုးလင္းျပီး ေကာင္းခ်င္ ေကာင္းသြားမွာ လိုု႕ ဆႏၵအေတြးေတြနဲ႕ စိတ္သာသာရာ ရွာဘူးသည္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">အခုုလည္း ညေန က်ရင္ေတာ့ တိတ္သြားမွာပဲ လိုု႕ ထင္ထားတဲ့ မိုုးေတြက ပိုုလိုု႕ေတာင္ သဲလာ သည္။ ဒီ မိုုး ရြာတာ လည္း အထူးျပဳလုုပ္ခ်က္ပဲ လားမသိ လိုု႕ ေျပာျပီး ရီၾကေတာ့ ၊ ေကာ္ဖီခြက္ေပၚက အေငြ႕ေတြ သူတိုု႕ မ်က္နွာေရွ႕ ျဖတ္ေျပးသြားၾကသည္။ မိုုးက ေအးသေလာက္ သူတိုု႕ ရင္ထဲမွာ ေႏြးေထြးေနၾကသည္။ မိုုးေရေတြတစြပ္စြပ္နဲ႕ တေန႕လံုုး လည္ပတ္ထားတဲ့ သူ တိုု႕ ေျခေထာက္ေတြ လိုုပဲ ၊ သူတိုု႕ နွလံုုးသားေတြလည္း အေပ်ာ္စိတ္ေတြနဲ႕ နူးအိ လိုု႕ ေနေတာ့သည္။</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEicgdvphpLhBkNi_d_orLZCZJ5vapsI3I6yiKBlr7h8U4iECUom3adicr5267tFcJH6tUhDrN_kw9yw5ubnPWLTPirne_UEorHfttJQpJmQpe1m19X-N2LXdAKo8ME4IWEvdyj02sxC6sw/s1600/1658210_10203359383286527_1760832102_o.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEicgdvphpLhBkNi_d_orLZCZJ5vapsI3I6yiKBlr7h8U4iECUom3adicr5267tFcJH6tUhDrN_kw9yw5ubnPWLTPirne_UEorHfttJQpJmQpe1m19X-N2LXdAKo8ME4IWEvdyj02sxC6sw/s1600/1658210_10203359383286527_1760832102_o.jpg" height="213" width="320" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">xxxxxxxxxx</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ခရီးတခုုကေတာ့ျဖင့္ ၊ အဆံုုးသပ္ျပီ။ အိမ္ျပန္ျပီေပါ့ ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">လူေတြ ဘာလိုု႕ ခရီးသြားၾကသည္လဲ ။ တခ်ိဳ႕ အတြက္က ေရးၾကီးခြင္က်ယ္ ။ တခ်ိဳ႕အတြက္က နိစၥတဓူ၀ ။ တခ်ိဳ႕က ေပ်ာ္ေပ်ာ္ရႊင္ရႊင္ ။ တခ်ိဳ႕က ျငီးျငီးေငြ႕ ေငြ႕ ။ </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ဘာကိစၥ ေတြ နဲ႕ ခရီးသြားေနၾကသည္လဲေတာ့မသိ ။ ေလဆိပ္တိုုင္းမွာ လူေတြ အျပည့္ ။ ေလယဥ္အတက္အဆင္း စာရင္းမွာ တစင္း ဆင္းလိုုက္ . . . တစင္း တက္လိုုက္ ။ လူေတြက အေရာင္စံုု လူမ်ိဳးစံုု ဘာသာစကားမ်ိဳးစံုု ။ကမၻာၾကီးရဲ႕ ဟိုုဖက္ကေန ဒီဖက္ကိုု လာလိုုက္ . . . ဒီဖက္ကေန ဟိုုဖက္ကိုု သြားလိုုက္ ။ ဟိုုးေရွးေခတ္တုုန္းက ဥေရာပ ခရီးသြားကုုန္သည္ၾကီးေတြ ျဖစ္တဲ့ မာကိုုပိုုလိုု တိုု႕ ၊ ဗက္စကိုုဒဂါးမား တိုု႕ ရြက္သေဘာၤၾကီးေတြ နဲ႕ နွစ္ေပါက္ေအာင္ ခရီးသြားခဲ့ၾကရေပမဲ့ ၊ အခုုေတာ့ ညထြက္ မိုုးလင္းေရာက္ ။ ဘယ္လိုုပဲ ျဖစ္ျဖစ္ လူတိုုင္းကေတာ့ ၊ ခရီးစဥ္ေတြ အားလံုုးကိုု ေခ်ာေခ်ာေမြ႕ ေမြ႕ လံုုလံုုျခံဳျခံဳသာ ျဖစ္ခ်င္ၾကေပမည္ ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ကံေကာင္းေထာက္မစြာ၊ အျပန္ခရီးမွာ အလယ္ ေလးခံုုတြဲ ၾကီးရဲ႕ နွစ္ခံုု က လြတ္ေနသည္မိုု႕ သူတိုု႕ နွစ္ေယာက္ လက္တန္းေတြ တင္ျပီး ေခ်ာင္ေခ်ာင္ခ်ိခ်ိ အိပ္စီးယံုု ။ ေလယဥ္၀န္ထမ္းက ညစာ စားတဲ့ ခြက္ေတြ လာသိမ္းျပီးသြား ေတာ့ ရုုပ္ရွင္ၾကည့္မည္လိုု႕ ေလ ွ်ာက္ရွာသည္။ ေလာေလာလတ္လတ္ ေအာ္စကာ ရထားတဲ့ 12 years a Slave ကိုု ၾကည့္ရင္ေကာင္းမလား ။ လာတုုန္းကလည္း လူမဲကား ။ ခုုလည္း လူမဲကား ျဖစ္ေနျပီ ။ ဒီလိုု ကားမ်ိဳးကိုု ေနာက္မွ ရံုုၾကီးမွာ သြားၾကည့္ဖိုု႕ ေဆ့ဖ္ ထားလိုုက္မည္။ Gravity ကိုု နွိပ္ၾကည့္သည္။ မင္းသား မင္းသမီးေတြက ၀ါရင့္ေတြမိုု႕ ၾကည့္လိုု႕ ေကာင္းပါရဲ႕ ။ ဒါေပမဲ့ ယူနီဗာဆယ္စတူဒီယိုု က Special Effects Show မွာ အာကသ ၀တ္စံုု န႕ဲ သရုုပ္ေဆာင္တာကိုု ဟာသ လုုပ္ျပတာ ၾကည့္ခဲ့ရေတာ့ ၊ စန္ထရာဘူးေလာ့ကိုု ၾကည့္ရတာ ေနာက္ေနတယ္လိုု႕ပဲ ထင္ေနမိသည္။ ေနာက္ထပ္ ေဟာလိ၀ုုဒ္ကားတခုု ေျပာင္းၾကည့္ေတာ့လဲ ၊ ယူနီဗာဆယ္ စတူဒီယိုုထဲက ရိုုက္ကြင္းၾကီးေတြသာ ျမင္ေနေတာ့ . . .ခက္ျပီ ။ သူနဲ႕က်မွ ၊ ယူနီဗာဆယ္ နာမယ္ပ်က္ရေတာ့မည္။ သူက အခုုေခတ္ ဗီြစီဒီ ဇတ္လမ္းေတြရဲ႕ ေနာက္မွာ ပါေလ့ ရွိတဲ့ ၊ behind the scenes ဆိုုတာမ်ိဳးေတြကိုု မၾကိဳက္သူ ။ ၾကည့္ခဲ့သမ ွ် ဇာတ္လမ္းရဲ႕ အရွိန္ကိုု ျပန္ဖ်က္လိုုက္သလိုုပဲ လိုု႕ ထင္သည္။ အျပင္ေလာကၾကီးမွာ လည္း၊ ကန္႕လန္႕ကာ ေနာက္ကြယ္ကိုု မၾကည့္မိေအာင္ ေနရမည့္ အေနအထားေတြ ၊ ေပါမ်ားလွသည္ေလ ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">Wolf of Wall Street တဲ့ ။ ဟုုတ္ျပီ ။ မေရာက္ခဲ့တဲ့ ေ၀ါလမ္းမၾကီး ကိုု အခုု သြားၾကည့္ရမည္။ ဒီကားနဲ႕ ေအာ္စကာ ဇကာတင္ပါခဲ့တဲ့ လီယိုုနာဒိုု လည္း Catch me if you can ကတည္းက သူ႕ ဇာတ္ရုုပ္က အတည္ေပါက္နဲ႕ လိမ္စားတဲ့ ရုုပ္ ထြက္သြားခဲ့တာ ။ ေဟာလိ၀ုုဒ္ ကား ကေတာ့ ေဟာလိ၀ုုဒ္ ဆန္တယ္ပဲ ေျပာရမလားမသိ ။ ဒီရုုပ္ရွင္ကိုု လည္း တကယ့္အျဖစ္ ဆိုုျပီး နာမယ္ေတြ ၾကီးေအာင္ ေၾကာ္ထား ေလွာ္ထား ေညွာ္ထားလိုုက္တာ ။ ခုုၾကည့္ေတာ့ျဖင့္ သူ႕စိတ္ထဲ ဘာမွ တြန္းတြန္း တိုုက္တိုုက္ ျဖစ္မလာ။ Wall street ေပၚက လက္ညွိဳးတေခ်ာင္း ၊ ဖုုန္းတလံုုး နဲ႕ ၊ ထိုုင္ရာကမထ ၊ လက္တလံုုးျခား ကုုလားဖန္ ထိုုးစားေနတဲ့ လူတန္းစား ေတြ ကိုု ပိုုျပီး စိတ္ကုုန္လာတာပဲ ရွိတယ္။ ေငြရွင္စနစ္ ရဲ႕ မတည္ၾကည္မူ လက္၀ါးၾကီးအုုပ္မူ ကိုု ပိုုျပီး စိုုးရြံ႕လာတာပဲ ရွိတယ္။ ဒါေတြကပဲ ၊ သူ႕ကိုု တြန္းတိုုက္သြားတယ္လိုု႕ ေျပာရမွာေပါ့ေလ။ ေနပါအံုုး ။ ဒီရုုပ္ရွင္ရဲ႕ တကယ့္အျပင္က ဇာတ္လိုုက္ ၀ံပုုေလြေကာင္က.. သူ လိမ္စား လူလည္က်ခဲ့တဲ့ အေၾကာင္းေတြကိုု ဇာတ္ညႊန္းလုုပ္ျပီး ေရာင္းစားေတာ့ လည္း ၊ ၾကည့္လိုုက္ၾကတာ ၀က္၀က္ကြဲ ။ သန္း နဲ႕ ခ်ီျပီး လုုပ္စားသြားျပန္တာပဲ မဟုုတ္လား ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ေဟာလိ၀ုုဒ္ေတြ ေတာ္ပီ... ျပင္သစ္ကား တကားေလာက္ ၾကည့္မယ္လိုု႕ စိတ္ကူးျပီးကာမွ ၊ Kindle ေလးကိုုသာ ဖြင့္လိုုက္မိသည္။ နိုုဘယ္ဆုုရွင္ ၾကီး စတစ္ကလစ္ဇ္ က ျဖင့္ အခန္းတစ္က.. မေက်ာ္ေသး ။ အေမရိက ရဲ႕ တစ္ရာခိုုင္နွံဳး သူေဌးၾကီးေတြကျဖင့္ တုုတ္တုုတ္မ ွ် မလွဳပ္ေသး ။ ၉ ၉ ရာခိုုင္နွံဳး ျပည္သူေတြ ရဲ႕ အေရးကိစၥကိုု ေျဖရွင္းဖိုု႕ အခန္းေတြ မေရာက္ေသး ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဒီ စာအုုပ္က ေတာ္ေတာ္ ေတာ့ ၊ စိတ္၀င္စားစရာ ေကာင္းသည္။ Price of Inequality ကိုု ဘယ္သူေတြက ေပးေနရသည္လဲ . . . American Dream ဆိုုတာ ေရာ တကယ္ရွိသလား လိုု႕ အညြန္းမွာ ကတည္းက ေရးထားသည္။ အေမရိက မွာ က်န္ခဲ့တဲ့ သူ႕ မိတ္ေဆြေတြကိုုေတာင္ ၊ ဒီေမးခြန္းေတြ ေသေသခ်ာခ်ာ မေမးခဲ့ရ ။ ေမးစရာလည္း လိုုမည္မထင္ ။ ေလာကအရာေတြက ၾကီးၾကီးက်ယ္က်ယ္ ေတြးေတာ့ ေရးေတာ့လည္း စာတေစာင္ ေပတဖြဲ႕ ေပါ့ ။ ေပါ့ေပါ့ပါးပါး ျပံဳးၾကည့္ေတာ့လည္း ၊ အေမရိကန္ ဒရင္းမ္ ဆိုုတာ အေမရိကန္ ေဟာလိ၀ုုဒ္ ရုုပ္ရွင္ေတြ ထဲမွာ ျမင္ေနရသည္ပဲ ။ အိပ္မက္ ဆိုုတာကေတာ့ အေမရိက မွာမွ မဟုုတ္။ ဘ၀ မွာ အိပ္မက္ မပါတဲ့ ျပကြက္မရွိ ။ အိပ္မက္ နဲ႕ အားယူ ။ အိပ္မက္နဲ႕ ေျဖေလ်ာ့ ။ အိပ္မက္နဲ႕ လွည့္ဖ်ား ။ အိပ္မက္ေတြ နဲ႕ ဇာတ္၀င္ခန္းေတြ ေျပာင္းၾကည့္လိုု႕ မွ မရရင္ ၊ ဘ၀ ၾကီးက ဘယ္ေလာက္ ညီးေျငြ႕ ဖိုု႕ ေကာင္းေလမလဲ ။ ဘယ္ေလာက္ မြန္းက်ပ္ဖိုု႕ ေကာင္းေလမလဲ ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">အခုုနတည္းက နည္းနည္း ခုုန္ ခ်င္ေနတဲ့ ေလယဥ္ၾကီးက ပိုုျပီး တုုန္ခါေနသလိုု ။ (တင္) ကနဲ ၊ ခါးပတ္ မီးေလး နီသြားေတာ့ ေက်ာထဲ စိမ့္ကနဲ ျဖစ္သြားသည္။ အမ်ိဳးသား ကေတာ့ နွစ္နွစ္ျခိဳက္ျခိဳက္ အိပ္ေပ်ာ္ေနျပီ ။ ေအာက္ကိုု နွိမ့္ဆင္းေနတဲ့ ခံစားမူကိုု တခ်က္ တခ်က္ ရ သည္။ Kindle ေလးကိုု ပိုုက္ျပီး မ်က္စိကိုု အသာ မွိတ္လိုုက္သည္။ ခဏ ေတာ့ ေလယဥ္ၾကီး ျငိမ္သြားျပန္သည္။ ( တင္) ကနဲ..ခါးပိတ္မီးေလး စိမ္းသြားျပီ ။ ဟူး ေတာ္ပါေသးရဲ႕ ။ ဒါလည္း ဇာတ္၀င္ခန္း တခုုရဲ႕ အထူးျပဳလုုပ္ခ်က္ ျဖစ္ခ်င္ ျဖစ္မွာ လိုု႕ ကိုုယ့္ကိုုကိုုယ္ ဟာသ လုုပ္ျပီး စိတ္ကိုု ေဖာ့ၾကည့္သည္။ ေလယဥ္တစင္းလံုုးလိုုလိုု စိတ္ေအး လက္ေအး အိပ္ေမာက်ေနၾကဆဲ ။ သူ႕ေခါင္းေပၚက မီးေလးကိုု ပိတ္လိုုက္ရင္း ၊ သူလည္း ၾကိဳးစားျပီး အိပ္ေတာ့မည္။ ကိုုယ္ဘာမွ မတတ္နိုုင္တဲ့ အေျခအေနတခုုမွာ ၊ စိုုးရိမ္ပူပန္ ေနလိုု႕လည္း အပိုုပင္ ။ ငယ္ငယ္တုုန္းကလိုုပဲ ၊ အိပ္မက္ကိုု အားကိုုးရမည္။ အိပ္မက္ ထဲမွာ သူ ေပ်ာ္စရာေတြ ေတြ႕ခ်င္ ေတြ႕နိုုင္မည္။ ေသခ်ာတာေတာ့ အိပ္မက္က နိုုးရင္ ၊ မနက္ခင္းကိုု ေတြ႕ ရမည္။ ကာလယႏၱယားၾကီးထဲမွာ ၊ အိပ္မက္ေတြကိုု စီးျပီး အခက္အခဲ အၾကပ္အတည္းေတြေပၚက ျဖတ္ေက်ာ္ သြားနိုုင္တယ္ ဆိုုတာ၊ လူတိုုင္း သိပါ့မလား ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ေကသြယ္</span></div>
<span style="font-family: Zawgyi-One;">၂၄ - ၂၇ /၀၃/၂၀၁၄</span><br />
<br />
<br />kayhttp://www.blogger.com/profile/16599467317071240993noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-4790315453620143995.post-19009619839475152232014-01-18T23:35:00.001+08:002014-01-20T12:00:14.700+08:00ေမေမ ငိုုဖိုု႕ စာေလးတပုုဒ္<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ခုုနစ္ နွစ္ သမီးေလးထဲက ထားခဲ့ရေတာ့.. အေမကိုု မခင္ဘူးေပါ့… လိုု႕ ေမေမက အျမဲ ခနဲ႕ တတ္တယ္။ တကယ္ေတာ့ ခနဲ႕ တယ္ ဆိုုတာထက္ မဟုုတ္ပါဘူး…ေမေမရဲ႕ ဆိုုတဲ့ အသဲအသန္ ျငင္းဆိုုတဲ့ အသံကိုု ေမေမ ၾကားခ်င္တာ ထင္ပါရဲ႕ ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">အေၾကာင္းေၾကာင္းေၾကာင့္ သူ အင္မတန္ နွစ္သက္ ျမတ္နိုုး တယုုတယ ပံုုေဖာ္ယူ ခဲ့တဲ့ အိမ္ကေလး ေပၚကေန ေမေမ မ်က္ရည္စက္လက္ နဲ႕ ဆင္းသြားခဲ့ရတုုန္းက .. ဟုုတ္တယ္ နွစ္တန္းေက်ာင္းသူပဲ ရွိေသးတဲ့ သူ ၊ ေက်ာင္းက ျပန္လာေတာ့ အိမ္မွာ ေမေမ မရွိေနတာကိုု သိေပမဲ့ ၊ ခဏတျဖဳတ္လိုု႕ပဲ ထင္ခဲ့လိုု႕လားေတာ့မသိ ၊ ဘာမွ သိပ္ျပီး ထူးျခားတုုန္လွဳပ္မူ မရွိခဲ့ဘူး ။ အဲဒီေန႕က တလမ္းထဲ ေနတဲ့ ေမေမ့ တပည့္မေလး တေယာက္က ထူးထူးဆန္းဆန္း ထမင္းခ်ိဳင့္လာပိုု႕ တာရယ္၊ သူ႕ကိုု အေသအခ်ာ ဂရုုစိုုက္ျပီး ေန႕လည္စာ ေကၽြးခဲ့တာရယ္ ကိုုပဲ မွတ္မိေတာ့တယ္။ ငါးခူေၾကာ္ ဟင္း လိုု႕ ေတာင္ မွတ္မိ ေနသလိုုပဲ ။ အဲ့ဒီေလာက္ ဘ၀ ေတြ ခ်ိဳးေကြ႕ သြားခဲ့တဲ့ ေန႕ တေန႕ ကိုု ငါးခူေၾကာ္ ဟင္းနဲ႕ပဲ မွတ္မိေန ခဲ့ရတာ ၊ ကံေကာင္းတယ္လိုု႕ ဆိုုရမလားပဲ ။ ခုုမွ ျပန္စဥ္းစားမိေတာ့ ဒီေလာက္ ေတာင္ ျမည္ဟည္းတုုန္ခါေနတဲ့ နာရီေတြ… ခါးသက္ ျပင္းရွေနတဲ့ စကားသံေတြၾကားထဲကေန သူ႕တပည့္မကိုု လွမ္းေခၚျပီး သမီးကေလးေတြဆီ ထမင္းဗူး ပိုု႕နိုုင္ေအာင္ စီစဥ္သြားခဲ့ေသးတဲ့ ေမေမ ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">အဘြားအိမ္ကေန ျပန္မလာနိုုင္ေသးတဲ့ ေမေမ့ကိုု သူ . . . စ ေမးလာတဲ့ အခ်ိန္ေတြတုုန္းက စိတ္ရွဳပ္ေထြးေနတဲ့ ေဖေဖ့ မ်က္နွာကိုု ေတာ့ ၊ မွတ္မိေနခဲ့တယ္။ ေနာက္ေတာ့ သူ ဘယ္လိုုေနတတ္သြားခဲ့သည္လည္း မသိ. . . ေဖေဖ့ နွမေတြ ရဲ႕ ေခ်ာ့ျမဴ ယုုယမူေတြ ထဲမွာ သက္ေသာင့္ သက္သာ ရွိေနခဲ့ေလသလား . . . သူ႕အမ ေတြ ေမေမ့ဆီကိုု ပထမဆံုုး သြားေတြ႕ တဲ့ ေန႕မွာေတာင္ သူ လိုုက္မသြားခဲ့မိဘူး ။ တပတ္တခါ ေမေမ့ဆီ သြားလည္ခြင့္ ရလာတဲ့ အခါေတြတိုုင္းမွာလည္း သမီးေဇာ နဲ႕ မွဳံေတ ေနတဲ့ အဘြားရဲ႕ “ အေဖခ်စ္မ ေတြ နင္တိုု႕ အေမကိုုေတာ့ မသနားၾကဘူးလား… အဲဒီ အမ်ိဳးေတြကိုု ငါမုုန္းတယ္ ” .. ဆိုုတဲ့ နာက်ည္းသံေတြ ၾကားမွာ စိတ္လက္ေပါ့ပါးမူ ဆိုုတဲ့ အရာ ဟာ ၊ နွစ္ေပါင္းမ်ားစြာ ေပ်ာက္ဆံုုးေနခဲ့တယ္။ ေမေမ နဲ႕ အဘြားေရာ ဘယ္မွာ စိတ္လက္ေပါ့ပါး နိုုင္ၾကမလဲေလ..။ ေဖေဖ့ မွာ လည္း သူ႕ ရပ္တည္ခ်က္ အတြက္ သူ႕မာန္ သူ႕ထန္ေတြ နဲ႕ ေလးလံ တင္းက်ပ္ေနခဲ့မွာ အေသအခ်ာပါပဲ ။ အဲဒီအခ်ိန္က သူတိုု႕မွာ ဘယ္သူ႕ကိုု သနားျပီး ဘယ္သူ႕ ဘက္လိုုက္ရမယ္ လိုု႕ ဆံုုးျဖတ္ေရြးခ်ယ္နိုုင္တဲ့ အင္အားမွ မရွိခဲ့တာ။ ထူးထူးကဲကဲ ေရြးခ်ယ္ရဲ တဲ့ အမလတ္ ကေတာ့ ၊ တေန႕ ေက်ာင္းက အျပန္မွာ သူတိုု႕ေတြ နဲ႕ အိမ္ျပန္ လိုုက္မလာေတာ့ဘူး ။ ေမေမ့ ဆီကိုု လိုုက္သြားခဲ့တယ္။ တပတ္ တပတ္ ျမိဳ႕ကေလးရဲ႕ ေျမာက္ဖက္ကေန ေတာင္ဖက္ကိုု ျဖတ္ျပီး ေမေမ့ဆီ သြားလည္ဖုုိ႕ ေဖေဖ့ဆီမွာ ခြင့္ေတာင္းရတဲ့ အခ်ိန္ရယ္ ၊ ညေနေစာင္းလိုု႕ မ်က္ရည္ေတြ ၀ဲျပီး က်န္ခဲ့တဲ့ ေမေမ့ဆီကေန ျပန္လာရတဲ့ အခ်ိန္ေတြရယ္ ဟာ၊ ဘ၀ မွာ အမွတ္မရခ်င္ဆံုုး အခ်ိန္ေတြပါပဲ ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">အဲဒီအခ်ိန္ေတြမွာ ကဗ်ာေတြ အမ်ားၾကီး စပ္ျဖစ္ခဲ့တယ္ လိုု႕ ေမေမ က ေျပာျပတယ္။ ေျပာယံုုတင္ မဟုုတ္ဘူး ။ သူ႕ကဗ်ာေတြ အပုုဒ္ ၁၀၀ နီးပါးေလာက္ ေရးထားတဲ့ ကဒ္ထူဖံုုး စာအုုပ္ အေဟာင္းကေလးကိုု သူ႕ဗီရိုုထဲက ထုုတ္ ထုုတ္လာျပီး သူတိုု႕ေတြ လက္ထဲ အတင္းထဲ့ျပီး ျပန္ဖတ္ခိုုင္းတတ္တယ္။ အဲဒီေခတ္က သင့္ဘ၀ မဂၢဇင္းေလးမွာ က်ိဳၾကား က်ိဳၾကား ပါေလ့ရွိတဲ့ ေမေမ့ ရဲ႕ ေလးလံုုးစပ္ ကဗ်ာေလးေတြကိုု ဖတ္ၾကည့္ဘူးေပမဲ့ ၊ အထီးက်န္ ခံစားခ်က္ ေတြကိုု ပံုုေအာထားတဲ့ . . . အပစ္ပယ္ခံ အလြမ္းေတြ နဲ႕ ႏြမ္းနယ္ ေနမဲ့ . . . နာက်ည္းခ်က္ေတြကိုု ထိုုးေခ် ထဲ့ထားခဲ့ တဲ့ အဲဒီ ကဗ်ာေပါင္း မ်ားစြာကိုု သူတိုု႕ အခုုခ်ိန္မွာ မဖတ္ခ်င္ၾကေတာ့ဘူး ။ စိတ္လွဳပ္ရွားစရာ ပစၥပၺဳန္ အသီးသီးက ေနရာယူထားျပီး ျဖစ္ေနတဲ့ သူတိုု႕ ညီအမေတြက အတိတ္ကိုု အတိတ္မွာပဲ ထားခဲ့ခ်င္ေပမဲ့ ၊ ေမေမ့မွာကေတာ့ သူ႕ ပစၥပၺဳန္ ကလည္း အတိတ္ထဲမွာပဲ ရွိေနရွာတယ္။ ေမေမက ေဖေဖ့ကိုု ခ်စ္ရွာေသးသည္ကိုုး ။ အတိတ္တုုန္းက ေဖေဖ့ အခ်စ္ကိုု ရင္ခုုန္ေႏြးေထြးစြာ လက္ခံ ခဲ့သလိုုမ်ိဳး ၊ ပစၥပၺဳန္မွာလည္း ေဖေဖ့ ရဲ႕ ေႏြးေထြးနူးညံ႕တဲ့ ဆက္ဆံမူကိုု ေမ ွ်ာ္လင့္ေစာင့္စား ေနရွာဆဲ ပဲ ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ေဖေဖနဲ႕ အတူ ေနထိုုင္ၾကီးပ်င္းခဲ့ၾကတဲ့ သူတိုု႕ ညီအမေတြဟာ ေဖေဖ့ မ်က္နွာရိပ္ မ်က္နွာကဲ နဲ႕ စိတ္ အထားအသိုုကိုု ၊ အလိုုလိုု နားလည္နိုုင္ၾကေပမဲ့ ၊ ေမေမ့ ကိုု ခ်စ္ေသးရဲ႕ လား . . . အနည္းဆံုုး သမုုဒယ အၾကြင္းအက်န္ေလးေတြ ရွိေသးရဲ႕ လား . . .ဒါမွမဟုုတ္ အေနအထိုုင္ စရိုုက္ ခံစားခ်က္ေတြ ပိုုျပီး ေ၀းသထက္ ေ၀းသြားတာလား . . .ဆိုုတဲ့ ေဖေဖ့ရဲ႕ မာေက်ာဟန္ရွိတဲ့ နွလံုုးသားကိုုေတာ့ ဘယ္လိုုနည္းနဲ႕ မွ မခန္႕မွန္းနိုုင္ၾကဘူး ျဖစ္ေနရတယ္ ။ ေမေမ့ ကိုု ေပါ့ေပါ့ပါးပါး ျဖစ္ေအာင္ ေနာက္ေျပာင္ က်ီစယ္ ယံုုက လြဲလိုု႕ ဘယ္လိုု သတင္းစကား ယံုုမွားခံစားခ်က္ကိုုမွ မေပးနိုုင္ေလာက္ေအာင္ အစြမ္းအစ တံုုးေနၾကရတယ္။ ဟိုုးတခ်ိန္တုုန္းကလိုု . . . “အေမ့ကိုု ျပန္ေခၚ ဖိုု႕ နင္တိုု႕ အေဖကိုု ေျပာေလ..” ဆိုုတဲ့ အဘြားရဲ႕ တိုုးတိုုး ၾကိတ္ၾကိတ္ အသံကိုု ျပန္ၾကားေယာင္လာ တဲ့ အခါမ်ိဳးမွာေတာ့ သူတိုု႕ ခံစားခ်က္ေတြဟာ ၊ ၀မ္းနည္းမူေတြနဲ႕ ျပန္ ရႊန္းစိုု လာတတ္တယ္။ ျပီးေတာ့လည္း ေမ့ေမ့ ေပ်ာက္ေပ်ာက္ ကိုုယ့္ဘ၀ ကိုုယ့္မိသားစုု ဆိုုတာေတြထဲ က်ေပ်ာက္ သြားၾကျပန္တာပဲေလ ။ ေဖေဖ တိုု႕ ေမေမ တိုု႕ ဒီ အသက္ ဒီအရြယ္ၾကီးေတြပဲ ေရာက္ေနျပီ … ကိုုယ့္ တရား ကိုုယ္ အားထုုတ္.. ဘာကိုုမ်ား ျပန္ေပါင္းထုုပ္ဖိုု႕ လိုုေသးလိုု႕ လဲ လိုု႕ အလိုုလိုု ပုုဒ္မ ခ် ပစ္ လိုုက္မိၾကတယ္ ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ရန္ကုုန္မွာ ေမေမ နဲ႕ အတူေနတဲ့ သမီးၾကီး ဆီကိုု နယ္က ေဖေဖက လာခဲလွေပမဲ့ ၊ နယ္မွာ ေဖေဖ နဲ႕ အတူေနတဲ့ သမီးလတ္ ဆီကိုုေတာ့ ၊ ေမေမက အေၾကာင္းတိုုက္ဆိုုင္တိုုင္း ေရာက္လာတတ္တယ္။ အဲဒီအိမ္ေလးကလည္း သူျမတ္နိုုး ခဲ့တဲ့ သူ႕ အိမ္ကေလး မဟုုတ္လား။ ဒါေပမဲ့လည္း လြန္ခဲ့တဲ့ နွစ္ေပါင္း ေလးဆယ္နီးပါးေလာက္ကတည္းက ထားရစ္ခဲ့ရတဲ့ သူ႕အိမ္ကေလးကိုု ပိုုင္ပိုုင္နိုုင္နိုုင္ ေျခခ် ေနထိုုင္ဖိုု႕ေတာ့ မျဖစ္နိုုင္ေတာ့ဘူးေပါ့ ။ ေရာက္တာနဲ႕ အိမ္ေရွ႕လာလိုုက္ အိမ္ေနာက္သြားလိုုက္ အျပင္ထြက္လိုုက္ ျပန္၀င္လာလိုုက္ ရွဳပ္ရွက္ခက္ေနတတ္တဲ့ ေမေမ့ကိုု ၊ အေနအထိုုင္ စည္းကမ္းၾကီးလွတဲ့ ေဖေဖက ၊ သူ စာထိုုင္ဖတ္ေနၾက ခံုုကေန အ၀င္တခ်က္.. အထြက္တခ်က္ လွမ္းၾကည့္တာေလာက္ အျပင္ ၊ စကားအပိုု မေျပာဘူး ။ မေနနိုုင္တဲ့ ေမေမကသာ ၊ သမီးကိုု ေျပာသလိုု ေျမးကိုု ေျပာသလိုု နဲ႕ သူေျပာခ်င္တာေလးေတြ ညွပ္ျပီး ေဖေဖ ၾကားေအာင္ ေျပာရရွာတယ္။ ရန္ကုုန္ျပန္ေရာက္သြားရင္လည္း နယ္မွာ ေနတဲ့ သမီးလတ္ ဆီ ကိုု မနက္တခါ ညတခါ ေလာက္ ဖုုန္းဆက္တတ္တယ္။ တခါတေလ တဖက္က ဖံုုးကိုုင္တဲ့သူက ေဖေဖ ျဖစ္ေနရင္ ၊ ေမေမ့အတြက္ ေနေကာင္းလား လိုု႕ တခ်က္ေလာက္ ေတာ့ နွဳတ္ခြန္းဆက္နိုုင္တယ္ေလ။ တနွစ္တခါေလာက္ ေဖေဖ ရန္ကုုန္ကိုုလာျပီး ေဆးစစ္ မ်က္စိျပ လုုပ္တဲ့ အခ်ိန္ေတြဆိုု ေမေမ့ မွာ အိပ္ယာျပင္ရ ၊ ဟင္းစီစဥ္ရ နဲ႕ ေနစရာကိုု မရွိဘူး။ အဲဒီလိုု အခါမ်ိဳးဆိုု သမီးေတြတင္မက ေျမးေတြက အစ ၊ ေမေမ့ကိုု ေနာက္ၾက ေျပာင္ၾကေရာ ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဘာလုုပ္လုုပ္ အေဖကိုု သာ ေရွ႕တန္းတင္ အေလးဂရုုထားက်င့္ ျဖစ္ေနတဲ့ သူတိုု႕ ညီအမ ေတြ ဟာ၊ တခါတေလ ေတာ့လည္း ေမေမ့ကိုု ေနာက္စရာ ေျပာင္စရာ ခ်စ္စနိုုး လုုပ္ေနမိတာ ထက္ပိုုျပီး ေနရာေပးမိ အေလးထားမိရဲ႕ လား လိုု႕ ျပန္စဥ္းစားၾကည့္မိ တယ္။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">သူဆိုုလည္း . . . ေမေမေျပာလည္း ေျပာေလာက္စရာ ။ ၾကားထဲမွာ ေမေမ့ဆီ တခါတေလ ညအိပ္သြားတာ ၊ ေမေမ ဆရာမ အလုုပ္နဲ႕ နယ္ေျပာင္းတဲ့ ျမိဳ႕ေတြကိုု လိုုက္ျပီး တပတ္တေလ အလည္လိုုက္ ဘူးတာေလာက္က လြဲ လိုု႕ ၊ သူ. . . ေမေမ နဲ႕ ပထမဆံုုး အေသအခ်ာ အတူ ေနဖူးတာဟာ ၊ အသက္ ၂၄နွစ္ အရြယ္ေရာက္မွ ဆိုုေတာ့ ၊ အေနစိမ္းမယ္ ဆိုုလည္း စိမ္းေလာက္ခ်င္စရာေပါ့ ။ ေနာက္ ၂ နွစ္ေလာက္ေနေတာ့တခါ ၊ ေမြးမိခင္ ကိုုတင္မက အမိ ျမန္မာျပည္ကိုု ေတာင္ ထားရစ္ခဲ့မိျပန္ ။ အခုု ဒီအသက္အရြယ္ၾကီး ေရာက္ေနတာေတာင္ ျမန္မာျပည္ ျပန္လည္လိုု႕ ၊ ေမေမ နဲ႕ အိပ္တဲ့အခါ ၊ ကေလးေလး တေယာက္လိုု ေထြးလိုုက္ ဖက္လိုုက္ လုုပ္ရင္ ၊ သူ မေနတတ္တာ ၊ ေမေမသိရင္ စိတ္မေကာင္းျဖစ္မွာ ေသခ်ာတယ္။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">မနွစ္က ဒီဇင္ဘာ ရန္ကုုန္ေရာက္ေတာ့ ၊ ေမေမ့ အိပ္ယာထဲ တိုုးတိုုးေ၀ွ႕ေ၀ွ႕ ၀င္အိပ္ျဖစ္တယ္။ အိပ္ယာ၀င္ ေနာက္က်တတ္တဲ့ သူ႕ကိုု ေမေမ မေစာင့္နိုုင္ပဲ အိပ္နွင့္ေပမဲ့ ၊ သူ ျခင္ေထာင္ထဲ ၀င္တာနဲ႕ တေရးနိုုးျပီး ေခါင္းအံုုးေတြခုု . . .ေစာင္ေတြ ျခံဳ နဲ႕ လုုပ္ေတာ့တာပဲ ။ ျပီးေတာ့ သူ႕ နဖူးက ဆံပင္ကိုု သပ္တင္ေပးရင္း ျပတင္းေပါက္က ျမင္ေနရတဲ့ မီးေရာင္ေတြ ေပ်ာက္တိ ေပ်ာက္က်ားနဲ႕ ေကာင္းကင္ၾကီးကိုု ေငးၾကည့္ ေနတယ္။ လမင္းၾကီးသာ ထိန္ထိန္သာေန လိုု႕ကေတာ့ ေမေမ တေယာက္ ငိုုအံုုးမွာ ဆိုုတာ သိေနတယ္။ ေမေမ့ရဲ႕ ထူးျခားခ်က္ တခုုက အင္မတန္ အလြမ္းသန္ အေဆြးသန္ သေလာက္၊ တဖက္မွာလည္း ေပ်ာ္ေပ်ာ္ပါးပါး သြားသြားလာလာ ရွိလြန္းလွတယ္။ တခါတေလ ေရဒီယိုုက လာတဲ့ ေမာင္ေမာင္ညြန္႕ သီခ်င္း ကိုု နားေထာင္ျပီး တအိအိ နဲ႕ ရွိဳက္ေနရင္း ၊ ခဏေနေတာ့ သူ႕မိတ္ေဆြတေယာက္ဆီ ဖံုုးေကာက္ေခၚျပီး စကားေတြ ေဖာင္ေလာက္ေအာင္ ေျပာခ်င္ ေျပာေနျပန္ေရာ ။ အဲဒီ ခံစားခ်က္ အစြန္း နွစ္ခုု ကိုုပဲ ဟိုုဘက္ ဒီဘက္ ေျပာင္းျပီး မ ွ်ေျခ လုုပ္ယူ ရင္း ၊ သူ႕ ရဲ႕ အထီးက်န္ နွစ္ေတြကိုု ျဖတ္သန္းေက်ာ္လႊားနိုုင္ ခဲ့ တာပဲ ထင္ပါရဲ႕ ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">“ . . . အဲဒီတုုန္းက နင္တိုု႕အေဖက ဆရာမကိုု လူၾကံဳေပးလိုုက္ခ်င္လိုု႕ ပါ ဆိုုျပီး ေရာက္လာတာေလ . . .ေမေမက တူတယ္လုုံျခည္ နက္ျပာမွာ အျဖဴပြင့္ေလးေတြနဲ႕ တပတ္လ ွ်ိဳ ဆံထိုုးေလး ထံုုးထားတာ . . . ” လိုု႕ ေမေမ စကား စ လာကတည္းက ၊ အင္း. . .တူတယ္လံုုျခည္ ဇတ္လမ္းေတာ့ နားေထာင္ရေတာ့မယ္ လိုု႕ စိတ္ထဲက ၾကိတ္ျပီး ေတြးလိုုက္တယ္။ အဲဒီ ေမေမ့ ရဲ႕ တူတယ္လံုုျခည္အလြမ္း ကိုု သူတိုု႕ ဖန္တရာေတေအာင္ ၾကားဖူးေနခဲ့ျပီးျပီေလ ။ သူသိျပီးသား အေၾကာင္းေတြကိုုပဲ ျပန္နားေထာင္ေနရရင္း လူကေတာ့ အိပ္ခ်င္ေနျပီ ။ တျဖည္းျဖည္းနဲ႕ ေမေမ့ ဓါတ္ျပားၾကီးက ၊ ၾကည္နူးစရာ ဇတ္ေၾကာင္းျပန္ ကေန ၀မ္းနည္းစရာ စိတ္ပ်က္စရာ ဇတ္၀င္ခန္းေတြ ဖက္ကိုု ေရာက္ျပီး အသံအက္ လာတယ္ ။ ေမေမ့ စကားလံုုးေတြ က သူ႕နားထဲ ၀င္တခ်က္ မ၀င္တခ်က္ ျဖစ္ေနတုုန္း ၊ တဒုုန္းဒုုန္း နဲ႕ ကုုတင္ၾကမ္းျပင္ကိုု လက္သီးဆုုပ္ နဲ႕ ထုုေတာ့မွ မ်က္စိျပန္က်ယ္သြားတယ္။ မ်က္ရည္ေတြ နဲ႕ တရႊီးရႊီး တရႊဲရႊဲ ျဖစ္ေနတဲ့ ေမေမဟာ ၊ သူ႕ ဇာတ္ေၾကာင္းျပန္ ရဲ႕ ဘယ္ေနရာမွာ ဇာတ္ရွိန္တက္ျပီး ဘယ္လိုု ေဒါသ ေတြ ထြက္လာသလဲ ဆိုုတာကိုု သတိမထားလိုုက္မိဘူး။ တေယာက္ထဲ ၀မ္းနည္း ပမ္းနည္း ျဖစ္ေနတဲ့ ေမေမ့ ကိုု ၾကည့္ျပီး စိတ္ရွဳပ္ေနမိတယ္။ “ ေတာ္ပါေတာ့ ေမေမရယ္. . . သမီးလည္း အိပ္ခ်င္ေနျပီ ” လိုု႕ ေျပာလိုုက္ေတာ့.. “ ေအးပါ..ေအးပါ ” ဆိုုျပီး တဖက္ လွည့္သြားတဲ့ ေမေမ့ကိုု ၊ အခုုမွ ျပန္ျပီး သနားေနမိတယ္။ တကယ္ဆိုု ေမေမ့ရင္ထဲက အစိုုင္အခဲ တခ်ိဳ႕ ကိုု မေခ်ဖ်က္ေပးနိုုင္ရင္ေတာင္ ၊ တခါတေလေလး သူရင္ဖြင့္ခ်င္တာေလးေတြကိုု အေရးတယူ နားေထာင္ေပးခဲ့ သင့္တာေပါ့ ေနာ္ ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">တရက္ေတာ့ ၊ သူ ၀ယ္လာတဲ့ စာအုုပ္ေတြထဲက ၊ မာမာေအး ရဲ႕ “ ရင္ဖြင့္ၾကည့္ပါ သူငယ္ခ်င္း” ဆိုုတဲ့ စာအုုပ္ေလးကိုု ယူဖတ္ရင္း ၊ ေမေမ တေယာက္ မာမာေအး ေရာဂါ တက္ေတာ့တာပဲ ။ အဆိုုေတာ္ၾကီး မာမာေအး ရဲ႕ ပုုဂၢလဘ၀ အေၾကာင္း ရင္ဖြင့္ထားတဲ့ အထဲက အိမ္ေထာင္ေရးမလွပ ခဲ့တဲ့ အျဖစ္ေတြက ေမေမ့ကိုု စြဲေဆာင္သြားခဲ့တယ္ ထင္ပါရဲ႕ ။ စာအုုပ္ ဘာညာ ဖတ္ခဲလွတဲ့ ေမေမဟာ ၊ မာမာေအး အေၾကာင္း ပါတဲ့ စာအုုပ္မွန္သမ ွ် ရွာခိုုင္းေတာ့တာပဲ ။ ျဖစ္ခ်င္ေတာ့ အဲဒီတုုန္းက မာမာေအးက အေမရိကန္ ကေန ရန္ကုုန္ ခဏျပန္လာတဲ့ အခ်ိန္ ။ ဂ်ာနယ္ေတြထဲမွာ လည္း ၊ မာမာေအး အေၾကာင္းေတြခ်ည္း ။ စာေရးေကာင္းတဲ့ သူ႕ ခင္ပြန္းေဟာင္းကေတာင္ ဂ်ာနယ္တေစာင္မွာ အတိတ္ေတြကိုု ျပန္ေျပာင္း ေရာ္ရမ္းရင္း အခ်စ္ရဲ႕ ဒသာန တခ်ိဳ႕ကိုု တိုု႕ထိ သြားခဲ့ေတာ့ ၊ ေမေမ့ မွာ စာတပိုုဒ္ ဖတ္လိုုက္.. “ ဟဲ့ သူ႕ေယာက်္ားၾကီးကလည္း က်ေနာ္ ေလဆိပ္မွာ သြားၾကိဳခ်င္ပါတယ္ လိုု႕ ေျပာတယ္တဲ့ ဟဲ့.. ” လိုု႕ ပါးစပ္က ေျပာလိုုက္ နဲ႕ အလုုပ္ရွဳပ္ေနေတာ့တာပါပဲ ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ကဲ. . . အဲဒါနဲ႕ ၊ အမ်ိဳးသားကဇာတ္ရံုု မွာ လုုပ္တဲ့ မာမာေအး ရဲ႕ ဒုုတိယ ေျမာက္ ျပည္ေတာ္ျပန္ ဂီတပေဒသာပြဲၾကီး ကိုု ၊ ေမေမ့အတြက္ လက္မွတ္ မရ - ရ ေအာင္ ျဖတ္ရေတာ့တယ္။ သူကိုုယ္တိုုင္လည္း မာမာေအး ရဲ႕ သီခ်င္းေတြ ကိုု နွစ္သက္ ျမတ္နိုုးတဲ့ သူဆိုုေတာ့ ၊ အဲဒီ ဂီတပေဒသာပြဲ ၾကီးကိုု ၾကည့္ခဲ့ရတာ တကယ့္ကိုု တန္ဖိုုးမျဖတ္နိုုင္ မေမ့နိုုင္ေအာင္ပါပဲ ။ အေစာပိုုင္းမွာ ကာလေပၚ ခပ္ျမဴးျမဴး သီခ်င္းေလးေတြ နဲ႕ စ ေပမဲ့ ၊ သမၻာ့ သမၻာၾကီး ေဒၚမာမာေအးကလည္း သူ႕ ကိုု အေဆြးဘုုရင္မ အျဖစ္ လူသိမ်ားေစခဲ့တဲ့ တကယ့္ ခံစားခ်က္အစစ္ အနွစ္ေတြကိုု တျဖည္းျဖည္းခ်င္း ဆြဲထုုတ္လာရင္း ၊ ပရိတ္သတ္ ရဲ႕ နွလံုုးသားေတြကိုု ပဲ့ေၾကြ ေပ်ာ္ဆင္းလာေအာင္ တကယ္ပဲ စြမ္းေဆာင္ နိုုင္ခဲ့တယ္။ အဲဒီေန႕က မွတ္မွတ္ရရ ၊ မလွမ္းမကမ္းက ခံုုမွာ ထိုုင္ေနတဲ့ သူငယ္ခ်င္းနဲ႕ သူ႕မိခင္ၾကီးကိုု လွမ္းျမင္ေတာ့ လက္ လွမ္းျပ ရင္း ၊ ပြဲၾကည့္လာသူေတြရဲ႕ အသက္အရြယ္ နဲ႕ အေနအထားေတြကိုု သတိထားမိျပီး တေယာက္တည္း ျပံဳးမိေနတယ္။ ခဏေနေတာ့ သူငယ္ခ်င္းက.. သူ႕ အနားကိုု ေရႊ႕လာထိုုင္ရင္း အဆစ္အျမစ္ေတြေယာင္တဲ့ ေရာဂါ ျဖစ္ေနလိုု႕ ၾကာၾကာသိပ္မထိုုင္နိုုင္တဲ့ မိခင္ၾကီးကိုု တကူးတက လိုုက္ျပရတာ ျဖစ္ေၾကာင္း ၊ အျပီးထိ မၾကည့္နိုုင္တဲ့ အေၾကာင္း ေျပာတယ္။ ရာသက္ပန္ ေယာဂီ ၀တ္ထားတဲ့ သူငယ္ခ်င္းရဲ႕ မိခင္ၾကီးကိုု လွမ္းၾကည့္ရင္း ၊ ေၾသာ္ သူလည္း မာမာေအး တိုု႕ ၊ ေမေမ တိုု႕ နဲ႕ ဘ၀တူပါပဲလား ဆိုုတာကိုု သတိရသြားတယ္။ ျမန္မာ့စႏၵယားလက္ကြက္ ကိုု ကၽြမ္းက်င္နိုုင္နင္းစြာ တီးတတ္တဲ့ ၊ အဲဒီ သူငယ္ခ်င္းက ၊ စႏၵယား ေအာင္ခင္ လက္သံ က ဘယ္လိုု ၊ စႏၵယား မ်ိဳးနိုုင္က ဘယ္လိုု ဆိုုတာေတြ ေျပာျပေနေပမဲ့ ၊ မာမာေအး ရဲ႕ ခ်ိဳႏြဲ႕ သေလာက္ သာယာ ညွင္းေျပာင္းလွ တဲ့ အသံေန အသံထား ၊ စကားေျပ စာသား ေတြကိုုသာ ဂရုုစိုုက္နားေထာင္ ေနမိတယ္။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><i><b> အိုု. . အိုု႕ . . . အိုုး . . . ကိုုယ့္တေယာက္တည္း . . . . . ပိေတာက္လမ္း၀ယ္ . . . .ေလ ွ်ာက္လွမ္းခ်င္ပါတယ္. . . </b></i></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">စီလြင္ ခ်ိဳၾကည္ လွတဲ့ အဆိုုေတာ္ၾကီး မာမာေအး ရဲ႕ အရွိဳက္အငင္က ရင္ထဲမွာ လွိဳက္တက္လာ သလိုု ျဖစ္လာတုုန္း ၊ ရႊတ္ကနဲ နွာေခါင္းသံ ၾကားေတာ့ ၊ ေမေမ ရယ္ေလ. . . ပါးေပၚမွာ မ်က္ရည္ေတြ စီးလိုု႕ ။ ေဘးက သူငယ္ခ်င္းကိုု လက္တိုု႕ ျပီး ျပ ေတာ့ ၊ သူ႕အေမလည္း ခုုေလာက္ဆိုု ငိုုေနေလာက္ျပီ သြားၾကည့္လိုုက္အံုုးမယ္ ဆိုုျပီး ေနရာ ျပန္ေရႊ႕သြားရွာတယ္။ ေၾသာ္ . . . မိန္းမသားေတြ ရဲ႕ နွလံုုးသား ေတြ ဟာ ၊ မ်က္ရည္ေတြ နဲ႕ ေဆးေၾကာ ေဖာက္ထုုပ္ ပစ္နိုုင္ ၾကလိုု႕ သာပဲ . . . လိုု႕ ေတြးေနမိတယ္။ ဘာပဲ ေျပာေျပာ အရင္ညက ပိတ္ပင္လိုုက္မိတဲ့ ေမေမ့ မ်က္ရည္ေတြ ကိုု ၊ အဲဒီညက ေဖာက္ထုုပ္ ယိုုစီး ခြင့္ ေပး လိုုက္ နိုုင္မိတဲ့ အတြက္ ၊ ေတာ္ပါေသးရဲ႕ လိုု႕ စိတ္သက္သာရာ ရခဲ့မိတယ္။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">မာမာေအး ရဲ႕ သီခ်င္းတပုုဒ္စီ ကိုု သူဖတ္ထားမိတဲ့ အေၾကာင္းအရာ အပိုုင္းအစ ေတြ နဲ႕ ၊ ေလ ွ်ာက္ဆက္စပ္ ၾကည့္ေနတဲ့ ေမေမ့ ကိုု ၊ ေနာက္တရက္ . . . SONY MP3 Player ကေလး တလံုုး သြား၀ယ္ျပီး မာမာေအး သီခ်င္းေတြ အျပည့္ ထဲ့ေပးလိုုက္ ေတာ့ ၊ ေမေမ့ မ်က္နွာၾကီး လင္းပ သြားရွာတယ္။ ပုုတီး မ်ိဳးစံုုရယ္ ၊ သီခ်င္းနားေထာင္တဲ့ နားက်ပ္ ၾကိဳးေတြရယ္ ရွဳပ္ပြေနတဲ့ ေမေမ့ အိပ္ယာ ကိုု ၾကည့္ျပီး သူ ျပံဳး မိတယ္။ တခါတေလ လက္က ပုုတီးကိုုင္ ထားေပမဲ့ ၊ နားမွာ နားက်ပ္ တန္းလန္း နဲ႕ မာမာေအး သီခ်င္းေတြကိုု နွာေခါင္းသံ ေလးနဲ႕ ခပ္တိုုးတိုုး လိုုက္ဆိုုညည္း ေနတတ္တဲ့ ေမေမ့ကိုု ၊ “အဘြားကေတာ့ ဒရာမာကြင္းပဲကြာ ” လိုု႕ ေျမးမ တေယာက္က ေဘးက ေနာက္သြားလည္း ေမေမ မၾကားေပ ။ ၾကားရင္လည္း ဒရာမာကြင္း ဆိုုတာ သူ႕ကိုု ေလွာင္တာလိုု႕ သူ သေဘာေပါက္ခ်င္မွ ေပါက္ေပမည္။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဘာပဲေျပာေျပာ အသက္ ၇၀ ေက်ာ္ ေမေမ့ အတြက္ေတာ့ ၊ မာမာေအး သီခ်င္းေလးေတြ နားေထာင္ရင္း သူ႕ နွလံုုးသားေတြက အျမဲ နုုပ်ိဳေနေပလိမ့္မည္ ။ သူ႕ ခံစားခ်က္ေတြက အျမဲ ေႏြးေထြးေနေပလိမ့္မည္။ တူတယ္လံုုျခည္ နက္ျပာေလးက အျမဲ သစ္လြင္ေနသလိုု ၊ အေၾကာင္းမရွိ အေၾကာင္းရွာ လူၾကံဳလာေပးတဲ့ လူရြယ္ ရဲ႕ မ်က္၀န္းေတြကလည္း အျမဲ ေတာက္ပ ရႊန္းစိုု ေနေပလိမ့္မည္။ အကယ္လိုု႕မ်ား နာက်ည္း ၀မ္းနည္းမူေတြ ျပည့္လ ွ်ံ လာရင္လည္း ၊ အေ၀းက ေမေမ့ အတြက္ သူ စိတ္မပူလွပါ ။ သြန္ထုုပ္ ေဖာက္ခ် ပစ္လိုုက္ဖိုု႕ ေမေမ့ မွာ မ်က္ရည္ေတြ မခမ္းနိုုင္ေအာင္ ရွိေနေသးသည္ပဲ ။ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">စာၾကည့္ စားပြဲေပၚက ေမေမ့ရဲ႕ ပ်ိဳျမစ္စဥ္က ဓါတ္ပံုုေဟာင္းေလးကိုု လွမ္းၾကည့္မိရင္း ၊ အေမေန႕ လိုု႕ ေျပာေနၾကတဲ့ ဒီကေန႕မွာ ထူးထူးျခားျခား သတိရေနမိတယ္။ အခုု အခ်ိန္ဆိုုရင္ေတာင္ ၊ ေမေမ တေယာက္ နားက်ပ္ကေလး တပ္ျပီး ၊ <b><i> ေမ့ကြက္ကိုု ရွာ . . . ရွာသူ ေမာင္ေရ . . . ေမ ဘယ္သူ႕ကိုုမွ အျပစ္လည္း မတင္လိုုေပ . . </i></b>လိုု႕ ဆိုုညည္း လြမ္းဆြတ္ ေနေလမလား ။ ဒါမွမဟုုတ္ သူ႕ မိတ္ေဆြ ေတြ နဲ႕ ဖံုုးေတြေျပာ ျပီး ၊ ရႊင္လန္းတက္ၾကြ ေနေလ မလား ။ </span></div>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEivEQDH9JhX3yiEzlD8gpFvipXZTH6EQBMT9lgmtgwnrPwUp2ikCM61RKZefyKR1pMpNmYtG5xN9dPQJrX7EzM2L94M1CDZc2lr01GlORPKJiufBDYu9amlRbK2wiRdi52LFO81zSnbeog/s1600/20140118_014208.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEivEQDH9JhX3yiEzlD8gpFvipXZTH6EQBMT9lgmtgwnrPwUp2ikCM61RKZefyKR1pMpNmYtG5xN9dPQJrX7EzM2L94M1CDZc2lr01GlORPKJiufBDYu9amlRbK2wiRdi52LFO81zSnbeog/s1600/20140118_014208.jpg" height="480" width="640" /></a></div>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ေကသြယ္</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One;">၆ နာရီ ၆ မိနစ္၊ ဇန္န၀ါရီ ၁၇ ရက္ ၂၀၁၄</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ကာဂူးလီ</span><br />
<br />kayhttp://www.blogger.com/profile/16599467317071240993noreply@blogger.com14tag:blogger.com,1999:blog-4790315453620143995.post-27383965437344641512014-01-04T18:43:00.000+08:002014-01-05T23:48:22.584+08:00ပန္းတိုုင္မ်ား<div style="text-align: justify;">
အမ ၀မ္းကြဲရဲ႕ အိမ္မွာ ခဏ တျဖဳတ္ ေရာက္ေနတုုန္း ဧည့္သည္ေတြ ေရာက္လာတယ္။ ဧည့္သည္ လင္မယား မွာ ၄ နွစ္သား အရြယ္ သားကေလး တေယာက္ ပါလာေတာ့ ၊ သူတိုု႕ မိတ္ေဆြျခင္းေတြ စကားေအးေဆး ေဆးေဆး ေျပာပါေစ ေတာ့ ဆိုုျပီး ၊ ကေလးေလး ကိုု ျခံေနာက္ဖက္မွာ ေဆာ့ဖိုု႕ ေခၚသြားလိုုက္တယ္။ ကိုုယ့္အိမ္လည္း မဟုုတ္ေတာ့ ဘယ္ပစၥည္း ဘယ္ေနရာ ရွိမွန္းမသိ ကစားစရာ ဘာေပးရမွန္း မသိ ျဖစ္ေနတုုန္း ၊ ေဘာလံုုးေလး တလံုုး ကိုု ကံအားေလ်ာ္စြာ ျမင္လိုုက္တယ္။ ကေလးေလး ဆီ ပစ္ေပးလိုုက္ရင္း ၊ Kick the ball လိုု႕ ၀မ္းသာအားရ ေျပာလိုုက္ တယ္။ ကေလးေလးက.. ေဘာလံုုးေလးကိုု ျပန္မကန္ပဲ ဖမ္းကိုုင္ထား တယ္။ သူ႕မ်က္နွာ ေသးေသးေလး ေပၚက.. မ်က္လံုုးနက္နက္ကေလးေတြ က ၊ ဟိုုဒီ ေ၀့၀ဲရင္း တစံုုတခုု ကိုု ရွာေနတယ္။ OK.. kick the ball လိုု႕ ထပ္ ေလာေဆာ လိုုက္ေတာ့.. where is the goal တဲ့ ။ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ေလ်ာ့တိ ေလ်ာ့ရဲ ျဖစ္ေနတဲ့ ၾကိုုးတေခ်ာင္းကိုု တဖက္စြန္းဆီကေန ေဆာင့္ ဆြဲလိုုက္သလိုုမ်ိဳး ၊ အေတြးအာရံုုေၾကာ ေတြ တင္းကနဲ ျဖစ္သြားေလသည္။</div>
<div style="text-align: justify;">
ၾကည့္ပါအံုုးေတာ့ ။ ေလးနွစ္သား ကေလးေလး တေယာက္က ေတာင္ ၊ ေဘာလံုုးတလံုုးကိုု ၾကံဳသလိုု ေလ ွ်ာက္ကန္ေနတာထက္ ၊ ဂိုုးတခုု သတ္မွတ္ျပီးမွ ကန္ရမယ္ ဆိုုတဲ့ အသိ နုုနုုကေလး ရွိနွင့္ေနျပီ။ မိဘ ေတြရဲ႕ သြန္သင္ ေလ့က်င့္ေပးမူလား.. ကေလးေလး ရဲ႕ ကိုုယ္ပိုုင္ ညဥ္ အက်င့္ေကာင္းေလးလား ေတာ့ မသိ။ အနားက ကုုလားထိုုင္ တလံုုးကိုု ဆြဲျပီး အလည္မွာ တည္ေပးလိုုက္ေတာ့ ၊ ကေလးေလးက ျပံဳးရႊင္ တက္ၾကြ စြာနဲ႕ ေဘာလံုုးကိုု ကုုလားထိုုင္ ရဲ႕ ေရွ႕ ေျခေထာက္ နွစ္ခုုၾကား ခ်ိန္ရြယ္ျပီး ကန္ေနေလျပီ။ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ဦးတည္ခ်က္ ပန္းတိုုင္တခုု ရွိေနတဲ့ ေလးနွစ္သားေလး ကိုု ေငးၾကည့္ရင္း ၊ ဘ၀ မွာ ေမ ွ်ာ္မွန္းခဲ့ဘူး ေပမဲ့ လြဲေခ်ာ္ခဲ့ဘူးတဲ့ ပန္းတိုုင္ေတြ ၊ တည္ေဆာက္ခဲ့ မိလိုု႕ ဆြတ္ခူးခဲ့ဘူးတဲ့ ပန္းတိုုင္ ေတြ ကိုု ၊ ရည္တြက္ၾကည့္ မိတယ္။ ဆိုုပါေတာ့ အထက္တန္းေက်ာင္းသူ ဘ၀ တေလ ွ်ာက္လံုုး ၊ စာၾကည့္စားပြဲ ေရွ႕ မွာ လူရည္ခၽြန္ပံုု ပန္းခ်ီကားၾကီး ခ်ိတ္ျပီး စာက်က္ခဲ့ဘူးတယ္။ ဒါေပမဲ့ လည္း ၊ လူရည္ခၽြန္ဆုု နဲ႕ လြဲခဲ့တယ္။ ရွားစ ပါးစ လက္ထဲ ေရာက္လာတဲ့ Prospectus စာအုုပ္ကေလး တအုုပ္ရဲ႕ မ်က္နွာဖံုုးေပၚက မ်က္ခင္းစိမ္းေပၚမွာ ထိုုင္ျပီး စာဖတ္ေနၾကတဲ့ ဘြဲ႕လြန္ေက်ာင္းသား ေတြ ရဲ႕ ပံုုေလးကိုု ၊ မ်က္စိထဲ စြဲေနခဲ့ရင္း ၊ အဲဒီ မ်က္ခင္းေလးေပၚ ကိုုယ္တိုုင္ ေရာက္သြားခဲ့ဘူးတယ္။ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ေလးနွစ္သားေလး ရဲ႕ ပန္းတိုုင္ ၊ ဆယ့္ေလးနွစ္ သမီး ရဲ႕ ပန္းတိုုင္ ၊ နွစ္ဆယ့္ေလးနွစ္ တုုန္းက ပန္းတိုုင္ ၊ အခုု ေလးဆယ္ အရြယ္မွာေရာ ဘယ္လိုု ပန္းတိုုင္ တခုု မ်ား ၊ ေမ ွ်ာ္မွန္း ထားေန မိေသးလည္း လိုု႕ ၊ ကိုုယ့္ကိုု ကိုုယ္ မသိမသာ ခပ္ေဖါ့ေဖါ့ေလး ေမးၾကည့္ေတာ့ ၊ ထိတ္လန္႕ မူတခုုသာ ၊ သိသိသာသာ ေရာက္လာတယ္။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ရုုတ္ခ်ည္းပဲ “ ပန္းတိုုင္” ဆိုုတဲ့ ကဗ်ာေလး က ၊ လိပ္ျပာေလး တေကာင္ ပန္းပင္ေပၚ နားလိုုက္သလိုုမ်ိဳး … စိတ္ဖ်ား ေပၚ ေ၀့၀ဲက် လာတယ္။ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">မေရာက္ေသးရင္ ေရာက္ေအာင္သြား</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">ေရာက္ရင္ တေထာက္နား</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">ျပီးရင္ ေရွ႕ဆက္သြား</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">အဲဒီမွာ ဘာမွ မရွိဘူး….</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ဘာေၾကာင့္လဲေတာ့မသိ.. စိတ္သက္သာရာ တမ်ိဳး ေတာ့ ရသြားသည္ ။ ဒီကဗ်ာေလးကိုု ကဗ်ာဆရာ ေမာင္သိန္းေဇာ္ စပ္ခဲ့တုုန္းက ဘယ္အရြယ္ေလာက္မ်ား ျဖစ္မလဲ ။ ေလးဆယ္ လား.. ေလးဆယ့္ ေလး နွစ္လား ။ ဘ၀ ရဲ႕ လမ္းခုုလတ္ မွာ ၊ ဘာမွ ရွာမေတြ႕ ျခင္းကိုု ရွာေတြ႕ သြားတဲ့ အခ်ိန္လား ။ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
လန္းဆန္းတက္ၾကြတဲ့ အရြယ္ေတြ တုုန္းက ၊ ပန္းတိုုင္ေတြ ရည္မွန္းခ်က္ေတြကိုု ေကာင္းကင္ေပၚမွာ ခ်ိတ္ဆြဲျပီး မေမာမပန္း ေလ ွ်ာက္ခဲ့ၾကဘူးတာေပါ့ ။ ေလာကၾကီးကိုု အေကာင္းျမင္စိတ္နဲ႕ ၾကည့္ျပီး ျပံဳးျပ ဖိုု႕ လည္း ဘာမွ မခက္ခဲ ခဲ့ပါဘူး။ အဲဒီလိုု နဲ႕ ၊ သြားရင္း သြားရင္း နဲ႕ပဲ … ပန္းတိုုင္ေတြဟာ ေက်ာ္ျဖတ္ျပီးခဲ့တာလား.. ေ၀၀ါးကုုန္ေလသလား.. လမ္းလြဲ ခဲ့ၾကသလား ။ တျဖည္းျဖည္း နဲ႕ ေနွးေကြး ေလးလံ လာေတာ့မွ သာ ၊ ေက်ာေပၚမွာ အျပည့္ျဖစ္ေနတဲ့ ပကတိအေျခအေန ေတြကိုု သတိထားမိၾကတာေလ .. ။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ဘာပဲျဖစ္ျဖစ္.. ပန္းတိုုင္ ဆိုုတာ ထားသင့္တယ္။ ရွိခဲ့တယ္။ ေရာက္နိုုင္တယ္။ လြဲ တတ္တယ္။ မေရာက္ေသးရင္ ေရာက္ေအာင္ သြား .. လိုု႕ ဆိုုသလိုု...မရွိ ရင္လည္း ရွိေအာင္ ထားရ မယ္ ။ ဒါေပမဲ့ ၊ ပန္းတိုုင္ ဆိုုတာ တခုုတည္းေတာ့ မဟုုတ္တန္ရာ ။ အႏိၲမ ခရီးဆံုုး ပန္းတိုုင္ ကိုု မေရာက္မျခင္း ေတာ့ ၊ ခရီးလမ္းမွာ ျဖတ္သန္းခဲ့တဲ့ ပန္းတိုုင္ေတြကိုု ၊ အနီေရာင္ ဘန္ခ်ီၾကိဳးေတြ နဲ႕ ၊ ခပ္တင္းတင္း ခ်ည္ေနွာင္ ပစ္ခဲ့ခ်င္သည္။ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh0-5zqFLEXFgWUJBLRKVGi5q3kaJHYDygTZmBMr9cB_s2tUnKiJhazHEAOzVNUCWKyTlGQwRbRLvrd7T2W5fVkFOqp4vOYVby924ePf9yGWvgHm2fFpmFAdqFrPn1kqOq8xO7DP5JYDb4/s1600/activeWeek-goalMet-2priorGoalsMet.png" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="303" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh0-5zqFLEXFgWUJBLRKVGi5q3kaJHYDygTZmBMr9cB_s2tUnKiJhazHEAOzVNUCWKyTlGQwRbRLvrd7T2W5fVkFOqp4vOYVby924ePf9yGWvgHm2fFpmFAdqFrPn1kqOq8xO7DP5JYDb4/s320/activeWeek-goalMet-2priorGoalsMet.png" width="320" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
ေဟာဟိုုမွာ ၊ ကုုလားထိုုင္ ၾကားထဲက သူ႕ ပန္းတိုုင္ေလး ဆီကိုု ၊ ေဘာလံုုးေလး ကန္သြင္းလိုုက္ ျပန္ေကာက္လိုုက္ လုုပ္ေနတဲ့ ေလးနွစ္သားေလးလည္း ပ်င္းသြားျပီ ထင္သည္။ ၀င္းျခံ ေပၚကေန ေက်ာ္က် လာတဲ့ ႏြယ္ကိုုင္းေလးေတြထက္က ပန္းနီနီေလးေတြဆီ သူ႕လက္ကေလး နဲ႕ မမီွ႕ တမွီ လွမ္းေနျပန္သည္။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><i>ေကသြယ္</i></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><i>နွစ္ကူးည ပါ့သ္ စံေတာ္ခ်ိန္ ၁၂ နာရီ ၃၄ မိနစ္</i></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><i>၁ ရက္ ဇန္န၀ါရီ ၂၀၁၄</i></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><i><br /></i></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<i style="background-color: #ea9999;">( မိတ္ေဆြ သူငယ္ခ်င္းမ်ား အားလံုုး.. နွစ္သစ္မွာ ပန္းတိုုင္ အသစ္ ေတြ တည္ေဆာက္ ရည္မွန္း နိုုင္ၾကပါေစ...)</i></div>
kayhttp://www.blogger.com/profile/16599467317071240993noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-4790315453620143995.post-60626952108385269292013-12-23T22:29:00.000+08:002013-12-24T23:57:38.585+08:00၁၃၀၀ ျပည့္အေရးေတာ္ပံုုက စ လိုု႕ - မန္ဒဲလား ေသတဲ့ ေန႕ အထိ<br />
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;">ေဖေဖေရ . . . ျပီးခဲ့တဲ့ ဒီဇင္ဘာ လဆန္းတုုန္းက မထင္မွတ္ပဲ သမီး ၾကံဳၾကိဳက္ခဲ့တဲ့ စိတ္လွဳပ္ရွားစရာ ခရီးစဥ္ပြဲ ေလး တခုုအေၾကာင္းကိုု ျပန္ေရာက္ကတည္းက ေဖေဖ့ကိုု ေျပာျပခ်င္ေနခဲ့တာ။ ထံုုးစံ အတိုုင္း ဟိုုလုုပ္ ဒီလုုပ္ နဲ႕ </span><span style="font-family: inherit;">ေနာက္ဆံုုးပတ္ ေရာက္မွပဲ ၊ စာေရးျဖစ္ေတာ့တယ္။</span></div>
<span style="font-family: inherit;"></span><br />
<div style="text-align: justify;">
</div>
<span style="font-family: inherit;">
</span><span style="font-family: inherit;"></span>
<br />
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><span style="font-family: inherit;">တကယ္ေတာ့ အဲဒီပြဲမွာ သမီးက ဘာမွ တိုုက္ရိုုက္ ပါ၀င္ပတ္သက္မူေတာ့ မရွိပါဘူး။ သမီးရဲ႕ ဆရာက ျမန္မာျပည္ကေန ဖိတ္ထားတဲ့ ဧည့္သည္ သံုုးေယာက္အတြက္ လာျပီး ကူညီေပးနိုုင္မလား လိုု႕ ဆိုုေတာ့ ၊ အတိုုင္းထက္အလြန္ ၀မ္းေျမာက္ ၀မ္းသာ၊ တကူးတကနဲ႕ကိုု </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">သမီးတိုု႕ ေနတဲ့ ျမိဳ႕ကေန ကီလိုုမီတာ ၆၀၀ ေက်ာ္ ေ၀းတဲ့ ပါ့သ္ျမိဳ႕ ၾကီး ကိုု အေရာက္ သြား ခဲ့တာေလ ။ ျပီးေတာ့ ဒီပြဲ ရဲ႕ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">ေခါင္းစဥ္ အေၾကာင္းရင္းေတြက သမီး လတ္တေလာ သိပ္ စိတ္၀င္စားေန တဲ့ Industrial Relation လိုု႕ ဘာသာရပ္နာမယ္ တပ္ထားတဲ့ အလုုပ္သမား အေရး သမဂၢအေရး ေတြ ေလ။</span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">ဒီပြဲကိုု ဦးေဆာင္က်င္းပတဲ့ အဖြဲ႕က Southern Initiative on Globalization and Trade Union Rights (SIGTUR) လိုု႕ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">သိထားေပမဲ့ ၊ အင္တာနက္ကေန သူတိုု႕ ၀ဘ္ဆိုုဒ္ကိုု ၀င္ၾကည့္ေတာ့လည္း ဘာမွ သိပ္ျပည့္ျပည့္စံုုစံုု မရွိလွဘူး။ ဒါေပမ့ဲ လက္တင္အေမရိက နိုုင္ငံတခ်ိဳ႕ အပါအ၀င္ ေတာင္ကမၻာျခမ္းက နိုုင္ငံေပါင္း ၃၀ ေလာက္က သမဂၢ ကိုုယ္စားလွယ္ေတြ လာျပီး ေဆြးေႏြးနွီးေႏွာၾကမွာ ဆိုုတာ နဲ႕ တင္ ၊ စိတ္လွဳပ္ရွားဖိုု႕ ေကာင္းလွျပီ ။</span><span style="font-family: inherit;"> </span></span></div>
<span style="font-family: inherit;">
</span>
<br />
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><span style="font-family: inherit;"><br /></span></span></div>
<span style="font-family: inherit;">
</span>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><span style="font-family: inherit;"><br /></span></span></div>
<span style="font-family: inherit;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;">ျမန္မာျပည္က ဧည့္သည္ သံုုးေယာက္ကေတာ့ ညၾကီး ေမွာင္ေမွာင္ ပါ့သ္ျမိဳ႕ၾကီးထဲကိုု ေရာက္ေရာက္ျခင္း သူတိုု႕ တည္းခိုုေနထိုုင္ရမဲ့ ျမိဳ႕စြန္ ပင္လယ္ကမ္းစပ္က ေတာအုုပ္၀င္းက်ယ္ ၾကီးကိုု ျမင္ျပီး </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">စိတ္ပ်က္သြားၾကပံုုပဲ ။ နိုုင္ငံျခားမွာ ကြန္ဖရန္႕စ္ တက္ရမယ္ ဆိုုေတာ့ ဟိုုတယ္ေကာင္းေကာင္း တခုုေတာ့ ျဖစ္မွာပဲလိုု႕ ထင္ျခင္ထင္ၾကမယ္ေလ။ တကယ္ေတာ့ တပတ္လံုုးလံုုး လုုပ္မဲ့ ကြန္ဖရန္႕စ္ အတြက္၊ ဖရီမန္တဲ ကမ္းေျခ ကိုု ေမးတင္ထားတဲ့ ဒီ ေတာအုုပ္ စခန္းသာေလးက ေတာ္ေတာ့္ကိုု သာယာျပီး ရိုုးရိုုးရွင္းရွင္း နဲ႕ အဆင္ေျပတယ္လိုု႕ ေျပာရမယ္။ ပတ္ပတ္လည္မွာ ေက်းငွက္သံေတြ စိုုးစီ ေနတဲ့ ၾကားမွာ ေလးခန္းတြဲ အိပ္ေဆာင္ ေလးေတြကိုုလည္း ေဒသခံ ငွက္မ်ိဳးရင္းေတြရဲ႕ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">နာမယ္ေတြ ေပးထားတယ္။ အဲဒီ အေဆာင္ေလးေတြကေန ေအာက္ဖက္ကိုု နည္းနည္းေလး ဆင္းလိုုက္တာနဲ႕ ပင္လယ္ကဗြီးလိုု အပင္ရွည္ၾကီးေတြရဲ႕ အလယ္မွာ ထမင္းစားေဆာင္ ၊ အစည္းအေ၀း ခန္းမေဆာင္ ၊ ေဆြးေႏြးခန္းငယ္ ေလးေတြ လုုပ္ထားေတာ့ လာသမ ွ် ဧည့္သည္ေတြ အားလံုုး ေႏြးေႏြးေထြးေထြး နဲ႕ ရင္းနွီးမူ လည္း ပိုုရခဲ့ၾကတယ္ ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"> ေႏြးေထြးသလားေတာ့ မေမးနဲ႕ ။ ၂ ထပ္ အိပ္စင္ ၂လံုုးပါတဲ့ အခန္း က်ဥ္းက်ဥ္းေလးထဲမွာ မမာမာဦး နဲ႕ မစုုစုုေႏြးက တစင္ ၊ သမီး နဲ႕ မအိေရႊစင္ က တစင္ အိပ္ၾကရေတာ့ ၊ ညေရာက္ရင္ သံကုုတင္ေတြ နဲ႕ အျပိဳင္ ေလးေယာက္သား တကၽြိကၽြိ နဲ႕ စကား တြတ္ထိုုး ၾကတာေလ။ ေန႕လည္ဖက္</span><u style="font-family: inherit;">က</u><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">ေဆြးေႏြးတဲ့ အေၾကာင္းအရာေတြထဲက သူတိုု႕ သိခ်င္တာေတြ သမီးက ျပန္ရွင္းျပ ျပီးရင္ေတာ့ သူတိုု႕ အလွည့္ေပါ့ ။ သိတဲ့ အတိုုင္း သူတိုု႕ သံုုးေယာက္ စလံုုးက ျမန္မာျပည္က နိုုင္ငံေရးျဖစ္စဥ္ေတြထဲမွာ ကိုုယ္တိုုင္ကိုုယ္က် ပါ၀င္လုုပ္ကိုုင္ေနၾကသလိုု အဖြဲ႕ခ်ဳပ္လိုု ၊ ၈၈ ပြင့္လင္း လိုု အဖြဲ႕ အစည္းၾကီးေတြ နဲ႕ ထဲထဲ၀င္၀င္ ထိစပ္ေနၾကတဲ့ သူေတြ ဆိုုေတာ့ ၊ သူတိုု႕ ဆီကလည္း အမ်ားၾကီး ေလ့လာျပီး အျမင္ဖလွယ္ခြင့္ ရခဲ့တယ္ ဆိုုပါေတာ့ ။ ေရာက္ေရာက္ျခင္း ညကေတာ့ ခပ္မဆိတ္ပဲ ရွိေနၾကေသးေတာ့ ၊ သူတိုု႕ ရန္ကုုန္က ယူလာတဲ့ စာရြက္စာတမ္းေတြ ထဲက ၊ ၁၃၀၀ျပည့္ အေရးေတာ္ပံုု စိန္ရတုု အခမ္းအနား နွိဳးေဆာ္စာရြက္ကေလးကိုု လွန္ေလ်ာ ၾကည့္ရင္း ျမန္မာျပည္ နိုုင္ငံေရး အေျခအေန အေငြ႕အသက္ေတြကိုု မသိမသာ ရွဳ ရွိဳက္ၾကည့္ေန မိ ခဲ့တယ္ ။ သူတိုု႕ေတြ</span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;"> ၾသစေၾတလ်ကေန ျပန္ေရာက္တာနဲ႕ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">ဒီဇင္ဘာ ၁၁ ရက္ေန႕ အမီ ေခ်ာက္ ေရနံေျမက ၁၃၀၀ျပည့္ စိန္ရတုု အခမ္းအနားကိုု ဆင္းၾကမယ္ဆိုုျပီး၊ သူ႕ အစီအစဥ္ ကိုုယ့္အစီအစဥ္ ေျပာေနၾကတာကိုု အေပၚကုုတင္ကေန အသာနားေထာင္ရင္း ေဖေဖ ဆိုုေလ့ရွိတဲ့ ျမတ္ေလး ၾကီး ရဲ႕ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">“ ၁၃၀၀ ျပည့္ေအာင္ပြဲ ” သီခ်င္းေလး ကိုု ခပ္တိုုးတိုုး ညည္းမိတယ္။ တကယ္ေတာ့ အဲဒီ ညကတည္းက ေဖေဖ့ ဆီကိုု စိတ္ထဲကေန စာတေစာင္ ေရးေနခဲ့မိတာ.. ။</span><br />
<span style="font-family: inherit;"><br /></span>
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
</div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
</div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: center;">
<span style="font-family: inherit;">++++++++</span><br />
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
</div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
</span><span style="font-family: inherit;"><blockquote class="tr_bq">
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;">“ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">ဒိုု႕အလုုပ္သမားေတြ ဒိုု႕လယ္သမားေတြ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">စုုရံုုးေပါင္းစည္းလိုု႕ ညီ. . . ေျမရွင္ ဓနရွင္ အရင္းရွင္မ်ားကိုု အျမစ္ပါ နွဳတ္ပစ္မည္ ... လူတန္းေစ့ အခြင့္အေရး မရသ</span><span style="font-family: inherit;">မ ွ်အတည္ </span><span style="font-family: inherit;">(ရေအာင္)၂ အရိုုးေၾကေၾက အရည္ခမ္းခမ္း မေသြတမ္း တိုုက္ထုုတ္ ေမာင္းနွင္မည္. . .”</span></div>
</blockquote>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
</div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span>
<span style="font-family: inherit;"><br /></span>
<span style="font-family: inherit;">သီခ်င္းစာသားထဲမွာ ပါေနတဲ့ လြန္ခဲ့တဲ့ ရာစုုနွစ္တခုု နီးပါးက ေရနံေျမအလုုပ္သမားေတြရဲ႕ မေက်နပ္မူ နာက်ည္းမူေတြ ဟာ၊ အခုုအခ်ိန္ထိ ပဲ့တင္ထပ္ ေနေသးတာကိုု သမီး မအံ့ၾသမိဘူး ေဖေဖ ။ သမီး အံ့ၾသမွင္သက္ေနမိတာက ၊ သမိုုင္းစာမ်က္နွာေတြေပၚမွာ ဖတ္ဖူး ၾကားဖူးေနခဲ့တဲ့၊ တူ-တံစဥ္ တံဆိပ္ကိုု ဆြဲကိုုင္ျပီး ဓနရွင္ လူတန္းစားကိုု ဆန္႕က်င္ ေတာ္လွန္ေနၾကတဲ့ ယံုုၾကည္ ရပ္တည္မူေတြကိုု</span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;"> ၂၁ရာစုု ေခတ္ၾကီးထဲမွာ မ်က္ျမင္ကိုုယ္ေတြ႕ လူမ်ိဳးစံုု အသားေရာင္မ်ိဳးစံုု ဘာသာစကားမ်ိဳးစံုု နဲ႕ ၊ တစုုတစည္းထဲ ျမင္ေတြ႕ ေနရတာ ကိုုပဲ ။</span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;"> </span><br />
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
</div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;">ဖြင့္ပြဲည စေတာ့၊ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">ျမန္မာဆန္ဆန္ ပုု၀ါေတြ အခ်ိတ္ေတြ ဆင္ယင္ထားတဲ့ ျမန္မာဧည့္သည္ သံုုးေယာက္ဟာ ၊</span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;"> တီရွပ္အနီ</span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;"> ေခါင္းစည္းအနီေတြ စည္းထားတဲ့ လူအုုပ္စုုထဲမွာ အထင္းသား ျဖစ္ေနေတာ့တယ္။ ဒါတင္ဘယ္ကမလဲ အထူးဧည့္သည္ေတာ္အျဖစ္ ဖိတ္ၾကားခံရတဲ့ ျမန္မာျပည္က သမဂၢအေရး လွဳပ္ရွားတက္ၾကြသူ သံုုးေယာက္က ၊ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">သူတိုု႕ ေတြရဲ႕ လွဳပ္ရွားမူေတြ နဲ႕ က်ခံခဲ့ဘူးတဲ့ ေထာင္ဒဏ္ အသီးသီးကိုု ထြက္မိတ္ဆက္တဲ့ အခ်ိန္မွာ ၊ တခန္းလံုုးက ပရိသတ္ ေတြ မတ္တပ္ထျပီး လက္ခုုပ္ၾသဘာေပးလိုက္ၾကတာ တခ်ိဳ႕ဆိုု မ်က္ရည္ေတာင္ က်ေနတာ ေတြ႕မိတယ္။ အနွစ္ ၇၀ ေထာင္ဒဏ္ခ်မွတ္ခံ ခဲ့ရဘူးတယ္လိုု႕ ေျပာလိုုက္တဲ့ မမာမာဦး နားကိုု လူေတြ ၀ိုုင္းလာျပီး လက္ဆြဲ နွဳတ္ဆက္ၾကတယ္။ ကိုုရီးယား သမဂၢက လူေတြက သူတိုု႕ ဘာသာစကားနဲ႕ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">ေရးထားတဲ့ ေခါင္းစည္း အနီကိုု လာစည္းေပးေတာ့ ၊ မမာမာဦး တေယာက္ ေတာ္လွန္ေရးနတ္ ပူးသြားတယ္ ထင္ရဲ႕ . . . ၾသစေၾတလ် သမဂၢ၀င္ အမ်ိဳးသမီးၾကီးေတြ သမဂၢသီခ်င္း သံျပိဳင္ သီဆို ေဖ်ာ္ေျဖတဲ့ အေရွ႕မွာ လက္သီးလက္ေမာင္းတန္းျပီး ၊ က ေတာ့တာပါပဲ ။</span><br />
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
</div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;">ေဖေဖေရ . . . သမီး အတြက္ေတာ့ ဒီအစည္းအေ၀းၾကီးဟာ မ်က္စိပြင့္ နားပြင့္ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">အသိဥာဏ္အလ်င္ေတြလည္း အေတာ္လွဳပ္ခတ္ခဲ့တယ္လိုု႕ ေျပာရမယ္။ စကားျပန္ကေန တဆင့္ေျပာျပတဲ့ ၊ ဘရာဇီး သမဂၢေခါင္းေဆာင္ အမ်ိဳးသမီးၾကီးဆီကေန ဘရာဇီးနိုုင္ငံရဲ႕ လက္ရွိ မျငိမ္မသက္မူေတြကိုု ပံုုစံတမ်ိဳးနဲ႕ နားလည္ခဲ့ရတယ္။ ၂၀၁၄ ကမၻာ့ဖလားပြဲ တည္ေဆာက္ေရးလုုပ္ငန္းခြင္ ေနာက္ကြယ္က အလုုပ္သမားေတြရဲ႕ အျဖစ္ေတြကိုု တအံ့တၾသ ၾကားသိခဲ့ရတယ္။ ဘရာဇီးဟာ ခုုဆိုုရင္ BRIC (Brazil, Russia, India, China) ဆိုုတဲ့ ကမၻာ့ စားသံုုးသူအမ်ားဆံုုး ေစ်းကြက္စီးပြားေရး အုုပ္စုုၾကီးထဲမွာ ပါေနျပီမဟုုတ္လား။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;">လက္တင္အေမရိကနိုုင္ငံေတြ ထဲမွာဆိုု ခ်ီလီကိုုလည္း သမီး အေတာ္ စိတ္၀င္စားမိတာေလ ။ သတၱဳလုုပ္ငန္းေတြနဲ႕ ဖြံ႕ျဖိဳးတိုုးတက္လာတဲ့ ခ်ီလီျပည္သစ္ကိုု ၊ သူ႕နိုုင္ငံသားေတြက ခုုလိုု အခ်ိန္ၾကီးမွာေတာင္ ဆိုုရွယ္လစ္စနစ္နဲ႕ပဲ ေမာင္းနွင္ေနေစခ်င္ၾကတာ ဘာလိုု႕လဲ ဆိုုတာ သိခ်င္မိတယ္။</span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;"> လြန္ခဲ့တဲ့ နွစ္ေပါင္းေလးဆယ္ေလာက္က စန္တီယာဂိုု ျမိဳ႕လယ္ေခါင္က ဘက္စ္ကားတစီးေပၚမွာ ကိုုယ္၀န္ေဆာင္ အမ်ိဳးသမီး တေယာက္ရဲ႕ ဗိုုက္ကိုု ေသနတ္နဲ႕ ခ်ိန္ရြယ္ ျခိမ္းေျခာက္တာ ခံရသတဲ့ ။ အဲဒီအမ်ိဳးသမီးက သူ႕၀မ္းဗိုုက္ထဲက ကေလးဟာ တေန႕မွာ ဖိနွိပ္ခံလူထုု အတြက္ တစံုုတေယာက္ ျဖစ္လာလိမ့္မယ္လိုု႕ တေယာက္တည္း တိတ္တိတ္ကေလး နိမိတ္ဖတ္ လိုုက္သတ့ဲ ။ အဲဒီ ဇတ္လမ္းကိုု ေျပာျပေနတဲ့ မ်က္လံုုးျပာလဲ့လဲ့ နဲ႕</span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;"> ခ်ီလီ အမ်ိဳးသားက ၊ သူ႕မိဘေတြနဲ႕ အတူ ငယ္ငယ္ကေလးထဲက ၾသစေၾတလ်ကိုု ေျပး၀င္ ခိုုလွံဳ လာခဲ့လိုု႕ ခုုေတာ့ SIGTUR </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">ရဲ႕ ပညာေပးေရး တာ၀န္ခံ တေယာက္အျဖစ္ ဒီ အစည္းအေ၀းၾကီးကိုု ဦးေဆာင္က်င္းပ ေနေလရဲ႕ ။</span><br />
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
</div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;">ျမန္မာျပည္က ေထာင္ဒဏ္ေတြကိုု ၾကားျပီး ၊ သူလည္း ပါရာေဂြးမွာတုုန္းက ေထာင္ ခုုနွစ္ရက္ က်ခဲ့ဘူးပါတယ္ ဆိုုတဲ့ ၊ လက္ရွိ ၾသစေၾတလ် သမဂၢအဖြဲ႕၀င္ လူၾကီး တေယာက္ကေတာ့ အဂၤလိပ္သံ ခပ္၀ဲ၀ဲ နဲ႕ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">ခဏခဏ ထ ျပီး ေဆြးေႏြးေမးျမန္းတတ္တယ္။ သူ႕မိခင္ ပါရာေဂြး နိုုင္ငံ ထဲမွာ ခုုလက္ရွိ ျဖစ္ပ်က္ေနတဲ့ လယ္သိမ္းယာသိမ္းျပသာနာေတြ နဲ႕ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">အေျခခံလူတန္းစား ေတြရဲ႕ ဒုုကၡသုုကၡ ေတြကိုု ခုုခ်ိန္မွာေတာ့ ခပ္ေ၀းေ၀းကပဲ လွမ္းၾကည့္နိုုင္ ေတာ့မယ္ ထင္ပါရဲ႕ ။</span><br />
<span style="font-family: inherit;"><br /></span>
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjsIhX-34rR-LSegEfCNopwYfkiQlCq0nDkF2Xi_fWFjaqwLS0USNlz36oHFlKKGuVwt76kYhb1475gVcXhsinJ9pRqhABKXQuAT5Al2rRm6Lg90XsVD_Z_ElcH2i64Zcx2a7iM32YpCjw/s1600/SIGTUR_Congress_Photo.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="213" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjsIhX-34rR-LSegEfCNopwYfkiQlCq0nDkF2Xi_fWFjaqwLS0USNlz36oHFlKKGuVwt76kYhb1475gVcXhsinJ9pRqhABKXQuAT5Al2rRm6Lg90XsVD_Z_ElcH2i64Zcx2a7iM32YpCjw/s320/SIGTUR_Congress_Photo.jpg" width="320" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Photo- SIGTUR</td></tr>
</tbody></table>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
</div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;">ဒီပြဲမွာ လူအင္အား အမ်ားဆံုုးနဲ႕ အတက္ၾကြဆံုုး ပါ၀င္ေဆြးေႏြးၾကတဲ့ အဖြဲ႕ေတြကေတာ့ ၊ ေတာင္အာဖရိက နဲ႕ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">ကိုုရီးယားေတြပဲ ။ ေတာင္အာဖရိကက အုုပ္စုုေတြကိုု</span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;"> အာဏာရ ANC ပါတီၾကီးရဲ႕ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">မဟာမိတ္ ၊ ကိုုဆားတူ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">လိုု႕ ေခၚတဲ့ Congress of South African Trade Unions ( COSATU) တပ္ေပါင္းစုု သမဂၢၾကီးက ဦးေဆာင္လာသလိုု ၊ ကုုိရီးယား က အုုပ္စုု ကိုုလည္း ေတာင္ကိုုရီးယား ရဲ႕ တပ္ေပါင္းစုု သမဂၢ တခုု ျဖစ္တဲ့ Korean Confederation of Trade Unions( KCTU) ကေန ဦးေဆာင္လာတယ္။ ေတာင္အာဖရိက သားေတြက မၾကခဏ ထ ေဆြးေႏြးတတ္ၾက သလိုု ၊ တေယာက္ကိုု တေယာက္ Comrade</span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;"> လိုု႕ ေခၚေ၀ၚညႊန္းဆိုုၾကပံုုကိုုက သူတိုု႕ ဟန္ပန္ၾကီးေတြလိုုပဲ အားရပါးရ ရွိလြန္းလွတယ္။ ကိုုရီးယားေတြ အင္အားေတာင့္ပံုု တက္ၾကြပံုုကေတာ့ ၊ သမဂၢေခါင္းေဆာင္ေတြ ေလး-ငါး-ေျခာက္ေယာက္မွာ စကားျပန္ေတြကလည္း တေယာက္စီေလာက္နီးနီး ။ ညဖက္ ေတြမွာေတာင္ စခန္းတခုုလံုုးကိုု </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">ဂစ္တာေတြနဲ႕</span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;"> ေတာ္လွန္ေရး သီခ်င္းေတြ သီဆိုု ေဖ်ာ္ေျဖၾကေသးတာ ။ က်န္တဲ့သူေတြကပါ သူတိုု႕ရဲ႕ ေခါင္းစည္းနီေတြ စည္းျပီး သူတိုု႕ ေအာ္သလိုု ေၾကြးေၾကာ္သံေတြ လိုုက္ေအာ္ေပးၾကရတယ္။</span><span style="font-family: inherit;"> </span><br />
<span style="font-family: inherit;"><br /></span>
<span style="font-family: inherit;"><br /></span>
<span style="font-family: inherit;"><br /></span>
<span style="font-family: inherit;"> ျ</span><span style="font-family: inherit;">ပံဳးခ်င္စရာတခုုက၊ လက္သီးလက္ေမာင္းတန္းျပီး ရိုုးရိုုး ေၾကြးေၾကာ္ရယံုုတင္ မကဘူး . . . သူတိုု႕ေတြ ထိုုင္သပိတ္လုုပ္တဲ့အခါ ၊ လက္ေလ့က်င့္ခန္း လုုပ္သလိုုမ်ိဳး နည္းတခုုကိုုလည္း သင္ေပးေသးတယ္ ။ လက္သီး နွစ္လံုုး ကိုု က်စ္က်စ္ဆုုပ္ထား ။ တဖက္ လက္သီးထဲမွာက အစိုုးရ ၊ ေနာက္လက္သီးထဲမွာက ေကာ္ပုုိေရးရွင္းၾကီးေတြ တဲ့ ။ ျပီးရင္ အဲဒီလက္သီး ၂လံုုးကိုု အလယ္ေခါင္မွာ ခြပ္ကနဲ ေနေအာင္ခြဲ ၊ ျပီးမွ ခပ္ေ၀းေ၀းကိုု လႊတ္ပစ္တဲ့ ဟန္ လုုပ္ရတယ္။ ကိုုရီးယား ဆိုုတာေတြကိုု ျမန္မာျပည္မွာေတာ့ အလုုပ္သမားေတြကိုု ေခါင္းပံုုျဖတ္တဲ့ စက္ရံုုပိုုင္ရွင္ ေတြ အျဖစ္နဲ႕သာ သိထားၾကတာမိုု႕ ၊ မမာမာဦး ကေတာ့ အဲဒီ ကိစၥကိုုသာ ေမးၾကည့္ခ်င္ေနခဲ့တယ္။ အက်အန စက္မူ ထြန္းကားျပီး ျဖစ္ေနတဲ့ သူတိုု႕ နိုုင္ငံက အလုုပ္သမား ဆိုုတာေတြကလည္း ၊ ကားစက္ရံုုေတြ အီလက္ထေရာနစ္ စက္ရံုုေတြလိုုမ်ိဳး တန္ဖိုုးျမွင့္ ထုုတ္ကုုန္ ၀န္ထမ္းေတြမိုု႕ ၊ အနည္း နဲ႕ အမ်ားေတာ့ ပညာတတ္ေတြ ျဖစ္ၾကပံုုပဲ။ မအိေရႊစင္ ကေတာင္ သူတိုု႕ ၾကည့္ရတာ အလုုပ္သမား သမဂၢ ထက္ အလုုပ္ရွင္ သမဂၢနဲ႕ ပိုုတူေနတယ္လိုု႕ ေနာက္ေနေသးတယ္။ သူတိုု႕ တင္ျပတဲ့ အထဲမွာ စိတ္၀င္စားစရာ ေတာ္ေတာ္ေကာင္းတာက ၊ ၂၀၀၉ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">ခုုနွစ္တုုန္းက ျဖစ္ခဲ့တဲ့ Ssang Yong Motor လိုု႕ ေခၚတဲ့ ကားစက္ရံုုၾကီး တခုုက ၀န္ထမ္းေတြကိုု ေထာင္နဲ႕ ခ်ီျပီး ေလ်ာ့ခ် ျပစ္လိုုက္လိုု႕ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">၅၉ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">ရက္ၾကာေအာင္ ဆႏၵျပခဲ့ၾကတဲ့ အၾကီးဆံုုး အလုုပ္သမားသပိတ္တိုုက္ပြဲ ၾကီး အေၾကာင္းပဲ ။ အဲဒီတုုန္းက အစိုုးရက ရဟတ္ယဥ္ေတြေတာင္ သံုုးျဖိဳခြင္းခဲ့ရျပီး </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">ဆႏၵျပသူ အလုုပ္သမားေပါင္း ၂၄ ေယာက္ ေသဆံုုးခဲ့ရသတဲ့ ။ ပိုုျပီး စိတ္၀င္စားစရာ ေကာင္းတာက အခုုလိုု ေလးနွစ္ေလာက္ ၾကာလာတဲ့အခ်ိန္မွာေတာ့ ဒီအလုုပ္ျဖဳတ္ခံလိုုက္ရတဲ့ အလုုပ္သမားေတြခမ်ာ သူတိုု႕ ေတာင္းဆိုုခ်က္ ေတြထဲက တခုု တေလ ေလာက္ပဲ ရရင္ေတာင္ ေက်နပ္ရမဲ့ အေျခအေန ျဖစ္ေနေတာ့တာပဲ ။</span><br />
<span style="font-family: inherit;"><br /></span>
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
</div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;">စကားအရာမွာ ခ်က္က်လက္က် ေျပာတတ္ ရဲရဲတင္းတင္း သြက္သြက္လက္လက္ ရွိတတ္တဲ့ အင္ဒိယမ္းေတြကေတာ့ ဒီတခါ လူၾကီးပိုုင္းေတြခ်ည္း မိုု႕လားမသိ ခပ္ျငိမ္ျငိမ္ပဲ ရွိေနၾကတယ္။ ၾကယ္နီတပြင့္ပါ တဲ့ ေမာ္စီတုုန္းရဲ႕ ဦးထုုပ္မ်ိဳး ေဆာင္းထားတဲ့ အဘိုုးၾကီး တေယာက္သာ နည္းနည္း နွဳတ္သြက္ လ ွ်ာသြက္ ေတြ႕ရတယ္။ သူတိုု႕ တင္ျပ ေဆြးေႏြးတာေတြက ၁၉၉၁ ေလာက္မွာ အိႏၵိယက Neoliberalism ကိုု လက္ခံလိုုက္ျပီးတဲ့ ေနာက္ပိုုင္း ၊ အရွိန္အဟုုန္နဲ႕ ၀ါးျမိဳလာတဲ့ ပုုဂၢလိက အခန္းက႑ ေအာက္မွာ ျပည္သူပိုုင္က႑ေတြ ယုုတ္ေလ်ာ့ အားနည္းလာ တဲ့ ျပသာနာ ။ တကမၻာလံုုးမွာ</span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;"> ေကာ္ပိုုေရးရွင္းၾကီးေတြ ရဲ႕ လက္ေအာက္ကိုု၊ အစိုုးရေတြ တခုု ျပီး တခုု ဒူးေထာက္ အညံ႕ခံ ေနၾကရျပီလိုု႕ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">ဆိုုတယ္။</span><br />
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
</div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;">အစည္းအေ၀းၾကီးရဲ႕ တတိယေျမာက္ေန႕မွာေတာ့ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">ေခါင္းစဥ္ေလးခုုနဲ႕ အုုပ္စုုေတြ ခြဲျပီး ကိုုယ္စိတ္၀င္စားရာ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">အခန္းမွာ သြားနားေထာင္ၾကရတယ္။ သမီးက </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">TNC ( Transnational Corporations) အေၾကာင္း ေဆြးေႏြးတဲ့ အခန္းကိုု သြားလိုုက္တယ္။ နိုုင္ငံတကာလုုပ္ငန္းစုုၾကီး ေတြရဲ႕ အေၾကာင္းဆိုုပါေတာ့ ။ ေတာင္အာဖရိကက လူတေယာက္က သူတိုု႕ဆီက Wal-Mart ရဲ႕ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">လက္၀ါးၾကီးအုုပ္မူ ေတြ ကိုု ေျပာတယ္။ ဖိလစ္ပိုုင္က တေယာက္ကေတာ့ Nestle ကုုမၺဏီၾကီး မွာ ေသာင္းနဲ႕ ခ်ီတဲ့ ၀န္ထမ္းေတြ အတြက္ ပင္စင္ခံစားခြင့္ မေပးတာကိုု ေဆြးေႏြးတယ္။ Blood coffee လိုု႕ ေတာင္ ကန္ပိန္း လုုပ္ခဲ့ၾက ေပမဲ့ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">မေအာင္ျမင္ဘူး - လိုု႕</span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;"> ဆိုုေတာ့ ၊ သမီး စိတ္ထဲ ဒီကြန္ဖရန္႕ရဲ႕</span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;"> ထမင္းစားေဆာင္ထဲ ခုု သြားၾကည့္ရင္ ေတာင္ Nestle တံဆိပ္နဲ႕ နိုု႕ေတြ ေကာ္ဖီေတြ ေခ်ာကလက္ေတြ ရွိေနမွာေလလိုု႕</span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;"> စိတ္ထဲက ေျပာေနမိတယ္။ တဆက္တည္းပဲ ဒီအခန္းထဲမွာ ရွိေနတဲ့ လူတေယာက္ေယာက္ရဲ႕ ကိုုယ္ေပၚမွာေရာ Wal-Mart က ၀ယ္တဲ့ တရုုတ္ျပည္လုုပ္ ေပါေခ်ာင္ေကာင္း ရွပ္အက်ီ ၤေလး တထည္ေလာက္မ်ား ရွိမေနဘူးလား လိုု႕ အေတြး ေ၀့၀ဲ ၾကည့္မိျပန္တယ္။ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">ဒီအခန္းထဲမွာ ရွိေနတဲ့ တျခားလူေတြထဲမွာေရာ . . . ၾသစေၾတလ်နိုုင္ငံ ရဲ႕ လက္ရွိအစိုုးရတင္မက အတိုုက္အခံ အလုုပ္သမားပါတီ ကပါ ေပြ႕ပိုုက္ က်င့္သံုုးေနတဲ့ Neoliberalism ရဲ႕ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">အခက္အလက္ေတြ ျဖစ္တဲ့၊ စေတာ့ ရွယ္ယာ ေငြေၾကးေစ်းကြက္ေတြမွာ မကစားဘူးတဲ့သူ ဘယ္နွယ္ေယာက္ေလာက္မ်ား ရွိပါ့မလည္း လိုု႕</span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;"> သံသယ၀င္ ေနမိတယ္။ အနည္းဆံုုးေတာ့ ဘဏ္တိုုက္ၾကီးေတြက ထုုတ္ေခ်းထားတဲ့ အိမ္ေခ်းေငြ (Mortgage) ေတြနဲ႕ ဘယ္သူမွ ကင္းနိုုင္မွာ မဟုုတ္ဘူးေလ။</span><br />
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
</div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;">ေကာ္ပိုုေရးရွင္းၾကီးေတြ အေၾကာင္း ေတြးရင္း ၊ တေယာက္ထဲ ခ်ာလည္ မူးလည္ ျဖစ္ေနတုုန္း </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">ျမန္မာျပည္မွာေရာ လိုု႕ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">အေမးခံ လိုုက္ရေတာ့ လန္႕ ဖ်ပ္သြားတယ္။ ျမန္မာျပည္မွာျဖင့္ ၊ ဘာ TNC </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">ၾကီးတခုုမွ ျဖင့္ ေကာင္းေကာင္း မရွိေသးေလ ။ အဲဒါနဲ႕ သမီးလည္း ငါတိုု႕ နိုုင္ငံ အတြက္ကေတာ့ ေျပာဖိုု႕ သိပ္ကိုု ေစာေနေသးတယ္ . . . လတ္တေလာ အေျခအေန မွာေတာ့ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">ေခါင္းပံုုျဖတ္လြန္းတဲ့ တရုုတ္ကုုမၺဏီ အေသးစားေတြေၾကာင့္ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">နိုုင္ငံတကာအဆင့္မီ ေကာ္ပိုုေရးရွင္း လုုပ္ငန္းၾကီးေတြ ကိုုေတာင္ ေမ ွ်ာ္ေနရတဲ့ အေျခအေန လိုု႕ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">ခပ္တိုုတိုုပဲ ေျပာလိုုက္ရတယ္ ။ အဲဒီ ညေန ညစာ စားၾကေတာ့ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">၊ သမီးတိုု႕ စားပြဲကိုု ေမာ္စီတုုန္း ဦးထုုပ္ အျမဲေဆာင္းထားတဲ့ ကုုလားၾကီး ေရာက္လာျပီး </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">နင္တိုု႕ တိုုင္းျပည္ကိုု နိုုင္ငံတကာ ကုုမၺဏီၾကီးေတြ ၀င္လာရင္ တရုုတ္ေတြထက္ေတာင္ ဆိုုးလိမ့္မယ္ လိုု႕ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">စကား စပါေလေရာ။ ေဘးမွာ အတူထိုုင္ေနတဲ့ မေလးရွား သမဂၢေခါင္းေဆာင္ အမ်ိဳးသမီးက ဘာကိုုေျပာမွန္း နားလည္ရဲ႕ လားေတာ့ မသိ . . . ေခါင္းတညိတ္ညိတ္ လုုပ္လိုုက္ေတာ့ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">သူ အျမဲလိုု ၀တ္ထားတဲ့ တီရွပ္ေပၚက ေခ်ေဂြဗားရား မ်က္နွာပါ လွဳပ္ရွားသြားျပီး.. မဲ့ျပံဳးကေန အျပံဳးမဲ့သြားသလိုု ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEis6FYkAOzy7951UmPYLWts4579fUSQoQz9H8hBKIYJdI4-5_uQWPK9aTIiL7aDiWceTr_rngIytbLGcD81kCaCZUptO54TwJ_D-EAGnzoVaqVZsEj9AvAQTziW-Bfy19aYIfMwGgGttMQ/s1600/neoliberalism.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEis6FYkAOzy7951UmPYLWts4579fUSQoQz9H8hBKIYJdI4-5_uQWPK9aTIiL7aDiWceTr_rngIytbLGcD81kCaCZUptO54TwJ_D-EAGnzoVaqVZsEj9AvAQTziW-Bfy19aYIfMwGgGttMQ/s320/neoliberalism.jpg" width="204" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
</div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
</div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span>
<span style="font-family: inherit;"><br /></span>
<span style="font-family: inherit;">ေဖေဖေရ . . အစည္းအေ၀းၾကီးရဲ႕ ေနာက္ဆံုုးရက္ေတြ ေရာက္ေတာ့ Neoliberalism ဆိုုတဲ့ စကားလံုုးက သမီး နားထဲမွာ တဇီဇီ နဲ႕ ျမည္ေနပါေရာလား ။ ဟိုုလူလာလည္း နီယိုု .. ဒီလူ လာလည္း နီယိုု။ ဒီ SIGTUR ဆိုုတဲ့ အဖြဲ႕အစည္းၾကီးရဲ႕ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">ဦးတည္ခ်က္ကိုုက Neoliberalism ဆိုုတာၾကီးကိုု တိုုက္ဖ်က္ ဖိုု႕ နဲ႕ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">တျခားေရြးခ်ယ္စရာ တခုုခုု ကိုု ရွာၾကံ စဥ္းစားနိုုင္ၾက ဖိုု႕ လိုု႕ ေရးထား တယ္ေရာ ။</span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;"> ဒီေခတ္ၾကီးမွာ အားလံုုးလိုုလိုု ကေတာ့ အစြန္း နွစ္ဖက္ကိုု ေရွာင္ခ်င္လိုု႕ လစ္ဘရယ္ လိုု႕ ကိုုယ့္ကိုု ကိုုယ္ တံဆိပ္တပ္ထားတတ္ၾကတာ မဟုုတ္လား ။ အဲဒီေတာ့ အခုု နီယိုုလစ္ဘရယ္ ဆိုုတာၾကီးကေရာ…ဘယ္လိုု လက္သစ္ အယူ၀ါဒ မ်ိဳးလည္း လိုု႕ သမီးလည္း ၊ ဟိုုေခါက္ ဒီေခါက္ ဟိုုေရာက္ ဒီေရာက္ ေဖာက္ဖတ္ၾကည့္ရေတာ့တာေပါ့ ။</span><br />
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
</div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;">တခ်ိဳ႕ ေျပာတာေတာ့ နီယိုုလစ္ဘရယ္လစ္ဇင္ ဆိုုတာ တံခါးဖြင့္ စီးပြားေရး၀ါဒၾကီးကိုု လိုုက္ေလ်ာညီေထြ ရွိေအာင္ ျပဳျပင္ေျပာင္းလဲမူ လုုပ္တဲ့ စနစ္ လိုု႕ ဆိုုၾကတယ္။ တင္းက်ပ္မူေတြ ေျဖေလ်ာ့ေပးလိုုက္တယ္။ အခြန္တုုတ္ေတြ ေလ ွ်ာ့ေပါ့ ေပးလိုုက္တယ္။ နိုုင္ငံတကာ ကုုန္သြယ္ ရင္းနွီးျမဳတ္နွံမူေတြကိုု ဖိတ္ေခၚလိုုက္တယ္။ အစိုုးရ ရဲ႕</span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;"> နိုုင္ငံပိုုင္ လုုပ္ငန္းေတြကိုု ပုုဂၢလိက လက္ထဲ လႊဲေျပာင္းေရာင္းခ် လိုုက္တယ္ ။ ဆိုုေတာ့ . . . တင္းက်ပ္တဲ့ ဆိုုရွယ္လစ္ စီးပြားေရးစနစ္ နဲ႕ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">ညစ္ပတ္တဲ့ အရင္းရွင္ စီးပြားေရးစနစ္ နွစ္ခုု ၾကားက သူ႕အလိုုအေလ်ာက္ ထိုုးထြက္လာတဲ့ အေျခအေန တခုု လိုု႕ ေတာ့ သမီးက ယူဆမိ တာပဲ ေလ။ ဒါေပမဲ့ သူ႕ကိုု စြဲခ်က္တင္ အမည္တပ္ထားပံုု မွာကိုုက </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">မနွစ္သက္တဲ့ အသံ ပါေနျပီမိုု႕ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">နီယိုုလစ္ဘရယ္လစ္ဇင္ ဆိုုတဲ့ ေခါင္းစဥ္ ေအာက္မွာေတာ့ အေကာင္းကား ရွာ၏ မေတြ႕ ေလျပီ ေပါ့ ။ တကယ္ေတာ့ အခုု လူေတြ ျမိန္ေရ ယွက္ေရ ေျပာေနၾကတဲ့ Globalization ဆိုုတာၾကီးကလည္း သူ႕ရဲ႕ မွန္ကူကြက္ တခုုပဲ မဟုုတ္လား။</span><br />
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
</div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;">ေျပာသလိုုဆိုုရင္ေတာ့ ၊ ကမၻာၾကီး ျပားသြားလိုု႕ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">၊ အဆီးအတားေတြ ေလ်ာ့ေပါ့ေပးလိုုက္လိုု႕ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">၊ နယ္စည္း တံခါးေတြ ပြင့္လာလိုု႕ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">၊ စီး၀င္လာမဲ့ ကုုန္သြယ္လုုပ္ငန္းစုု ၾကီးေတြ ၊ ကမၻာ့အမွတ္တံဆိပ္ၾကီးေတြ ေအာက္မွာ ျပည္တြင္းထုုတ္ကုုန္ နဲ႕ အလတ္စား အေသးစား လုုပ္ငန္းေတြ ျပားျပား၀ပ္ကုုန္တတ္တယ္ လိုု႕ ဆိုုတယ္။ အင္းေနာ္ ျမန္မာျပည္မွာ အခုု ကိုုကာကိုုလာ ၀င္လာျပီဆိုုရင္ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">ေဆးသၾကားေတြ ပါတယ္… ဆိုုးေဆးေတြ ပါတယ္ ဆိုုတဲ့ ျပည္တြင္း အခ်ိဳရည္ေတြ ကိုု ဘယ္သူ ေသာက္ေတာ့မွာလဲ ။</span><br />
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
</div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;">နိုုင္ငံျခားရင္းနွီးျမဳပ္နွံမူ ဆိုုတာ မပုုိင္၀က္ေမြး တဲ့ ။ ေန႕စဥ္နဲ႕ အမ ွ် နာရီ စကၠန္႕ပိုုင္းနဲ႕ အမ ွ် </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">အတက္အက် ျဖစ္ေနတဲ့ ေငြေၾကးေစ်းကြက္ေတြ ေအာက္မွာ ၊ ကုုမၺဏီၾကီးေတြ ရဲ႕ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">ပိုုင္ဆိုုင္မူ ရပ္တည္မူေတြ ကလည္း အေျပာင္းအလဲ ျမန္တာေၾကာင့္ လက္ခံနိုုင္ငံေတြမွာ လူမူစီးပြား မတည္ျငိမ္မူေတြ ျဖစ္ရတယ္တဲ့။ အင္း … ကိုုရီးယား မွာ ျဖစ္ခဲ့တဲ့ ကားစက္ရံုုက ဆႏၵျပပြဲ လိုုမ်ိဳးေတြေပါ့ ။ ခုုေတာင္ ၾသစေၾတလ်မွာ အေမရိကန္ ကားကုုမၺဏီၾကီး General Motor ထြက္ေတာ့မယ္ ဆိုုေတာ့ ၊ ေထာင္နဲ႕ ခ်ီ က်န္ခဲ့မဲ့ အလုုပ္သမားေတြ ရဲ႕ ျပသာနာက၊</span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;"> လႊတ္ေတာ္ထဲ မွာ အျပန္အလွန္ ပုုတ္ခတ္ ေနတဲ့ နိုုင္ငံေရး ျပသာနာ ထိ ျဖစ္လာျပီေလ။</span><br />
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
</div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;">အက်ိဳးအျမတ္ရမူ နဲ႕ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">စြမ္းေဆာင္နိုုင္မူေတြ ေႏွးေကြးေလးလံ တယ္ဆိုုတဲ့ အေၾကာင္းျပခ်က္ နဲ႕ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">နိုုင္ငံပိုုင္ လုုပ္ငန္းၾကီးေတြကိုု တခုုျပီး တခုု ပုုဂၢလိက လက္ထဲ လႊဲေျပာင္း ေရာင္းခ် ေနရတဲ့ အေျခအေန ေတြ ကလည္း နီယိုုလစ္ဘရယ္လစ္ဇင္ ရဲ႕ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">ဖြားဖက္ေတာ္တဲ့။ ဟုုတ္တယ္ေလ . . . ျမန္မာ့ဆိုုရွယ္လစ္ လမ္းစဥ္ပါတီ ေခတ္က လူသံုုးကုုန္ပစၥည္းေတြ ဘယ္ေလာက္ ရွားပါးခက္ခဲ ခဲ့သလဲ . . . အစိုုးရ ရံုုးေတြ နဲ႕ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">ဆက္ဆံရတာ ဘယ္ေလာက္ေတာင္ စိတ္ပ်က္ဖိုု႕ ေကာင္းသလဲ</span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;"> ဆိုုတာ သမီးတိုု႕ ေတြ ေကာင္းေကာင္းသိခဲ့ ၾကျပီးျပီပဲ ။ ဒါေပမဲ့ အခုု ပညာေရးလိုု</span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;"> က်န္းမာေရးလိုု အေျခခံ အေဆက္အဦေတြကိုု ပုုဂၢလိကေတြ လက္ထဲ ထိုုးထဲ့ေနေတာ့ ၊ ဘယ့္ဂေလာက္ ပိုုျပီး အေျခအေနေတြ တိုုးတက္လာလိုု႕လဲ ။ ပိုုက္ဆံအမ်ားၾကီးကုုန္နိုုင္မွ ပညာသင္နိုုင္မဲ့ ဘ၀ေတြ ၊ ေဆးကုုဖိုု႕ ပိုုက္ဆံမရွိလိုု႕ အေသခံရမဲ့ ဘ၀ ေတြကိုုေရာ ထဲ့ မစဥ္းစားသင့္ ေတာ့ဘူးလား ။</span><br />
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
</div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;">လ ွ်ပ္စစ္မီးလိုု ၀န္ေဆာင္မူေတြကိုုေတာင္ ပုုဂၢလိကကိုု မွီခိုုေနရမယ္ ဆိုုရင္ ၊ အစိုုးရ တရပ္ကိုု ျပည္သူေတြက ဘာအတြက္မ်ား မဲေပး အခြန္ေပး အရိုုအေသေပး ေန ဖိုု႕ လိုုေတာ့မွာလဲ ။ အဲဒီေတာ့ ၊ အစိုုးရ တရပ္ ရဲ႕ ေလ်ာ့လ်ဲ လာတဲ့ ကြက္လပ္ေတြကိုု ျဖည့္ေပးဖိုု႕ NGO ေတြကိုု ေမ ွ်ာ္ရေတာ့မယ္။ NGO ေတြ ဆိုုတာ တကယ့္ကိုုပဲ အက်ိဳးအျမတ္ မၾကည့္တဲ့ လူသားျခင္း စာနာတဲ့ အဖြဲ႕အစည္းေတြခ်ည္းပဲလား ဆိုုတာ ဘယ္သူမွ အေသအခ်ာ မေျပာနိုုင္ေပမဲ့ ၊ လက္ေတြ႕ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">အေျခအေနေတြမွာေတာ့ အျငင္းပြားစရာေတြ တပံုုတပင္ ျဖစ္ေနတာ လူတိုုင္း သိေနၾကတာပဲ ။ သူတိုု႕ရဲ႕ ေနာက္ကြယ္က အလွဴရွင္ အဖြဲ႕အစည္းၾကီးေတြ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">နိုုင္ငံၾကီးေတြကေရာ တကယ့္ကိုုပဲ ေစတနာသန္႕သန္႕ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">တာ၀န္ေက်လိုုမူ သက္သက္နဲ႕ ခ်ိတ္ဆက္ေဆာင္ရြက္ ေနၾကတာလား ဆိုုတာေတာ့ အေတာ့္ကိုု ေခါင္းေနာက္စရာ ေကာင္းတဲ့ ေခါင္းစဥ္ေတြပဲ ေဖေဖေရ ။</span><br />
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
</div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;">ေျပာခဲ့မိသလိုု ျမန္မာျပည္ရဲ႕ အေျခအေနက ေျပာဖိုု႕ ေစာလြန္းေနေသးတယ္ ဆိုုတာထက္ ေနာက္က်လြန္းေနတာေရာ မျဖစ္နိုုင္ဘူးလား လိုု႕ သမီး ျပန္စဥ္းစားၾကည့္မိျပန္ တယ္ ။ IMF (International Monetary Fund) တိုု႕ ၊ WB (World Bank) တိုု႕လိုု အဖြဲ႕အစည္းၾကီးေတြကိုု အေရွ႕ ဥေရာပ အပါအ၀င္ ကမၻာ့နိုုင္ငံ ေတာ္ေတာ္မ်ားမ်ားက လက္ညွိဳး ေငါက္ေငါက္ထိုုးျပီး အျပစ္တင္ေနခဲ့တာ ျဖင့္ ၾကာျပီ ေလ။ ျမန္မာျပည္မွာ ခုုမွ ၾကိဳဆိုုဖိုု႕ စင္ထိုုးရတုုန္း </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">မဟုုတ္လား ။</span><br />
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
</div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;">ထားပါေတာ့ေလ ။ ျမန္မာျပည္မွာ လြတ္လပ္ေရး ရျပီးစကလည္း အယူ၀ါဒ ေတြ ေနရာလုု ခဲ့ၾကလိုု႕ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">ကမၻာ့ေနာက္ပိတ္ ျဖစ္ျပီးေနခဲ့ျပီ ။ အခုု ေခတ္ေရစီး အတိုုင္းျဖစ္လာတဲ့ ေစ်းကြက္စီးပြားေရး ဆိုုလည္း ထားပါ ။ ဒါေပမဲ့ ေစ်းကြက္စီးပြားေရးစနစ္ ဆိုုတာ ဒီမိုုကေရစီ အေျခခံေပၚမွာ ခိုုင္ခိုုင္မာမာ ရွိသင့္ျပီး ၊ တရားဥပေဒစိုုးမိုုးမူ နဲ႕ မီဒီယာလြတ္လပ္ခြင့္ ဆိုုတဲ့ ေပးထားကိန္းေတြ နဲ႕ တြက္မွသာ ၊ အေျဖမွန္ ရနိုုင္မယ္လိုု႕ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">ပညာရွင္ေတြက ေျပာထားျပီးသား။ ျမန္မာျပည္မွာ ၊ တရားဥပေဒ စိုုးမိုုးမူေတာ့ မသိဘူး … မီဒီယာ လြတ္လပ္ခြင့္ ေတာ့ ရွိေနျပီ ဆိုုပါေတာ့။ အေရးၾကီးတာက အဲဒီ လြတ္လပ္ပါတယ္ဆိုုတဲ့ မီဒီယာေတြက</span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;"> စီးပြားေရးသမားၾကီးေတြ ေကာ္ပိုုေရးရွင္းၾကီးေတြရဲ႕ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">အိပ္ေထာင္ထဲ ေရာက္မသြားဖိုု႕ေတာ့ လိုုတာေပါ့။ ဒါေပမဲ့ အခုုလိုု စီးပြားေရးေျဖေလ်ာ့မူေတြ လုုပ္တိုုင္း ခရိုနီ လိုု႕ ေခၚေနၾကတဲ့ သီးသန္႕ လူတစုု လက္ထဲကိုုခ်ည္း အခြင့္အေရးေတြ ေရာက္ကုုန္တဲ့ ေဘးထြက္ဆိုုးက်ိဳးကိုုေတာ့ ဘယ္ စီးပြားေရးပညာရွင္မွ မကယ္နိုုင္ေတာ့ဘူလား မသိ။</span><br />
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
</div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;">တကယ္ဆိုု ဒီ လြတ္လပ္တဲ့စီးပြားေရးစနစ္ကိုု ဟိုုအရင္ေခတ္ န၀တ လက္ထပ္ သတင္းစာေတြမွာ၊</span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;"> နွာေခါင္းရွည္ၾကီးေတြကိုု ေမ ွ်ာ္တဲ့ နယ္ခ်ဲ႕လက္သစ္စနစ္ လိုု႕ေတာင္ ပုုတ္ခတ္ေရးသားခဲ့ ၾကေသးတာပဲ မဟုုတ္လား ။ ေျပာရရင္ နယ္လဆင္ မန္ဒဲလားၾကီးေတာင္ ဘ၀ တခုုလံုုးပံုု ျပီး ယံုုၾကည္ေမ ွ်ာ္လင့္ ခဲ့တဲ့ ၊ ျပည္သူပိုုင္ စီးပြားေရး စနစ္ၾကီး ကိုု ေနာက္ဆံုုးအခ်ိန္မွာ နီယိုုလစ္ဘရယ္လစ္ဇင္ ရဲ႕ လက္ထဲပဲ အသာပံုုခ်ထားခဲ့ ရတာပဲ မဟုုတ္လား ။</span><br />
<span style="font-family: inherit;"><br /></span>
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
</div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;">သမီးထင္တာေတာ့ ေဖေဖေရ. . . လက္သစ္ေတြ လက္ေဟာင္း ေတြ ၊ ျပည္သူပိုုင္ေတြ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">ပုုဂၢလိက ပိုုင္ေတြ ဆိုုတာထက္ ၊ စနစ္ေတြ အားလံုုး ဟာ ၊ လူ႕ သဘာ၀ ေတြကိုု မလြန္ဆန္နိုုင္ပဲ အဂတိတရား ေလးပါးထဲမွာ ၀ဲလယ္ ခ်ာလယ္ ျဖစ္ေနၾကတာခ်ည္းပါပဲ ။ ဒါေပမဲ့ ေဖေဖ ေျပာျပဖူးတဲ့ ပံုုေဆာင္ခ်က္ကေလး တခုု လိုုပဲေပါ့။ လူ႕အဖြဲ႕အစည္းၾကီးထဲမွာ သံသရာက လည္ေတာ့ လည္ေနတာပဲ . . . ကရြတ္ ကင္းေလ ွ်ာက္သလိုု မလည္ပဲ ၊ စပရင္ တခုုလိုု လည္ရင္း အေပၚကိုု ျဖည္းျဖည္းျခင္း တက္သြားဖိုု႕ ပဲ အေရးၾကီးတယ္ ဆိုုတာေလ ။</span><br />
<span style="font-family: inherit;"><br /></span>
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
</div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;">နယ္လဆင္ မန္ဒဲလား ဆိုုလိုု႕ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">ေဖေဖေရ . . . တိုုက္တိုုက္ဆိုုင္ဆိုုင္ပဲ ။ ကြန္ဂရက္ ရဲ႕ ေနာက္ဆံုုးေန႕ ပိတ္ပြဲ မနက္ခင္းမွာ ၊ မန္ဒဲလားၾကီး တေယာက္ ညက ဆံုုးသြားတယ္ ဆိုုတဲ့ သတင္းေၾကာင့္ အားလံုုး လွဳပ္ရြ လွဳပ္ရြ ျဖစ္ေနၾကတယ္။ အဲဒီ ေနာက္ဆံုုးေန႕ မွာပဲ ျမန္မာျပည္က သံုုးေယာက္က စကားေျပာရမွာ ဆိုုေတာ့ ခ်က္ျခင္းပဲ မန္ဒဲလား အတြက္ ၀မ္းနည္းေၾကာင္း ထဲ့ေျပာဖိုု႕ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">တိုုင္ပင္ ျဖည့္စြက္ ၾကရျပန္တယ္။ အခန္းအနား အစီအစဥ္ အစမွာ၊ အားလံုုး မန္ဒဲလား အတြက္ ၀မ္းနည္းျခင္းအထိ္မ္းအမွတ္ တမိနစ္ခန္႕ ျငိမ္သက္ အေလးျပဳၾကတယ္။</span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;"> ရုုတ္ျခင္းဆိုုသလိုုပဲ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">ေတာင္အာဖရိက သမဂၢ၀င္ေတြ သံျပိဳင္ဆိုုလိုုက္တဲ့</span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;"> Free Nelson Mandela </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">ဆိုတဲ့ သီခ်င္းသံက ျငိမ္သက္လက္စ စိတ္အစဥ္ေတြကိုု ေလးနက္မူ တခုုထဲမွာ စီး၀င္ေမ်ာပါ သြားေစေတာ့တယ္။</span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;"> သီခ်င္းသံရဲ႕ အဆံုုး</span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;"> ဇူလူးဘာသာစကား နဲ႕ ေၾကြးေၾကာ္လိုုက္သံကိုု ၾကားမွ အားလံုုး သတိအေနအထား ျပန္ျဖစ္ၾကတယ္။ အစည္းအေ၀းခန္းထဲမွာ ရွိေနတဲ့ လူေတြ အားလံုုး၊</span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;"> Red Salute လိုု႕ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">ေၾကြးေၾကာ္သံကိုု အဆံုုးသပ္လိုုက္တဲ့ အခ်ိန္မွာ ၊ သမီးပါးစပ္က ဘယ္လိုု အသံထြက္သြားခဲ့သလဲ.. သမီး ေသခ်ာ မသိလိုုက္ဘူး ေဖေဖ။</span><br />
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
</div>
</span><span style="font-family: inherit;"><div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;">အားလံုုး ခံုုမွာ ျပန္ထိုုင္ၾကေတာ့မွ ၊ ေရွ႕မွာ ခ်ိတ္ဆြဲထားတဲ့ အနီေရာင္ ေနာက္ခံမွာ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">ကမၻာလံုုးထဲကေန လက္သီးလက္ေမာင္းတန္းေနတဲ့ ရုုပ္ပံုုေအာက္က New Unions for a Century ဆိုုတဲ့ စာသားေလးကိုု၊ အခုုမွ ျမင္မိသလိုု ေငးၾကည့္ေနမိတယ္။ ဓနရွင္လက္သစ္၀ါဒကိုု အစားထိုုးဖိုု႕ ဆိုုတဲ့ ၊ ဒီအစည္းအေ၀းၾကီးရဲ႕ ရည္မွန္းခ်က္ေတြ တကယ္ပဲ ျပည့္ေျမာက္ပါေစ လိုု႕ ဆႏၵျပဳလိုုက္တယ္။ လက္သစ္၀ါဒ ေနာက္ထပ္တမ်ိဳးကိုုလည္း အဆိုုးမျမင္ခ်င္ေတာ့ဘူးေလ။ အားလံုုးအတြက္ တရားမ ွ်တ တဲ့ လူ႕ေဘာင္ၾကီးတခုု တည္ေဆာက္ဖိုု႕ ဆိုုတာ </span><span style="font-family: inherit;"> </span><span style="font-family: inherit;">စိတ္ကူးယဥ္ သက္သက္ေတာ့ မဟုုတ္ေလာက္ပါဘူး ေနာ္ . </span><span style="font-family: inherit;"> . . ေဖေဖ ။</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;">ေကသြယ္</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;">၂၀-၂၁ ဒီဇင္ဘာ ၂၀၁၃</span></div>
</span>kayhttp://www.blogger.com/profile/16599467317071240993noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-4790315453620143995.post-47461973984239920632013-11-29T01:05:00.002+08:002013-11-29T01:42:41.852+08:00သယံဇာတ ပဋိပကၡ နဲ႕ သဟဇာတ ပဋိညာဥ္<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ျပီးတဲ့ အပတ္ေတြထဲ တိုုင္းရင္းသား လက္နက္ကိုုင္အဖဲြ႕ ေတြနဲ႕ ျမန္မာအစိုုးရရဲ႕ ေဆြးေႏြးပဲြ သတင္းေတြကိုု စိတ္၀င္တစား အင္တာနက္မွာ လိုုက္ရွာဖတ္ေနတုုန္း ညေနခင္း နိုုင္ငံတကာ တီဗီြ သတင္းတခုုမွာ M23 လက္နက္ကိုုင္ သူပုုန္အဖဲြ႕က ကြန္ဂိုုအစိုုးရကိုု ျငိမ္းခ်မ္းေရး ကမ္းလွမ္း ျပီ ဆိုုတဲ့ ေခါင္းၾကီးသတင္းကိုု ၾကားလိုုက္ရတယ္။ တိုုက္ဆိုုင္တယ္လိုု႕ ဆိုရေပမဲ့ .. ကြန္ဂိုု နဲ႕ ျမန္မာ ဆိုုတာက အလွမ္းေ၀းလွတဲ့ နိုုင္ငံနွစ္ခုု ။ ဒါေပမဲ့ အာဖရိကနိုုင္ငံေတြ ရဲ႕ ျပည္တြင္းစစ္ ေတာ္ေတာ္မ်ားမ်ားဟာ၊ လူမိဳ်းေရး ပဋိပကၡ ေတြရယ္ သယံဇာတ လုုပ္ငန္းေတြ ရယ္ ၾကားမွာ ေသြးအလိမ္းလိမ္း ဖုုန္အလိမ္းလိမ္း ရိွေနတတ္တာမိုု႕ ၊ ျမန္မာျပည္ရဲ႕ လက္ရိွ ျပည္တြင္းျငိမ္းခ်မ္းေရး အၾကပ္အတည္းနဲ႕ ဆက္စပ္ စဥ္းစား ၾကည့္နိုုင္ မလားရယ္လိုု႕ ကြန္ဂိုု သတင္းေတြေနာက္ လိုုက္ရွာဖတ္ရင္း တေယာက္တည္း ေမးခြန္းထုုတ္မိတယ္။ ပဋိပကၡေၾကာင့္ သယံဇာတ လုုပ္ငန္းေတြ အဟန္႕အတားျဖစ္တာလား…. သယံဇာတ လုုပ္ငန္းေတြေၾကာင့္ ပဋိပကၡ ေတြ ပိုုျပီး ျပင္းထန္လာတာလား ။ ေသခ်ာတာကေတာ့ အခုုေနာက္ပိုုင္းနွစ္ေတြမွာ သယံဇာတ နဲ႕ ပဋိပကၡဟာ ဒဂၤါးျပားတခုု ရဲ႕ ေခါင္း နဲ႕ ပန္း လိုု ျဖစ္လာေနတာပဲ ။ ျငိမ္းခ်မ္းေရး ဆိုုျပီး မက်က္တဲ့ အနာေတြကိုု မန္းမွဳတ္ ျပစ္ေနၾကရတာက လည္း စိတ္၀င္စားစရာ ေကာင္းေနျပန္ ေတာ့တယ္။ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
တကယ္ဆိုုေတာ့ ၂၁ရာစုုအေရာက္မွာ လူေတြရဲ႕ အေနအထိုုင္ အသံုုးအေဆာင္ေတြ တိုုးတက္ေျပာင္းလဲ လာတာနဲ႕ အမ ွ် ကမၻာၾကီးမွာ စြမ္းအင္သယံဇာတေတြ ပိုုျပီးလိုုအပ္လာ ။ ေဈးကြက္ၾကီးက ပိုုျပီး က်ယ္ျပန္႕ရွဳပ္ေထြးလာ ။ နိုုင္ငံအစိုုးရေတြလည္း ဒီ သယံဇာတ ၀င္ေငြေတြ နဲ႕ ပိုုျပီး အက်င့္ပ်က္လာ ။ ေဒသခံ ဌါေန တိုုင္းရင္းသား လူမိဳ်းစုုေတြကလည္း သူတိုု႕ အကိဳ်းေ၀စုု အတြက္ ျမင္တတ္ ေတာင္းတတ္ တိုုက္တတ္ ခက္တတ္လာ ။ သဘာ၀ပတ္၀န္းက်င္ ပ်က္စီးမူေတြ ေျမယာသိမ္းမူေတြ နဲ႕ ျပည္သူေတြရဲ႕ မေက်မနပ္မူေတြ ရုုန္းၾကြလာ .. ။ အဲဒီလိုုနဲ႕ ေပါက္ပင္ ဘာေၾကာင့္ ကိုုင္းရတာလဲ ဆိုုတဲ့ ေမးခြန္းလိုု ၊ အေတာမသတ္နိုုင္ ျဖစ္ေနၾက ရတာဟာ၊ ဒီေန႕ ကမၻာရဲ႕ ပစကၡ သယံဇာတ ပဋိပကၡ ၾကီးပဲ ျဖစ္ေတာ့တယ္။ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
အဲဒီလိုု ျပည္သူက ဆင္းရဲသေလာက္ ေခါင္းေဆာင္ေတြက မတရား ၾကြယ္၀လာေနတဲ့ သယံဇာတကိ်န္စာသင့္ နိုုင္ငံေတြမွာ ၊ ရိွသမ ွ် ေျမလွန္ထုုတ္ေရာင္းရင္း ျပည္တြင္းစစ္ေတြ နဲ႕ ျဖစ္ခ်င္တိုုင္း ျဖစ္လာေန ၾကေတာ့ ၊ ဒီ သယံဇာတ ပဋိပကၡ ဆိုုတာေတြကိုု ကမၻာ့အသိုုင္းအ၀ိုုင္းက မျဖစ္မေန အာရံုုစိုုက္ လာရေတာ့တယ္ ။ ကမၻာ့ေဈးကြက္ထဲကိုု လမ္းေၾကာင္း အမိဳ်းမိဳ်းကေန ၀င္ေရာက္လာမဲ့ အဲဒီ သယံဇာတ ေတြကိုု Conflict Mineral လိုု႕ ပုုဒ္မ တပ္ျပီး ဥပေဒေတြ နဲ႕ ပိတ္ပင္ ၾကည့္ၾကတယ္။ ဥပမာ အေမရိကန္ အထက္လႊတ္ေတာ္မွာ တင္သြင္းခဲ့တဲ့ ျမန္မာျပည္နဲ႕ ပတ္သတ္ေနတဲ့ Burmese Jade Act ဆိုုတာ ရိွခဲ့တယ္။ အခုုလည္း သက္တမ္း ထပ္တိုုးထား ဆဲပဲ ။ အာဖရိကတိုုက္ က ထြက္တဲ့ စိန္ေတြကိုု Blood Diamond ဆိုုျပီး ေရွာင္ၾကဥ္ ဖိုု႕ လံွဳ႕ေဆာ္မူေတြ လုုပ္ၾကတယ္။ ကြန္ဂိုုမွာ ဆိုုရင္လည္း တိုုက္ပဲြေတြ ျပင္းထန္ေနတဲ့ နိုုင္ငံရဲ႕ အေရွ႕ဖ်ားေဒသက လာတဲ့ T3 ( Tin, Tungsten, Tantalum လိုု႕ ေခၚတဲ့ သတၱဳေတြကိုု အီလက္ထေရာနစ္ ပစၥည္းထုုတ္တဲ့ လုုပ္ငန္းၾကီးေတြက မရိွမျဖစ္ အသံုုးျပဳေနရသည္မိုု႕ အေမရိကန္နိုုင္ငံမွာ ဥပေဒျပဳျပီး တင္းက်ပ္စိစစ္ေနရသည္။ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ဒါ့အျပင္ အခုု ျမန္မာျပည္မွာ စိတ္၀င္စားလာၾကတဲ့ Extractive Industries Transparency Intiative (EITI) လိုု အဖဲြ႕ၾကီးေတြနဲ႕ တည့္မတ္ဖိုု႕ တီထြင္ၾကံဆ လာၾကတယ္။ အဖဲြ႕၀င္ အျဖစ္ မွတ္ေက်ာက္ တင္ခံနိုုင္ရင္ ကမၻာကေလးစားမယ္ေပါ့ ။ တိုုက္တိုုက္ဆိုုင္ဆိုုင္ပဲ ျမန္မာျပည္က အခုုမွ နႊႈႈ အဖဲြ႕၀င္ျဖစ္ဖိုု႕ သိမ္းသြင္းတံုုး ျပင္ဆင္ၾကိဳးစားတံုုး အခိ်န္မွာ၊ ကြန္ဂိုု နိုုင္ငံကေတာ့ ၂၀၁၃ နွစ္ဆန္းပိုုင္းတုုန္းကမွ ရခဲ့တဲ့ တင္းျပည့္အဖဲြ႕၀င္ အျဖစ္ကေနေတာင္ ယာယီ ရပ္ဆဲ ခံထားရျပီ လိုု႕ ဆိုုသည္။ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
အခုု ကြန္ဂိုုမွာ သူပုုန္ေတြက လက္နက္ခ်ျပီး အလံျဖဴျပထားတယ္ ဆိုုေပမဲ့ ျငိမ္းခ်မ္းေရး အလားအလာက မေသခ်ာမူေတြ မ်ားေနျပန္သည္။ ကြန္ဂိုုအမိဳ်းသားတပ္မေတာ္က သူ႕ထဲကေန ခဲြထြက္ ပုုန္ကန္သြားတဲ့ တြတ္စီသူပုုန္ေတြကိုု ျပန္ေပါင္းစည္းဖိုု႕ လက္မခံနိုုင္သလိုု နိုုင္ငံေရး စားပဲြ၀ိုုင္းေပၚလည္း မေခၚနိုုင္ဘူးဟုု ျငင္းဆိုုသည္။ လူမိဳ်းေရး မေက်နပ္မူေတြ ရိွခဲ့တဲ့ အဲဒီ M23 သူပုုန္ အဖဲြ႕ဟာ ခဲေတြ ေရႊေတြ ထြက္တဲ့ ကီဗူေဒသကိုု ၂ နွစ္ေလာက္ သိမ္းပိုုက္ထားနိုုင္ခဲ့သည္။ ေဒသခံ လူထုုေတြလည္း အေတာ့္ကိုု ဒုုကၡေရာက္ၾက ေသၾက ေက်ၾကသည္။ အခုု ကုုလသမဂၢတပ္ေတြရဲ႕ အကူအညီနဲ႕ ကြန္ဂိုုအစိုုးရစစ္တပ္က တိုုက္ထုုတ္လိုုက္နိုုင္ေတာ့မွ အိမ္နီးခ်င္း ယူဂမ္ဒါ နိုုင္ငံထဲ ေျပး၀င္ လက္နက္ခ် ျငိမ္းခ်မ္းေရး စကားဆိုုျခင္း ျဖစ္သည္။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ကြန္ဂိုု ရဲ႕ ပဋိပကၡက ဘယ္ေလာက္ထိ က်ယ္ျပန္႕ သက္ေရာက္မူ ရိွသလဲေတာ့မသိ ။ ကုုလသမဂၢတပ္ အင္အားအမ်ားဆံုုး ခ်ထားတဲ့ နိုုုင္ငံ ျဖစ္ျပီး အခြန္ထမ္းေငြေတြ တနွစ္ကိုု တဘီလံ်ေက်ာ္ေလာက္ သံုုးစဲြကုုန္က်တယ္လိုု႕ တြက္ခ်က္ၾကသည္။ ကြန္ဂိုု ပဋိပကၡထဲကိုု ေနာက္ထပ္ ၀င္လာသူေတြကေတာ့ အာဖရိကတိုုက္ကိုု အင္အားခဲ်႕ထြင္ စြမ္းအင္ အရွာထြက္လာတဲ့ တရုုတ္နိုုင္ငံပိုုင္ ကုုမၺဏီၾကီးေတြ ။ အာဖရိကတိုုက္ၾကီး မွာ အေနာက္အုုပ္စုု ေတြက ငွက္ဖ်ားေတြ HIV ေတြနဲ႕ အလုုပ္ရွဳပ္ ေနတဲ့အခိ်န္မွာ ျဖဳန္းဆိုု ဇိုုးဇိုုး ဇပ္ဇပ္ တရုုတ္ေတြ ၀င္ခ်လာျပီး လမ္းေတြခင္း တံတားေတြေဆာက္ သတၱဳေတြ ထူးတုုတ္ေတာ့မွ အားလံုုး မ်က္လံုုးျပဴး ကုုန္ၾကတယ္ ။ အထူးသျဖင့္ တရုုတ္ရဲ႕ အင္အားျဖန္႕ရာ ထပ္ခ်ပ္မကြာ အင္အားလိုုက္မ ွ်ေနရတဲ့ အေမရိကန္ေတြပဲ ။ အေမရိကန္ပိုုင္ အီလက္ထေရာနစ္ ကုုမၺဏီၾကီးေတြရဲ႕ အကိဳ်းစီးပြား မ ွ်ဖိုု႕ အေၾကာင္းေတြလည္း ရိွခ်င္ ရိွမည္ေပါ့ ။ ဘာပဲျဖစ္ျဖစ္ ကြန္ဂိုု ျပည္တြင္းစစ္ကိုု ရပ္တန္႕ဖိုု႕ အေၾကာင္းေတြေတာ့ ရိွလာေနျပီ ။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ကြန္ဂိုုအေၾကာင္း အရင္ စဥ္းစားလိုုက္မိေတာ့ ျမန္မာျပည္ အေၾကာင္း ေရးဖိုု႕ ေတာင္ အေထြအထူး မရိွေတာ့ သလိုု ျဖစ္သြားသည္။ နိုုင္ငံျခင္း လူမိဳ်းျခင္း ေ၀းကြာလွတယ္ ဆိုုေပမဲ့ ပဋိပကၡ ေက်ာရိုုး ျဖစ္စဥ္ေတြက ဒါေတြပဲ မဟုုတ္လား…။ ထူးျခားတာက ျမန္မာျပည္မွာ လက္နက္ကိုုင္အဖဲြ႕ ဆိုုတာ တခုု နွစ္ခုု မကသလိုု သယံဇာတေတြ ထုုတ္ယူသံုုးစဲြ နိုုင္တဲ့ အလားအလာ ေတြကလည္း ဟိုုတကြက္ ဒီတကြက္ေလာက္ မဟုုတ္ ။ ျမန္မာျပည္ၾကီးကိုု ပထ၀ီီီနိုုင္ငံေရး အရ ျမင္းခြာပံုု ၀ိုုင္းရံ ကာကြယ္ေပးေနတဲ့ တိုုင္းရင္းသားေဒသ ေတာင္တန္းၾကီးေတြမွာ သယံဇာတ ေတြ ရိွေနၾကသလိုု ၊ သမုုဒၵရာ ေရေၾကာင္းလမ္းေတြကိုု ျဖန္႕က်က္သြယ္တန္းေပးေနတဲ့ ရခိုုင္ ကမ္းရိုုးတန္း တနသၤာရီ ကမ္းရိုုးတန္း တေလ ွ်ာက္မွာလည္း ေရနံ သဘာ၀ဓါတ္ေငြ႕ေတြ အလ ံွ်အပယ္ ထြက္ရိွ ေနေလေတာ့ ပထ၀ီနိုုင္ငံေရးတင္မက ပထ၀ီစီးပြားေရးလိုု႕ ေတာင္ ေျပာရမေလာက္ပင္။ ပိုုျပီး ထူးျခားတာက ျမန္မာျပည္တြင္းစစ္ရဲ႕ သက္တမ္းက ရာစုုနွစ္ တ၀က္ ေက်ာ္ေအာင္ ၾကာျမင့္ ခဲ့ျပီ ။ ျပည္တြင္းစစ္ကိုု သမိုုင္း လက္ဆင့္ကမ္းခဲ့ၾကရင္း ပထမ မိဳ်းဆက္ ျဖစ္တဲ့ ေဒါင္ေဒါင္ျမည္ ေတာ္လွန္ေရးသမား ၾကီးေတြပင္ သိပ္မက်န္ေတာ့။ အမိဳ်းသားအေရးထက္ အကိဳ်းစီးပြားအေရးကိုု အာရံုုက်လာၾကရင္း ေတာ္လွန္ေရးရဲ႕ သေႏၶ ကလည္း ေရြ႕ေလ်ာ သားပ်က္ခ်င္သလိုု ျဖစ္ေနသည္။ ေျပာရရင္ အဓိက လက္နက္ကိုုင္ အဖဲြ႕အစည္းၾကီးေတြရဲ႕ အေနအထားက ဥသ ွ်စ္သီး ၾကီး တလံုုးလိုု ရင့္မွည့္ ကဲြအက္ေနျပီ။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ေျပာခဲ့သလိုု ကမၻာ့ေဈးကြက္ၾကီး ရဲ႕ သယံဇာတ သတၱဳစြမ္းအင္ လိုုအပ္မူၾကီး ၾကီးမားလာတာနဲ႕ အမ ွ် ၊ တရုုတ္နိုုင္ငံ ရဲ႕ နိုုင္ငံေရးထိုုးေဖာက္မူ ေဈးကြက္ထိုုးေဖာက္မူေတြ ကိုု အေနာက္အုုပ္စုုက စိုုးရိမ္လာသည္။ ျမန္မာျပည္ကိုု အေရြ႕ တခုုေတာ့ ေရြ႕ ေစခ်င္ျပီ။ ကဲ- အခုု ျမန္မာျပည္ၾကီး ေရြ႕ ျပီ.. တံခါးဖြင့္ျပီ .. နိင္ငံျခား ရင္းနီွးျမဳပ္နံွမူေတြ ဖိတ္ေခၚျပီ… ဒီမိုုကေရစီေပးျပီ ဆိုုေတာ့ ၊ ျမန္မာ့နိုုင္ငံေရး ျဖစ္စဥ္မွာ ပါ၀င္ေနတဲ့သူေတြ အားလံုုး အလိုုက္သင့္ လိုုက္ ေရြ႕ ရေပေတာ့မည္။ နိုုင္ငံျပင္ပမွာ အေျခခ် ေနခဲ့တဲ့ နိုုင္ငံေရး လွဳပ္ရွားသူေတြေတာင္ အခုုအခိ်န္မွာ ျမန္မာျပည္ ထဲကိုုပဲ အလုုအယက္ ျပန္၀င္ျပီး ေနရာရွာ မဟာမိတ္ျပဳ ေနၾကရျပီ ဆိုုေတာ့… ျမန္မာ့နိုုင္ငံေရး မွာ သိပ္ကိုု အေရးပါတဲ့ တိုုင္းရင္းသား လက္နက္ကိုုင္ အဖဲြ႕ေတြမွာလည္း ၂၀၁၅ အမီ အေရြ႕ တခုု ေတာ့ ေရြ႕ ရေတာ့မည္။ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
အခုု ျဖစ္ေနၾကတာက ဘယ္လိုု ေရႊ႕မလည္း ဆိုုတဲ့ ျပသာနာ ။ ျငိမ္းခ်မ္းေရး မရ-ရေအာင္ ယူ ေရွ႕ဆံုုးက လက္မွတ္ထိုုးျပီး လႊတ္ေတာ္ နိုုင္ငံေရးထဲ ၀င္ထိုုင္ၾကမလား ။ အစိုုးရက ဖဲ့ရဲြ႕ ေပးေနတဲ့ စီးပြားေရး လုုပ္ခြင့္ေတြနဲ႕ ကုုမၺဏီေထာင္ ၾကမလား ။ ဂုုဏ္ျပဳ ခီ်းျမွင့္ ေၾကးေလးေတြနဲ႕ ေအးေအးလူလူ နယ္ျပန္ျပီး ျခံစိုုက္စားၾကမလား ။ ၉၀ ျပည့္လြန္ ကာလေတြက ၊ ၀ .. ပအိုု႕၀္ နဲ႕ ကိုုးကန္႕ ေခါင္းေဆာင္ပိုုင္းေတြကိုု ျငိမ္းခ်မ္းေရးလိုု႕ ေခါင္းစဥ္တပ္ျပီး ရန္ကုုန္ျမိဳ႕ေပၚမွာ ေပၚေပၚထင္ထင္ စီးပြားေရး လုုပ္ငန္းၾကီးေတြ ေပးလုုပ္ခဲ့ဘူးသည္ပင္။ ကေန႕ လႊတ္ေတာ္ ထဲမွာေတာင္ အဲဒီတုုန္းက ျငိမ္းခ်မ္းေရး အဆက္အႏြယ္တခိဳ်႕ ေနရာေကာင္းေတြ ရနွင့္ ေနျပီးၾက ျပီ။ ခက္တာက တသက္လံုုး စစ္ပဲ တိုုက္လာခဲ့ျပီး ေထာင္နဲ႕ ေသာင္းနဲ႕ ခီ် ရိွေနတဲ့ ေအာက္ေျခက လူေတြကိုု ဘယ္လိုု စီစဥ္မလဲ ။ ဒီလိုုပဲ တပ္ပ်က္ ေတာျပန္ ေတာင္ယာလုုပ္စား ၾကယံုုပဲလား။ နယ္ျခားေစာင့္တပ္ .. ျပည္သူ႕စစ္ .. အပစ္ရပ္တပ္ နာမယ္အမိဳ်းမိဳ်းတပ္ျပီး မဟာဗဳ်ဟာက်က် ဆက္ေမြးျမဴ ထားမည္လား…။ အခုု ေတာင္းဆိုုေနသလိုု ဖယ္ဒရယ္ တပ္မေတာ္ ဆိုုျပီး ပိုုေနျမဲ က်ားေနျမဲ ဆက္ျပီး လက္နက္ ေပးကိုုင္ထားမလား ။ မူလ ျမန္မာ့တပ္မေတာ္ၾကီးကပင္ အဆမတန္ အင္အားခဲ်႕ထြင္ျပီးသား အေျခအေနမွာ တိုုင္းရင္းသား တပ္မေတာ္ေတြပါ တရား၀င္ ျဖစ္လာမယ္ ဆိုုတဲ့ကိစၥက အင္အားအာဏာ မ ွ်ေခ် ျဖစ္လာနိုုင္မွာမိုု႕ ၾကိဳဆိုုရမဲ့ အေနအထားလား … စစ္အသံုုးစရိတ္ေတြ ပိုုမ်ားလာျပီး စစ္အာဏာရွင္စနစ္ ပယ္ဖ်က္ပစ္ဖိုု႕ ကမ္းေ၀း ေနရအံုုးမဲ့ ခရီးလား ။ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
တကယ္ဆိုု ဒီ ကမ္းေ၀းအတြက္ ၾကားကေန ေတြးပူ ၾကည့္ဖိုု႕ပင္ မလိုုပါေခ် ။ ျပီးခဲ့တဲ့ လဆန္းပိုုင္းက ျမစ္ၾကီးနားမွာ ေတြ႕ဆံုုၾကတဲ့ပဲြ မွာ ၊ ျမန္မာစစ္တပ္ရဲ႕ တာ၀န္ခံ ဒုုတိယ ဗိုုလ္ခဳ်ပ္ၾကီး ျမင့္စိုုးက ၊ အားလံုုး ၾကားေအာင္ အေသအခ်ာ အပီအသ ေျပာသြားခဲ့သည္။ မျဖစ္နိုုင္တဲ့ ဖယ္ဒရယ္တပ္မေတာ္ ဆိုုတာ လာေတာင္းေနရင္ ျငိမ္းခ်မ္းေရး မရယံုုပဲ ရိွမွာေပါ့ ဆိုုတဲ့ သေဘာမိဳ်း ။ ဆိုုေတာ့ … ဒီ ပဲြ မွာေရာ ဘယ္သူ႕ဖက္က အနိုုင္ဖဲကိုု ကိုုင္ထားသည္လဲ ။ ျမန္မာအစိုုးရ ကိုုယ္တိုုင္က နိုုင္ငံျခား ရင္းနီွးျမဳပ္နံွမူေတြ ယံုုယံုုၾကည္ၾကည္ အဆင္ေျပေျပ ၀င္လာနိုုင္ေအာင္ ျငိမ္းခ်မ္းေရး စာခဳ်ပ္တခုု ကမၻာကိုု ျပခ်င္ေဇာ ၾကီးေနသည္လား ။ ျငိမ္းခ်မ္းေရး မရလည္း ေနပေစ ။ စံခိ်န္မီတဲ့ နိုုင္ငံျခား ကုုမၺဏီၾကီးေတြ ၀င္မလာနိုုင္ရင္ ပိုုေတာင္ အၾကိဳက္ ျဖစ္ေလမလား ။တိုုင္းရင္းသား လက္နက္ကိုုင္ေတြဖက္ကေရာ တကယ္ကိုုပဲ ျငိမ္းခ်မ္းေရးကိုု နွစ္နွစ္ကာကာ လိုုခ်င္ၾကျပီလား..။ ရွည္ၾကာလွတဲ့ ေတာ္လွန္ေရးၾကီးထဲမွာ ေညာင္းညာ လာၾကျပီလား ။ ေျပာၾကေၾကးဆိုု သူတိုု႕က ျမန္မာ့တပ္မေတာ္လိုု ေၾကးစားတပ္ မဟုုတ္ ။ ေဒသတြင္း ျပည္သူေတြရဲ႕ ယံုုၾကည္ေလးစားမူ ပံ့ပိုုးမူေတြနဲ႕ ရပ္တည္ေနၾကရတဲ့ ေပ်ာက္ၾကားတပ္ေတြမိုု႕ ျပည္သူရဲ႕ ညိဳညင္မူကိုု မခံနိုုင္။ ခံလိုု႕လည္း မျဖစ္။ ဒါေပမဲ့ ခုုေတာ့ ညိဳညင္သံေတြ ၾကားလာေနရျပီ ။ အကိဳ်းစီးပြား သပ္လ ိွဳ် ေသြးခဲြမူေတြ ေအာက္မွာ တိုုင္းရင္းသား လက္နက္ကိုုင္ အဖဲြ႕ေတြလည္း တခ်က္ခုုတ္ သံုုး-ေလး-ငါး ခ်က္ ျပတ္ေနၾကေလေတာ့ အျခင္းျခင္း ပြတ္တိုုက္မူေတြလည္း ရိွလာသည္။ အစိုုးရက ေပးေနတဲ့ လုုပ္ပိုုင္ခြင့္ေတြ ဆိုုတာေတြမွာ အရင္းမစိုုက္ အိတ္မနိွဳက္ရပဲ လက္လြတ္စပယ္ ေပးေနတဲ့ သတၱဳလုုပ္ကြက္ေတြက အမ်ားဆံုုး ။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
မိုုလိုု အမိဳ်းသမီး သတၱဳတြင္းေစာင့္ၾကည့္ေရး ကြန္ယက္က ထုုတ္ျပန္တဲ့ “ ပဋိပကၡနယ္ေျမ အတြင္း သတၱဳတူးေဖာ္ျခင္း” ဆိုုတဲ့ စာတမ္းထဲမွာ ကယားျပည္နယ္ ဖားေဆာင္းျမိဳ႕နယ္ အတြင္းက ေမာ္ခီ်းသတၱဳတြင္းၾကီး ရဲ႕ ျပသနာကိုု အေသအခ်ာ ေထာက္ျပထားတာ ဖတ္လိုုက္ရေတာ့ ၊ မနွစ္က ကိုုယ္တိုုင္ ေရာက္ခဲ့တဲ့ ေမာ္ခီ်းေဒသရဲ႕ လူမူစီးပြား ျပတင္း ျမင္ကြင္းေတြက ကြက္ကြက္ကြင္းကြင္း ျပန္ေပၚလာသည္။ အဂၤလိပ္ ေခတ္ကတည္းက စတင္ခဲ့တဲ့ ၊ ကမၻာ့ ခဲမျဖဴေဈးကြက္မွာ နာမယ္ေက်ာ္ခဲ့တဲ့ ၊ နိုုင္ငံဂုုဏ္ေဆာင္ ေမာ္ခီ်းမိုုင္း ၾကီးဟာ အခုုအခိ်န္မွာ ဦးပိုုင္ကုုမၺဏီလီမိတက္ ရဲ႕ လက္ေအာက္မွာ ဧကေပါင္း ၇၂၀၀ ထိ ခဲ်႕ထြင္ထားျပီးျပီ။ ယာေျမေတြ ဆံုုးရံွဳးကုုန္တဲ့ ရြာသူရြာသားေတြ အတြက္ တျခား အသက္ေမြးစရာမရိွ ။ အခိ်န္မေရြး ျပိဳက်လာနိုုင္တဲ့ ေတာင္ေက်ာ ေတာလမ္းေတြ ၾကားမွာ အသက္ကိုု ရင္းျပီး ျဖစ္သလိုု တူးဆြ (ခဲ) ယင္း ၾကယံုုသာ ။ အခုု ဦးပိုုင္က တိုုင္းရင္းသား လက္နက္ကိုုင္ တခိဳ်႕ကိုု လုုပ္ကြက္တခိဳ်႕ ျပန္ခ်ေပးဦးမည္ ဆိုုေတာ့ လက္လုုပ္လက္စား ေဒသခံ တြင္းသားေတြမွာ က်ားလည္း ေၾကာက္ရ.. ရွင္ၾကီးလည္း ေၾကာက္ရ ဖိုု႕ပင္။ ဘ၀ အာမခံခ်က္လည္း မေသခ်ာ ။ လုုပ္ငန္းခြင္ လံုုျခံဳမူလည္း မရိွ ။ ေမာ္ခီ်းမိုုင္းၾကီးမွာလည္း သတၱဳတြင္းၾကီး တခုု ရဲ႕ ဂုုဏ္အဂၤါေတြ ဘာမွ မက်န္ေတာ့။ အဲဒီလိုုပဲ ရွမ္းျပည္နယ္က အစိုုးရပိုုင္ အဂၤလိပ္ေခတ္ ေဘာ္တြင္း မိုုင္း ၾကီးလည္းပဲ ၊ ကိုုးကန္႕ အႏြယ္ ျငိမ္းခ်မ္းေရး အဖဲြ႕ ေတြရဲ႕ လက္ထဲကိုု ဘယ္အခိ်န္ ဘယ္ကာလတုုန္းက ဘယ္လိုု ေရာက္သြားခဲ့သည္ မသိ ။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEib9Y0fzhnkB30aJnVjRWxhWz1SHPQqptwQSX9WITY-gMR8WvX1N-fyU9bNANwW6mkNIDLqWrSZBmZceiLCHtVsJwJKpwkJOkT5k7ze8IBMqlMrLCO2YV4W16BK2RfYgd6K8ZbBDwFn7pQ/s1600/1422.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="266" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEib9Y0fzhnkB30aJnVjRWxhWz1SHPQqptwQSX9WITY-gMR8WvX1N-fyU9bNANwW6mkNIDLqWrSZBmZceiLCHtVsJwJKpwkJOkT5k7ze8IBMqlMrLCO2YV4W16BK2RfYgd6K8ZbBDwFn7pQ/s400/1422.JPG" width="400" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">ေျမျပိဳ ေတာင္ကြဲ ေတြၾကားထဲက လက္လုုပ္လက္စား မိုုင္းသမားမ်ား ( ေမာ္ခ်ီး)</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiwgn1Ou-dSTSCxy5HhJ3HaMYR-lxSnW_GeIusHuWaIt-TjTgqLp4gABSDlFdYEt5M-STKqenBzuhgGbLvaKFqMYj_PEIWajfr-7Uk2mhk5NBrx1q9qoI0egtvKRddlP-1iAmeU2BbDsHg/s1600/1221.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="266" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiwgn1Ou-dSTSCxy5HhJ3HaMYR-lxSnW_GeIusHuWaIt-TjTgqLp4gABSDlFdYEt5M-STKqenBzuhgGbLvaKFqMYj_PEIWajfr-7Uk2mhk5NBrx1q9qoI0egtvKRddlP-1iAmeU2BbDsHg/s400/1221.JPG" width="400" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">ျငိမ္းခ်မ္းေရးအုုပ္စုုမ်ား ေအာက္မွ ခဲ(ယင္း)ေနေသာ အလုုပ္သမ မ်ား ( ေမာ္ခ်ီး) </td></tr>
</tbody></table>
<br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
ျပီးခဲ့တဲ့ လေတြက ရန္ကုုန္ျမိဳ႕ နဲ႕ အခိဳ်႕ ေဒသေတြမွာ ျဖစ္ပ်က္ခဲ့တဲ့ ဗံုုးေဖာက္ခဲြမူေတြမွာ ကရင္လက္နက္ကိုုင္ ေအာက္ေျခ အဖဲြ႕၀င္တခိဳ်႕ရဲ႕ ပါ၀င္ပတ္သတ္မူေတြ ရိွတယ္လိုု႕ KNU ေခါင္းေဆာင္ တေယာက္ျဖစ္သူ ဖဒိုုမန္းျငိမ္းေမာင္က တာ၀န္ခံ ေျပာၾကားခဲ့သည္။ သူေျပာတဲ့ အရွဳပ္ေတာ္ပံုု ဇာတ္လမ္းထဲမွာ နိုုင္ငံျခား ရင္းနီွးျမဳပ္နံွမူ ဆိုုတာလည္း ပါသည္။ သတၱဳလုုပ္ကြက္ လိုု႕ လည္း ပါသည္။ တပ္မဟာ(၅) ဆိုုတာလည္း ပါသည္။ သိရသေလာက္ တပ္မဟာ(၅) ဆိုုတာက KNU ရဲ႕ ေနာက္ဆံုုး ခံတပ္လိုု႕ပင္ ေျပာရမေလာက္ ၊ တျခား တပ္မဟာနယ္ေတြ အားလံုုးလိုုလိုု ျငိမ္းခ်မ္းေရးကိုု အေၾကာင္းျပျပီး အစိုုးရနဲ႕ ေရႊလမ္းေငြလမ္း ေဖာက္ျပီးခိ်န္မွာ ေရႊေတြ အေျမာက္အျမား ထြက္နိုုင္ေခ် ရိွတယ္လိုု႕ အသံထြက္ေနတဲ့ သူတိုု႕ နယ္ေျမက ေရႊလမ္းေတြကိုု အေဖာက္မခံ ၾကံ႕ၾကံ႕ခံေနတဲ့ နယ္ေျမ။ သူ႕ နဲ႕ နယ္ျခင္းထိစပ္ေနတဲ့ ေအာက္ဖက္ပိုုင္း သထံုု ဘီးလင္းနယ္ တေၾကာမွာေတာ့ KNU ေတြ ခဲြထြက္အဖဲြ႕ေတြ နဲ႕ သတၱဳတြင္းကုုမၺဏီေတြ ေျခခ်င္းလိမ္ ေနၾကသည္။ အစိုုးရကလည္း ကိုုယ့္ဖာကိုုယ္ ညိွနိုုင္ရင္ လုုပ္ဆိုုတဲ့ သေဘာနဲ႕ လုုပ္ကြက္ေတြ ခ်ေပးသည္။ အခိ်န္တန္ရင္ ေရႊခြန္ေတြ ဆင့္ခံယံုု ။ အခြန္ေတြ အေကာက္ေတြ ပဲြစားေၾကးေတြ မ်ားလွေတာ့ တူးတဲ့သူေတြကလည္း လက္ကုုန္နိွဳက္ တူးေတာ့သည္ ။ ပတ္၀န္းက်င္ေရာ ဘာေသာ ဂရုုမစိုုက္ေတာ့။ က်င့္၀တ္ေသာ ဘာေသာ နားမလည္ေတာ့။ ဘီးလင္းေခ်ာင္းၾကီး တခုုလံုုး အဆိပ္သင့္ သြားလည္း အေရးမၾကီး။ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
အဲဒီလိုုပဲ ကခ်င္ျပည္နယ္မွာေရာ.. ။ ဧရာ၀တီျမစ္ၾကီး တခုုလံုုး အသက္မဲ့ သြားပေစ… ျမစ္ဆံုုကိုု လူမသိ သူမသိ ေရာင္းစားျပီးခဲ့ျပီ။ အရင္က ကခ်င္လြတ္ေျမာက္ေရးတပ္မေတာ္ KIA ထိန္းခဳ်ပ္ထားတဲ့ ေက်ာက္စိမ္းေတြ အမ်ားအျပားထြက္တဲ့ ဖားကန္႕ေဒသမွာလည္း ၉၄ ခုုနွစ္ ျငိမ္းခ်မ္းေရးထိုုးစစ္ အျပီးကတည္းက စစ္တပ္ပိုုင္ ဦးပိုုင္ကုုမၺဏီနဲ႕ တျခား ကုုမၺဏီၾကီးေတြက အၾကီးစား တူးေဖာ္ေနခဲ့ ၾကသည္မွာ ၊ ေတာင္တလံုုးကိုု လပိုုင္းပင္ မခံလိုု႕ .. ေျပာစမွတ္ရိွၾကသည္။ ဒါေပမဲ့ ေက်ာက္စိမ္းကရတဲ့ ၀င္ေငြေတြက ကခ်င္ျပည္သူေတြနဲ႕ လားလားမွ မဆိုုင္ ။ ရိုုက္တာသတင္းဌါနရဲ႕ အထူးေဆာင္းပါးတပုုဒ္မွာ ဖားကန္႕ေဒသက နွစ္စဥ္ထြက္ေနတဲ့ ေက်ာက္စိမ္းေတြရဲ႕ ဘီလီယံခီ် ၀င္ေငြေတြဟာ တရုုတ္ကုုန္သည္ေတြရယ္ စစ္တပ္ပိုုင္ ဦးပိုုင္ကုုမၺဏီနဲ႕ KIA ဆိုုသူ တခိုဳ်႕ရဲ႕ ၾကားထဲမွာပဲ ေပ်ာက္ကြယ္ကုုန္သလိုု ၊ အခုု ေနာက္ဆံုုး ျဖစ္ပ်က္ခဲ့တဲ့ အစိုုးရနဲ႕ KIA ရဲ႕ တိုုက္ပဲြေတြအတြက္ ေလာင္စာေတြလည္း ျဖစ္ခဲ့တယ္ လိုု႕ ေထာက္ျပ ထားသည္။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ဒါေတြက လက္တေလာ ျဖစ္ပ်က္ေနတဲ့ သယံဇာတ ပဋိပကၡေတြ။ တိုုက္ပဲြေတြသာ မျပင္းထန္ ခ်င္ေနမယ္ တျခား လက္နက္ကိုုင္ တိုုင္းရင္းသားအဖဲြ႕ေတြ မွာလည္း သူ႕နယ္ေျမနဲ႕ သူ မေက်နပ္မူေတြ ရိွေနသည္။ ေသနတ္သာ မကိုုင္ခ်င္ေနမယ္ အစိုုးရနဲ႕ ရင္ဆိုုင္ ထိပ္တိုုက္ေတြ႕ ေနတဲ့ ျမန္မာျပည္ အလယ္ပိုုင္းက လက္ပန္ေတာင္းလိုု ပဋိပကၡေတြ ရိွေနသည္။ တကယ္ေတာ့ ေဒသခံ နယ္ေျမလူထုုရဲ႕ သေဘာဆႏၵ ညိွနိွဳင္းေဆာင္ရြက္မူေတြ အလ်င္းမရိွပဲ အာဏာစက္နဲ႕ လုုပ္ေဆာင္တဲ့ စီမံကိန္း လုုပ္ငန္းၾကီးေတြ မွန္သမ ွ် ပဋိပကၡကိုု တနည္းတဖံုုနဲ႕ သယ္ေဆာင္ လာသည္ခ်ည္းပင္။ အဲဒါကိုုမွ … ရိွနွင္ ့ေနျပီးသား လက္နက္ကိုုင္ ပဋိပကၡေတြ ကိုုေတာင္ မေျဖရွင္းနိုုင္ေသးပဲ စီးပြားေရးလုုပ္ငန္း စီမံကိန္းေတြနဲ႕ အတင္းတိုုး၀င္ ခံတပ္ ေဆာက္ဖိုု႕ ဗဴ်ဟာ ခင္းေနသည္ ဆိုုရင္ေတာ့ - ျပည္ေထာင္စုု မျပိဳကဲြေအာင္သာ လုုပ္လိုု႕ ရခ်င္ရမည္.. တိုုင္းရင္းသား စည္းလံုုးညီညြတ္မူ မျပိဳကဲြေရး ဆိုုတဲ့ တိုု႕တာ၀န္ အေရးတပါးကေတာ့ ဘယ္ေတာ့မွ ျဖစ္လာလိမ့္မယ္ မဟုုတ္ေခ်။ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ျပည္ေထာင္စု မျပိဳကဲြေရး လိုု႕ ေခါင္းစဥ္တပ္ျပီး ဆိုုရွယ္လစ္ေခတ္ တေလ ွ်ာက္လံုုးကစ ျပည္သူေတြကိုု ၀ါဒျဖန္႕ ျခိမ္းေျခာက္ လာခဲ့တဲ့ ဖယ္ဒရယ္ <span class="Apple-tab-span" style="white-space: pre;"> </span>ဆိုုတဲ့ စကားရပ္ကိုု ၊ အခုုအခိ်န္မွာ အားလံုုးက လိုုအပ္ခ်က္တခုု အျဖစ္ ေျပာဆိုု ေဆြးေႏြးေနၾကရျပီ။ ဒါေပမဲ့ ေနာက္ဆံုုးလုုပ္သြားတဲ့ ျမစ္ၾကီးနား ျငိမ္းခ်မ္းေရး ေဆြးေႏြးပဲြ မွာေတာ့ အစိုုးရဖက္က ဖယ္ဒရယ္ ဆိုုတဲ့ စကားရပ္ကိုု ျငင္းဆန္ခဲ့သည္ ။ ဘာျဖစ္လိုု႕ မ်ားလည္း…။ ဖယ္ဒရယ္ ဆိုုတာ ခဲြထြက္ခြင့္ မဟုုတ္ပဲ ၊ ကိုုယ့္ ၾကမၼာ ကိုုယ္ ဖန္တီးေရးမူကိုု အေျခခံတဲ့ ျပည္ေထာင္စုုစနစ္ တခုုပဲဆိုုတာ ၊ အရင္ကထက္ စာရင္ ပိုုျပီး ၾကည္လင္ ျပတ္သား လာၾကျပီ မဟုုတ္လား။ ျဖစ္နိုုင္တာကေတာ့ ဖယ္ဒရယ္နဲ႕ အတူပါလာမဲ့ သယံဇာတ ခဲြေ၀ေရး ဆိုုတဲ့ ကိစၥကိုု အစိုုးရ အေနနဲ႕ ဖြင့္ဟလိုု႕ မရ ျဖစ္ေနပံုု။ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
တကယ္ေတာ့လည္း ျမန္မာျပည္လိုု နိုုင္ငံမိဳ်းမွာ အားလံုုး ေက်နပ္ ျပံဳးေပ်ာ္နိုုင္မဲ့ ျပည္ေထာင္စုု စနစ္ စစ္စစ္ တခုု တည္ေဆာက္ဖိုု႕ ဆိုုတာ လြယ္ကူတဲ့ ကိစၥေတာ့ မဟုုတ္။ ခက္ပင္ ခက္ခဲလြန္းေနသလိုု နက္လည္း နက္နဲ လွသည္။ သယံဇာတ အခြင့္အေရးေတြ ခဲြေ၀ၾကျပီ ဆိုုရင္ ၊ ျမန္မာေတြက တိုုင္း ခုုနွစ္တိုုင္း နဲ႕ ေ၀စုု ခုုနစ္ပံုု ယူထားတာကိုုပင္ မေက်နပ္စရာေတြ ရိွေနၾကသည္။ ျပီးေတာ့ တကယ့္ လူမိဳ်းစုု ကိုုယ္စားျပဳ ဖယ္ဒရယ္ ျပည္ေထာင္စုု စစ္စစ္ တခုု ျဖစ္လာဖိုု႕ လက္နက္ကိုုင္ တိုုင္းရင္းသား အုုပ္စုုေတြနဲ႕တင္ ဆိုုင္သည္မဟုုတ္၊ လက္နက္မကိုုင္တဲ့ တိုုင္းရင္းသား အုုပ္စုု ေတြကလည္း ရိွေသးသည္။ အဲဒီလိုုပဲ အခဳ်ပ္အျခာအာဏာ ဆိုုတဲ့ အရာဟာလည္း ျပည္မ အစိုုးရ တခုုတည္း အတြက္မဟုုတ္၊ ျပည္ေထာင္စုု အစိုုးရ ၾကီး အတြက္ ျဖစ္ရမည္။ တကယ္ဆိုု ျမန္မာျပည္ရဲ႕ လူမိဳ်းစုု မေက်လည္မူ ျပသာနာေတြက ပေဒသရာဇ္ေခတ္က စလိုု႕ အခုုလက္ရိွ တပ္မေတာ္ခဳ်ပ္ကိုုင္တဲ့ ဒီမိုုကေရစီ ေခတ္ေျပာင္းကလာ အထိ ရွည္ၾကာ ေဟာင္းျမင္းလြန္းလွျပီ။ ျပည္ေထာင္စုု အသစ္ ျဖစ္လာဖိုု႕က ဒီမိုုကေရစီ အစစ္ ရိွဖိုု႕ လိုုသည္။ ဒီမိုုကေရစီ အစစ္ ျဖစ္ဖိုု႕ က တိုုင္းျပည္တခုုရဲ႕ ပဋိညာဥ္ ျဖစ္တဲ့ ဖဲြ႕စည္းပံုု အေျခခံဥပေဒမွာ အနွစ္သာရ ရိွဖိုု႕ လိုုသည္။ ျမန္မာျပည္မွာ ၁၉၄၈ ဖဲြ႕စည္းပံုု အေျခခံဥပေဒမွာ အနွစ္သာရ တိမ္းေစာင္းခဲ့လိုု႕ ျပည္တြင္းစစ္ၾကီး အၾကီးအက်ယ္ ျဖစ္ျပီး ဒီမိုုကေရစီ နဲ႕ လမ္းလဲြ ခဲ့ရတာ အနွစ္ ၅၀ပဲ ဆိုုပါေတာ့ ။ ေျပာစရာ ရိွတာက အဲဒီ ဖဲြ႕စည္းပံုုကိုု လြတ္လပ္ေရး ယူခိ်န္ အမီွ ဖုုတ္ပူမီးတိုုက္ တလ အတြင္း ေရးဆဲြ ခဲ့ရတာလိုု႕ အဆိုုရိွတယ္။ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
အခုု အနွစ္၂၀ ၾကာေအာင္ အခိ်န္ဆဲြျပီး တဖက္သက္ ေရးဆဲြထားတဲ့ ၂၀၀၈ ဖဲြ႕စည္းပံု ၾကေတာ့ေရာ။ ျပည္သူေတြ စိတ္နွလံုုး ညိွဳးခံဳ်းေနတဲ့ၾကားက အတင္းအဓမၼ အတည္ျပဳ ျပဌါန္းခဲ့သလိုု တိုုင္းရင္းသား ျပည္သူေတြရဲ႕ ျပင္ဆင္ေရး အသစ္ေရးဆဲြေရး အသံေတြ ဆူညံေနတဲ့ ၾကားထဲမွာ ၂၀၀၈အေျခခံဥပေဒ ကာကြယ္ေစာင့္ေရွာက္ေရး ဆိုုတာကိုုပဲ ေရွ႕တန္း တင္ေနဦးမယ္ ဆိုုရင္ေတာ့… ျမန္မာျပည္ရဲ႕ ျပည္တြင္းျငိမ္းခ်မ္းေရးဟာ ေနာက္ထပ္ အနွစ္ ၅၀ ထပ္ မၾကာဘူးလိုု႕ ဘယ္သူ ေျပာနိုုင္မလဲ ။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
အခုုလက္ရိွ အေျခအေနမွာေတာ့ ခမ္းနား ေတာက္ပလွတဲ့ ျမန္မာျငိမ္းခ်မ္းေရးစန္တာ ရဲ႕ ခန္းမ က်ယ္ၾကီးထဲမွာ ဟိုုဒီ ပံ်သန္း ေနရရွာတဲ့ ျငိမ္းခ်မ္းေရး ခိဳ်းငွက္ကေလးကိုု ေငးၾကည့္ေနရင္း ၊ ဟိုုတုုန္းက ဗိုုလ္ခဳ်ပ္ေအာင္ဆန္းနဲ႕ တိုုင္းရင္းသား ေခါင္းေဆာင္ေတြ ပင္လံုုမူနဲ႕ ညီညြတ္ေရး တည္ေဆာက္ျပီး လြတ္လပ္ေရး အရ ယူနိုုင္ခဲ့သလိုု ၊ အခုုလည္း ဗိုုလ္ခဳ်ပ္ေအာင္ဆန္း သမီးနဲ႕ တိုုင္းရင္းသား ေခါင္းေဆာင္ေတြ ၊ ဘံုုဦးတည္ခ်က္ျခင္း ပူးေပါင္းျပီး ဒီမိုုကေရစီစစ္စစ္ ကိုု သဟဇာတ မ ွ်မ ွ် ရယူ တည္ေဆာက္ နိုုင္မယ္ ဆိုုရင္ … လိုု႕ စိတ္ကူး ယဥ္ၾကည့္ ေနမိေတာ့တယ္။</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
ေကသြယ္<br />
၁၅ နိုု၀င္ဘာ ၂၀၁၃<br />
(Eleven Daily News)kayhttp://www.blogger.com/profile/16599467317071240993noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4790315453620143995.post-52521830100552247622013-11-27T23:01:00.002+08:002013-11-28T23:22:44.228+08:00တိုု႕ဗမာျပည္ကိုု တိုုင္းရင္းသားကုုန္စင္ တိုု႕ ျပည္လိုု႕ မွတ္ထင္<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">အမွန္အတိုုင္း ေျပာရရင္.. ဒီေန႕ အမ်ိဳးသားေန႕ ဆိုုတာ ကိုုေတာင္ သတိေမ့ ေနခဲ့တယ္။
အခါတိုုင္းလိုု နွိဳးေဆာ္မူ ဆန္ဆန္ ဘေလာ့ေတြ
အျပိဳင္ ရာသီစာ ေလးေတြ ေရးတာမ်ိဳးလည္း မရွိေတာ့ဘူး ဆိုုေတာ့ တိတ္တိတ္ဆိတ္ဆိတ္ပဲ.. အင္တာနက္မွာ လမ္းသလားေနမိတယ္။
တေနရာမွာ.. ျပည္တြင္း တီဗြီ အစီအစဥ္တခုုက အမ်ိဳးသားေန႕
အထိမ္းအမွတ္ အျဖစ္ ေအာင္ျမင္ေနတဲ့ အမ်ိဳးသား
အခ်ိဳ႕ နဲ႕ အင္တာဗ်ဴး တယ္ ဆိုုတဲ့ အေၾကာင္း ေလွာင္ေနၾက ဟားေနၾက တာ ျမင္ေတာ့မွ ၊ အမ်ိဳးသားေန႕
ေရာက္ျပန္ျပီ ဆိုုတာကိုု သတိထားလိုုက္ မိတာ။ သတိထားမိ ေတာ့လည္း ဘာလုုပ္မလဲ.. အေလးျပဳစရာလည္း
မလိုု.. ဘုုရားမွာ ဆြမ္းကပ္စရာလည္း မရွိ…ဘာေတြ ညာေတြလည္း ေလ ွ်ာက္မေရးခ်င္ေတာ့ပါဘူး…။
ဒီေန႕ တေန႕လံုုးလည္း.. အင္တာနက္ ေဖ့စ္ဘြတ္ၾကီးေပၚ မွာ.. ဆစ္ဒနီ ေအာ္ပရာေဟာက္စ္မွာ ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္
မိန္႕ခြန္းေျပာတာရယ္.. ျမန္မာကေလာင္ အဖြဲ႕ ရယ္ သတင္းေတြ ခ်ည္းပဲ ဟိုုေနရာက ဘြားကနဲ
ထြက္လာလိုုက္..ဒီေနရာက ေလ်ာကနဲ ေပၚလာလိုုက္ ျဖစ္ေနတုုန္း အမ်ိဳးသားေန႕ အထိမ္းအမွတ္
သီခ်င္းမ်ား ဆိုုျပီး .. မီးတုုတ္ၾကီး ထမ္းထားတဲ့ ေသ ွ်ာင္တေစာင္း နဲ႕ ဗမာ့သားေကာင္းပံုု
ၾကီး ကိုု ျမင္လိုုက္ေတာ့မွ… ေယာင္ေတာင္ ေပါင္ေတာင္ေတြ ရပ္သြားျပီး..သီခ်င္း ကိုု ဖြင့္နားေထာင္မိတယ္။
သမိုုင္း၀င္ ေန႕ရက္ ၾကီး တခုု ျဖစ္တဲ့ အမ်ိဳးသားေန႕ မွာ.. အမ်ိဳးသားဇာတိမာန္ အထိမ္းအမွတ္
သီခ်င္း တပုုဒ္ေတာ့ နားေထာင္အံုုးမွ လိုု႕..အသိတရားေလး
ျပန္၀င္လာတယ္။<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">အမ်ိဳးသားေရး ၾကိဳးပမ္းၾကပါ.. တိုု႕ ဗမာ ..( ေဟ့ )
တိုု႕ ဗမာ…<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">မဟုုတ္ေသးပါဘူး။ သီခ်င္း စာသားေတြက နားထဲမွာ တမ်ိဳး
ျဖစ္ေနပါလား။ အရင္တုုန္းက ဒီသီခ်င္းကိုုပဲ ေက်ာင္းေတြမွာ ဆိုုက်င့္ၾကတယ္။ အေရးေတာ္ပံုု
ကာလမွာ သံျပိဳင္ ဟစ္ေၾကြးခဲ့ၾကဘူးတယ္။ တိုုက္ပြဲေခၚသံ ရုုပ္ရွင္ထဲမွာ ပင္နီ တိုုက္ပံုု
ရင္ဘတ္ဖြင့္ ၀တ္ထားတဲ့ ေဇာ္လင္းၾကီး ေတာင္ ဒီသီခ်င္းဆိုုရင္.. လူအုုပ္ၾကားထဲကေန..အဖမ္းခံလိုုက္ရတာေလ..။
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ေရနံေျမ သပိတ္ေခါင္းေဆာင္ၾကီးကိုု လူအုုပ္ နဲ႕ ေ၀းရာကိုု
ေခၚသြားရင္း တုုတ္နဲ႕ တခ်က္ ရိုုက္လိုုက္တိုုင္း.. ( တိုု႕ ဗမာ )<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ေနာက္တခ်က္ ရိုုက္လည္း ( တိုု႕ ဗမာ) ။ ေသြးအလိမ္းလိမ္း
နဲ႕ အံကိုု ၾကိတ္ထားတဲ့ သပိတ္ေခါင္းေဆာင္ၾကီး ရဲ႕ မ်က္နွာေပၚက မာန္ နဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>သတၱိကိုု ခုုထိ မ်က္စိ ထဲမွာ စြဲေနေသးတာ။ အင္မတန္ကိုု
ဇာတိမာန္ တက္ၾကြစရာ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>တိုု႕ဗမာ သီခ်င္း မဟုုတ္လား။
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ခုုေတာ့..ဒီသီခ်င္းကိုု နားေထာင္ဖိုု႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဘာကိုုမွန္းမသိ မ်က္နွာပူသလိုု အားနာသလိုု ျဖစ္ေနမိတယ္။
ဒီသီခ်င္း ကိုု စည္းခ်က္လိုုက္ရင္း နွစ္ေထာင္းအားရ ျဖစ္ေနရမဲ့ အခ်ိန္မွာ.. ပိုုလြန္းေနသလိုု
ကဲလြန္းေနသလိုု ျဖစ္ေနမိတယ္။ ဘာျဖစ္သြားတာလဲ လိုု႕ ျပန္ဆန္းစစ္ၾကည့္တယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">မင္းလူ ေရးခဲ့တာလိုု႕ ထင္တာပဲ။ လူၾကမ္းအုုပ္စုု တစုု က၊ ရုုပ္ရွင္ထဲမွာ မင္းသားနဲ႕ ရန္ျဖစ္ရင္ တကယ္မထိေအာင္ ထိန္းထိန္းျပီး ထိုုးက်င့္ထားေတာ့ အျပင္မွာ တကယ္လည္း ရန္ျဖစ္ေရာ..လက္သီးဘရိတ္မိ ေနလိုု႕.. အလဲအကြဲ ခံလိုုက္ရတယ္ ဆိုုတဲ့ အျဖစ္ကေလးလိုုပဲ.. က်မ လည္း အမ်ိဳးသားေရးစိတ္ဓါတ္ဘရိတ္မိ ေနတာပဲ ျဖစ္မယ္ လိုု႕
အေျဖထြက္လာတယ္။ ျမန္မာျပည္ထဲ အမ်ိဳးစံုုလွ တဲ့ တိုုင္းရင္းသားအုုပ္စုု ေတြ .. နီးရက္
နဲ႕ ေ၀းေနတဲ့ အယူ၀ါဒ ကြဲျပားမူေတြ.. လူ႕အခြင့္အေရး ဆိုုတဲ့ စည္းေဘာင္ကေန ေက်ာ္ထြက္လာတဲ့
လူမ်ိဳးေရး ခြဲျခားမုုန္းတီးမူ ေတြ …အဲ့ဒီ ျပသာနာေတြကိုု ဆင္ျခင္ ထိန္းသိမ္းရင္း နဲ႕ပဲ..
ကိုုယ့္အမ်ိဳးသားေရး စိတ္ဓါတ္ ကိုု ျပန္ ဘရိတ္နင္းထားသလိုု ျဖစ္ေနပါေပါ့ လား။<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">တကယ္ေတာ့လည္း သမိုုင္းဘီး ဆိုုတာ တပတ္လည္တတ္တယ္ ဆိုုေပမဲ့လိုု႕
လည္း၊ ေနရာ တခုုထဲေပၚမွာေတာ့ အျမဲ ထပ္တူက် ေနမွာမွ မဟုုတ္တာ။ အိႏၵိယအမ်ိဳးသားေခါင္းေဆာင္
တေယာက္ျဖစ္တဲ့ ဂ်၀ါဟလာ ေနရူး ေျပာဘူးတဲ့ စကားေလး တခုုကိုု အျမဲ စြဲထင္ မွတ္သားမိေနတယ္။
ဟိုး အရင္ေခတ္က သမိုုင္း အျဖစ္အပ်က္ တခ်ိဳ႕တေလ ကိုု<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ကိုုယ့္ရဲ႕ လက္ရွိ အေျခအေန နဲ႕ နွိဳင္းယွဥ္ျပီး
မွားတယ္ မွန္တယ္ မသံုုးသပ္ သင့္ဘူး ဆိုုတဲ့ သေဘာေလး ။ အခုု တိုု႕ဗမာ သီခ်င္း ေပၚေပါက္ခဲ့တဲ့
၁၉ ၃၀ ျပည့္နွစ္ တ၀ိုုက္ နဲ႕ အခုု ၂၀၂၀ ျပည္႕ နားနီးအခ်ိန္ ဆိုုတာ နွစ္ေပါင္း တရာနီးပါး
ကြာျခားေနျပီေလ။<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>သူတိုု႕ေခတ္ သူတိုု႕ အခါက
အမ်ိဳးသားေရး စိတ္ဓါတ္ဆိုုတာ နယ္ခ်ဲ႕စနစ္ရဲ႕ ဖိနွိပ္ခ်ဳပ္ခ်ယ္ ဗိုုလ္က်မူေအာက္ကေန အလိုုလိုု
ကိုု ေပၚေပါက္လာခဲ့ရတာ။ ဒါပဲ..အင္အား..။ ဒါပဲ ေမ ွ်ာ္လင့္ခ်က္။ ဒါပဲ လက္နက္ ျဖစ္ခဲ့တာ
။ ဟိုုး ေျမၾကီးကိုု ထိေအာင္ျပဳတ္က်ေနခဲ့တဲ့ ကၽြန္စိတ္ ေတြကိုု ဆြဲတင္ရင္း.. သခင္စိတ္ေတြက
မိုုးေပၚထိေအာင္ ထိုုးေထာင္ တက္သြားခဲ့တယ္ ဆိုုရင္လည္း.. ဒါဟာ သမိုုင္းတခုု မွာ ဆင္ျခင္နားလည္
ဖိုု႕သာပဲ မဟုုတ္လား။<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><span style="mso-spacerun: yes;">ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္ က ဆိုုရင္ သူ႕ရဲ႕ စာတမ္းတခုုမွာ </span><span style="color: #081c27;">အယူ၀ါဒ နဲ႕ စိတ္ႏွလံုးကို တံခါးဖြင့္ထားတဲ့ ဗိုလ္ခ်ဳပ္ေအာင္ဆန္း
အပါအ၀င္ လူငယ္ ေခါင္းေဆာင္တခ်ိဳ႕ကေတာ့ ေနာက္ပိုင္းမွာ အစြန္းေရာက္လာနိုင္တဲ့
ဗမာလူမ်ိဳးၾကီး၀ါဒ (racial chauvinism)ရဲ႕ အႏၱရယ္ၾကီးပံုကို ျပန္လွန္ သံုးသပ္မိၾကျပီး၊
အရွိန္ေလွ်ာ့ဖို႕ ၾကိဳးစားခဲ့ၾက တယ္ လိုု႕ ၊</span> သံုုးသပ္ ခဲ့ ဘူးတယ္။ <span style="color: #081c27;">တတိုင္းျပည္လံုးရဲ႕
ေသြးေတြကို ဆူပြက္ေစခဲ့တဲ့ “တို႕ဗမာအစည္းအရံုးၾကီး” ရဲ႕ ဟစ္ေၾကြးသံ ျဖစ္တဲ့၊
`ဗမာစာသည္ တို႕စာ..ဗမာစကားသည္ တို႕စကား..´ ဆိုတာကိုလည္း<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>အျပဳသေဘာ ေထာက္ျပ ခဲ့ေသး တယ္။ <o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="color: #081c27; font-family: Zawgyi-One;">တိုုက္တိုုက္ဆိုုင္ဆိုုင္ မေန႕ တေန႕ကပဲ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>သိန္းေဖျမင့္ ရဲ႕ ၁၉ ၃၀ တ၀ိုုက္ ျမန္မာျပည္နိုုင္ငံေရးသမိုုင္း
ဆိုုတဲ့ စာအုုပ္ကိုု အင္တာနက္ကေန ဆြဲခ်ျပီး ဖတ္ေနခဲ့မိတယ္။ အင္မတန္ အေရးအသား ရွင္းလင္းေျပျပစ္တဲ့
သိန္းေဖျမင့္ကိုု တေယာက္ထဲ က်ိတ္ျပီး ခ်ီးက်ဳးေနမိေသးတယ္။ ေက်ာင္း သင္ခန္းစာေတြ မွာ
ဘယ္နွယ္ခါ ဖတ္ဖတ္.. ဘယ္လုုိေအာ္က်က္က်က္..ေရာေထြးေနခဲ့တဲ့<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ျမန္မာ့လြတ္လပ္ေရးၾကိဳးပမ္းမူ သမိုုင္းေတြ..အဖြဲ႕အစည္းေတြ
အေၾကာင္းကိုု ရွင္းလင္း ေနေအာင္ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ေရးသားထားတဲ့
အျပင္ ေခတ္အျမင္က်ယ္မူ ကလည္း အေတာ္ေစာေစာ ကာလမွာတည္းကကိုု<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>သမရိုုးက် ယိမ္းထိုုးေနတဲ့ အယူအဆ ေတြထဲက ထိုုးေဖာက္ထြက္ေနတာကိုု
သေဘာက်မိတယ္။<span style="mso-spacerun: yes;"> </span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="color: #081c27; font-family: Zawgyi-One;">တိုု႕ဗမာ သီခ်င္းၾကီးကိုု သူ သံုုးသပ္
တင္ျပပံုုကေလးကိုု ျပန္ကူးျပပါရေစ..</span><span style="font-family: Zawgyi-One;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<br /></div>
<blockquote class="tr_bq">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"><o:p> </o:p></span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ကုုလား</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ဗမာ</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">အဓိကရုုဏ္းျဖစ္ျပီး</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">တလေက်ာ္ေက်ာ္ေလာက္ၾကာေတာ့</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">သခင္ဗေသာင္း</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">သခင္လွေဘာ္</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">စတဲ့</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">တိုု႕ဗမာ</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">အစည္းအရံုုး</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">စတင္</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">တည္ေထာင္သူေတြဟာ</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">၀ိုု္င္အမ္ဘီ</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ဆရာတင္</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">နွင့္</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ေပါင္းမိျပီး</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">တိုု႕</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ဗမာ</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">သီခ်င္းကိုု</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ေရးသား</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">စပ္ဆိုု</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">လိုုက္ၾကတယ္။</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"><o:p> </o:p></span></blockquote>
<blockquote class="tr_bq">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ေနာင္</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ဥဒါန္းမေက်ေအာင္</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ရာဇ၀င္</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">တင္ထားတဲ့</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ကမၻာတခြင္မွာ</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">အထင္အရွားျဖစ္တဲ့</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">တိုု႕ဗမာေတြ</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> “</span><span style="font-family: Zawgyi-One;">တိုု႕ေခတ္မွာမွ</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ညံ႕ၾကေတာ့မွာလား</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";">..</span><span style="font-family: Zawgyi-One;">တိုု႕ဗမာ</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">မဟုုတ္ဖူးလား</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";">” </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">စသည္ျဖင့္</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ေသြးထိူးလိုုက္တယ္။</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"><o:p> </o:p></span></blockquote>
<blockquote class="tr_bq">
<span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";">”</span><span style="font-family: Zawgyi-One;">တိုု႕ဗမာ</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";">..</span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ငါတိုု႕ဗမာ</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";">..</span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ေယာက္်ား</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ဘသား</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">တိုု႕ဗမာ</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">သခင္မ်ိဳးေဟ့</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">တိုု႕ဗမာ</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";">” </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">လိုု႕</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">လက္ပန္းေပါက္ခတ္</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ၾကံဳး၀ါးလိုုက္တယ္။</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"><o:p> </o:p></span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";">”</span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ဒါ</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">တိုု႕</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ျပည္</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ဒါ</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">တိုု႕</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ေျမ</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ဒါ</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ငါတိုု႕</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ျပည္</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> ” </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">လိုု႕</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ေတာင္းဆိုုလိုုက္တယ္။</span></blockquote>
<blockquote class="tr_bq">
<span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";">” </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">တိုု႕ဗမာျပည္ကိုု</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">တိုုင္းရင္းသားကုုန္စင္</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">တိုု႕</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ျပည္လိုု႕</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">မွတ္ထင္</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";">” </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ျပီး</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ကာကြယ္ေစာင့္ေရွာက္ၾကပါ</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">လိုု႕</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">တိုုက္တြန္းလိုုက္တယ္။</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"><o:p> </o:p></span></blockquote>
<blockquote class="tr_bq">
<span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";">“ </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">အမ်ိဳးသားေရး</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ၾကိဳးပမ္းၾကပါ</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">တိုု႕ဗမာ</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> ( </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ေဟ့</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";">) </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">တိုု႕</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ဗမာ</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> ( </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ေၾသာ္</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";">) </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">အမ်ိဳးသားေရး</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ၾကိဳးပမ္းၾကပါ</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">တိုု႕ဗမာ။</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">အေရွ႕က</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ေန၀န္း</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ထြက္သည့္ပမာပ၊</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">တိုု႕ေခတ္ကိုုသာ</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ေရာက္ရမည္မွာ</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">မလြဲပါ</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">။</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">တိုု႕ဗမာေဟ့</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">တိုု႕</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ဗမာ</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";">” </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">လိုု႕</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ေျမွာ္လင့္ခ်က္</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">လင္းေရာင္ဦး</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ေပးလိုုက္ပါတယ္။</span></blockquote>
<blockquote class="tr_bq">
<span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"><o:p> </o:p></span><span style="font-family: Zawgyi-One;">တိုု႕</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ဗမာသီခ်င္းကိုု</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">၁၂၉</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">၂</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ခုု</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">၀ါဆိုုလဆုုတ္</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">၁၁</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ရက္</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> … </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">တနဂၤေႏြေန႕</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ညေန</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ငါးနာရီတြင္</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ေရႊတိဂံုု</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ကုုန္းေတာ္</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">အေနာက္ေျမာက္ေဒါင့္</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ဦးစံထြန္း</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ေဒၚနွစ္</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ဇရပ္မွာ</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">အခမ္းအနား</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">နွင့္</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">စတင္သီဆိုုပါတယ္။</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">၂၀</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";">-</span><span style="font-family: Zawgyi-One;">၇</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";">-</span><span style="font-family: Zawgyi-One;">၃၀</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">သူရိယ</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">သတင္းစာမွာ</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">သီခ်င္းစာသားကိုု</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">တရက္</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ၾကိဳတင္ျပီး</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ေဖာ္ျပခဲ့တယ္။</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"><o:p> </o:p></span><span style="font-family: Zawgyi-One;">အခမ္းအနား</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">နွင့္</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">သီဆိုုတဲ့</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ေန႕မွာ</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">သခင္ဗေသာင္းက</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">နိဒါန္း</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">စကားေျပာတယ္။</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">၀ိုုင္အမ္ဘီ</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ဆရာတင္</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ကိုုယ္တိုုင္</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">သီဆိုုတယ္။</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"><o:p> </o:p></span><span style="font-family: Zawgyi-One;">လူေတြကိုု</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">လွံဳ႕ေဆာ္စည္းရံုုးရာမွာ</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">အထက္ျမက္ဆံုုး</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">သီခ်င္းျဖစ္ပါတယ္။<o:p></o:p></span></blockquote>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 22.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 22.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">သီခ်င္းကိုု ေနာက္တခါ ျပန္ဖြင့္ နားေထာင္တယ္။
ဖ်င္ၾကမ္းအက်ီ ၤ နဲ႕ ပုုဆိုုးတိုုတိုု ၀တ္ထားတဲ့ သခင္ဗေသာင္း ရဲ႕ေမးရိုုးကားကားၾကီးေတြကိုု
စိတ္ကူးထဲမွာ ျမင္ေယာင္လာတယ္။ ပန္းေရာင္ ပိုုးေခါင္းေပါင္းကိုု ေျပေျပျပစ္ျပစ္ ထံုုးဖြဲ႕
ထားတဲ့ ၀ိုုင္အမ္ဘီ ဆရာတင္ ရဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>( အမ်ိဳးသားေရး
ၾကိဳးပမ္းၾကပါ.. တိုု႕ဗမာ ) ဆိုုတဲ့ အာေပါင္ပဲ့ ဆိုုဟန္ ကိုု ၾကားလာရတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 22.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 22.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">ဘာပဲ ေျပာေျပာ .. ဗမာေတြ တကယ္ကိုု မညံ႕
ခဲ့ၾကတာပါ။ ေခတ္အျမင္ နဲ႕ သာတူညီမ ွ် စိတ္ဓါတ္ကိုု လံုုး၀ မေမ့ခဲ့ၾကပါဘူး။ နားေထာင္ၾကည့္ပါအံုုး..
အေသအခ်ာ ထဲ့သြင္းျပီး စပ္ဆိုုခဲ့တာပါ..<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 22.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 22.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">"တိုု႕ဗမာျပည္ကိုု</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">တိုုင္းရင္းသားကုုန္စင္</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">တိုု႕</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">ျပည္လိုု႕</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";"> </span><span style="font-family: Zawgyi-One;">မွတ္ထင္</span><span style="font-family: "Marker Felt"; mso-bidi-font-family: "Marker Felt";">.."<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 22.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">တိုု႕ ၀တၱရားပင္… တဲ့။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 22.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;">အဲဒီ အပိုုဒ္ကေလးမွာ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>၀တၱရား ဆိုုတဲ့ အသံုုးအနွံဳး ေရြးခ်ယ္မူ ကိုုက စာဆိုုရဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ညဏ္အေမ ွ်ာ္အျမင္ ေတြးေခၚ ရင့္က်က္မူ ကိုု ေဖာ္ျပေနခဲ့ပါျပီ။
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 22.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 22.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="font-family: Zawgyi-One;"> တိုု႕ဗမာ သီခ်င္းကိုု ေနာက္ဆံုုး
တေက်ာ့ ထပ္ ဖြင့္လိုုက္မိျပန္သည္။<o:p></o:p></span><br />
<br />
+++++++++++++</div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 22.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 22.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="font-family: Zawgyi-One; line-height: 22pt;">ေကသြယ္</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One;">၂၇ နိုု၀င္ဘာ ၂၀၁၃ - အမ်ိဳးသားေအာင္ပြဲေန႕</span><br />
<span style="font-family: Zawgyi-One; line-height: 22pt;"><br /></span>
<span style="font-family: Zawgyi-One; line-height: 22pt;"><br /></span></div>
<!--[if gte mso 9]><xml>
<o:OfficeDocumentSettings>
<o:AllowPNG/>
</o:OfficeDocumentSettings>
</xml><![endif]-->
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:TrackMoves/>
<w:TrackFormatting/>
<w:PunctuationKerning/>
<w:ValidateAgainstSchemas/>
<w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid>
<w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent>
<w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText>
<w:DoNotPromoteQF/>
<w:LidThemeOther>EN-US</w:LidThemeOther>
<w:LidThemeAsian>JA</w:LidThemeAsian>
<w:LidThemeComplexScript>X-NONE</w:LidThemeComplexScript>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
<w:DontGrowAutofit/>
<w:SplitPgBreakAndParaMark/>
<w:EnableOpenTypeKerning/>
<w:DontFlipMirrorIndents/>
<w:OverrideTableStyleHps/>
<w:UseFELayout/>
</w:Compatibility>
<m:mathPr>
<m:mathFont m:val="Cambria Math"/>
<m:brkBin m:val="before"/>
<m:brkBinSub m:val="--"/>
<m:smallFrac m:val="off"/>
<m:dispDef/>
<m:lMargin m:val="0"/>
<m:rMargin m:val="0"/>
<m:defJc m:val="centerGroup"/>
<m:wrapIndent m:val="1440"/>
<m:intLim m:val="subSup"/>
<m:naryLim m:val="undOvr"/>
</m:mathPr></w:WordDocument>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="true"
DefSemiHidden="true" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="276">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="59" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]-->
<!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Table Normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin:0cm;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:12.0pt;
font-family:Cambria;
mso-ascii-font-family:Cambria;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-hansi-font-family:Cambria;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;}
</style>
<![endif]-->
<!--StartFragment-->
<iframe allowfullscreen="" frameborder="0" height="315" src="//www.youtube.com/embed/6f-OYEhYGXg" width="420"></iframe>
<!--EndFragment--><br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: 22.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<br /></div>
kayhttp://www.blogger.com/profile/16599467317071240993noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-4790315453620143995.post-21146506769025349122013-09-30T13:40:00.000+08:002013-09-30T14:06:05.695+08:00ငါတိုု႕ေတြဟာ ၉၉ ရာနွဳန္း<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgQHUlW8LQhyphenhyphenwdg_pxXKFeU0WWgBqM1w5itxJ4tPiHTemnfDH1DSh1f503PtEUKbWHG0uuE9nJmj7WCvaKl1O8t0kIEfsG-VRGDVZlbSq5PC5llOLAPARaId19zhBzwdL9z7lOBf3x8O34/s1600/Screen+Shot+2013-09-30+at+1.21.45+PM.png" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="316" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgQHUlW8LQhyphenhyphenwdg_pxXKFeU0WWgBqM1w5itxJ4tPiHTemnfDH1DSh1f503PtEUKbWHG0uuE9nJmj7WCvaKl1O8t0kIEfsG-VRGDVZlbSq5PC5llOLAPARaId19zhBzwdL9z7lOBf3x8O34/s400/Screen+Shot+2013-09-30+at+1.21.45+PM.png" width="400" /></a></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: center; text-autospace: none;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="color: #1a1a1a; font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;"><span class="GingerNoCheckStart"></span>စက္တင္ဘာလ (၁၇) ရက္ေန႕ တုုန္းက<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>Occupy Wall Street လွဳပ္ရွားမူ ရဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>၂ နွစ္ျပည့္ နွစ္လည္ ဆိုုတဲ့ မထင္မရွား သတင္းေလး
တခုုကိုု ဖတ္လိုုက္ရေတာ့ ၊ အေတြးေတြ ဟိုု ဒီ ခုုန္ေပါက္ ရင္း ၊ လြန္ခဲ့တဲ့ ဆယ္ နစ္
ေက်ာ္ ဆယ့္ငါးနွစ္ ေလာက္က အေၾကာင္း ကေလး တခုဆီ သတိရမိ သြား၏။</span><span style="color: #3e003f; font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;"> </span><span style="color: #3e003f; font-family: Arial; mso-bidi-font-family: Arial;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="color: #3e003f; font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="color: #3e003f; font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;">အဲဒီေန႕က<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဘုုရင့္ေနာင္ တိုုက္ခန္းတခုုမွာ
ေနတဲ့ သူငယ္ခ်င္း ေနာက္ကိုု<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>လိုုက္လည္ျခင္း
ျဖစ္သည္။ ၾကိဳ႕ကုုန္း အာအိုုင္တီ ေက်ာင္း၀င္းထဲက ျပန္လာၾကတာဆိုုေတာ့ ၊ အင္းစိန္လမ္းမ
ၾကီးေပၚမွာပဲ ၊ ဘူတာရံုု လမ္းထိပ္မွာ ဆင္း၊ ဆိုုက္ကား ငွားစီးျပီး လမ္းထဲ ၀င္ခဲ့ၾကသည္။
လမ္းတ၀က္ မီးရထားလမ္း အေက်ာ္ေလာက္မွာ ၊ ရထား တံခါးအပိတ္ အဖြင့္နဲ႕ ကားေတြ ဆိုုက္ကားေတြ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>က်ပ္ညပ္ ေနေတာ့ ၊ ဆိုုက္ကား ဆရာက ေဘးနားက ရပ္ကြက္
အသစ္ၾကီးေတြထဲ က ျဖတ္ခ်သည္။ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဒီေနရာေတြဟာ အရင္က
ဘုုစုုခရုု က်ဴးေက်ာ္ လူေန ရပ္ကြက္ေတြ ဆိုုတာေတာ့ သိထားဘူးသည္။ ၉၁ ခုုနွစ္ေလာက္ကမွ
မီးအၾကီးအက်ယ္ေလာင္ လိုုက္လိုု႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>အခုုလိုု
အကြက္သစ္ေတြ ျဖစ္လာတယ္ ဆိုုတာလည္း သိထားေပမဲ့လိုု႕ ၊ အထဲမွာ ဒီေလာက္ၾကီး သီးသီးသန္႕သန္႕
ရွိေနမယ္လိုု႕ ထင္မထားမိ။ ရပ္ကြက္ထဲမွာေတာ့ ဘူတာရံုုလမ္းေပၚက ဆူညံ ရွဳပ္ေထြးေနတဲ့ ဆိုုက္ကားေတြ
ေစ်းသြားေတြ ရဲ႕ ျမင္ကြင္းနဲ႕ ဆန္႕က်င္စြာပဲ တိတ္ဆိတ္ သန္႕ရွင္းေနသည္။ တခ်ိဳ႕ တိုုက္အိမ္ၾကီးေတြ
ဆိုုရင္ ၊ နန္းေတာ္ၾကီးေတြလားပင္ ေအာက္ေမ့ရသည္။ အထဲမွာလည္း ကားၾကီးေတြ ရပ္ထားလိုုက္တာ
သံုုးေလးစီး ။ </span><span style="color: #1a1a1a; font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;">ဒါေပမဲ့ ဆိုုးလိုုက္တဲ့ လမ္းေတြ ဆိုုတာ ။ ဆိုုက္ကားဆရာ က၊
ခ်ိဳင့္ေတြ ခြက္ေတြကိုု ၾကိဳးစား ေရွာင္ရင္း၊ ဒီ သူေဌးၾကီးေတြကလည္းဗ်ာ အိမ္ၾကီးေတြမွ
အားမနာ လမ္းကေလး ဘာေလးေတာင္ ေကာင္းေအာင္ မခင္းၾကဘူး လိုု႕ ညည္းရွာသည္။ အရာရာ
ကိုု နိုုင္ငံေရး လုုပ္ခ်င္ေနတတ္တဲ့ ကိုုယ္ကလည္း မေနနိုုင္ ။ လမ္းေတြ တံတားေတြ ဆိုုတာ
အစိုုးရက ျပည္သူ႕ဘ႑ာေတြနဲ႕ လုုပ္ေပးရတာေလ လိုု႕ု<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>လ ွ်ာရွည္မိေတာ့၊ ဆိုုက္ကားဆရာက… ဟာ အမကလည္း အစိုုးရက ေနျပည္ေတာ္မွာ လမ္းေတြခင္းေနတာ
အကုုန္အက်ေတြ မ်ားေနမွာေပါ့… တဲ့။ ကိုုယ္လည္း ဘာဆက္ေျပာရမွန္းကိုု မသိခဲ့ ။ သူငယ္ခ်င္းက
တံေတာင္္နဲ႕ တြတ္ျပီး ၾကိတ္ရီရင္း ၊ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဟုုတ္တာပဲ..
သူတိုု႕ ဒီေလာက္ ၀င္ေငြေတြ ေကာင္းေနတာ ဆင္းရဲေနတဲ့ နိုုင္ငံအတြက္ နည္းနည္းေတာ့ ျပန္လုုပ္ေပးမွေပါ့..
ငါျဖင့္ ဒီ ဧရာမ တိုုက္အိမ္ၾကီးေတြကိုု ေစ်းသြား ေစ်းျပန္ ေန႕တိုုင္းျမင္ေနတာ သူတိုု႕လိုု
ျဖစ္ခ်င္စိတ္ ေပါက္မလာပဲ ဓါးျပတိုုက္ခ်င္စိတ္ေတြပဲ ေပါက္ေပါက္လာတယ္ … လိုု႕ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>စိတ္ခ်ဥ္ေပါက္ဟန္ ေနာက္ေလ၏။ </span><span style="color: #3e003f; font-family: Arial; mso-bidi-font-family: Arial;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="color: #3e003f; font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;">အဲဒီ တုုန္းက ၾကံဳခဲ့ ေျပာခဲ့ ရီခဲ့ ေမာခဲ့ တာေလးကိုု အခုုေန ျပန္စဥ္းစားၾကည့္ေတာ့
- ေၾသာ္ ဒါဟာ ေခတ္စနစ္ တခုုရဲ႕ လူမူစီးပြားကိုု သရုုပ္ေဖာ္ နိုုင္တဲ့<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>အက်စ္လစ္ဆံုုး ဇာတ္ကြက္ကေလး တခုုပါလားလိုု႕
သေဘာေပါက္လာရသည္။ ကိုုယ္တိုုင္ကေတာ့ အဲ့ဒီတုုန္းက သူငယ္ခ်င္းျဖစ္သူ ေနာက္ေျပာခဲ့သလိုု
ဓါးျပတိုုက္ခ်င္စိတ္ေတြ ေပါက္မေန ခဲ့ေပမဲ့လိုု႕ ၊ ေခတ္စနစ္ တခုု ရဲ႕ ေရဆန္မွာ ရုုန္းကန္
လွဳပ္ရွား ေနခဲ့ တဲ့ လူငယ္ တေယာက္ အေနနဲ႕ ၊ ဘာေတြလုုပ္လိုု႕ အဲ့ဒီေလာက္ ခ်မ္းသာေနမွန္း
မသိတဲ့ သူေဌးၾကီးေတြ ကိုုေတာ့ ၊ မုုဒိတာပြား ၾကည္နူး အားက် မေနမိ ခဲ့တာေတာ့ ေသခ်ာလွသည္။ </span><span style="color: #3e003f; font-family: Arial; mso-bidi-font-family: Arial;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="color: #3e003f; font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;">အဲဒီလိုုပါပဲ ။ ၀င္ေငြ ကြာဟမူ ျမင့္မားလာတဲ့ အေမရိကန္ နိုုင္ငံမွာ ၊
အေျခခံလူတန္းစား ေတြ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဓါးျပတိုုက္ခ်င္စိတ္ ေပါက္ျပီး
၊<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ေငြရွင္ ေၾကးရွင္ ဘဏ္တိုုက္ၾကီးေတြ ရွိရာ
<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>စေတာ့အိပ္ခ်ိန္းေတြ ရွိရာ နယူးေယာက္ ျမိုု႕လယ္ေခါင္က
ကမၻာေက်ာ္ ေ၀ါလ္လမ္းမၾကီးေပၚကိုု စုုေ၀း ေရာက္ရွိလာၾကျပီး ၊ Occupy Wall street – ေ၀ါလ္လမ္းမၾကီးကိုု
သိမ္းပိုုက္ၾက ဆိုုတဲ့ လွဳပ္ရွားမူ ကိုု ၊ လြန္ခဲ့တဲ့၂နွစ္က စတင္ခဲ့ၾကသည္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="color: #3e003f; font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;">ဖိနွိပ္မူေတြေအာက္မွာ လူေနမူ အဆင့္အတန္း ကြာျခားခ်က္ေတြ ျမင့္မားခဲ့တဲ့
လူ႕သမိုုင္း တေလ ွ်ာက္ ၊ ေတာ္လွန္ေရးေတြ အမ်ိဳးမ်ိဳးကိုု ျဖတ္သန္းျပီးခဲ့ၾကျပီ။ အခုုလည္း
လြတ္လပ္တဲ့ ဒီမိုုကေရစီ နိုုင္ငံေတြျဖစ္ေပမဲ့ ၊ စီးပြားေရး ကြာဟခ်က္ေတြ တနည္းတဖံုု
ရွိလာျပန္ေတာ့၊<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>မေက်နပ္မူေတြ ေပၚေပါက္လာၾကျပန္သည္။
အရင္းရွင္စီးပြားေရး စနစ္ ရဲ႕ အညြန္႕အဖူးေတြ ကိုု အလြယ္အသင့္ စားသံုုးနိုုင္ေနတဲ့<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>၁ ရာခိုုင္နွဳန္းေလာက္သာ ရွိတဲ့ ေငြရွင္ေၾကးရွင္ၾကီးေတြကိုု
၊ ၉ ၉<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ရာခိုုင္နွဳန္းလိုု႕ တင္စားထားတဲ့<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ျပည္သူေတြက ၊ ေအာ္ဟစ္ ေတာင္းဆိုု ေနၾကျပန္ ေလ ျပီ။
We are the 99% - ငါတိုု႕ေတြဟာ ၉၉<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ရာနွဳန္း
ဆိုုတဲ့<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>စာသားက Occupy လွဳပ္ရွားမူ ရဲ႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ေဆာင္ပုုဒ္ ျဖစ္လာသည္။</span><span style="color: #1a1a1a; font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;"> သိုု႕ေပမဲ့၊
ဒီ ၉ ၉ ရာနွဳန္းထဲကမွ အင္မတန္ နည္းပါးေသာ အစိတ္အပိုုင္း ကသာ ဒီလွဳပ္ရွားမူကိုု
စတင္ ခဲ့ ၾက ျခင္းျဖစ္သည္။ ေသခ်ာ စဥ္းစားၾကည့္ေတာ့ ကိုုယ္တိုုင္ ၾကံဳခဲ့ဘူးတဲ့<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>သူေဌးရပ္ကြက္ထဲက ဆိုုက္ကားဆရာလိုု၊ ျပည္သူ႕အခြင့္အေရး
ရပိုုင္ခြင့္ ဆိုုတာေတြကိုု နားမလည္နိုုင္အား ၾကတဲ့ ျပည္သူေတြကပဲ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဒီကမၻာၾကီးမွာ အမ်ားစုု မဟုုတ္လား။<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiwbIlnloI9FvXVPrHAiNL7rPhwTDRGodpYzkOODG21sVO_2BP1wo5AnuBHsvH8L_aIonrdBkeU7tVtaqPMSDClSW8ugskwupKHeu2GlNIYXa2rQxjpEsjCH94D3ZeNoj9BwLxfPSjZXAI/s1600/We-are-the-99-percent.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="286" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiwbIlnloI9FvXVPrHAiNL7rPhwTDRGodpYzkOODG21sVO_2BP1wo5AnuBHsvH8L_aIonrdBkeU7tVtaqPMSDClSW8ugskwupKHeu2GlNIYXa2rQxjpEsjCH94D3ZeNoj9BwLxfPSjZXAI/s400/We-are-the-99-percent.jpg" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="color: #3e003f; font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="color: #3e003f; font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;">စိတ္မေကာင္းစရာ ေကာင္းတာက ၊ အဲဒီ လွဳပ္ရွားမူ အေပၚမွာ ေထာက္ခံ အားေပး
ပါ၀င္မူ ေတြ ထက္ ၊ အထင္ေသး ေ၀ဖန္ မ်က္ကြယ္ျပဳမူ ေတြကသာ ပိုုမ်ားေနခဲ့ၾက ျခင္းျဖစ္သည္
။ ဦးတည္ ေတာင္းဆိုုခ်က္ သတ္သတ္မွတ္မွတ္ မရွိဘူးလိုု႕ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ေ၀ဖန္ ၾကေပမဲ့ ၊ ၀င္ေငြမညီမ ွ်မူ… စီးပြားေရး မေက်နပ္မူေတြကိုု
အေျခခံျပီး ျဖစ္လာတယ္ ဆိုုတာကိုုေတာ့ ၊ အားလံုုး သိေနၾကသည္ပင္။ တခ်ိဳ႕ကလည္း အိမ္ေျခယာမဲ့
ေတေလ ဂ်ပိုုးေတြ.. အလုုပ္မလုုပ္တဲ့ အေခ်ာင္သမား ငပ်င္းေတြ လိုု႕ နွာေခါင္းရွံဳ႕
မ်က္နွာလႊဲ ၾကသည္။ ဒါေပမဲ့ ဒီ လွဳပ္ရွားမူကိုု ပိုုျပီး နက္ရွိဳင္းလာေစ တာက ၊ တကၠသိုုလ္
ပညာသင္စရိတ္ ၾကီးျမင့္ မူေတြကိုု မေက်နပ္တဲ့<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>ေက်ာင္းသား ေတြ ပါ၀င္လာမူ ။ ဒါ့အျပင္ လူလတ္တန္းစား ပညာတတ္ တခ်ိဳ႕ ကပါ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ေထာက္ျပ ေ၀ဖန္ လာတာတဲ့၊ ပုုဂၢလိကပိုုင္ ဘဏ္ၾကီးေတြ
.. အာမခံလုုပ္ငန္းၾကီးေတြနဲ႕ အစိုုးရေတြရဲ႕ ေဒြးေရာ ယွက္တင္ ျဖစ္လာမူေတြ၊ ေကာ္ပိုုေရးရွင္းၾကီးေတြ
ရဲ႕ အခြန္ေရွာင္ရွားမူ ေတြ။ တကမၻာလံုုးက ၊ အေကာင္းဆံုုးရယ္လိုု႕ သတ္မွတ္ျပီး
ဦးတည္ ခ်ီတက္ေနၾကတဲ့<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>အရင္းရွင္ ေစ်းကြက္စီးပြားေရး
စနစ္ရဲ႕ ဟာကြက္ၾကီးေတြ ၾကီးမား ထင္ရွားလာတာနဲ႕ အမ ွ် ၊ ဒီလွဳပ္ရွားမူၾကီး ရဲ႕
မီးစာက ျငိမ္းေတာ့ မသြား ခဲ့။</span><span style="color: #3e003f; font-family: Arial; mso-bidi-font-family: Arial;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="color: #3e003f; font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;">၂၀၁၁ ခုုနွစ္က စတင္ခဲ့တဲ့ Occupy လွဳပ္ရွားမူဟာ၊ နိုုင္ငံေပါင္း ၈၀
ေက်ာ္ အထိ ပ်ံ႕နွံ႕ ခဲ့သည္။ နိုုင္ငံ အသီးသီးရဲ႕ ျမိဳ႕လယ္ေခါင္ စီးပြားေရး
ရပ္ကြက္ေတြက ဘဏ္ၾကီးေတြ စေတာ့အိပ္ခ်ိန္းၾကီးေတြ ေရွ႕မွာ ၊ ဆႏၵျပပြဲေတြ လုုပ္ၾကသည္။
တခ်ိဳ႕က သပိတ္စခန္းေတြ ဖြင့္ၾကသည္။ အာရွတိုုက္မွာဆိုုရင္ ေတာင္ကိုုရီးယား မြန္ဂိုုလီးယားနဲ႕
<span style="mso-spacerun: yes;"> </span><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ေဟာင္ေကာင္
လိုု နိုုင္ငံေတြ အထိပင္ ကူးစက္ လာခဲ့သည္။ Occupy Central လိုု႕ ေခၚတဲ့ ေဟာင္ေကာင္ရဲ႕
လွဳပ္ရွားမူ ဆိုုရင္ ျမိဳ႕လယ္ေခါင္က HSBC ဘဏ္ၾကီးေရွ႕ မွာ သပိတ္စခန္း ဖြင့္ျပီး<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>အၾကာရွည္ဆံုုး သပိတ္ အျဖစ္နဲ႕ တနွစ္ နည္းပါး ၾကာေအာင္
စံခ်ိန္ ခ်ိဳးခဲ့ျပီး ေနာက္ေတာ့ ဘဏ္ က တရားစြဲလိုု႕ ရုုတ္သိမ္းခဲ့ရသည္။</span><span style="color: #3e003f; font-family: Arial; mso-bidi-font-family: Arial;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="color: #1a1a1a; font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;">ဘာေၾကာင့္လဲ ေတာ့မသိ ၊ အဲဒီ လွဳပ္ရွားမူ သတင္းေတြဟာ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ကမၻာ့မီဒီယာေတြ မွာ ဟုန္း ကနဲ သတင္းျဖစ္သြားခဲ့ေပမဲ့
၊ ေနာက္ပိုုင္းမွာေတာ့ လူထုု စိတ္၀င္စားမူ ေလ်ာ့ပါး သြားလိုု႕ လား … မီဒီယာၾကီးေတြကကိုု
အသားမေပးခ်င္ေတာ့ တာလား ေတာ့မသိ.. ေမွးမွိန္ အရွိန္ က်သြားခဲ့သည္။ အခုုလိုု ၂ နွစ္
ပတ္လည္ ကာလ မွာေတာင္၊ နာမယ္ၾကီး သတင္းမီဒီယာၾကီးေတြမွာ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ရွာမေတြ႕ေတာ့။<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="color: #3e003f; font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;">တခ်ိဳ႕ ကလည္း ၊ ဒါဟာ ကမၻာ့စီးပြားေရး စနစ္ၾကီး တခုု လံုုးကိုု<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ျခိမ္းေျခာက္တဲ့ Radical movement - အစြန္းေရာက္
ေတာ္လွန္မူ … လိုု႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>သမုုတ္ျပီးေတာ့ ၊ ဘာသာေရး
အစြန္းေရာက္ အၾကမ္းဖက္သမားေတြနဲ႕ ၊ ေရာေထြး တံဆိပ္ကပ္ ျပစ္ခ်င္ ၾကသည္။
ေရွးရိုုးစြဲ၀ါဒီ - Conservative ေတြကလဲ ၊ အလုုပ္သမား သမဂၢေတြရဲ႕ ေသြးထိုုး လွံဳ႕ေဆာင္
ဖ်ားေယာင္းမူေၾကာင့္ ျဖစ္လာတဲ့ စိတ္ကူးယဥ္ ထင္ေယာင္ထင္မွားျဖစ္မူ
လိုု႕ နွိမ္ခ်ကဲ့ရဲ႕ ၾကသည္။ ဒါေပမဲ့ ျပည္သူ႕အခြင့္အေရး လွဳပ္ရွားမူရဲ႕
ခ်န္ပီယံ လူမည္းၾကီး မာတင္လူသာကင္းက <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>I
have a dream .. လိုု႕ ေျပာခဲ့တဲ့ အခ်ိန္တုုန္းက ၊ တေန႕မွာ အေမရိကန္ သမၼတဟာ လူမည္း
တေယာက္ ျဖစ္လာလိမ့္မယ္လိုု႕ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဘယ္သူမွ ထင္ခဲ့ၾကမည္မဟုုတ္။
ပိုုမိုုေကာင္းမြန္ျပီး တရားမ ွ်တလာတဲ့ လူ႕ေဘာင္တခုု ျဖစ္လာဖိုု႕<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဒီလိုုပဲ မ်ိဳးဆက္တခုု ကေန ေနာက္တခုု ကိုု ပခံုုးေျပာင္းျပီး
သြားရေပမည္ ။<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="color: #3e003f; font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;">တကယ္ေတာ့ Radical လား Conservative လား … လက္၀ဲလား လက္ယာလား<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>… သူေဌးၾကီးလား ဆင္းရဲသားလား … ဆိုုတဲ့ အရွိတရား
အစြန္းေတြဆီကေန <span style="mso-spacerun: yes;"> </span> အသိတရားေတြ နဲ႕
နည္းနည္းျခင္းစီ ေရွ႕တိုုး ခ်ဥ္းကပ္နိုုင္ၾကမွသာ၊<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>မ ွ်ေျခက်တဲ့ တည္ျငိမ္မူတခုုကိုု ရနိုုင္မယ္ ဆိုုတာဟာ… တရားဓမၼတခုု ျဖစ္သလိုု
… သဘာ၀ဓမၼ တခုု လည္း ျဖစ္သည္ မဟုုတ္လား။ အလယ္အလတ္လမ္းစဥ္လိုုက္တယ္ - Liberal က် တယ္
ဆိုုတာလည္း ဖက္ရွင္လုုပ္ ယံုု သက္သက္မဟုုတ္ပဲ ၊ တကယ္ကိုု အေပးအယူ လုုပ္နိုုင္မွ ။ ျပဳျပင္ေျပာင္းလဲ
တယ္ ဆိုုတာလည္း ၊ ဟန္ျပသက္သက္မဟုုတ္ပဲ၊ တကယ္ကိုု လိုုအပ္မူတခုု အျဖစ္လက္ခံျပီး စိတ္ေရာ
ကိုုယ္ပါ ေျပာင္းလဲလိုုစိတ္ ရိွမွ။</span><span style="color: #3e003f; font-family: Arial; mso-bidi-font-family: Arial;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="color: #3e003f; font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;">ဒါေပမဲ့ ဒီမိုုကေရစီ တိုုင္းျပည္ေတြမွာေတာင္ ၊ တိုုင္းျပည္ေခါင္းေဆာင္
တခ်ိဳ႕က ၊ လူထုု အသြင္ နဲ႕ လွဳပ္ရွားမူေတြကိုု<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>စိုုးရိမ္ ေၾကာင့္က် ေနၾကသည္။ တခ်ိဳ႕ ေတာ္လွန္ေရး ကေန ေပါက္ဖြားလာတဲ့ ေခါင္းေဆာင္ေတြဟာလည္း<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ေတာ္လွန္ေရး ဆိုုတဲ့ စကားလံုုး ကိုု ဆက္ျပီး မနွစ္သက္ၾကေတာ့
။ radical ဆိုုတဲ့ စကားလံုုး ဆိုုရင္ေတာ့ အားလံုုးက အလန္႕တၾကား လက္ေရွာင္ၾကေပလိမ့္မည္။
အေမရိကန္ ဒီမိုုကရက္ပါတီ ေခါင္းေဆာင္ တေယာက္ျဖစ္တဲ့ ဟီလာရီ ကလင္တန္ ရဲ႕ ကမၻာေက်ာ္ စကားတခြန္း
ရွိခဲ့ဘူးသည္။ </span><span style="color: #3e003f; font-family: Arial; mso-bidi-font-family: Arial;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="color: #3e003f; font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;"> တခါတရံ မွာ ပံုုရိပ္ေတြ နဲ႕ တကယ့္အျဖစ္မွန္ ေတြ … <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>စကားလံုုးေတြ နဲ႕ အလုုပ္ျဖစ္မူ ေတြ ကိုု က်မတိုု႕
ေရာတိ ေရာေထြး ျဖစ္ေနၾကရတဲ့ ေဟာဒီ ကမၻာၾကီးမွာ ဒီမိုုကေရစီ ဆိုုတာကိုုက
radical အေတြးအေခၚ တခုုပဲ ျဖစ္ေနပါေသးတယ္ . . . တဲ့။</span><span style="color: #3e003f; font-family: Arial; mso-bidi-font-family: Arial;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="color: #3e003f; font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;">တိုုက္တိုုက္ဆိုုင္ဆိုုင္ပဲ ၊ Occupy လွဳပ္ရွားမူ ေတြ အေၾကာင္း
အေတြး စိုုက္ရာ လက္က လိုုက္ေရးေနမိတုုန္း ၊ စက္တင္ဘာ ၂၃ ရက္ေန႕က စင္ကာပူနိုုင္ငံ မွာ
လုုပ္သြားတဲ့ ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္ ရဲ႕ သတင္းစာရွင္းလင္းပြဲမွာ၊ စိတ္၀င္စားစရာ ေမးခြန္းတခုု
ကိုု ၾကားလိုုက္ရတယ္။ ေဟာင္ေကာင္ သတင္းဌါန တခုုက သတင္းေထာက္မေလး တေယာက္က ေမးျခင္းျဖစ္သည္။
ေဟာင္ေကာင္ ျမိဳ႕လည္က စီးပြားေရးရပ္ကြက္မွာ ျပန္စ ဖိုု႕ လုုပ္ေနတဲ့ Occupy Central
အၾကမ္းမဖက္ လွဳပ္ရွားမူဟာ၊ ေဟာင္ေကာင္ရဲ႕ စီးပြားေရး ကိုု အဟန္႕အတား ျဖစ္ေစတယ္လိုု႕
ျမင္ေနတဲ့သူေတြ ရွိပါတယ္ အဲဒါကိုု ဘယ္လိုုထင္ ပါသလဲ တဲ့။ ျပီးေတာ့ ဒီမိုုကေရစီ နဲ႕
စီးပြားေရး ဖြံျဖိဳးတိုုးတက္မူကိုု ဘယ္လိုု ဟန္ခ်က္ညီေအာင္ လုုပ္ပါမလဲ တဲ့။ ထံုုးစံအတိုုင္း
ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္က … ျမန္မာျပည္မွာေတာ့ ေငြေၾကးဆိုုင္ရာ အေဆာက္အဦးၾကီးေတြ မရွိေတာ့
အဲဒီျပသာနာ မရွိဘူးေလ... လိုု႕ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဟာသေနွာ ေတာ့
တခ်ိဳ႕ ပြဲက်သြားၾက သည္။ ျပီးေတာ့မွ ေလးေလးနက္နက္ သူမ ဆက္ေျပာတာက ဒီမိုုကေရစီ
ဆိုုတာ အမ်ားထင္ေနၾကသလိုု နိုုင္ငံေရး နဲ႕ စီးပြားေရးကိုု ဟန္ခ်က္ ညီေအာင္ ထိန္းညွိ
ေနရတာမ်ိဳး…မဟုုတ္ပဲ အခြင့္အေရး နဲ႕ <span style="mso-spacerun: yes;">
</span>တာ၀န္ေက်ပြန္မူ ကိုုသာ ဟန္ခ်က္ညီဖိုု႕ လိုုအပ္တာပါ လိုု႕ ဖြင့္ ဆိုုသြားခဲ့သည္။</span><span style="color: #3e003f; font-family: Arial; mso-bidi-font-family: Arial;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="color: #3e003f; font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="color: #1a1a1a; font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;">လူေတာ္ေတာ္မ်ားမ်ားကေတာ့ <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ဒီမိုုကေရစီ လိုု႕ ဆိုုတာနဲ႕ အရင္းရွင္ စီးပြားေရးစနစ္
ကိုုပါ၊ တြဲျမင္ေနတတ္ၾကသည္။ တကယ္ေတာ့ နိုုင္ငံ တနိုုင္ငံဟာ လွည္းၾကီးတစီး ဆိုုရင္ ၊
ဒီမိုုကေရစီ ဆိုုတာက လွည္းဘီးၾကီးရဲ႕ ၀င္ရိုုးၾကီး ျဖစ္ျပီး၊ စီးပြားေရးစနစ္ ပညာေရးစနစ္
ဆိုုတာေတြက ဒီလွည္းၾကီး ခရီးေပါက္ေအာင္ ဟန္ခ်က္ညီညီ ေရြ႕လ်ားေပးေနတဲ့ လက္တံ ေတြသာ မိုု႕၊
ဒီမိုုကေရစီ ၀င္ရိုုးဆံုုလည္ ၾကီးမွာ ျမဲျမဲျမံျမံ တြဲစပ္ေနဖိုု႕ သာ အေရးၾကီးေလသည္။
သခ်ာၤတပုုဒ္လိုု ဆုုိရင္ေတာ့ ၊မတူညီ တဲ့ ကိန္းဂဏန္း ေတြကိုု ၊ ဒီမိုုကေရစီ ပိုုင္းေျခ
နဲ႕ ပ်မ္းမ ွ်ခ် နိုုင္သလိုု ၊ မတူညီတဲ့ မ ်ဥ္းေတြကိုုလည္း ဒီမိုုကေရစီ စက္၀န္း
ထဲက ၊ လြတ္လပ္ျခင္း တရားမ ွ်တ ျခင္း ဆိုုတဲ့ ဆံုုမွတ္ေတြမွာ ျဖတ္နိုုင္ ဖိုု႕
သာ မဟုုတ္လား။</span><span style="color: #3e003f; font-family: Arial; mso-bidi-font-family: Arial;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="color: #3e003f; font-family: Zawgyi-One;">ဒီမိုုကေရစီ အေတာင္အလက္မစံုုေသး သလိုု.. </span><span style="color: #3e003f; font-family: Zawgyi-One;"> </span><span style="color: #3e003f; font-family: Zawgyi-One;">အရင္းရွင္ ေစ်းကြက္စီးပြားေရးစနစ္ လည္း အရြယ္မေရာက္ေသးတဲ့ </span><span style="color: #3e003f; font-family: Zawgyi-One;"> </span><span style="color: #3e003f; font-family: Zawgyi-One;">ျမန္မာနိုုင္ငံ မွာေတာ့ ၊ ေဒၚေအာင္ဆန္းစုုၾကည္ ရယ္သြမ္းေသြးသလိုု
၊ ေငြေၾကးေစ်းကြက္ အေဆာက္အဦၾကီးေတြ မေပၚေသး လိုု႕ Occupy လွဳပ္ရွားမူ လုုပ္စရာမလိုုေသးေပမဲ့
၊ ၉၉ ရာနွန္းေသာ ျပည္သူေတြကေတာ့ စီးပြားေရး မညီမ ွ် မူ ပင္လယ္ၾကီးထဲ မွာ
</span><span style="color: #3e003f; font-family: Zawgyi-One;"> </span><span style="color: #3e003f; font-family: Zawgyi-One;">ကမ္းမျမင္ လမ္းမျမင္ ကူးခတ္ေနၾကဆဲ ။</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="color: #3e003f; font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;">ေကသြယ္</span><span style="color: #3e003f; font-family: Arial; mso-bidi-font-family: Arial;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-align: justify; text-autospace: none; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="color: #3e003f; font-family: Zawgyi-One; mso-bidi-font-family: Zawgyi-One;">25-09-13</span><span style="color: #3e003f; font-family: Arial; mso-bidi-font-family: Arial;"><o:p></o:p></span></div>
<!--[if gte mso 9]><xml>
<o:OfficeDocumentSettings>
<o:AllowPNG/>
</o:OfficeDocumentSettings>
</xml><![endif]-->
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:TrackMoves/>
<w:TrackFormatting/>
<w:PunctuationKerning/>
<w:ValidateAgainstSchemas/>
<w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid>
<w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent>
<w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText>
<w:DoNotPromoteQF/>
<w:LidThemeOther>EN-US</w:LidThemeOther>
<w:LidThemeAsian>JA</w:LidThemeAsian>
<w:LidThemeComplexScript>X-NONE</w:LidThemeComplexScript>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
<w:DontGrowAutofit/>
<w:SplitPgBreakAndParaMark/>
<w:EnableOpenTypeKerning/>
<w:DontFlipMirrorIndents/>
<w:OverrideTableStyleHps/>
<w:UseFELayout/>
</w:Compatibility>
<m:mathPr>
<m:mathFont m:val="Cambria Math"/>
<m:brkBin m:val="before"/>
<m:brkBinSub m:val="--"/>
<m:smallFrac m:val="off"/>
<m:dispDef/>
<m:lMargin m:val="0"/>
<m:rMargin m:val="0"/>
<m:defJc m:val="centerGroup"/>
<m:wrapIndent m:val="1440"/>
<m:intLim m:val="subSup"/>
<m:naryLim m:val="undOvr"/>
</m:mathPr></w:WordDocument>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="true"
DefSemiHidden="true" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="276">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="59" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]-->
<!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Table Normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin:0cm;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:12.0pt;
font-family:Cambria;
mso-ascii-font-family:Cambria;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-hansi-font-family:Cambria;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;}
</style>
<![endif]-->
<!--StartFragment-->
<!--EndFragment--><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;">
<o:p><a href="http://www.weeklyeleven.com/opinion/23734-%E1%80%84%E1%80%AB%E1%80%90%E1%80%AD%E1%80%AF%E1%82%94%E1%80%B1%E1%80%90%E1%80%BC%E1%80%9F%E1%80%AC-%E1%81%89%E1%81%89-%E1%80%9B%E1%80%AC%E1%80%81%E1%80%AD%E1%80%AF%E1%80%84%E1%80%B9%E1%82%8F%E1%82%88%E1%80%94%E1%80%B9%E1%80%B8" target="_blank">Weekly Eleven News Journal Vol.8 No.51 </a></o:p></div>
<span class="GingerNoCheckEnd"></span>kayhttp://www.blogger.com/profile/16599467317071240993noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-4790315453620143995.post-35916564923834502522013-09-18T15:47:00.003+08:002013-09-19T15:41:24.563+08:00လင္ဘိုု<br />
<div style="text-align: center;">
<span style="background-color: white; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; text-align: left;"><b><span style="color: blue;"><span class="GingerNoCheckStart"></span>ငါတိုု႕ေရာက္ေနတာ နိဗၺန္မဟုုတ္ဖူး. . .</span></b></span></div>
<span style="background-color: white; color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; text-align: left;"></span><br />
<div style="text-align: center;">
<span style="background-color: white; color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; text-align: left;">အမ်ားဆံုုး ေမ ွ်ာ္မွန္းနိုုင္တာက </span><br />
<span style="background-color: white; color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; text-align: left;"><br /></span>
<span style="background-color: white; color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; text-align: left;">လူတန္ေစ့ ေနနိုုင္ခြင့္</span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="background-color: white; color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; text-align: left;"><br /></span></div>
<span style="background-color: white; color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; text-align: left;">
</span><span style="background-color: white; color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; text-align: left;"></span>
<br />
<div style="text-align: center;">
<span style="background-color: white; color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; text-align: left;">သက္တမ္းေစ့ ေသဆံုုးခြင့္</span><br />
<span style="background-color: white; color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; text-align: left;"><br /></span></div>
<span style="background-color: white; color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; text-align: left;">
</span><span class="text_exposed_show" style="background-color: white; display: inline; text-align: left;"></span>
<div style="color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; text-align: center;">
<span class="text_exposed_show" style="background-color: white; display: inline; text-align: left;">လူ႕အခြင့္အေရး ျပည့္ျပည့္၀၀</span><br />
<span class="text_exposed_show" style="background-color: white; display: inline; text-align: left;"><br /></span></div>
<span class="text_exposed_show" style="background-color: white; display: inline; text-align: left;">
<div style="color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; text-align: center;">
ေစ့ေစ့ငွငွ အေၾကြးခံစားခြင့္<br />
<br /></div>
<div style="color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; text-align: center;">
လုုပ္ပိုုင္ခြင့္မွန္သမ ွ် လုုပ္နိုုင္ခြင့္<br />
<br /></div>
<div style="color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; text-align: center;">
အခြင့္မွန္သမ ွ် ရေစေတာ့ရယ္လိုု႕<br />
<br /></div>
<div style="color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; text-align: center;">
တိတ္ဆိတ္လြမ္းဆြတ္မူေတြ အလံုုးအရင္းကိုု<br />
<br /></div>
<div style="color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; text-align: center;">
စင္းလံုုုးငွားျပီး အေရာက္လာခဲ့ၾကတာ။<br />
<br />
<br /></div>
<div style="color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhzlU-jCpKQ34u-3UP7Vo8wcg-bFxJH4PN55GbOsRKnFpo2rlfbaZe01x5fjc2cO4VE5wJkKx-1ktRHk4oRAnDqmmhSIr9qJ7QnVJ-y5rWVaaSUOMTdv9qfeC2DxWeRThTifCRH0fQ18S8/s1600/976679_10201158679790315_854673280_o.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="298" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhzlU-jCpKQ34u-3UP7Vo8wcg-bFxJH4PN55GbOsRKnFpo2rlfbaZe01x5fjc2cO4VE5wJkKx-1ktRHk4oRAnDqmmhSIr9qJ7QnVJ-y5rWVaaSUOMTdv9qfeC2DxWeRThTifCRH0fQ18S8/s400/976679_10201158679790315_854673280_o.jpg" width="400" /></a></div>
<span style="color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<span style="font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;"><div style="text-align: center;">
<b><span style="color: blue;"><br /></span></b></div>
<div style="text-align: center;">
<b><span style="color: blue;">ငါတိုု႕ ျပန္ခ်င္တာ ငရဲမဟုုတ္ဖူး . . .</span></b><br />
<b><span style="color: blue;"><br /></span></b></div>
</span><span style="color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;"><div style="text-align: center;">
တခ်ိဳ႕ ေငြေတြၾကဲ ေနတုုန္း တခ်ိဳ႕က ေရေတြထဲမွာ<br />
<br /></div>
</span><span style="color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;"><div style="text-align: center;">
အစီအစဥ္မက်တဲ့ ေလေတြ ထဲမွာလည္း<br />
<br /></div>
</span><span style="color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;"><div style="text-align: center;">
အသက္ရွဳ ၀၀ - က်က်နန ေနရဲၾကတာ။<br />
<br /></div>
</span><span style="color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;"><div style="text-align: center;">
ပတ္၀န္းက်င္ သဘာ၀ေတြ ပ်က္ယြင္းေနေပမဲ့<br />
<br /></div>
</span><span style="color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;"><div style="text-align: center;">
စိတ္ေန သဘာ၀ေတြ ဘာမွ မေျပာင္းလဲေသးဘူး။<br />
<br /></div>
</span><span style="color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;"><div style="text-align: center;">
ရတနာ သံုုးပါး နဲ႕ မိုုးလင္း<br />
<br /></div>
</span><span style="color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;"><div style="text-align: center;">
ကိေလသာ ဆယ္ပါးကိုု သိမ္းထုုပ္ရင္း မိုုးခ်ဳပ္ၾကတုုန္း. . .<br />
<br /></div>
</span><span style="color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;"><div style="text-align: center;">
စား စရာမရွိလည္း လွဴစရာရိွတယ္<br />
<br /></div>
</span><span style="color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;"><div style="text-align: center;">
ရ စရာမရွိလည္း ေလ်ာ္စရာရွိတယ္<br />
<br /></div>
</span><span style="color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;"><div style="text-align: center;">
ေျပး စရာမရွိလည္း ေပ်ာ္စရာ ေတြ ေပါပါတယ္။<br />
<br /></div>
</span><div style="text-align: center;">
<br /></div>
<span style="color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;"><div style="text-align: center;">
ဒီေန႕ အတြက္ေတာ့ နွလံုုးသားေဟာင္းေလာင္းကိုု အသာဖံုုး<br />
<br /></div>
</span><span style="color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;"><div style="text-align: center;">
အိတ္ကပ္ထဲက ထီလတ္မွတ္ တေစာင္ နဲ႕<br />
<br /></div>
</span><span style="color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;"><div style="text-align: center;">
မနက္ျဖန္ အတြက္ အိပ္မက္ေတြ တိုုက္လိုုက္အံုုးမယ္။</div>
</span><div style="text-align: center;">
<br /></div>
<span style="font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;"><div style="text-align: center;">
<b><span style="color: blue;">K</span></b></div>
</span><span style="color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;"><div style="text-align: center;">
15/09/13</div>
</span><div style="text-align: center;">
<br /></div>
<span style="color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;"><div style="text-align: center;">
*Limbo - နိဗၺန္ နဲ႕ ငရဲ အၾကား ေနရာ ကာလ</div>
</span></span><br />
<div style="text-align: center;">
<span class="GingerNoCheckEnd"></span><br /></div>
kayhttp://www.blogger.com/profile/16599467317071240993noreply@blogger.com0